Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011416
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114011416.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. februára 2018, v
trestnej veci obž. F. X., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, o
odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/87/2014 zo dňa 6. júna 2017,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovanej F. X..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/87/2014 zo dňa 6. júna 2017 bola obžalovaná F. X.
uznaná za vinnú zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s
poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- v Prešove, vystupujúc ako štatutárna zástupkyňa - konateľka spoločnosti A., s.r.o., Q. XXX/X, X., pod
zámienkou obstarania obchodnej záležitosti - dodania nábytku a spotrebičov do domácnosti

1. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 14. júna 2012 vylákala od Q. E. sumu 822,-EUR
ako zálohu na zhotovenie nábytku a sumu 1.709,-EUR za účelom obstarania kuchynských spotrebičov,
ktoré sumy jej Q. E. dňa 15. júna 2012 odovzdala v hotovosti. Spotrebiče a nábytok mala dodať do konca

októbra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenej nič nedodala ani prevzaté zálohy
jej nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti
A., s.r.o., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenej Q. E., bytom Q., A.
XX, týmto uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od nej spôsobila škodu vo výške
najmenej 2.531,- EUR,
2.popredchádzajúcomuzavretíobjednávkyzodňa16.júla2012vylákalaodV.Q.sumu1.100,-EURako

zálohu na dodanie kuchynskej linky a sumu 1.400,-EUR za účelom obstarania kuchynských spotrebičov,
ktoré sumy jej V. Q. dňa 16. júla 2012 odovzdal v hotovosti. Spotrebiče a nábytok mala dodať do 15.
decembra 2012, avšak v stanovenom termíne, ani neskôr poškodenému nič nedodala ani prevzaté
zálohy mu nevrátila, pričom žiadne spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy
spoločnosti A., s.r.o., v tom čase vedela, že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenému V.
Q., bytom K., B. XX, týmto uvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od neho spôsobila

škodu vo výške najmenej 2.500,- EUR,
3. po predchádzajúcom uzavretí objednávky zo dňa 14. októbra 2012 vylákala od F.. F. A. sumu 1.697,-
EUR, ktorú sumu jej F.. A. zaslala dňa 17. októbra 2012 na účet spoločnosti A., s.r.o., za účelom
obstarania kuchynských elektrospotrebičov. Spotrebiče mala dodať do 14. novembra 2012, avšak v
stanovenom termíne, ani neskôr poškodenej nič nedodala ani prevzatú sumu jej nevrátila, pričom žiadne
spotrebiče nezabezpečovala a vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., s.r.o., v tom čase vedela,

že predmet dohody nebude môcť naplniť. Poškodenej F.. F. A., bytom J. Z. V. XXX, okr. X., týmtouvedením do omylu a vylákaním finančných prostriedkov od nej spôsobila škodu vo výške najmenej
1.697,- EUR.

Za to jej bolo uložený podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona za prevahy
priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. m) Tr. zákona, za nezistenia poľahčujúcich okolností
uvedených v § 36 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zákona bola obžalovaná pre výkon uloženého trestu zaradená do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd poškodených: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., A.
XX, V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX K. a F.. F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
J. Z. V. XXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď prostredníctvom obhajcu odvolanie obžalovaná, pričom v neskoršie
predloženýchpísomnýchdôvodochnamieta,žejusúdakoobžalovanúnevypočulatentodôkazodmietol
vykonať na hlavnom pojednávaní dňa 3.6.2016. Súd by jej nemal brániť vo výpovedi, čo považuje
za podstatnú chybu v konaní. Taktiež okresný súd nezabezpečil výpisy z účtu spoločnosti A., s.r.o.
od začiatku fungovania spoločnosti, čím by preukázala, že mala na začiatku dostatok finančných

prostriedkov na jej chod. Súd namiesto toho vykonal nepodstatné dôkazy a to výsluchy svedkýň L.
a J.. Zároveň boli porušené jej práva tým, že nemal možnosť vykonať záverečnú reč ani posledné
slovo. Hoci dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti, nevzdala sa práva na svoju záverečnú reč a na
poslednéslovo.Namieta,žepriuzatváraníjednotlivýchobchodovchýbaakýkoľvekúmyselpoškodených
podviesť a nedodať príslušný tovar. To, že nakoniec zákazky dodané neboli, bolo zapríčinené viacerými

okolnosťami, avšak nikdy pri preberaní záloh nemala úmysel tovar nedodať. Popisuje spôsob, akým
začala podnikať a ako došlo k vyberaniu záloh. Taktiež v inom trestnom konaní jej bol uložený zákaz
vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorý dodržiavala a to jej nemôže byť predsa na ťarchu. Odmieta,
aby vylákala jednotlivé zálohy za účelom ponechania si ich bez protihodnoty, a teda existuje minimálne
vážna pochybnosť o jej úmysle konať podvodne v čase prevzatia záloh. Jej neschopnosť splniť

