Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/433/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200424
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414200424.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu D. P. L. G. AG, D. XXC, CH-XXXX I., V., IČO: CHE-XXX.XXX.XXX, zastúpený advokátom
JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému F. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom R.. P.. A. 899/19, XXX XX I. nad O., za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 3 597,20 Eur s
príslušenstvom o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 19C/80/2015-53 z 25. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania mení v časti trov bývalého vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS tak, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
v rozsahu 100 %.

II. Návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01

Prešov na pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok zamieta.

III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie konanie pre späťvzatie žaloby žalobcom podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok (ďalej „O. s. p.“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C. s. p.“) zastavil. Žiadnej zo strán (žiadnemu z účastníkov) právo
na náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi vrátil časť zaplateného súdneho poplatku za návrh.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie iba vo výroku o trovách konania napadol odvolaním subjekt, ktorý
podľa O. s. p. účinného do 30. 06. 2016 vystupoval v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov. Súdu prvej
inštancie vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, keď o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia
§ 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.. Tvrdil, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie
§ 146 ods. 2 prvá veta O. s. p., podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhol zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
tak, že žalobcovi bude uložená povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS

náhradu trov konania na súde prvej inštancie vo výške 334,01 Eur. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS uviedol, že
dispozičný úkon späťvzatie žaloby uskutočnil žalobca s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko by súd prvej inštancie z úradnej povinnosti posúdil
nárok žalobcu uplatnený v predmetnom konaní ako premlčaný. Trovy konania, ktoré vznikli bývalému
vedľajšiemu účastníkov v konaní nepovažoval za účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených nákladov
je podmienkou ich priznania. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania a k
žalobe sa vyjadrilo formulárovým podaním, ktoré žalobcovi doručené nebolo. Žalobca vzal späť návrh

na začatie konania potom, ako bol súdom prvej inštancie vyzvaný na predloženie dôkazov, ktorými
nedisponuje. Správanie žalobcu tak zjavne nebolo v príčinnej súvislosti s úkonmi Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS z dôvodu, že o nich žalobca nemal vedomosť. Za absurdné označil žalobca,
že za úkony, ktoré Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS predkladá v prípade stoviek ďalších
súdnych konaní požaduje priznanie náhrady trov právneho zastupovania o to viac, ak boli vykonané
v čase, kedy bol súd povinný na premlčanie alebo inú zákonnú prekážku prihliadnuť aj bez návrhu.

Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v čase vstupu do konania ani nevedelo, do akého
právne jednoduchého alebo zložitého súdneho konania vstupuje a či v ňom účelne využije právne
zastúpenie. Zákon o ochrane spotrebiteľa predpokladá existenciu združení na ochranu spotrebiteľa,
ktoré mohli byť podľa § 93 ods. 2 O. s. p. vedľajším účastníkom v konaní, ak tento cieľ (ochrana
spotrebiteľa) bol hlavnou náplňou jeho činnosti. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov,

najvyššieho súdu a ústavného súdu, podľa ktorých neboli porušené žiadne práva spotrebiteľského
združenia tým, že náhrada trov konania takémuto subjektu priznaná nebola. Žalobca nepopiera právo
združenia na ochranu spotrebiteľov na právnu pomoc, ale v situácii, kedy sú súdy povinné z úradnej
moci poskytnúť spotrebiteľom pomoc, účasť takéhoto združenia v spore už nie je nevyhnutná a súd
by nemal o náhrade trov konania rozhodovať mechanicky, ale osobitne posudzovať každý jednotlivý

prípad. Právny zástupca Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS si nesprávne vyčísluje trovy
právneho zastúpenia za úkon právnej služby - odvolanie, čo dokazuje, že skutočnou motiváciou vstupu
do konania nebola pomoc spotrebiteľovi. Navrhol potvrdiť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku ako vecne správne a priznať žalobcovi proti odvolateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

4. V priebehu odvolacieho konania doručilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS súdu prvej
inštancie návrh, aby s týmto združením súd naďalej konal ako osobitným subjektom podľa § 95 ods. 1
C. s. p.. Tvrdil, že sa na základe oznámenia o vstupe do konania ako vedľajší účastník za účinnosti O.
s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 stal vedľajším účastníkom na strane žalovaného, v zmysle § 470

ods. 2 C. s. p. zostali účinky tohto úkonu zachované. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95
C. s. p. svojím obsahom a účelom zodpovedá pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. a pre prípad, že by sa súd nestotožnil s jeho argumentáciou navrhol, aby ho
súd ako osobitný subjekt do konania pribral.

