Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, April 20, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614208928
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614208928.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľky N.. K.
G., B.. X., Y.. XX.X.XXXX, L. E. N.. B. XXXX/XX, E. E., I.G.. P.. K.. Q. V., A., C. C. J. XX, XXX XX E.
E., proti odporcovi Z.. L.. N. G., Y.. XX.X.XXXX, L. E. I. Y.. XXX/XX, C. I., I. P. K.. Ľ. E. G., A. C. C.Í. P.
Č.. XX, C. Y. G., P. Ú. N.. C. G., Y.. XX.XX.XXXX, P. R. W. Ú. I., C. G. A. B. E. E., v konaní o rozvod
manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky N.. K. G., B.. X., Y.. XX.X.XXXX A. W. Z.. L.. N. G., Y.. XX.X.XXXX
uzavreté dňa X.X.XXXX, P. v Knihe manželstiev Matričného úradu W. P. C., G. P.. X, B. XXXX, Y. C. XX,
pod poradovým číslom X rozvádza.

II. Na čas po rozvode sa zveruje mal. C. G., Y.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov a to tak, že matka a otec sú oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloletéhostriedavovtýždennýchintervalochsdňomahodinoustriedaniavnedeľutohoktoréhotýždňa
o 17:00 hod. počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Ten z rodičov, u ktorého sa končí starostlivosť
o maloletého v príslušnom týždni odovzdá v stanovený čas a hodinu maloletého C. druhému rodičovi
v mieste bydliska matky. Ako prvá po právoplatnosti tohto rozsudku bude zabezpečovať striedavú
starostlivosť o mal. C. matka.

III. Každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Súd výživné zo strany rodičov na mal. C. neurčuje.

V. Ukladá sa rodičom mal. C. podrobiť sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-

psychologických služieb Ú. I., C. G. A. B. E. E. za účelom zlepšenia komunikácie rodičov pri realizácii
striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a predchádzania problémov pri jej realizácii, počínajúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku s povinnosťou podávať o tomto správu súdu Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vždy raz za 40 dní.

VI. Súd o trovách štátu rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka na tunajšom súde dňa 20.5.2014 podala návrh, ktorým žiadala, aby súd jej manželstvo
s odporcom rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. C. do jej osobnej starostlivosti, odporcu
zaviazal prispievať na syna výživným vo výške 220,--Eur mesačne vždy do 20-tého dňa príslušného
kalendárneho mesiaca a zároveň aby upravil styk odporcu so synom tak, že tento by mal právo sa s ním

stýkať sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v mesiaci v celku počnúc vždy prvou nedeľou
v mesiaci v čase od 19,00 hod , kedy matka odovzdá otcovi maloletého pred bytom matky , do druhejnedele v mesiaci do 19,00 hod kedy otec odovzdá maloletého matke pred bytom matky, počas letných
prázdnin v mesiaci júl od prvej nedele v mesiaci júl od 19,00 hod ( dva kalendárne týždne) , kedy
matka odovzdá otcovi maloletého pred bytom matky , do tretej nedele v mesiaci júl do 19,00 hod , kedy

otec odovzdá maloletého matke pred bytom matky., počas vianočných sviatkov každý párny rok od
26.12 od 19,00 hod kedy matka odovzdá otcovi maloletého pred bytom matky do 1.1. do 19,00 hod ,
kedy otec odovzdá maloletého pred bytom matky, každý nepárny rok od 24.12. od 10,00 hod kedy
matka odovzdá otcovi maloletého pred bytom matky do 26.12. do 19,00 hod kedy otec odovzdá matke
maloletého pred bytom matky, počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Zeleného štvrtka od

19,00 hod , kedy matka odovzdá otcovi maloletého pred bytom matky do Veľkonočného pondelka do
19,00 hod kedy otec odovzdá matke maloletého pred bytom matky. Zároveň navrhovala, aby každý
rodič bol oprávnený navštíviť maloletého počas obdobia , keď je v starostlivosti druhého rodiča a to po
predchádzajúcom písomnom oznámení , dohode s druhým rodičom a za prítomnosti druhého rodiča .
Za návštevu na tento účel sa malo považovať časové obdobie v rozsahu maximálne 2 hodín na jedno
stretnutie , prihliadajúc na rodinné zázemie, denný režim a vykonávané aktivity maloletého. Rodič , u

ktorého mal byť vykonávaný styk mal byť povinný poskytnúť druhému rodičovi informácie o psychickom
a fyzickom stave maloletého, umožniť strpieť 2 telefonáty druhého rodičia s maloletým denne a za týmto
účelom zabezpečiť prítomnosť maloletého. V prípade pracovnej cesty jedného rodičia presahujúcej 4
dni , mal byť tento rodič povinný dať na takýto čas maloletého do starostlivosti druhého rodiča. Rodič ,
ktorý bude pracovnú cestu vykonávať , odovzdá maloletého pred bytom druhého rodiča v hodinu podľa

predchádzajúcej písomnej dohody s druhým rodičom.