zmluvný záväzok nemôže byť okolnosťou, pre ktorú by jej mala byť odňatá sloboda. Je ochotná uhradiť
spôsobenú škodu po dohode s poškodenými aj s príslušným úrokom z omeškania. Vyslovila aj námietku
zaujatosti voči okresnému súdu, keďže má vážnu pochybnosť o tom, že konanie bolo voči nej vedené
nestranne a spravodlivo. Uložený trest považuje za neprimerane prísny, pričom zákon umožňuje použiť
aj ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Má 4 maloleté deti, o ktoré sa stará a takýto trest by mal

veľmi nepriaznivý vplyv na jej rodinu a blízke osoby. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaná podala

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a
dospel k záveru, že odvolanie obž. F. X. nie je dôvodné.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonané dokazovanie týkajúce sa skutkov uvedených

v obžalobnom návrhu prokurátora. Vo vzťahu k týmto skutkom boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci zákonným spôsobom. Z takto procesne
zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu vo
výsledkoch dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje odvolací súd za správne, s nimi sa stotožnil,
a keďže prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri

ustálení skutkového stavu vychádzal, krajský súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa, z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje.

Na podklade uskutočneného dokazovania mal súd prvého stupňa
za preukázané, že skutky sa stali, sú trestným činom

a spáchala ich obžalovaná. Aj krajský súd zastáva názor,
že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj
nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možnovyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutky, ktoré jej
boli obžalobou kladené za vinu. Úplnosť vykonaných dôkazných
prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ na záverečnú

myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala v zhodnotení
dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2 ods.
12 Trestného poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahu

odôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia.

Záver o vine obžalovaného je možné vyvodiť predovšetkým z výpovede svedkov poškodených Q. E.,
V. Q. a F.. F. A., ktorí vypovedali o okolnostiach zoznámenia sa s obžalovanou a za akých okolností a
za akým účelom dochádzalo neskôr k poskytovaniu jej peňazí formou záloh a to na zhotovenia nábytku

a zakúpenie kuchynských spotrebičov. Obžalovaná sa neskôr začala vyhovárať ohľadne zhotovovania
nábytku ako aj odovzdania objednaných kuchynských spotrebičov, pritom deklarovala, že tieto sú už
kúpené, avšak ich bolo potrebné k zhotoveniu kuchynskej linky, alebo že sa pracuje na objednávke.
Neskôr prestala s poškodenými komunikovať a zdvíhať im telefóny. Spoločnosť N. vo svojom písomnom
vyjadrení uviedla, že spoločnosti A., s. r. o., AZ D., s. r. o. a ani obžalovaná ako fyzická osoba sa

nenachádzajú v ich databáze a ich spoločnosť s nimi nikdy nespolupracovala. Taktiež ich spoločnosť
nikdy nevypracovala cenovú ponuku, ktorú poskytla obžalovaná poškodenej F.. A.. Je potrebné súhlasiť
s prvostupňovým súdom, ktorý dospel k záveru, že obžalovaná vylákala postupne od jednotlivých
poškodených rôzne sumy peňazí pod zámienkou výroby a dodania kuchynského nábytku, resp. dodania
elektrospotrebičov, hoci vzhľadom na finančné problémy spoločnosti A., s.r.o. si musela byť vedomá

toho, že žiadne spotrebiče ani kuchynský nábytok nedodá, čo sa nakoniec aj stalo. Spoločnosť N.
poprela, aby s obžalovanou, resp. s jej spoločnosťami mala nejaké obchodné vzťahy a ani jej nikdy
žiadnespotrebičenedodala.SvedkyneJ.aV.,zamestnankyneobžalovanejvžalovanomobdobí,zhodne
potvrdili, že obžalovaná žiadne zákazky nedávala realizovať a neboli jej dodané ani žiadne kuchynské
spotrebiče. Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaná mala reálne dohodnutú spoluprácu s

akoukoľvek stolárskou firmou vo vzťahu k prijatým zákazkám na zhotovenie kuchynských liniek. Z
výpovedí svedkov - poškodených zároveň je zrejmé, že v čase, ako sa začali domáhať splnenia
záväzkov, prerušila s každým z nich kontakt po predchádzajúcich výhovorkách a oddiaľovaní riešenia
situácie z jej strany.

Súhrn týchto priamych a nepriamych dôkazov potom preukazuje vinu obžalovanej a tvorí nám logickú
a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo
preukazujú všetky okolnosti zažalovaných skutkov a usvedčujú z ich spáchania obžalovanú. Správne a
zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine napadnutého
rozsudku.

