Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116229773
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116229773.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: Md H. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom XXA L. H., O., E XX
A., J. Y., zast. Mgr. Pavol Kiss, AK Košice, Štúrova č.20, proti odporkyni: I. E., nar. X.X.XXXX, bytom U.,
C. č.XX, t.č. U. č.XX, U.- J., zast. advokátkou: JUDr. Martina Gombosová, AK Košice, Moldavská cesta
č. 6, za účasti za účasti matky: Z. trvale bytom U., t.č. U. J. zast. advokátkou: JUDr. Martina Gombosová,
AK Košice, Moldavská cesta č. 6, a Okresnej prokuratúry Košice I, Mojmírova č.5, Košice, v konaní o

návrat maloletého dieťaťa: N. nar. X.X.XXXX, t.č. bytom u A. zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, do krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na návrat maloletého N. do H. J. a H. z a mi e t a .

Žiaden z účastníkov konania, ani štát, nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, otec maloletých detí: N. nar. X.X.XXXX a S. nar. X.X.XXXX . sa návrhom, ktorý podal
súdu dňa X.X.XXXX domáhal nariadenia návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu, ktorou je
H. a H. Uviedol, že maloleté deti pochádzajú z jeho manželstva s matkou mal. detí, Z., a podľa neho,
maloleté deti na území H. sú zadržiavané príbuznými zo strany matky: I. A. a X.. V priebehu konania
svoj návrh rozšíril aj proti matke mal. detí. Konanie proti A. bolo uznesením súdu zo dňa XX.X.XXXX č.k.
18P/61/2016- 59 na základe späťvzatia navrhovateľom zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa X.X.XXXX.

2. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX právny zástupca otca uviedol, že svoj návrh proti matke o navrátenie
oboch maloletých detí a proti odporkyni I. o navrátenie mal. S. berie späť z toho dôvodu, že matka
sa vrátila spolu s manželom a mal. S. do J., teda do miesta obvyklého pobytu mal. detí. Odporkyňa
I. však odmietla rodičom vydať mal. N., ktorý zostal žiť u nej a preto voči nej na návrhu o navrátenie

tohto maloletého dieťaťa naďalej trval. Na základe tohto späťvzatia súd konanie vedené proti matke
maloletých detí o navrátenie maloletých detí N. do krajiny obvyklého pobytu zastavil a zastavil aj konanie
vedené proti I. navrátenie maloletej S.. Konanie o navrátenie maloletého N., vedené proti odporkyni I.
súd vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

3. Konanie bolo ďalej vedené pod sp. zn. 18P/187/2016.

4. Do konania dňa XX.X.XXXX vstúpil prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I.

5. Vo vylúčenom konaní otec a matka oznámili súdu, že naďalej žiadajú navrátiť maloletého N. do krajiny
obvyklého pobytu vo J.. Vzhľadom na túto skutočnosť súd pokračoval v konaní na návrh navrhovateľov,
otca maloletého N. a matky maloletého N. proti odporkyni I. tete maloletého. V tomto konaní bolo

nesporné, že maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti I. už od XX.X.XXXX, kedy ho na K. z J.
premiestnila matka, a od toho času sa o maloletého odporkyňa osobne stará.6. Už v čase podávania návrhu, si bol navrhovateľ vedomý toho, že maloletý N. je na H., teda v čase
podávania návrhu, ktorý bol podaný dňa X.X.XXXX, to bolo viac ako jeden rok, napriek tomu však

tvrdil, že maloletý zostal odlúčený od svojich rodičov a súrodenca v nevyhovujúcom sociálnom prostredí,
preto je povinnosťou súdu skúmať, či sa dieťa zžilo s novým prostredím, lebo je v záujme maloletého
dieťaťa, aby bolo vychovávane a vyrastalo v kruhu najbližšej rodiny, ktorým je nepochybne otec, matka a
súrodenec. Podľa neho o dieťa bude oveľa lepšie postarané zo strany rodičov, ako zo strany kohokoľvek
iného, pretože oni dvaja majú vo J. prácu a chcú sa obaja podieľať na výchove svojich detí. Obom

prislúchajú rodičovské práva voči obom maloletým deťom.

7. Odporkyňa I. od začiatku nesúhlasila s navrátením maloletých detí do J.. Tvrdila, že deti prišli na H.
so súhlasom otca spolu s matkou po tom, čo došlo medzi matkou a otcom maloletých detí k nezhodám.
Túto skutočnosť, že súhlas otca s premiestnením detí bol, potvrdzuje aj to, že každý mesiac, až do N.
prispieval na potreby maloletých detí sumou 50 Eur. Deti boli odovzdané do jej starostlivosti ako prejav

slobodnej vôle oboch rodičov. Práve z toho dôvodu podávala na Okresnom súde Košice II návrh na
zverenie maloletých detí do jej náhradnej osobnej starostlivosti a konanie sa doposiaľ vedie pod sp.
zn. 14P/21/2016. Podľa nej, otec maloletých detí nemá vo J. vytvorené žiadne podmienky na to, aby
dokázal vychovávať maloleté deti, nemá zamestnanie, ani vlastné bývanie ( býva v byte s ďalšími ôsmimi
osobami). Naviac, je občanom Y. teda jeho pobyt v Európskej únií je povolený len na základe manželstva

s občiankou Európskej únie a už v minulosti mu hrozilo vyhostenie z J.. Preto podľa nej, navrátením
maloletých detí do J. by boli tieto vystavené nebezpečenstvu fyzickej, aj psychickej ujmy. Zároveň podľa
nej je krajinou obvyklého pobytu maloletých detí územie H., pretože maloletý N. sa zdržiava na území
H., teda viac ako jeden rok a tri mesiace. V čase premiestnenia mal maloletý N. a maloletá S. sa zdržiava
na H. od A. kedy mala len dva mesiace. Okrem toho tvrdila, že matka maloletých detí bola vo J. svojim

manželom týraná jednak psychicky a jednak fyzicky.