5. Podľa § 95 ods. 1 C. s. p. na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú
osobu,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,akstýmstrananaochranu
práv, ktorej má vystupovať, súhlasí.

6. Konanie na Okresnom súde Žiar nad Hronom začalo 17. januára 2014 doručením žaloby tomuto
súdu právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou X. Q., s. r. o. zastúpenou Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Kováč, s. r. o, so sídlom v Bratislave. Žalovaným je F. L., bytom I. Z. O., proti ktorému si
pôvodný žalobca uplatňoval pohľadávku vo výške 3 597,20 Eur zo zmluvy o úvere zo dňa 18. 02. 2008,
ktorý žalovaný nesplatil. Právny zástupca žalobcu si uplatňoval aj náhradu trov právneho zastupovania.

Dňa 6. februára 2014 doručilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení JUDr.
Andrejom Cifrom, advokátom Okresnému súdu Žiar nad Hronom oznámenie, že vstupuje do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného podľa § 93 ods. 2 O. s. p. a žiadal doručiť žalobcu s prílohami
a „odporúčal“ spotrebiteľovi F. L., aby sa čo najskôr po doručení tohto písomného podania skontaktoval
s právnym zástupcom Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS aj s uvedeným telefónnych

čísel. Súd prvej inštancie vyzval ešte pôvodného žalobcu na doloženie zmluvy o úvere zo dňa 18.
februára 2008 z dôvodu, že k žalobe pripojená nebola. Táto výzva zostala bez odpovede. Dňa 19.
06. 2014 doručila obchodná spoločnosť D. P. L. G. AG, so sídlom vo V. súdu prvej inštancie návrh
na zmenu žalobcu podľa § 92 ods. 2 O. s. p. a tomuto návrhu súd prvej inštancie vyhovel.Uznesením č. k. 16Rob/28/2014-37 z 30. septembra 2014 spolu s uznesením o pripustení zmeny
účastníka na strane žalobcu bolo žalovanému doručené aj oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka
do konania a právnemu zástupcovi vtedajšieho vedľajšieho účastníka aj kópia žaloby. V podaní z 21.

10. 2014 zástupca vedľajšieho účastníka žiadal, aby súd prvej inštancie vyzval žalobcu na doloženie
zmluvyoúverenafinancovanieosobnéhomotorovéhovozidlaaobratomjudoručilprávnemuzástupcovi
vtedajšieho vedľajšieho účastníka z dôvodu, že bez tejto zmluvy sa vedľajší účastník nevie k veci v
plnom rozsahu vyjadriť. Okrem rozboru ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v Občianskom
zákonníku vtedajší vedľajší účastník v tomto vyjadrení uviedol aj to, že v predmetnej veci nie je potrebné

osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky z dôvodu, že dodávateľ zmluvu vypovedal
výpoveďou zo dňa 13. 09. 2009, ako to vyplýva z bodu 1 žaloby, avšak výpoveď doposiaľ nepredložil.
Poukázal na ustanovenie Občianskeho zákonníka o premlčaní a vzniesol námietku premlčania. Na č.
l. 46 spisu sa nachádza referát vyššieho súdneho úradníka: „1. urguj navrhovateľa predložiť zmluvu o
úvere zo dňa 18. 02. 2008, nakoľko k návrhu nebola pripojená - v lehote 10 dní, doruč PZ navrhovateľa
JUDr. Ján Šoltés, 2. kalendár 15 dní, 3. po doručení zmluvy o úvere, prípadne po lehote preveď do

registra C - nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie PR, pretože po vstupe vedľajšieho účastníka
do konania č. l. 25, vedľajší účastník na č. l. 40-42 doručil vyjadrenie, v ktorom spochybňuje nárok
navrhovateľa a namieta neprijateľné zmluvné podmienky a premlčanie nároku navrhovateľa - č. l. 42 -
spotrebiteľskýúverč.l.5,vreg.16Rob/28/2014vyznačskončené-prevedenédoregistraC“.Kancelária
túto úpravu podľa záznamu na č. l. 46 nerealizovala s poukazom na nasledujúci obsah spisu č. l. 47

a 48, kde je žurnalizované plnomocenstvo udelené žalovaným advokátovi JUDr. Jozefovi Baranovi zo
Žiaru nad Hronom na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.
zn. 16Rob/28/2014 a vyjadrenie advokáta JUDr. Jozefa Barana v mene žalovaného, v ktorom namieta
tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný pohľadávku z úveru neuhradil ani čiastočne s tým, že žalovaný
eviduje úhrady z roku 2008 a že motorové vozidlo, na kúpu ktorého bol žalovanému poskytnutý úver,

