Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212285
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115212285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu:

Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti žalovanému: Z. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom D., korešpondenčná adresa F. XXX/XXX, D. - B., o zaplatenie sumy 3.329,62 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.4.2015 sa žalobca proti žalovanému domáhal vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu sumu 3.329,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne od 30.3.2015 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil skutkovo tak, že dňa 19.2.2014 vykonával poškodený príslušník PZ A.
službu podľa plánu služieb policajtov a spolu s hliadkou OO PZ Žilina W. a V.k išli na zákrok na Ul.
A.. Po príchode na miesto sa spojili s oznamovateľkou, pričom po schodoch z 2. posch. k nim pristúpil
opitý muž a išlo o osobu žalovaného, ktorý bol vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť, na čo uvedený

nereagoval a pokúsil sa napadnúť poškodeného a na to boli použité donucovacie prostriedky, a to
hmaty a chvaty. Následne sa poškodený pokúsil žalovaného vyviesť von z obytného domu, pričom
tento v dôsledku opitosti stratil rovnováhu a začal padať dolu schodiskom, pričom so sebou stiahol aj
poškodeného príslušníka PZ, ktorý utrpel zranenie. V dôsledku služobného úrazu bola poškodenému
vyplatená náhrada za bolesť vo výške 1.319 eur a náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s
liečením vo výške 19,41 eur v úhrnnej výške 1.338,41 eur. Vzhľadom k tomu, že poškodený príslušník
PZ bol v dôsledku služobného úrazu aj dočasne neschopný na výkon štátnej služby, vznikla služobnému

úradu aj škoda v súvislosti s náhradou služobného platu a to za obdobie od 20.2.2014 do 22.4.2014 v
celkovej výške 1.991,21 eur. Celková škoda bola konaním žalovaného služobnému úradu spôsobená v
úhrnnej výške 3.329,62 eur. Vyplatením tejto náhrady poškodenému vznikla žalobcovi škoda, ktorá bola
spôsobená zavineným konaním žalovaného podľa § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. a vzniklo regresné
právo na uhradenie tejto škody od žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu uvedenej škody,
avšak bezúspešne.

3. Vo veci súd nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov a
oboznámením listinných dôkazov a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.4. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach vzniku škody a príčinnú súvislosť uvádzal v tom, že žalovaný
keby bol uposlúchol výzvy a pokyny dané príslušníkom, tak k tomuto úrazu by nedošlo.

5. Žalovaný s návrhom nesúhlasil. Tvrdil, že nikoho nenapádal, keď prišli policajti, išiel ku nim dole na
prvéschodiskoapýtalisanadoklady,ktorénemaluseba. Keďmupovedali,abyišielsnimivon,takišiel.
Ako sa on otočil, vytočil mu policajt ruky dozadu, nadvihol mu lakeť a už začal dole schodmi padať, vôbec
sa policajta ani nedotkol a potom policajt na neho spadol. Tým, že mal vytočené ruky vzadu, nemohol
ani nijako strhnúť policajta, ktorý ho držal. K tomuto nebol vypočutý a ani nepodával vysvetlenie.

6. Z úradného záznamu Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OÚ-ZA-
OVVS2-2014/07497/533/2R zo dňa 22.2.2016 súd zistil, že priestupok žalovaného podozrivého zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bol odložený, pretože zodpovednosť za
priestupok zanikla, priestupku sa mal dopustiť proti občianskemu spolunažívaniu tým, že mal úmyselne
narušiť občianskej spolunažívanie iným hrubým správaním, keď mal dňa 19.2.2014 klopať na dvere

Darine A. a keď mu mala otvoriť, mal vojsť do jej bytu a keď chcela zavolať políciu, tak jej mal kopnúť
do ruky a z bytu mal odísť.

7. Súd z úradného záznamu zo dňa 19.2. 2014 zistil, že bol spísaný záznam s opisom deja v súvislosti
so zásahom pri zákroku poškodeného ktorý bol vyslaný na zákrok dňa 19.2.2014 a spojili sa s

oznamovateľkou p. A., ktorá uviedla, že opitý chlap jej kopal do dverí a kopal aj do náprotivných dverí
susedy, ktorá kričala o pomoc a zavolali políciu. Následne zišiel z druhého poschodia po schodoch
opitý muž, oslovil ho a spýtal sa ho, čo tam robí a vyzval ho, aby preukázal svoju totožnosť, pričom
on nereagoval. Prišiel ku nemu na krátku vzdialenosť a vyzval ho, aby ustúpil a aby išiel s nimi von.
On však nereagoval a pokúsil sa ho napadnúť, na čo použil hmaty a chmaty a začal ho vyvádzať, pri