8. Po návrate matky maloletých detí na H., bola v priebehu konania hospitalizovaná na psychiatrii s tým,
že po prepustení z ústavného ošetrenia bola vypočutá súdom. Vtedy uviedla, že psychické problémy
mala počas tehotenstva tak s prvým dieťaťom, ako aj s druhým dieťaťom a tieto boli spôsobené aj tým,

že jej manžel je D. a v podstate ju nútil nosiť burku, chodiť do mešity a tvrdila, že ona na moslimskú
vieru nikdy neprestúpila. Keď sa vydávala za otca maloletých detí, bola ešte v puberte. Mala XX rokov
a zaľúbila sa do neho. Po anglicky vôbec nevedela a tvrdila, že po sobáši mala dostať od manžela
XXXX libier. Namiesto toho jej hodil XX libier. Uviedla, že keď mal maloletý N. tri mesiace, tak mu vyholil
žiletkou hlavu, čo ju veľmi šokovalo a vraj to urobil z toho dôvodu, aby sa mu nesmiali, že maloletý

má dlhé vlasy. Nemal vybudovaný vzťah k dieťaťu, pretože bol veľmi nahnevaný, keď dieťa plakalo a z
toho dôvodu sa vybrala s dieťaťom na H., keď malo pol roka. Podľa nej manžel so všetkým súhlasil,
vedel, že odchádza na H. a vedel aj o tom, že dieťa na H. necháva. Potom sa do N.., lebo už bola
tehotná s maloletou S. a preto tesne pred pôrodom išla naspäť do N.. V auguste XXXX. potom porodila
maloletú S.. Následne bola v spoločnej domácnosti s manželom už len tri dni a odišla spolu s dieťaťom

ku svojím príbuzným, ktorí žijú v N. Matka vo svojej výpovedi tvrdila, že nikdy nebude súhlasiť s tým, aby
sa maloleté deti vrátili do osobnej starostlivosti svojho otca a ona sama sa nikdy viac do N. vrátiť nechce.

9. V priebehu celého svojho výsluchu poukazovala na to, že bola manželom týraná, že jej nevytvoril v N.
vhodné podmienky na život, ani na výchovu maloletých detí, že žili v D., že intímny styk si navrhovateľ

stále vydobíjal, že ju znevažoval a ponižoval. Tvrdila, že jej manžel nikdy maloleté deti nemal v láske. Od
narodenia ich nezobral na ruky, ani nepritúlil, a preto si nevie predstaviť, ako by ich mal on vychovávať
v N. Podľa nej by tieto deti predal. Ďalej tvrdila, že jej manžel má aj v Y. a s ňou má J. ktoré finančne
podporuje. Odkedy je ona na H. na maloleté detí ničím neprispieva. Tvrdila, že deti svojho otca
nepoznajú a ona sama manžela už dosť dlho nevidela. Predložila súdu správu od psychiatra D. z ktorého

vyplýva, že vyšetrená bola v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX. Jej hospitalizácia na
psychiatrií bola od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Prepúšťaciu správu ani matka, ani odporkyňa súdu
nepredložili. Matka uviedla, že psychické problémy má odvtedy, odkedy je s manželom. Predtým nikdy
preliačovaná na psychiatrií nebola.

10. Podľa matky, u odporkyni, v jej Z. sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu detí, pretože sú tam
tri izby a žijú tam s nimi aj starí rodičia. Mala vedomosti o tom, že I. podala návrh na zverenie maloletých
detí do náhradnej osobnej starostlivosti. Na otázku sudkyne, či s tým súhlasí, povedala, že o tom ešte
popremýšľa. Matka v čase výsluchu nejavila znaky psychického ochorenia.11. Napriek tomu, čo uviedla matka vo svojej výpovedi, v priebehu konania, po tom čo bol navrhovateľ
vypočutý súdom, vrátila sa spolu s ním a mal. S.

12. V priebehu ďalšieho konania sa situácia v rodine navrhovateľa vyvinula tak, že matka bola vo J.
opätovne hospitalizovaná na psychiatrii, podľa odporkyne z dôvodu, že to tak zariadil jej manžel, a po
prepustení z psychiatrie na vlastnú žiadosť, odišla ku svojmu otcovi, ktorý býva vo J. Od toho času sa
uňho zdržiava s tým, že sociálne úrady rozhodli o tom, že by D. mala byť odovzdaná zo strany otca
matke a matka by mala byť nasledujúce tri mesiace sledovaná, či je schopná o maloletú sa postarať.

Na ďalšom pojednávaní však I. oznámila, že podľa jej vedomostí má byť pojednávanie pred britským
súdom, ktorý by mal rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností voči D.
13. Z výpovede odporkyne I. vyplýva, že matka maloletých detí je jej neterou. Od malička žila s ňou v
spoločnej domácnosti až do toho času, kým neodišla I.A.. Následne dlho s ňou nemali žiadne kontakty,
až vtedy, keď očakávala narodenie prvého dieťaťa, tesne pred pôrodom, ju kontaktovala a vtedy sa od
nej dozvedela, že s manželom nemá dobré vzťahy, že manželstvo uzavreli asi týždeň na to, ako odišla

do N.. Maloletý N. žil po narodení v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi asi tri mesiace. Potom
manžel matky odpojil tepú vodu, matka musela kúpať dieťa v studenej vode, dieťa bolo podchladené a
nakoniec to dopadlo tak, že matku a dieťa vyhodil z domácnosti a ona musela odísť k jej bratovi, A. ktorý
žije v N.. U neho zostala až do vtedy, kým neprišla s dieťaťom na H. čo bolo vo B., vtedy už bola tehotná
s druhým dieťaťom, s maloletou S. V čase, kým žila s maloletým N. u jej brata, podľa jej vedomostí,