Svoj návrh odôvodnila tým, že sa s odporcom sa zoznámili pred štrnástimi rokmi počas jeho aktívnej
kňazskej činnosti v rímskokatolíckej cirkvi. Od roku 2006 žili v spoločnej domácnosti v dedine I. G. B..
Manželstvo uzavreli dňa 03.07.2010 civilným sobášom. V tom istom roku sa im narodil syn C.. Spolu

začali podnikať a začali sa objavovať známky narúšania manželského vzťahu, ktoré sa prehĺbili po
narodení syna. Navrhovateľka zistila, že odporca má o ich vzťahu odlišnú predstavu, ktorá spočívala
vo finančnom zabezpečení rodiny z jeho strany a navrhovateľka mala popri výchove a starostlivosti o
syna zvládnuť domácnosť a rovnocenne s odporcom aj podnikateľskú činnosť. Za účelom naplnenia
odporcovej predstavy vyvíjal odporca na navrhovateľku stále väčší tlak. Spočiatku sa snažila odporcu

konfrontovať, ale každý pokus skončil bezúspešne a ponížením navrhovateľky ako neschopnej zvládnuť
všetko,čoodnejodporcaočakával.Manželskéspolužitiebolotýmtosprávanímodporcuvážnenarušené
a dochádzalo k citovému odcudzovaniu sa navrhovateľky. Manželské konflikty dostávali navrhovateľku
do zlého fyzického a psychického stavu. Manželské konflikty sa vyostrovali aj v otázke starostlivosti
o maloletého a ohľadom jeho výchovy. Pri prvých zdravotných ťažkostiach maloletého, keď dostal

dvojnásobnú herniu do brušnej dutiny, odporca považoval matkou vyžadované vyšetrenie maloletého
za zbytočné preháňame. Keďže maloletý trpí vrodenou vadou bedrového kĺbu, bolo nevyhnutné ho v
útlom veku operovať. Počas hospitalizácie s ním bola matka, odporca bol pracovne vyťažený. Na jeseň
2013, keď maloletý aj napriek liečbe antibiotikami neustále kašľal, navrhovateľka naliehala na odporcu,
aby s maloletým absolvovali ďalšie vyšetrenia, ale otec to nepovažoval za potrebné, nakoľko mal za

to že ide o dozvuk angíny. Napriek nesúhlasu odporcu navrhovateľka absolvovala s maloletým ďalšie
vyšetrenia, ktoré preukázalo obojstranný zápal pľúc. Všetky ďalšie vyšetrenia a pravidelné kontroly
absolvovalanavrhovateľkasmaloletýmsama.Takétosprávanieodporculenumocnilocitovéodcudzenie
sa navrhovateľky s pocitom frustrácie z nezodpovedného prístupu zo strany odporcu. Navrhovateľka
sa snažila udržať manželstvo najmä kvôli synovi a vyhľadala pomoc psychológa. Na jedno sedenie

sa dostavil aj odporca. Výsledkom bolo zistenie, že obaja partneri majú voči sebe očakávania, ktoré
pravdepodobne nebudú vedieť naplniť. Keďže rozvrátené manželské spolunažívanie navrhovateľky a
odporcu malo nepriaznivý vplyv aj na život a vývoj maloletého, ktorý týmito stupňujúcimi sa konfliktami
trpel, navrhovateľka sa rozhodla opustiť spoločnú domácnosť presťahovaním sa ku svojim rodičom.
Maloletý momentálne navštevuje detské centrum Bublinka a iné detské ihriská v obchodných centrách v