bolo žalovanému odobraté a odpredané. Finančné prostriedky získané odpredajom vozidla žalobca pri
podaní žaloby na súd nezohľadnil, preto žiada, aby súd vyzval žalobcu na presné špecifikovanie dlžnej
sumy, v ktorej budú zohľadnené žalovaným vykonané úhrady a finančné prostriedky získané pri predaji
vozidla. Následne sa žalovaný k tejto špecifikácii vyjadrí. Za týmito listinami opäť nasleduje rovnaký
referát VSÚ ako na č. l. 46 o potrebe vyzvať žalobcu na doloženie zmluvy o úvere a prevedenie veci

bez vydania platobného rozkazu z registra „Rob“ do registra „C“ vzhľadom na vyjadrenie vtedajšieho
vedľajšieho účastníka a v ňom vznesenej námietke premlčania. Výzva bola podľa záznamu v spise
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jánovi Šoltésovi odoslaná 9. februára 2015 a 2. marca 2015 bola
vec prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 19C/80/2015. V ten istý deň 2. marca 2015 prijala podateľňa
Okresného súdu Žiar nad Hronom od právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa späťvzatie žaloby

v plnom rozsahu bez uvedenia dôvodu so žiadosťou o vrátenie časti kráteného súdneho poplatku zo
žaloby. O späťvzatí žaloby rozhodol súd napadnutým uznesením.

7. Podľa § 95 ods. 1 C. s. p. na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských a práv a slobôd alebo právnickú

osobu,ktorejpredmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,akstýmstrananaochranu
práv, ktorej má vystupovať, súhlasí.

8. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 250/2007 Z. z.“). Pred súdom prvej inštancie vystupovalo toto združenie ako vedľajší účastník
na strane žalovaného (spotrebiteľa) za účelom ochrany jeho práv. Inštitút vedľajšieho účastníctva v
zmysle § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého sa ako vedľajší účastník mohol popri žalobcovi alebo
žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu a týmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. Civilný sporový poriadok
neprevzal. Vedľajší účastník podľa Občianskeho súdneho poriadku sa automaticky nadobudnutím
účinnosti Civilného sporového poriadku netransformoval na osobitný subjekt podľa § 95 C. s. p. ani na
intervenienta podľa § 81 C. s. p.. O návrhu subjektu, ktorý mieni v konaní podľa C. s. p. vystupovať ako
osobitný subjekt, aby ho súd pribral do konania, musí súd vždy rozhodnúť. Odvolací súd návrh Združenia

na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, aby ho pribral do konania ako osobitný subjekt podľa § 95 C.
s. p. zamietol z dôvodu, že konanie vo veci samej bolo z dôvodu späťvzatia žaloby zastavené a vec je
živá len z dôvodu potreby rozhodnutia o odvolaní bývalého vedľajšieho účastníka proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o trovách konania. O odvolaní bývalého vedľajšieho účastníka je potrebné v zmysle § 470ods. 1, 2 C. s. p. rozhodnúť z dôvodu, že podanie opravného prostriedku vyvolalo účinky predpokladané
Občianskym súdnym poriadkom (devolutívny a suspenzívny účinok odvolania), právoplatnosť výroku o
trovách konania sa odložila kým o odvolaní bývalého vedľajšieho účastníka nerozhodne odvolací súd

(§ 206 ods. 1 O. s. p.).

9. Krajský súd v dôsledku odvolania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že nebolo potrebné
zopakovaťanidoplniťdokazovanieaprejednanievecinaodvolacompojednávanísinevyžadovalverejný

záujem. Preskúmaním celého obsahu spisu, postupu súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutia dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je dôvodné
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k bývalému vedľajšiemu
účastníkovi je potrebné podľa § 388 zmeniť z dôvodu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie
ani na jeho zrušenie.