otec matku, ani dieťa vôbec nekontaktoval. Tesne pred pôrodom sa matka vrátila do N. a potom sa
maloletá S.. Odporkyňa uviedla, že ona nikdy nebola v N., ani v domácnosti navrhovateľa a matky. Matka
však uviedla, že žili v katastrofálnych podmienkach, medzi potkanmi a to bol jeden z dôvodov, prečo
musela odísť. Matka aj po narodení druhého dieťaťa musela opustiť spoločnú domácnosť, pretože jej
manžel odpojil elektrinu, znova jej odpojil teplú vodu, čiže o dieťa sa nemohla postarať. Aj vtedy od

neho ušla. Prišla na H. a dieťa nechala u odporkyni. Odporkyňa tvrdila, že matka sa od manžela veľmi
bála. Otec matku sotil aj počas tehotenstva, takže dieťa malo modriny na nôžkach. Kvôli takémuto
správaniu otca voči matke maloletých detí jej brat podával v N. aj trestné oznámenie. Okrem toho sa
správal tyransky aj voči maloletým deťom. Vyholil maloletému N. hlavu so žiletkou, keď mal tri mesiace.
Po opätovnom návrate matky s mal. S., sa bála sa o dieťa, pretože prišlo v zúboženom stave. Keď dieťa

počulo hlasnejšie slovo, dostávalo záchvat plaču a modrelo. Malo aj tiky. Podľa nej sa fakticky otec o
maloleté detí nezaujímal. J. však prišiel otec maloletých detí a dožadoval sa, aby mu vydala deti, pričom
predkladalajplnúmoczostranymatky.Detimunevydalazdôvodu,žehonepoznalaanedôverovalamu.
Od matky sa potom dozvedela, že tú plnú moc podpísala tak, že manžel sa jej vyhrážal s nožíkom v ruke.

14. Maloletý N. je zdravý, rozpráva s ňou po rómsky a po anglicky nevie vôbec. V čase výsluchu maloletá
S. bola v útlom veku a rozprávať ešte nevedela. Podľa nej sa celé toto konanie vedie kvôli tomu, že
navrhovateľ vie, že sa s ním chce matka detí rozviesť, pretože s ním za žiadnych okolností už žiť nechce,
a práve kvôli tomu, že on v N. funguje iba vďaka nej, že sa s ňou oženil tak s týmto nesúhlasí. Dôvodom
konania určite nie je záujem o maloleté detí. Dokonca tvrdila, že majú potvrdené anglickou políciou, že

otec mal kúpené tri letenky, chcel zobrať obe deti do Y.
15. Kolízny opatrovník v tomto konaní prešetroval pomery na strane matky, odporkyne i maloletých detí
v tom čase, keď sa matka ešte zdržiavala na území Slovenska. Prvé prešetrenie realizovala z podnetu
Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže dňa 5.3.2015 a dňa 30.5.2016 vykonal ďalšie
šetrenie z podnetu tohto súdu. Na základe tohto prešetrenia bolo zistené, že matka obe mal. deti porodila

v N.. Maloleté deti sú štátnymi občanmi H.. Maloletý N. žije na území SO., kedy sa s ním matka vrátila
zo zahraničia. Do toho času žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletého, ale sústavnú starostlivosť
o maloletého zabezpečovala ona osobne. Na H. jej v starostlivosti o detí pomáhajú členovia rodiny,
starí rodičia D. ako aj teta matky I.. Pri tomto šetrení bolo zistené, že matka obnovila spolužitie s otcom
maloletých detí od G. kedy sa vrátila do J. bez maloletých detí. Starostlivosť o deti na základe dohody

zabezpečovali v tom čase príbuzní matky. Matka sa vrátila na územie H. v zlom psychickom stave,
pretože manžel ju v zahraničí fyzicky i psychicky týral. Údajne jej bol po príchode do zahraničia odobratý
aj cestovný doklad a z dôvodu týrania A. podal na manžela matky trestné oznámenie na území J.. Aj
matka takéto trestné oznámenia podávala, avšak po úprave vzťahov vzala tieto trestné oznámenia späť.
Od XX.X.XXXX bola matka hospitalizovaná na E. z dôvodu úzkostných stavov, ktoré síce boli najprv

liečené medikamentózne doma, ale keďže táto liečba nezabrala, tak bola umiestnená v nemocnici. Dňa
XX.X.XXXX prišiel otec maloletých detí na H. a dožadoval sa svojich detí s tým, že predložil aj plnú
moc zo strany matky. Deti mu nevydali a matka uviedla, že o tejto plnej moci nič nevie. Nesúhlasí s
tým, aby starostlivosť o deti prevzal ich otec vzhľadom k jeho správaniu a k výchovným metódam, ktorékorešpondujú s jeho ortodoxnou vierou. Kolízny opatrovník šetrením zistil, že deti žijú v trojizbovej V.
Chatka je štandardne zariadená, po hygienickej stránke je vyhovujúca. Deti majú v rámci domácnosti k
dispozíciíizbu,ktorúzdieľajútohočasusosvojoutetouavčase,keďjematkaprítomnávdomácností,tak

so svojou matkou. Deti sú v domácnosti riadne zaopatrované a nevykazovali známky zanedbávania. V
domácnosti boli prítomné základné nevyhnutné potreby detí, ako je strava, ošatenie, hygienické potreby,
plienky, i dojčenské mlieko. Deti doposiaľ nie sú zdravotne poistené na H., takže v prípade potreby sa ich
ošetrenieliečisamoplatiteľsky.Matkavčasešetreniažiadenpríjemnemala.Finančnejejvšakvypomáha
rodina a rodina žijúca v zahraničí. Od kedy sú deti na území H., otec na ne prispel 500 až 600 Eur.

16. Právny zástupca navrhovateľa poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že matka premiestnila
maloleté detí na H. bez súhlasu otca, teda sa jedná o neoprávnené premiestnenie maloletých detí. Ďalej
poukázal na to, že matka je pod silným vplyvom svojho príbuzenstva a pokiaľ bola hospitalizovaná na
psychiatrii, je otázne, či vôbec vedela, čo podpisuje, aké prehlásenie, a či je spôsobilá vôbec nejaké
prehlásenie v tomto konaní vykonať. Pokiaľ mala byť matka psychicky a fyzický týraná svojím manželom

na K., k tomu je potrebné predovšetkým doložiť dôkazy. Ďalej podľa nich je prednostné a výsostné
právo maloletých detí, aby poznali svojho otca, aby boli vychovávané v súlade so svojím náboženským
presvedčením a oboma rodičmi. Ďalej poukazuje na to, že otec vo J. pracuje, je riadne zabezpečený,
má svoj príjem, aj bývanie, ktoré vyhovuje starostlivosti o maloleté detí.