Konanie obžalovanej bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona. Obžalovaná sa na
škodu poškodených obohatila o ich finančné prostriedky, pričom tieto osoby uviedla do omylu ohľadne
účelu poskytnutia finančných prostriedkov a čin spáchala na viacerých osobách, teda závažnejším

spôsobom konania.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom s uvedeným hodnotením sa stotožnil aj krajský súd a v ďalšom na neho odkazuje.

Zároveň je možné konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie
trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany
spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane
obžalovanej. Súčasne podrobne rozobral predchádzajúce odsúdenia obžalovanej ako aj dôvody
neukladania súhrnného trestu, pričom tieto skutočnosti, ako aj tam prezentované názory, považuje

odvolací súd za správne.

Prvostupňový súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal jednak z hodnotenia osoby
obžalovanej a jednak zo závažnosti činu. Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím prvostupňovéhosúdu ohľadne výšky trestu a má za to, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, t. j. na dolnej
hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby, keďže z dôvodu opätovného spáchania zločinu (§ 38 ods.
5 Tr. zákona), došlo k úprave trestnej sadzby, teda k zvýšeniu dolnej hranice o jednu polovicu, pričom

výmera trestu je v takomto prípade na 6 a pol roka až 10 rokov, spĺňa všetky kritériá uvedené v § 34 Tr.
zákona tak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Zákonu zodpovedajúce je aj rozhodnutie prvostupňového súdu o spôsobe výkonu uloženého trestu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda rozhodnutie okresného súdu o tom, že výkon uloženého trestu

odňatia slobody obžalovaná vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zákonné.
Odvolací súd konštatuje, že boli splnené zákonné podmienky pre výkon takéhoto trestu, vzhľadom na
to, že obžalovaná F. X. doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd poukazuje na vyššie uvedené závery,
ktorými sa riadil pri preskúmavaní rozhodnutia a má za to, že vina obžalovanej bola v dostatočnom

rozsahu preukázaná vykonanými dôkazmi.
Ohľadne návrhov obhajcu obžalovanej na vykonanie ďalších dôkazov je potrebné uviesť, že rozsah vo
veci vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom považoval aj krajský súd za dostatočný na vydanie
rozhodnutia. Podstatou podaného odvolania je aj snaha obžalovanej dosiahnuť, aby krajský súd
prehodnotil vykonané dôkazy a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky obžalovanej

dospelkodlišnýmskutkovýmzáverom,nežakéurobilprvostupňovýsúd.Jealepotrebnékonštatovať,že
skutkový stav bol okresným súdom na podklade vykonaného dokazovania zistený správne a následne
bol aj zákonne subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu uvedenú v
osobitnej časti Trestného zákona. Domáhanie sa vykonania ďalších dôkazov je preto neopodstatnené.
S ohľadom na oprávnenie súdu odmietnuť vykonať dôkaz za podmienok uvedených v § 272 ods. 3

Tr. poriadku preto nevykonanie týchto dôkazov nie je možné, podľa názoru krajského sudu, považovať
za porušenie (a teda ani zásadné porušenie) práva obžalovanej na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. poriadku. Okolnosti, ktoré by nimi bolo možné zistiť, totiž neboli podstatné pre rozhodnutie,
resp. boli bez dôvodných pochybností už zistené inými dôkazmi. Napokon, bola to samotná obžalovaná,
ktorá svojím konaním zapríčinila, že nebola v konaní pred súdom vypočutá. Obžalovaná v prípravnom

konaní odmietla vypovedať a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.05.2016 využila svoje právo a
nevypovedala.Súčasnepožiadala,abysahlavnépojednávaniavykonalivjejneprítomnosti.Nahlavnom
pojednávaní konanom dňa 04.04.2017 obhajca uviedol, že obžalovaná chce v tejto veci vypovedať
na ďalšom hlavnom pojednávaní, a preto ju súd prvého stupňa predvolal na deň 6.6.2017, pričom
obžalovaná si predvolanie osobne prevzala dňa 21.4.2017. Ako vyplýva z čl. 504 a 510 obžalovaná

prostredníctvom obhajcu požiadala o konanie v jej neprítomnosti a netrvala na svojej osobnej účasti.
Práve na tomto hlavnom pojednávaní chcel okresný súd umožniť obžalovanej vo veci vypovedať. Keďže
obžalovaná dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti, prvostupňový súd vykonal ďalšie dokazovanie,
zamietol opätovný návrh obhajcu na vypočutie obžalovanej a po záverečných rečiach vyhlásil napadnutý
rozsudok. Z uvedeného je teda zrejmé, že obžalovanej bola opakovane poskytnutá možnosť vypovedať

pred súdom a je len vecou jej obhajoby, či takéto právo využije alebo nie. Opakovaný návrh obhajcu
na jej vypočutie je potrebné potom vnímať ako bezpredmetný, pretože bolo predovšetkým úlohou
obhajcu zabezpečiť si účasť obžalovanej na hlavnom pojednávaní, ak chcel, aby táto vypovedala. Ak sa
obžalovaná nechcela zúčastniť hlavného pojednávania, na ktorom malo dôjsť k jej výsluchu a následne
dala súhlas na konanie v jej neprítomnosti, rezignovala tým aj na svoje právo byť osobne vypočutá

v konaní pred súdom. Obdobne to platí aj ohľadne namietaného neuskutočnenia záverečnej reči a
posledného slova obžalovanej.