E. E., aby mu bol zabezpečený kontakt s deťmi. Vzhľadom k možnostiam navrhovateľky , schopnostiam
a majetkovým pomerom ako aj k potrebám maloletého dieťaťa navrhla, aby odporca prispieval na
výživu maloletého dieťaťa sumou po 220,--Eur mesačne vždy vopred k rukám matky a to do 20-tého
dňa príslušného kalendárneho mesiaca. C. od ranného veku o odporcu nejavil záujem a nechcel s
ním tráviť čas. V súčasnosti má C. s odporcom pekný a perspektívny vzťah, no silnú citovú väzbu tu

zo strany maloletého nebadať. Keď je odporca pracovne preč, resp. odkedy navrhovateľka nežije s
odporcom v spoločnej domácnosti, C. otca spomína len minimálne. Odlúčeniam od matky z dôvodu
odporcom vyžiadaného striedavého pobytu raz u otca a raz u matky nerozumie, spôsobuje mu to citovú
nestabilitu a emočný zmätok. Maloletý C. sa u starých rodičov v horskom prostredí, kde sa momentálnenavrhovateľka zdržuje, cíti mimoriadne dobre, domov v C. I. nespomína, na ľavý bedrový kĺb mu
mimoriadne dobre prospieva pravidelné plávanie, k celkovému zdravému rozvoju maloletého prispieva
aj zdravý vzduch, aktívna starostlivosť oboch starých rodičov a psychická vyrovnanosť opatrovateľky.

Dočasné bývanie je prispôsobené tak, že maloletý ma k dispozícii vlastnú detskú izbu s vybavením.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, ako aj oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.

Z výpovedí navrhovateľky vyplynulo, že s odporcom sa spoznali pred 13-timi rokmi cez jej rodinu, keďže
odporca bol priateľom jej rodiny. Z jej strany platonická láska prerástla do zaľúbenosti, zblížili sa a pred
uzavretím manželstva začali žiť v B. G. Z. I.. Už v tom čase medzi nimi vznikali prvé konflikty, ktoré sa ona
snažila riešiť okamžite, na druhej strane odporca tieto ich konflikty dlhšie spracúval, niekedy to trvalo dva
aj tri dni. Nevedel pochopiť niektoré veci a preto ona aj viackrát od neho v tom čase odišla. Nakoniec sa
predsalenrozhodli,žesazosobášia,pričomvtomčaseužbolatehotnáatovtreťommesiaci.Ajsamotná

prípravasvadbysavneskoršomobdobístalapredmetomkonfliktovmedzinimikeďžejejodporcavyčítal,
že on sa ženiť nechcel, že celú svadbu si naplánovala len ona a on nemal čo do toho čo povedať. Podľa
navrhovateľky ich vzťahu neprospeli ani časté odchody a časová zaneprázdnenosť a ona zistila, že v
tomto vzťahu nie je šťastná ani spokojná. Zo strany odporcu sa cítila podceňovaná. K rozporom medzi
nimi prispela aj otázka starostlivosti o ich dieťa a ktoré malo zdravotné komplikácie a muselo absolvovať

dve operácie, preto bola veľmi citlivá na jeho zdravotný stav. To jej zo strany odporcu bolo vyčítané,
že vraj úzkostlivá a preháňa. Tiež k prehĺbeniu nezhôd medzi nimi prispeli okolnosti týkajúce sa ich
podnikania, kedy ju odporca mal vyzývať, aby si našla ďalšie zamestnanie, nakoľko jej aktivity v rámci
ich spoločného podnikania považoval za nedostatočné vzhľadom na splácanie úverov a pôžičiek, ktoré
mali. Tiež sa u nej pridružili zdravotné problémy. Už niekoľkokrát uvažovala nad tým, že podá návrh na

rozvod,keďženezhodymedzinimisúdlhodobéhorázu. Užvminulostiniekoľkokrátodišlazdomácnosti,
zvyčajne to bolo len na krátky čas zhruba na týždeň prípadne 5 dní, napokon v apríli 2014 opustila ich
spoločnú domácnosť natrvalo. Intímne spolužitie nevedú už dlhšie a momentálne nemá žiadnu novú
známosť. Uviedla, že momentálne býva v byte v E. E., ktorý je vo vlastníctve jej matky, kedy za bývanie
uhrádza náklady na inkaso v sume 120 Eur mesačne. Je zamestnaná s príjmom 520 Eur mesačne a

poberá tiež prídavok na dieťa.