17. Právny zástupca navrhovateľa predložil súdu rozhodnutie P. oddelenia pre rodinné spory zo dňa X.
novembra XXXX, číslo prípadu FDXXPXXXXX, v ktorom sa konštatuje, že obe maloleté deti mali pred
odvozom na H. miesto zvyčajného pobytu v N. odviezla obe deti z jurisdikcie bez súhlasu E. a teda
protiprávne. Samotná vec bola odročená a zamietnutá, pokiaľ sa nevráti pred súd do X. mája XXXX.
Predložil súdu aj koncoročné potvrdenie o príjmoch otca za rok 2014/2015, daňový rok do 5. apríla

2015, z ktorého vyplýva, že celkový príjem otca predstavoval 6.665 libier a jeho zamestnávateľom bola
Čína Express v Londýne. Právny zástupca navrhovateľa predložil aj listinné dôkazy z J. s prekladom
preukazujúce zdravotné problémy psychického charakteru, ktorými matka maloletých detí trpela v čase
svojho pobytu na K. začiatkom Z.. Podľa neho, z týchto listinných dôkazov vyplýva, že matka trpí
psychotickým ochorením, ktoré sa prejavuje aj perzekučnými bludmi, výpadkami pamäte, počutím

hlasov, či mimoriadnymi obavami zo sociálneho úradu. Podľa neho v tomto konaní nebolo preukázané,
či matka trpí psychickým ochorením, pretože jediný záver prezentovaný slovenskou lekárkou bol ten,
že matka netrpí schizofréniou. Rovnako neboli v tomto konaní predložené žiadne dôkazy preukazujúce
tú skutočnosť, že by otec matku bil, psychicky alebo fyzicky týral. Podľa neho, cieľom týchto tvrdení je
predovšetkým očierniť otca v očiach súdu a ospravedlniť únos maloletých detí.

18. Z ďalšej správy kolízneho opatrovníka zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že kolízny opatrovník opakovane
prešetroval pomery na strane maloletých detí dňa XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, pričom šetrenia v
domácnosti matky boli vykonávane neohlásene. V čase vykonávaných šetrení bola v domácnosti
prítomná matka maloletých detí, príbuzní matky a bolo zistené, že maloleté detí boli v čase šetrenia

riadne zaopatrené, oblečené primerane počasiu, pôsobili spokojne. V domácnosti boli prítomné zásoby
jedla, plienok, dojčenského mlieka a ošatenie maloletých detí. Prostredie bolo prispôsobené veku detí,
v exteriéri a aj v interiéri, v domácnosti boli prítomné hračky. Bolo evidentné, že maloleté deti sa
cítia spokojné v starostlivosti svojej matky a tety I., ku ktorej sa v čase vykonávaných šetrení túlili a
medzi ktorými bola zjavná citová väzba. Bytové podmienky zostali nezmenené. Matka prespáva na

manželskom lôžku s oboma maloletými deťmi. Maloleté detí sú od XX.X.XXXX zdravotne poistené.
Matka tvrdila, že podala návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Košice II. S maloletými deťmi
komunikujú prevažne v rómskom jazyku, avšak snažia sa naučiť ich aj slovensky. V čase vykonaných
šetrení neboli zistené žiadne nedostatky pri zabezpečovaní starostlivosti o deti, matke pri starostlivosti
pomáha I. Kolízny opatrovník si ponechal právo vyjadriť sa v tejto veci po vypočutí otca maloletých detí.

19. Navrhovateľ, otec vo svojej výpovedi uviedol, že matka odišla s maloletými deťmi na H. bez jeho
súhlasu. Nikdy jej súhlas na sťahovanie detí na H. nedával. Maloletý N. maloletá S.. Otec tvrdil, že v
oboch prípadoch matka až do odchodu na H. žila s ním v spoločnej domácnosti. Obe deti sa narodili v
O. v tej istej S.. Z toho dôvodu majú aj Y. Samotný otec má štátne občianstvo Y., nespĺňa podmienky pre

získanie britského štátneho občianstva. S matkou maloletých detí žili v jednej izbe spoločne v byte aj s
ďalšími dvomi rodinami. Navrhovateľ uviedol, že jeho manželka už v čase, keď bola prvýkrát tehotná,
mala rôzne prejavy, kedy sa začala bezdôvodne smiať, rozprávala sa sama so sebou, v noci chodila
hore dole, otvárala dvere a podobne, avšak po pôrode sa to upravilo. Sama povedala, že chce mať viacdetí, preto aj druhýkrát otehotnela a znova sa opakovali tie isté psychické problémy. Preto sa obrátil aj
na D. tetu manželky, ktorá žije v N., aby sa s ňou o tom porozprával, ako sa manželka divne správa. Ona
mu potom povedala, že bola zúčastnená hádky rodičov, kedy matka udrela svoju dcéru po hlave a táto

stratila pamäť. Takže zrejme tieto jej stavy sú následkom uvedenej udalosti. Okrem toho sa obrátil aj na
detské centrum, pretože v tom čase manželka nedostatočne zabezpečovala starostlivosť o maloletého
N. a preto sociálka chodila k nim pravidelne. V tom štádiu zo strany matky pribudli obavy aj o to, aby
im deti nezobrali. Navštívili spolu aj psychológa a vtedy sa manželka veľmi vyľakala, pretože odporúčali
hospitalizáciunapsychiatrii.Obávalasa,abyimnezobralidieťaavtedyodišlaajsmaloletýmN..Odvtedy