schodoch sa on zatackal a začal padať, chytil sa ho a poškodený sa ho pokúšať udržať v rovnováhe,
avšak on naďalej padal a stiahol ho so sebou, spadli dole po schodoch. Z vyjadrenia stržm. V. H. k
služobnému úrazu zo dňa 29.5.2014 vyplýva, že poškodený kolega S. vyzval muža, ktorý schádzal
značne pod vplyvom alkoholu z druhého poschodia, aby predložil doklad totožnosti, on nereagoval a
následne k nemu pristúpil, preto ho poškodený vyzval, aby ustúpil a šiel s nimi von, on však nereagoval,

pokúsil sa ho napadnúť, poškodený použil hmaty, chvaty sebaobrany a útok odvrátil. K obom následne
pristúpil avšak ako k tomuto mužovi pristúpil a chcel ho chytiť, tento sa zatackal, stratil rovnováhu a
začal padať na schodisko, strhol kolegu S., ktorý sa ho pokúsil postaviť na nohy a predísť pádu, avšak
sa mu to nepodarilo a obaja spadli dole po schodoch. Snažil sa za nimi načiahnuť, avšak oni už padali
a žiadnym spôsobom nebolo možné tomu zabrániť. Z vyjadrenia stržm. Ing. W. V. k služobnému úrazu

zo dňa29.5.2014 vyplýva, že ppráp. S. vyzval muža, ktorý schádzal z druhého poschodia značne pod
vplyvom alkoholu, aby predložil doklad totožnosti, on na to nereagoval a následne ten muž pristúpil k
ppráp. S. na krátku vzdialenosť, preto ho kolega S. vyzval, aby ustúpil a šiel s nimi von. Nereagoval a
pokúsil sa napadnúť kolegu, ppráp. S. použil hmaty, chvaty sebaobrany a útok odvrátil. Ako k tomuto
mužovipristúpil,tentosazatackal,stratilrovnováhuazačalpadaťnaschodisko,strholppráp.S.,ktorýsa

ho pokúsil postaviť na nohy a predísť pádu, avšak sa mu to nepodarilo a obaja spadli dole po schodoch.
Stržm. H. sa za nimi načiahol, avšak oni už padali a nijakým spôsobom nebolo možné tomuto zabrániť.

8. Svedok - poškodený S. na pojednávaní uviedol, že vo februári r. 2014 boli na zásahu a podnapitý
muž schádzal po schodoch s tým, že mu povedal, nech stojí, že pôjdu von, na čo on nezrozumiteľnou

rečou niečo odpovedal a ďalej sa ku nemu približoval do osobnej vzdialenosti, preto ho vyzval a naznačil
mu rukou za rameno, aby išiel od neho preč, ale on sa na neho zahnal, a preto dal mu tzv. páku, to je
vlastne hmat, nepamätá si na ktorú ruku a začal klásť aktívny odpor, trhal sa a keď sa približovali ku
schodisku, ktoré viedlo dole, začal muž strácať rovnováhu a začal ho ťahať, vytrhol sa, a tým pádom
začal padať horeznačky, videl, že by spadol rovno na hlavu a chrbát, preto sa za ním načiahol, aby ho

spomalil, aby nedošlo k úrazu, pustil sa ho, avšak on sa zachytil o neho a stratil rovnováhu aj on a keďže
sa nemal čoho zachytiť, letel potom ponad neho a spravil kotrmelec až na medziposchodie. Uviedol, že
si spomína, že muž bol v tom čase opitý, po výzve na osobu, ktorá schádzala dole z druhého poschodia
a keďže bola dôvodná obava, že môže osobu, ktorej rozkopával dvere, znova napadnúť, preto, keď
prišiel ku nemu do osobnej vzdialenosti a nereagoval na jeho výzvy, aby predložil občiansky preukaz

a aby zostal stáť, pamätá si, že čoraz viac, keď sa ku nemu približoval, teda, bolo jasné, že chce sa
ho nejakým spôsobom dotknúť a on mal dôvodnú obavu a tým, že sa mu prítomný vytrhol práve kvôli
svojmu aktívnemu odporu, stratil rovnováhu a keď stáli na poslednom schodíku, padal na tie schody a
strhol ho, keď ho on už púšťal.9. Svedkyňa V. W. na okolnosť priebehu pádu a strhnutia uviedla, že nakoľko je to už dávnejšie, presne
si to nepamätá a vie, že tým, že p. K. sa snažil rukou nejako zahnať na kolegu S., tak on sa ho snažil

nejako vyviesť, proste sa tam zatackal a spadli po tých schodoch. W. sa snažil ešte žalovaného zachytiť,
ale už sa nedalo, lebo spolu spadli.