Súčasťou jednej zo základných (všeobecných) zásad trestného konania, a síce zásady zabezpečenia
práva na obhajobu, je aj právo obvineného požadovať, aby v trestnom konaní boli zistené všetky

okolnostisvedčiacevjehoprospech.Súčasnejepotrebnézdôrazniť,žetotojehoprávovšakneznamená
povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vykonávať všetky ním navrhované dôkazy (§
2 ods. 10 a
§ 272 ods. 3 Tr. poriadku).

K namietanej objektívnej stránke trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona krajský súd poukazuje
na ustálenú súdnu prax, pričom táto predpokladá existenciu páchateľa, ktorý uvedie niekoho do omylu,
príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosti všetkých podstatných skutočností)
a ňou vykonanou majetkovou dispozíciou a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednejstrane a škodou na cudzom majetku a obohatením sa páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na
podvode môžu byť zainteresované štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a
osoba obohatená. Platí, že omyl sa môže týkať skutočností minulých, prítomných aj budúcich, a musí

byť nevedomý, nenásilný (skrytý) prostriedok, ktorým páchateľ vplýva na vôľu rozhodovania sa osoby
vykonávajúcej majetkovú dispozíciu, o ktorom táto osoba nemá vedomosť, t.j. osoba vykonávajúca
majetkovú dispozíciu nekoná pod fyzickým alebo psychickým nátlakom. Pri trestnom čine podvodu je
podstatným,abyišloonezhodupredstavysreálneexistujúcouskutočnosťou(udalosťou),ktorújemožné
objektívne overiť. „Uvedením do omylu“ sa potom rozumie aktívne konanie páchateľa, ktorý koná tak,

aby vyvolal v inej osobe určitú subjektívnu predstavu (stav), ktorá sa však nezhoduje s objektívnou
realitou. Dispozíciou majetkovej povahy, ktorú vykonáva osoba konajúca v omyle, sa rozumie určité
majetkové plnenie, ktorým dochádza ku škode na strane poškodenej osoby a zároveň k obohateniu
na strane páchateľa alebo inej osoby. Spravidla pôjde o odovzdanie (prenechanie, prevod) určitej
veci (vecí, peňazí) z majetku poškodeného do dispozície páchateľa alebo inej osoby. Aby mohlo ísť
o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu, je preto nevyhnutým, aby škoda na cudzom

majetku a obohatenie iného mali základ (príčinnú súvislosť) práve v „podvodnom konaní“ páchateľa (t.
j. konaním, ktorým páchateľ iného uvádza do omylu, alebo využíva omyl iného). K naplneniu skutkovej
podstatytrestnéhočinuprotimajetkunestačípretolenformalistickypojatývýkladpríslušnéhozákonného
ustanovenia Trestného zákona, ale je nutné brať zreteľ aj napríklad na osobu páchateľa a na spôsob
jeho konania.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovanej, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov, krajský súd
na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe
štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a
presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Všetky vykonané

dôkazy okresný súd náležite, jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak k správnym a úplným
skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu, plne zodpovedajú výsledkom vykonaného
dokazovania. Predmetné skutky sa aj podľa názoru krajského súdu stali tak, ako to prvostupňový súd
správne ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nepochybne ich spáchala práve obžalovaná
konaním, ktoré je tam podrobne rozvedené. O týchto skutkových záveroch nemá odvolací súd žiadne

pochybnosti, tieto sú presvedčivé a vychádzajú z konkrétnych vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom
súhrne jednoznačne usvedčili obžalovanú zo spáchania týchto skutkov.

Vo vzťahu k vznesenej námietke zaujatosti voči okresnému súdu uvedenej v odvolacích dôvodoch,
krajský súd konštatuje, že touto sa už nezaoberal, keďže k meritórnemu skončeniu veci došlo v

odvolacom konaní, teda vec sa už nevracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, kedy
by bolo potrebné sa takouto námietkou zaoberať. Súčasne neboli zistené žiadne výnimočné okolnosti
prípadu alebo pomery obžalovanej, na podklade ktorých by mohol súd pristúpiť k mimoriadnemu
zníženiu trestu odňatia slobody v súlade s ust. § 39 ods. 1 Tr. zákona.

Záverom krajský súd len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého

stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok obžalovanej F. X. vyhodnotil
ako nedôvodný a jej odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.