sa N. nevrátil. Matka sa však sama vrátila späť X.X.XXXX, aby maloletú S. porodila v O.. Po narodení
maloletej S. žili spolu asi mesiac a pol a on sa snažil postarať o dieťa, o manželku a uviedol, že o dieťa
sa postarať vie, pretože má ukončenú univerzitu, okrem toho aj manažment, ktoré končil v N. Zdôraznil,
že je dôležité, aby dieťa malo oboch rodičov. Pokiaľ je manželka v poriadku, tak sa o deti postarať vie.
Naposledy videl svoju manželku J. Svoje deti videl naposledy v N.. Uviedol, že on je pracovne činný, má
dve zamestnania. V jednom zarába XXXX libier mesačne a v druhom XXX libier mesačne. Stále žije

v byte, v ktorom žil aj s matkou maloletých detí pozostávajúceho z jednej izby, v byte s ďalšími dvomi
rodinami, pričom táto izba je spálňa, k nej je sprcha alebo kúpeľňa a kuchyňa je spoločná na prízemí. Za
bývanie platí 450 libier mesačne. Výživné na maloleté deti platil až do apríla 2016 po 50 Eur mesačne
a predložil súdu doklady z mesiacov B. Potom výživné prestal platiť, pretože mu je bránené v kontakte
s deťmi a nevie o nich nič. Otec popieral skutočnosti uvádzané matkou maloletých detí, že by jej bol

oholil hlavu, alebo že by oholil žiletkou hlavu maloletého Adnana. On ho jednoducho ostrihal, pretože
bolo teplo a nechcel, aby sa dieťa pod vlasmi potilo. Popieral tie skutočnosti, že by bol matku psychicky
alebo fyzicky týral. Podľa neho, rodina jeho manželky ho odmieta z toho dôvodu, že je moslim. Manželka
sa však k nemu správala inak, ona o neho záujem prejavovala. Žila s ním až do vtedy, kým neprišla D.
a nezobrala ju k nim s tým odôvodnením, že po pôrode potrebuje relaxovať. Keď sa chcel skontaktovať

s manželkou a maloletou S. tak mu to umožnené nebolo. Nakoniec musel zavolať políciu. Uviedol, že
nemá žiadne vedomosti o tom, že by jeho manželka podala návrh na rozvod, alebo že by bolo anglickým
súdom vydané rozhodnutie o zákaze priblíženia sa k manželke. Keďže manželka konvertovala na islam,
taksamanosilašatkunahlavearobilatodobrovoľne.Tvrdil,ževN.,keďnavštívilrodinu svojejmanželky
na základe jej plnomocenstva, bol oprávnený prevziať obidve deti. Zatiaľ manželka doma čakala, a keď

prišiel bez detí, tak sa rozhodla, že sa vráti na H.. Potom už ďalšie okolnosti neovláda, pretože rodina
matkyjuúplneodnehoodrezala.Ďalejotecuviedol,žepodľanehojepredovšetkýmvzáujmemaloletých
detí, aby sa vrátili na územie J. pretože tam majú zabezpečený lepší život, lepší vzdelávací systém.
Výchovný systém, ktorý funguje v N., je vhodný pre deti, deti by tam mohli chodiť do škôl, predškolských
zariadení, ten život je tam lepší ako na H.. On má povolenie, vízum na pobyt cudzinca na území J. Po

kladnom vybavení žiadosti však môže dostať kartu cudzinca na neurčito.

20. Pokiaľ sa staral o deti, tak vedel okolo nich vykonávať konkrétne činnosti a to kŕmenie, výmenu
plienok, sprchovanie, dokonca sprchoval aj manželku, keď bola chorá, nosil deti k lekárovi do Detského
centra, dokonca im dával aj masáže. Deti boli v tom čase zdravé.

21. Nepopieral, že v určitom období mu polícia odporúčala, aby manželku nekontaktoval, aby oni mohli
v kľude vyšetriť okolnosti nahlásenia, ktoré realizoval v čase po narodení maloletej S., keď mu rodina
manželky nedovolila sa s nimi kontaktovať. Preto v tom období asi štyri týždne nekontaktoval svoju
manželku. Potom mu policajti zavolali, že nič nezistili, kontaktovali aj sociálny úrad, aj iné orgány.

Povedali, že on je v poriadku a nič proti nemu nemajú. Navrhovateľ ďalej poprel tú skutočnosť, že by mu
v G. hrozilo vyhostenie, a len preto žiadal svoju manželku, aby sa vrátila do N. Podľa neho to jednoducho
nie je pravda. Vyhostenie mu nehrozilo ani v čase výsluchu súdu, pretože inak by sa zrejme dostaviť
na súd nevedel.

22. Po návrate matky a maloletej S. do krajiny obvyklého pobytu vo J. a zastavení konania ohľadne
maloletej S., súd obdŕžal od oddelenia sociálnych služieb pre deti v P. správu zo dňa XX.X.XXXX
pre potreby súdu s tým, že v čase spísania tejto správy obe maloleté deti žili s matkou na H. a otec
požiadal o ich navrátenie do krajiny obvyklého pobytu prostredníctvom súdu na H.. Rozsiahla správa
sociálnej pracovníčky bola vypracovaná na základe informácií jednak od navrhovateľa a jednak od

I., od perinatálneho psychiatra ohľadne emotívneho a mentálneho zdravia matky maloletých detí, od
tety z matkinej strany D. od sA., od rodinného obvodného O. od pridelenej pracovníčky zaoberajúcej
sa prípadom vo J. oddelenia únosu detí, od H. a správ poskytnutých perinatálnym tímom mentálneho
zdravia.Zosprávyvyplýva,žepriosobnompohovoresotcommaloletýchdetírealizovanomvH.sociálnapracovníčkazisťovalaajsúčasnépodmienkybývaniaotcamaloletýchdetí.Zistila,žejehobytsaskladáz
izbypriemernejveľkostisdvojitouposteľou.Sámotecreagovalnaotázkusociálnejpracovníčkytak,žeto
nie je vhodné bývanie pre deti, a že v budúcnosti sa bude pozerať na alternatívne vhodnejšie ubytovanie.