10. Podstatou odvolania bývalého vedľajšieho účastníka je tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne
aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku o trovách konania, keď podľa § 146 ods. 1 písm.
c) O. s. p. rozhodol, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznáva bez toho, aby v
odôvodnení uviedol relevantné dôvody, pre ktoré by vedľajší účastník na strane žalovaného nemal právo
na náhradu trov konania, keď zastavenie konania zavinil žalobca späťvzatím žaloby. Obrana žalobcu

vo vyjadrení k odvolaniu bývalého vedľajšieho účastníka je založená na tvrdení, že vstup vedľajšieho
účastníka do konania, jeho úkony prostredníctvom právneho zástupcu neboli potrebné ani účelné z
dôvodu, že podľa zákona č. 250/2007 Z. z. musel súd z úradnej moci prihliadnuť na premlčanie nároku a
vznesenie námietky premlčania Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nemalo pre priebeh
sporu žiadnu relevanciu. Vyjadrenie bývalého vedľajšieho účastníka hodnotí žalobca ako formulárové

bez vzťahu ku konkrétnej veci (i keď mu nebolo doručené) a dožaduje sa rozhodnutia o odvolaní
združenia s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.
10.1 S názorom žalobcu, že úkony uskutočnené bývalým vedľajším účastníkom v konaní neboli účelné
a neprispeli k ochrane práv žalovaného, nie je možné súhlasiť. Úkony združenia nie sú formulárové,
vzťahujú sa ku konkrétnej veci. Za formulárové a nekonkrétne považuje odvolací súd vyjadrenie žalobcu

k odvolaniu bývalého vedľajšieho účastníka, ktoré v podstatnej časti tvorí len skopírovanú zmes časti
rozhodnutí súdu a žalobca si ani nedal záležať na tom, aby obsah tohto formulárového vyjadrenia
prispôsobil prejednávanej veci, keď na druhej strane v druhom odseku uvádza: „vzhľadom na vysoký
štandard ochrany spotrebiteľa zákonmi a následne súdmi Slovenskej republiky je zbytočné a neúčelné,
aby bol spotrebiteľ v konaní chránený aj vedľajším účastníkom s vlastným právnym zastúpením.

Žalovaná ako spotrebiteľ dosiahla v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka a
to práve z dôvodu povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku“. Stranou sporu nebola
„žalovaná“, ale žalovaný.

11. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, je účinné od 1. mája 2014,
teda od neskoršieho dátumu než Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vstúpilo do konania

(vstup vedľajšieho účastníka je z dátumu 6. februára 2014) napriek tomu, podľa referátu vyššieho
súdneho úradníka z 21. 01. 2015 a 5. februára 2015 nebola vec z registra skrátených konaní „Ro“
prevedená do registra občiansko-právnych konaní „C“ s odvolávkou na ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z., ktoré prikazuje súdu ex offo prihliadať na premlčanie nároku, ale s poukazom na
námietku premlčania vznesenú vtedajším vedľajším účastníkom, ktorý jediný v konaní spochybňoval

nárok žalobcu s konkrétnym tvrdením, že súd sa vôbec nemusí zaoberať neprijateľnými zmluvnými
podmienkami spotrebiteľskej zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva zanikla výpoveďou z 13. 09. 2009
a nárok si uplatnil žalobca po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka. Žalovaný si zvolil v konaní za zástupcu advokáta JUDr. Jozefa Barana, ktorý námietku
premlčania v mene žalovaného nevzniesol, jeho vyjadrenie z 3. februára 2015 na č. l. 47 spisu sa týka

iba výšky uplatneného nároku.
11.1 Rozhodnutia, na ktoré žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS poukazoval riešia odlišnú právnu situáciu, kedy bývalý vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.
s. p. poskytoval ochranu spotrebiteľovi súčasne so súdom a hlavným účastníkom. V tejto veci bývalývedľajší účastník ako jediný predniesol účinnú obranu práv spotrebiteľa (ktorý si sám svoje práva nehájil,
i keď si zvolil za právneho zástupcu advokáta), preto polemika o účelnosti úkonov Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS (jeho zástupcu) nie je na mieste.

12. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu tohto konkrétneho spisu, posudzujúc konkrétne úkony
odvolateľa, súdu a strán sporu dospel k názoru, že odvolanie Združenia na ochrana občana spotrebiteľa
HOOS je dôvodné a je potrebné výrok rozhodnutia o trovách konania vo vzťahu k nemu zmeniť tak,
že má Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nárok na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie voči žalobcovi v rozsahu 100 % a to podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ktoré je obsahom a účelom
najbližšie (článok 4 ods. 1 C. s. p.) ustanoveniu § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., ktoré mal súd prvej
inštancie na rozhodovanie o trovách konania ku dňu 25. júna 2015 aplikovať. Odvolací súd v súlade s
§ 262 ods. 1 C. s. p. rozhodol len o nároku bývalého vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania
proti žalobcovi, ktoré mu vznikli v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní podľa §
255 ods. 1 C. s. p. z dôvodu plného úspechu a o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262

ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).