10. B. H. k opísaniu priebehu udalosti uviedol, že vie, že kolega ho vyzval, aby sa upokojil, aby išiel s
nimi von a on odmietol, tak kolega ukázal rukou, aby išiel preč, no len v tej chvíli sa to zvrtlo a p. K. padal

dole schodmi, kolega sa ho snažil zachytiť a pritom spadol s ním. Vie, že medzi nimi bolo nejaké slovné
napádanie, lebo bol agresívny, avšak už si to bližšie nepamätal.

11. V konaní mal súd preukázané, že žalobca služobný úrad KR PZ v Žiline priznal ppráp. S. náhradu za
služobný úraz, ktorý utrpel dňa 19.2.2014 v rozsahu priznanej náhrady za bolesť vo výške 1.319 eur a
náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 19,41 eur, ktorý bol právoplatne

priznaný rozhodnutím KRPZ-ZA-VO2-491-001/2014 zo dňa 21.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 7.11.2014. Zo mzdového listu vyplýva, že služobný úrad vyplatil náhradu služobného platu a to za
mesiac február od 20.2.2014 do 28.2.2014 vo výške 300,85 eur, za mesiac marec 2014 od 1.3.2014 do
21.3.2014 vo výške 702,01 eur, od 22.3.2014 do 31.3.2014 vo výške 301,94 eur a za mesiac apríl od
1.4.2014 do 22.4.2014 vo výške 686,40 eur.

12. Podľa § 173 ods. 1 a 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, ak bola policajtovi pri
výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti,
zodpovedá za ňu služobný úrad. Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie
zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v

dvojnásobnej výške.

13. Podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení príslušníkov PZ,
za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo
profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením

vonkajších vplyvov pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta
alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného
alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe.

14. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení príslušníkov PZ,
služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo M. úrad sociálneho
zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok
sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej
neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku

potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia,
nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

15. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) a c) a § 22 a 23 zákona č. 328/2002 Z.z., policajtovi alebo profesionálnemu

vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z
povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán
za škodu zodpovedá náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením. Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo podľa osobitných predpisov. Policajtovi alebo

profesionálnemu vojakovi patrí náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

17. Možno konštatovať, že medzi stranami sporu nebolo sporné skutkové tvrdenia žalobcu, že
poškodený príslušník PZ A. S. dňa 19.2.2014 vykonával služobný zákrok na Ul. A. č. XX v D., kde po
príchode na miesto sa spojili s oznamovateľkou, pričom po schodoch z 2. posch. k nim pristúpil opitýmuž a išlo o osobu žalovaného. Žalovaný bol vyzvaný, aby preukázal svoju totožnosť a v čase, kedy voči
žalovanému boli použité donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty následne sa poškodený pokúsil
žalovaného vyviesť von z obytného domu.

18. Zostalo sporné, či pri schádzaní po schodoch žalovaný stratil rovnováhu a stiahol poškodeného
príslušníka policajného zboru, keďže žalovaný tieto skutočnosti popieral. Sporným medzi stranami sporu
bola tá i skutočnosť, či pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia bolo v priamej príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného proti tomuto zákroku neuposlúchnutím výzvy žalovaného strpieť výkon

oprávnení policajta a to stiahnutím (strhnutím) poškodeného zo schodov a následnému pádu oboch na
zem.

19. Predpokladom pre úspešné uplatnenie náhrady škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti,
vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom - škodou. Vzniknutá
škoda musí byť spôsobená bez pochybnosti práve porušením právnej povinnosti. Škoda a porušenie

právnej povinnosti samé o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť musí
byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, pričom dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na
preukázaní príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané, teda žalobcu.

20. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tvrdenia žalobcu o vzniku škody porušením
žalobcom tvrdených povinností žalovaným nie sú jednoznačne preukázané. Pokiaľ žalobca poukazoval
na protiprávne konanie žalovaného - a to neuposlúchnutie výzvy policajta strpieť výkon jeho oprávnenia
zostali tvrdenia žalobcu v rovine jeho tvrdenie proti tvrdeniu žalovaného. Výzva poškodeného voči
žalovanému smerovala k predloženiu dokladu totožnosti a pokynu, aby išli von. Podľa názoru súdu

neuposlúchnutie výzvy policajta, ktorý žiadal predložiť identifikačný preukaz a opustiť priestor a ísť
von táto skutočnosť automaticky nezakladá regresné právo žalobcu voči žalovanému a zodpovednosť
žalovaného za vznik nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému policajtovi. V danom
prípade v konaní nebolo preukázané, že sa žalovaný dopustil prečinu útoku na verejného činiteľa,
keď dňa 19.2.2014 proti nemu zakročovala hliadka PZ a došlo tak k fyzickému kontaktu, kedy by