Povedal, že pracuje v obchode WHS od 9:00 do 15:00 hodiny, ale má aj druhú prácu, v ktorej začína od
16:30 a pracuje až do 23:00 hodiny v miestnej Z. Tvrdil, že v prípade starostlivosti o deti by mu pomohol
strýko, ktorý býva neďaleko, a že by to bol on, ktorý by sa o deti postaral. Nevedel však poskytnúť
sociálnej pracovníčke kontaktné údaje na tohto strýka a na otázku, ako by zabezpečil každodenné a
vývojové potreby maloletých detí, odpovedal, že je to niečo, čo sa bude musieť naučiť praktizovať, a že

starostlivosť bude len lepšia a ľahšia. Zarába asi XXXX libier mesačne z oboch pracovných pomerov.
Platí nájom, chodí na nákup a stará sa o ďalšie účty a domácnosť ( za jednu izbu).

23. V ďalšom je uvedená história sociálnych služieb v zapojení sa s rodinou z ktorej vyplýva, že v
súvislosti s rodinou bolo viacero hlásení aj prostredníctvom polície, aj prostredníctvom Centra sociálnych
služieb v súvislosti s tým, že matka maloletého N. nemala dostatočný záujem o jeho vývojové potreby

a mala zvláštne prejavy, keď mala tendenciu zahľadieť sa do neznáma, rozprávať sa sama so sebou,
smiať sa. Bolo zistené, že matka sa spolu s dieťaťom, ktoré sa narodilo v N. presťahovala ku svojej tete
do U.. V tom čase sa zdala byť starostlivosť matky o maloletú S. dostatočná a dobrá. Matka v tom čase
informovala sociálneho pracovníka o tom, že bola obeťou domáceho násilia, ktorý na nej páchal jej
manžel pán Z. V dome, v ktorom bývali bola uväznená. Držal kontrolu nad financiami, nemala prístup

k verejným zdrojom, nemala takmer žiadne peniaze. Krátko na to sa matka vrátila v H. 24. V
závere tejto správy sociálna pracovníčka z J. s tým vedomím, že otec na slovenskom súde podal žiadosť
o návrat maloletých detí na územie Veľkej Británie, že teta matky, I. E. požiadala súd o možnosť stať
sa opatrovateľkou maloletého N. ale bez vedomia o tom, že maloletá S. sa spolu s matkou medzitým
vrátili na územie J., uviedla:

Tým, že matka vzala deti na H. deti určitú nestabilitu utrpeli, avšak v súčasnosti deti bývajú v stabilnom
prostredí, pretože neboli opätovne premiestňované na iné miesto. Preto deťom nehrozí bezprostredné
nebezpečenstvo výraznej ujmy na zdraví kvôli tomu, že naďalej pokračujú a žijú v dome rodiny na H.
Aj otec potvrdil tú skutočnosť, že v čase jeho návštevy boli v poriadku a vyzerali dostatočne dobre.
Po prehodnotení informácií od odborníkov, sociálna pracovníčka vyjadrila obavy o prístupe pani Z. k

výchove svojich maloletých detí, pretože pokiaľ žila vo J. nezabezpečovala im primerane ich potreby. Je
však pozitívne, že prijala vhodné kroky na vyhľadanie pomoci a podpory v starostlivosti o svoje deti, aj
keď nevzala do úvahy rodičovské práva pána Z. Vyjadrila obavy, že otec maloletých detí nemá dostatok
náhľadu do súčasnej situácie návratu maloletého N. do jeho starostlivosti vo J.. Pokiaľ otec maloletých
detí veľmi kritizuje výchovu ich matky, v čase, keď rodičia bývali spolu, tak každý z nich mal niesť

zodpovednosť za vývoj dieťaťa, preto takýto jeho prístup nie je primeraný, pretože ani on v dôsledku
toho nezabezpečil potreby detí v tom čase. Od času návratu matky na územie H. je zrejmé, že prevažne
sa stará o maloleté deti teta z matkinej strany, pani I. a to od rA. Je preto zrejmé, že deti a teta si medzi
sebou vybudovali blízky vzťah, a aj keď situácií nerozumejú, pretože sú príliš malé, nie sú deti príliš
malé na to, aby nemohli byť ovplyvnené emotívne. Vyjadrila názor, že pán Z. nie je v pozícií poskytnúť

pre D. celkovú starostlivosť. Miesto toho sa spoliehal na to, že pokiaľ bude pracovať, o deti sa bude
starať vo J. To by podľa odporúčania malo dopad na ich emotívny vývoj a ich vzťah, a preto sociálna
pracovníčka je toho názoru, že napriek obavám, o ktorých sa pán Z. vyjadril, I. je významnou súčasťou
života maloletých detí a ich vzťah s ňou a s matkou by sa mal udržať. Aj keď deti nevedia celkovo o
konflikte medzi svojimi rodičmi, tento by do budúcnosti mohol ovplyvniť ich vývoj. Uviedla, že neverí

tomu, že rodičia sú v súčasnej situácií schopní dohodnúť sa na riešení týkajúcej sa starostlivosti o ich
detí bez toho, aby súd nevydal žiadne súdne nariadenie. Preto navrhla, aby súd zvážil súčasný emotívny
vzťah detí s ich tetou z matkinej strany, alebo matkou, ak by sa jej adresa nezmenila, a preto deti by
mali mať príležitosť udržať si ten vzťah v súčasnom stabilnom prostredí a bolo by vhodné, keby otec
maloletých detí udržiaval s nimi styk prostredníctvom skypu jedenkrát do týždňa, prípadne inou formou,

aj osobnými kontaktmi či na území VT.
25. Matka dňa X.X.XXXX splnomocnila pre toto konanie advokátku. Dňa X.X.XXXX. matka zaslala súdu
aj vlastnoručne vyhotovené písomné stanovisko, ktoré podanie pre krátkosť času nebolo do termínu
pojednávania doplnené písomným podaním. Z tohto podania je však zrejmé, že matka nesúhlasí s tým,
aby sa mal. N. vrátil na územie J. a žiada, aby zostal v dočasnej osobnej starostlivosti odporkyne, I..