Na pojednávaní konanom dňa 23.9.2014 navrhla zveriť maloletého syna do jej osobnej starostlivosti,
odporcovi určiť na syna výživné vo výške 220 Eur mesačne a zároveň upraviť styk odporcu so synom
tak, aby tento bol oprávnený sa stretávať s maloletým každý nepárny víkend a každý párny pondelok

na to nadväzujúci v celku v čase od 8:00 hod. v sobotu ráno, kedy mal. syna mu ona odovzdá pred
jej bytom do uvedeného pondelka do 19:00 hod., kedy odporca jej syna odovzdá späť pred jej bytom.
Počas letných prázdnin navrhla, aby sa odporca mal právo stretávať so synom v mesiaci august a to od
prvej nedele tohto mesiaca od 19:00 hod. po dobu dvoch kalendárnych týždňov uvedeného mesiaca v
celku, kedy by mu syna odovzdala pred jej bytom do tretej nedele mesiaci august do 19-tej hodiny kedy

by jej odporca odovzdal maloletého pred jej bytom. Taký istý režim stretnutia odporcu so synom by platil
počas letných prázdnin aj v mesiaci júl. Netrvala na návštevách a telefonátoch a povinnosti informovať
o psychickom a fyzickom stave dieťaťa ako to bolo v pôvodnom návrhu.

Podľa navrhovateľky v momentálnej situácii , ktorá panuje medzi účastníkmi ako rodičmi , a to vzhľadom

na konflikty a problémy, ktoré medzi nimi pretrvávajú tu nie je priestor na inú úpravu. V tejto súvislosti
poukázala aj na situáciu z neohlásenej návštevy odporcu v materskej škole, ktorú v tom čase maloletý
navštevoval, kedy si z nej chcel zobrať syna, v čom mu bolo zabránené. Odporca mal tvrdiť, že si syna
nechcel zobrať so sebou, len chcel s ním stráviť čas a tiež sa začal vyhrážať vychovávateľkám, že má
právo na syna a že to bude riešiť cez právnika. Vtedy na nich apelovala aj riaditeľka zariadenia, aby

sa v tejto veci dohodli. Odporca bol tiež vyzvaný, aby prípadné návštevy vopred avizoval, aby na ne
bolo možné dieťa pripraviť. Po tomto incidente na ďalší deň jej ( navrhovateľke ) volali do práce, že
maloletý sa zobudil s plačom, že sa mu snívalo, že si ho odporca chce zobrať so sebou, to sa opakovalo
aj nasledujúci deň.

Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že sa chce dať takisto rozviesť. Uviedol, že spočiatku sa medzi
nimi objavovali konflikty, v rámci ktorých on ustupoval, neskôr si to nechal prejsť hlavou, ale vždy sa
nakoniec zmierili. Je pravda, že navrhovateľka počas týchto vyhranených konfliktov odchádzala k svojim
rodičom a neskôr sa ku nemu vracala, v tom čase ešte neboli manželia. Nie je však pravdou, že bybol on do svadby donútený, on so svadbou súhlasil. Po uzavretí manželstva zmenili svoje bydlisko,
kedy odišli z B. z obce, ktorá bola blízko E., a prišli bývať na C.. Bolo to prianie navrhovateľky a v
konečnom dôsledku šlo o ich spoločné rozhodnutie. Poprel, že by on býval nútil navrhovateľku pracovať,

naopak ich dohoda bola, že ona sa bude starať o syna a on bude zabezpečovať ich domácnosť finančne.
Navrhovateľka mala prístup do ich spoločného podniku, sama si určovala kedy tam bude, on jej v
tom nebránil. V čase kedy ona pracovala v podniku, sa o ich syna C. staral on. Výnimku za posledné
dva roky tvorili len prípady, kedy bol 9 týždňov vo G. a asi 6 krát v priebehu dvoch rokov v Q.. Vtedy
sa navrhovateľka v riadení podniku a v starostlivosti o syna striedala s jeho sestrou. Jedno obdobie

navrhovateľka pracovala aj mimo ich podniku, avšak vtedy ju požiadal, aby túto prácu prerušila, nakoľko
vybádal, že sa zbližuje s jedným ich známym, u ktorého pracovala, a on takto chcel zachrániť ich vzťah.
Navrhovateľka túto jeho požiadavku rešpektovala. Pokiaľ ide o jeho pracovnú zaneprázdnenosť, na
ktorú navrhovateľka poukazovala, k tejto uviedol, že aj počas nej bol v kontakte so synom, keďže ich
prevádzku majú o poschodie nižšie. Často krát sa stalo, že vybehol hore a preveril aká je situácia. Mal.
C. navštevoval do začiatku júla 2014 Materskú škôlku v C. a to v čase, keď mal syna v starostlivosti on.