žalovanýchytilpoškodenéhozauniformuaaktívnesabránilúdermi,čímbyspôsobilpoškodeniezdravia.
Ustanovenie zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného zboru sa nevzťahuje na
tretie osoby a to ani v prípade, ak škodu spôsobili policajtovi pri výkone služby, avšak zodpovedajú za
škodu spôsobenú policajtovi. Tretia osoba, ktorá škodu spôsobila nezodpovedá za nároky, na ktoré má
policajt podľa služobných predpisov, nakoľko sa jedná o vzťah medzi služobným úradom a policajtom. V

rámci regresného nároku môže prejsť na služobný orgán len nárok na náhradu škody (ak bolo policajtovi
pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti
tomuto zákroku), na ktorý by mal inak nárok policajt.

21. Na regresnú náhradu žalobcu z tohto skutku bolo rozhodujúce, či vynaložené náklady na liečenie

poškodeného a náhrad služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti boli v príčinnej súvislosti
so zavineným protiprávnym konaním žalovaného, a to neuposlúchnutie požiadavky policajta strpieť
výkon jeho oprávnenia. Žalobcovi, ktorý z titulu výplaty dávky sociálneho zabezpečenia, náhrady
služobného platu uhradil náklady policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz nepochybne vznikla majetková
ujma. V zmysle uvedených zákonných ustanovení (§114 ods.5) služobný orgán má právo na náhradu

škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, ktorou je aj dávka podľa § 173
zákona č. 73/1998 Z.z. voči tretím osobám. V tomto prípade sa jedná o prechod nároku poškodeného
policajta na služobný orgán. Tretia osoba, ktorá poškodila zdravie policajtovi však zodpovedá podľa
všeobecných predpisoch o náhrade škody spôsobnej poškodením zdravia. Je potrebné vychádzať z
toho, že povinnosť služobného úradu (služobného orgánu) poskytnúť náhrady za služobný úraz, ktorý

utrpel policajt vyplýva zo zákona o sociálnom zabezpečení č. 328/2002 Z. z. a ustanovenie § 114
ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je špeciálnou normou, ktorá zakladá služobnému úradu právo voči
tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady
služobného platu v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, ktoré konanie smerovalo proti
tomuto zákroku.

22. Vzniknutá škoda na zdraví musí byť spôsobená bez pochybnosti práve zavineným konaním inou
osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku a poškodenie zdravia spôsobené nezávisle
od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Škoda ani porušenieprávnej povinnosti samé o sebe ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na
jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť tiež nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná a dôkazné
bremeno zaťažovalo v tomto prípade žalobcu.

23. Súd v danom prípade vychádzal pri svojom rozhodovaní z opisu skutku samotným poškodeným
a podľa ktorého poškodenie zdravia spočívalo v udalosti, ktorá bola následkom odvracania pádu
žalovaného a ani z vyjadrení svedkov (H. V.) zavinené konanie žalovaného ako škodcu nebolo
jednoznačne preukázaná, keď obaja sa vyjadrovali, že keď sa poškodený snažil nejako žalovaného

vyviesť zatackal sa a poškodený sa snažil ešte žalovaného zachytiť, ale už sa nedalo a obaja spadli
dole po schodoch. Teda tvrdenia žalobcu, že svedkovia potvrdili, že žalovaný strhol poškodeného zo
skutkových zistení v konaní nevyplynulo. Súd je toho názoru, že v danom prípade poškodenie zdravia
spočíva v udalosti, ktorou samotný poškodený odvracal nebezpečenstvo pádu žalovaného a nie je daná
príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného. V danom prípade sám poškodený vytvoril
stav, kedy po tom, ako žalovaný sa ku nemu priblížil, použil donucovacie prostriedky, a to hmaty a

chvaty a tým, že žalovaný schádzal po schodoch a zatackal sa, sám chcel zabrániť pádu žalovaného,
čo sa mu však nepodarilo a došlo k pádu a zraneniu poškodeného. V konaní nebolo preukázané, že
poškodenie zdravia zasahujúceho príslušníka policajného zboru nevznikol ako následok zavineného
konania žalovaného, ale v nepredvídanej udalosti zo strany poškodeného. O vzťah priamej príčinnej
súvislosti ide vtedy, ak konkrétna majetková ujma vznikla následkom konkrétneho protiprávneho úkonu

žalovaného, teda, ak jeho konanie a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinná
súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu znamená,
že medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou musí byť bezprostredný vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené
vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená

len v konkrétnych súvislostiach.

24. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou titulom plnenia zo služobného
úrazu. Keďže všetky podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného musia byť splnené kumulatívne, súd

považoval návrh žalobcu za nedôvodný.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd rozhodol o nároku na

náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalovaného vo veci tak, že žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

26. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).