Uviedla, že navštevuje komunitu týraných žien, lebo bola opäť fyzicky aj psychicky týraná, a bude na
súde bojovať o zverenie mal. S. do svojej osobnej starostlivosti.26. Kolízna opatrovníčka uviedla, že naposledy šetrenie u maloletého N. v domácnosti odporkyne.
Maloletý sa javil byť šťastný a spokojný a jednoslovne sa dohováral s kolíznym opatrovníkom už po
slovensky.

27. Zo záverečných návrhov zo strany právneho zástupcu navrhovateľa vyplýva, že žiada, aby súd
návrhu vyhovel a navrátil maloletého N. do krajiny jeho obvyklého pobytu.

28. Zo záverečného prednesu Okresného prokurátora Košice I vyplýva, že navrhuje, aby súd návrh

zamietol z toho dôvodu, že takéto rozhodnutie nie je v záujme maloletého N. Vzhľadom na to, že od B.
sa maloletý nachádza na H. a teda väčšinu svojho života prežil na H. je veľmi ťažké hovoriť o tom, že by
maloletý mal obvyklý pobyt v N.. Okrem toho, návrat maloletého na územie N. by mu spôsobilo ťažkú
emocionálnu a sociálnu ujmu, pretože by sa vrátil do takej situácie, že otec nie je schopný pre svoje
pracovné zaneprázdnenie zabezpečiť celodennú starostlivosť o maloleté dieťa a okrem toho, matka,
ktorá má zrejme psychické problémy, by starostlivosť o maloletého zabezpečiť nevedela. Naviac, matka

ani nežiada aby maloletý N. sa vrátil na územie N., čo prejavila vo svojom písomnom podaní pre súd.

29. Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na navrátenie mal. N. do krajiny jeho obvyklého
pobytu, z dôvodu jeho neoprávneného premiestnenia z J. a následne neoprávneného zadržiavania
maloletého na území H. odporkyňou. Tento právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval

podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol
prijatý dňa 25.10.1980, podpísaný v mene Českej a Slovenskej federatívnej republiky dňa 28.12.1992
a Slovenská republika vyslovila súhlas s Dohovorom dňa 15.6.2000.

30. Podľa Kapitoly I, čl. 1 cieľom tohto Dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného
štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

31. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo

samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

32. Podľa čl. 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu
bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí,
keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

33. Podľa Kapitoly III, čl. 11 Dohovoru justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní

o návrat dieťaťa konať bez odkladu.
Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia
konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na
požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola
ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu

ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.

34. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3
a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,

nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

35. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či

následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie

o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

36. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za
rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

37. Z cit. právnej úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného Dohovoru, a
to zaistenie bezodkladného návratu detí protiprávne premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom
zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde
k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľa

právneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením
alebo zadržaním.

38.Zvykonanéhodokazovaniajezrejméanesporné,žeopatrovníckeprávopatrilovčasepremiestnenia
maloletého obom rodičom. Na základe neho o podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí

musia rozhodovať rodičia spoločne. Premiestnenie maloletého dieťaťa z Veľkej Británie na Slovensko
je takouto podstatnou vecou a teda mohlo sa udiať iba na základe súhlasu otca maloletého, resp.
rozhodnutia príslušného súdu.

39. Vzhľadom na to, že Veľká Británia a Slovenská republika sú členmi Európskej únie, pre konanie v

týchto veciach, platia aj ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností ( tzv. Brusel
II- bis), ktorý v Kapitole I, článku 11 upravuje podmienky pre návrat dieťaťa.

40. Podľa čl. 11 ods. 2 pri uplatňovaní článkov 12 a 13 Haagskeho dohovoru z r. 1980 sa musí

zabezpečiť, aby sa dieťaťu dala možnosť vyjadriť sa v konaní, ak sa to s ohľadom na jeho vek alebo
stupeň vyspelosti nejaví nevhodné.

41. Podľa čl. 11 ods. 4 cit. nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/
Haagskeho dohovoru z r. 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie

ochrany dieťaťa po jeho návrate.
Podľa ods. 5 súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa, kým sa osobe, ktorá požiadala o návrat dieťaťa
nedala možnosť vyjadriť sa.

42. Navrhovateľ v tomto konaní nepodal svoj návrh v lehote do jedného roka po premiestnení maloletého

Adnana na Slovensko. Maloletého Adnana súd nemohol vypočuť vzhľadom na jeho útly vek.

43. Pre rozhodovanie súdu je podstatné posúdenie, kde bol obvyklý pobyt maloletého v čase jeho
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. Pojem obvyklý pobyt ani Dohovor, ani Nariadenie
nedefinuje. Na základe doterajšej európskej judikatúry je však zrejmé, že tento pojem treba vykladať

tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu
na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a
podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiavav danom štáte. Je na vnútroštátnom súd, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky
osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu.

44. Podľa § 123 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z., ďalej iba CMP),
v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa
osobitnéhopredpisualebomedzinárodnejzmluvy,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,súdrozhoduje,
či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na
nenariadenie návratu maloletého.

Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.