Tvrdil, že za obdobie kým sa so synom stretával, medzi nimi sa vytvoril veľmi hlboký vzťah. Striedavá
starostlivosť kým mal syna u seba riadne fungovala, vždy si zariadil svoje záležitosti tak, aby sa plne
mohol venovať synovi. Uviedol, že potom čo navrhovateľka zistila že jeho vzťah medzi synom a ním je
pevný, odmietla mu ho ďalej dávať. Dokonca navrhovateľke navrhoval, že jej prenechá byt a aj podnik
a že sa odsťahuje, aby bol syn v prirodzenom prostredí, kde vyrastal od malička. Potvrdil, že medzi

ním a navrhovateľkou dochádzalo ku konfliktom, ktoré sa týkali vedenia domácnosti, ako aj spôsobu
fungovania manželstva. Pokiaľ boli v nejakej hádke z oboch strán vzájomne padali rôzne obvinenia. On
bol zo strany navrhovateľky označovaný za neschopného manžela a neschopného podnikateľa. Tiež
potvrdil, že s navrhovateľkou nevedú spoločnú domácnosť od apríla 2014 a intímne spolu nežijú od
marca 2014. Pokiaľ šlo o jej odchody z domácnosti pred aprílom 2014 tie on vnímal ako návštevy jej

rodičov, nie ako úteky z domu.

S návrhom navrhovateľky na úpravu práv a povinností vrátene úpravy prednesenej ňou na pojednávaní
vyjadril nesúhlas a žiadal syna zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Navrhol, aby sa táto
realizovala po týždni s dňom striedania v piatok o 16:00 hod. s tým, že by bol náchylný pristúpiť aj na iný

deň v týždni. Počas letných prázdnin by sa uplatnil dvojtýždňový interval striedania a v prípade sviatkov
ako je Veľká noc a Vianoce tam by akceptoval pôvodný návrh navrhovateľky na striedanie si syna. V
súvislosti s rozložením svojho pracovného času pri striedavej starostlivosti uviedol. že pokiaľ ide o jeho
pôsobenie v SAV , tam má polovičný úväzok a do E. cestuje dvakrát do mesiaca na jeden deň po dohode
s riaditeľkou, pričom tieto cesty si má právo určiť sám. V prípade ich vlastného podniku má k dispozícii

dve brigádničky, ktoré v čase, keď má syna u seba plne nasadzuje na výkon činnosti a v čase, keď syna
nemá zase viacej práce vykonáva v podniku on sám.

K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedol, že poberá mesačný zárobok od zamestnávateľa vo
výške cca. 290 Eur mesačne, pôvodne mu tiež plynula suma 600 Eur z prenájmu domu v rakúskom I.,

avšak v rámci svojej účastníckej výpovede na poslednom pojednávaní uviedol, že tento prenájom mu už
skončil. Okrem toho ma tiež sumu cca 50 Eur z príležitostnej publikačnej činnosti a zo sprievodcovská
činnosť po Izraely mu plynula suma 50 Eur v priemere na mesiac.

V súvislosti s navrhovateľkou popísanou konfliktnou situáciou v materskej škole uviedol, že pri návšteve

materskej škôlky mu učiteľka odmietla syna dať. Umožnila mu len syna navštíviť v triede. Vtedy bola
volaná aj matka do škôlky a následne nie z podnetu riaditeľky ale z jeho vlastného podnetu zašiel za
riaditeľkou škôlky, kde sa dožadoval svojho práva navštevovať syna a prípadne ho aj zo škôlky vybrať.
Nevidí dôvod prečo by on ako otec mal vopred ohlasovať svoje návštevy syna v škôlke. Podľa jeho
názoru syn opakuje už nacvičené frázy ako je napr. choď do I., ktoré opakuje neustále, aj keď spôsob

jeho neverbálnej komunikácie s ním je úplne iný. Napríklad mu dovolí, aby ho pohladil, objíma ho , takže
aj vzhľadom na túto okolnosť vyvodzuje, že syn je ovplyvňovaný.

Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplynulo, že títo uzavreli manželstvo dňa 3.7.2010 a že toto je
zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Obce P. C., G. P.. X, B. XXXX, Y. C. XX, I. I. Č. X.