45. Súd na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov každého jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti
dospel k tomu záveru, že maloletý N.il na území J. iba 7 mesiacov, v takom útlom veku, že bol úplne
závislý od svojich rodičov a nemal mimo nich vybudované žiadne sociálne väzby. Je však nesporné, že
maloletý aj v tomto útlom veku sa zúčastňoval zdravotného poistenia na území J.. Teda v čase, kedy bol

matkou premiestnený na H., jeho obvyklý pobyt vo J. mohol súd vyvodiť iba zo zhodnej vôle rodičov žiť
a vychovávať svoje deti na území J. ktorá vôľa sa na strane matky zmenila premiestnením maloletého
na H. a jeho ponechaním v osobnej starostlivosti I. S prihliadnutím na tieto špecifické okolnosti prípadu
súd dospel k tomu záveru, že u mal. N. obvyklý pobyt vznikol na území H. 46. Na základe
uvedeného skutočného stavu súd mal za to, že v tomto konaní nie je možné vyhovieť návrhu otca na

navrátenie maloletého do J.. Súd dospel jednak k tomu záveru, že by sa jednalo o narušenie stability
výchovného prostredia maloletého, ktorý žije na H. vo faktickej starostlivosti odporkyne od XX.X.XXXX,
teda už dva roky, na H. bol premiestnený v útlom veku X mesiacov a teda celý svoj život, ktorý je schopný
si pamätať, prežil na H. tu začal chodiť ako batoľa, tu sa naučil rozprávať, rozvíjať svoj detský svet.
Preto podľa zváženia súdu nezodpovedá záujmu maloletého, aby po tak dlhom čase svojho života na

H. bol navrátený do VT. do neistých pomerov u svojho otca, resp. u svojej matky. Súd síce uznáva, že
deti by mali byť vychovávané svojimi rodičmi a spolu so súrodencami, ale s prihliadnutím na špecifické
okolnosti tohto prípadu je súd toho názoru, že stabilné, spokojné a podnecujúce prostredie, ktoré dokáže
maloletému zabezpečiť odporkyňa má prednosť pred posudzovaní ďalších kritérií záujmu maloletého
dieťaťa. Maloletý sa plne aklimatizoval a adaptoval na podmienky na H.. Ovláda iba rómsky jazyk a učí

sa po slovensky. Angličtinu neovláda vôbec. Na H. sa dostal v útlom veku a od toho času ho vychovávala
odporkyňa, resp. v určitom krátkom období aj jeho matka. Z uvedeného je zrejmé, že maloletý je
emočneúplnenaviazanýnaodporkyňu,apretojehopremiestneniedoJ.bymuspôsobilonenapraviteľnú
psychickú traumu, ťažké emočné poškodenie a mohlo by ho dostať do neznesiteľnej situácie tak, ako
to upravuje čl. 13 písm. b) Dohovoru. Naviac súčasné životné podmienky tak na strane otca, ako aj na

strane matky nezaručujú, že by sa maloletému dostala taká výchova a starostlivosť, akú má v súčasnosti
zabezpečenú u odporkyni na H. Pre rozhodnutie súdu boli významné aj tie závery a odporúčania, ktoré
vyjadrila pre potreby súdu sociálna pracovníčka sociálneho úradu v N., ktorá neodporúčala opätovné
premiestnenie maloletých detí do N. vzhľadom na svoje zistenia pri šetrení pomerov na strane otca
mal. detí. Považovala za pozitívne stabilizáciu výchovného prostredia mal. detí u odporkyni I. kde majú

zrejme deti zabezpečené všetko čo potrebujú. .

47. Posúdenie uvedenej otázky úzko súvisí aj s potrebou prihliadať na najlepší záujem maloletého
dieťaťa aj v tomto konaní, v súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 23. mája 2014 sp. zn. ÚS
100/2014-94, v zmysle ktorého „ Dohovor a Haagsky dohovor musia byť interpetované v súlade a bez

vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Vnútroštátne súdy sú povinné
náležite preskúmať celú rodinnú situáciu vrátane tvrdení o „ vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade
návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy aj náležite odôvodniť vo svojich
rozhodnutiach. Riziko vzniku vážnej psychickej traumy je priamo spojené s najlepším záujmom dieťaťa,
a preto toto tvrdenie musí byť preskúmané vo svetle čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru.

48. Z uvedeného vyplýva, že súd aj v tomto konaní prihliada na najlepší záujem dieťaťa tak, ako to
upravuje čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa: „ Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“

49. Pokiaľ súd vyhodnotil vykonané dokazovanie z hľadiska záujmu dieťaťa, dospel k tomu záveru,
že je jednoznačné, že záujem maloletého N. zodpovedá jeho zotrvaniu na území H. kde má všetko,
čo k svojmu detskému životu potrebuje. Kolízny opatrovník opakovane prešetroval pomery v ktorýchmaloletý žije a vyrastá nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého a preto súd nemal žiadne
pochybnosti o tom, že dieťa je v starostlivosti odporkyne spokojné a šťastné.

50. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na navrátenie maloletého N. zamietol.

51.Súdvtomtokonanínerozhodoldošiestichtýždňovvzhľadomnašpecifickosťtohtoprípadu,ktorýsav
priebehukonaniamenil,došloknávratumatkyajednéhodieťaťadoN.apotomkpokračovaniukonaniao
vrátenie ďalšieho dieťaťa. Súd nemohol rozhodnúť skôr aj z toho dôvodu, že pre rozhodnutie potreboval

správu sociálneho úradu v N., ktorá bola doručená až X.XX.XXXX a následne bolo pojednávanie
odročované pre procesné nedostatky na strane matky.

52. Súd o trovách konania rozhodol tak, že nepriznal účastníkom náhradu trov konania napriek tomu,
že navrhovateľ žiadal náhradu trov konania. Súd takto rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku ( z.č. 161/2015 Z.z.) Toto konanie je nesporovým konaním vedeným predovšetkým v záujme

maloletého dieťaťa a preto nie je možné o náhrade trov konania rozhodovať podľa úspechu alebo
neúspechu v konaní. Súd nepovažoval za spravodlivé, aby niektorého účastníka k náhrade trov konania
zaväzoval. Obom účastníkom vznikli trovy právneho zastúpenia a na základe rozhodnutia súdu sú
povinnítietotrovyznášaťsami.Vtomtokonaníaništátnemánároknanáhradutrovkonania,ktorévznikli
zaplatením tlmočného v súvislosti s prekladom z jazyka slovenského do jazyka anglického a opačne pri

výsluchu otca, ktorý je cudzincom a teda konal pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Rozhodnutie
súdu je v súlade s §155 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015

Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).