Podľa rodného listu maloletého C. tento sa im narodil dňa 29.11.2010.Pokiaľ ide o súčasné príjmové a majetkové pomery oboch účastníkov navrhovateľka je toho času
zamestnaná v pracovnej agentúre A. I. F. s.r.o. od 2.2.2015 , kedy za mesiac február 2015 dosiahla
príjem 452,95 Eur. Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť Z. C..B..W.. , C. C. I. Y. XXX/

XX, C. I. v súčasnosti už nie je spoločníčkou v uvedenej spoločnosti a to od 1.3.2015. Podľa potvrdenia
uvedenej spoločnosti z 1.4.2015 menovaná požiadala za odkúpenie jej spoločenského podielu na
uvedenejspoločnostisumu5.000,--Eur,ktorájejajbolapozápisezmienvobchodnomregistrivyplatená.
Prevod uvedenej sumy potvrdzuje aj bankový výpis z mBank. Iná odmena jej z uvedenej spoločnosti za
obdobie posledných 12 mesiacov podľa tohto potvrdenia vyplatená nebola.

Odporca je v súčasnej dobe jediným spoločníkom v uvedenej obchodnej spoločnosti Z. s.r.o., so
sídlom I. Y. XXX/XX, C. I. Podľa potvrdenia uvedenej spoločnosti z 1.4.2015 odporcovi nebola za
obdobie posledných 12 mesiacov vyplatená žiadna odmena, nakoľko musel vyplatiť navrhovateľku z
uvedenej spoločnosti v sume 5.000,--Eur, na čo podľa tohto potvrdenia použil finančné prostriedky,
ktoré si navrhovateľ požičal od svojich sestier H. C. ( suma 2.500,--Eur) a Š. B. ( sumu 1.500,--

Eur). Podľa daňového priznania uvedenej spoločnosti za rok 2014 táto dosiahla za uvedené obdobie
pri celkových prevádzkových , finančných a mimoriadnych výnosoch 23.133,9 Eur a pri celkových
prevádzkových , finančných a mimoriadnych nákladoch 22.102,92 Eur, výsledok hospodárenia +
1.031,07 Eur. Spoločnosť bola povinná uhrádzať na úhradu dane sumu daňovej licencie vo výške 480,--
Eur. Podľa potvrdenia Okresného dopravného inšpektorátu v V. uvedená spoločnosť nie je vlastníkom a

ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. Odporca podľa uvedeného potvrdenia je naďalej držiteľom
motorových vozidiel Citroen Berlingo ( od 5.10.2009 ) a Ford Focus ( od 25.11.2013). Podľa potvrdenia
jeho zamestnávateľa - Technickohospodárskej správy Ústavov spoločenských vied SAV za obdobie
od marca 2014 do februára 2015 vrátane dosiahol odporca u tohto zamestnávateľa priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 298,02 Eur. Podľa správy Provincialátu Spoločnosti Ježišovej za obdobie

posledných 12 mesiacov odporca pre nich nevykonával žiadnu obchodnoprávnu činnosť a ani nebol u
nich zamestnaný.

Podľa správ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny I., I. V. z prešetrenia pomerov v domácnosti odporcu
naposledy z 15.4.2015 odporca ako otec mal. dieťaťa tiež vykonáva sprievodcu po Izraeli a venuje sa

vedeckej činnosti. Z manželského zväzku s navrhovateľkou sa narodil mal. C. G., v súčasnej dobe v
starostlivosti matky. Matka odišla zo spoločnej domácnosti v apríli 2014. Otec odvtedy prispel na výživu
maloletého sumou 400 Eur v mesiaci apríl a od mesiaca máj doposiaľ po 100 Eur mesačne. Rodičia
spolu komunikujú ohľadom mal. Samuela prevažne písomnou formou sms správami a e-mailom,
podľa vyjadrenia odporcu dokážu komunikovať aj ústne, avšak odporca chce mať túto komunikáciu

písomne podloženú. Odporca býva v rodinnom dome v spoluvlastníctve manželov, kde sú 4 izby, dve
kúpeľne a kuchyňa. Maloletý má svoju izbu. Dom je priestranný, čistý, vkusne zariadený. Hygiena
domácnosti a kultúra bývania sú na veľmi dobrej úrovni. Na prízemí rodinného domu sa nachádza bar,
ktorého vlastníkom v je navrhovateľka- 50% a odporca- 50%. Podľa vyjadrení odporcu pred poverenými
zamestnankyňami uvedeného úradu dokáže zabezpečovať potreby maloletého, ovláda všetky domáce

práce, vie variť, prať, žehliť.

Podľa správ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny E. E. z prešetrenia pomerov v domácnosti
navrhovateľky, naposledy z 16.4.2015 maloletý býva s navrhovateľkou ( matkou) v dvojizbovom
byte panelového domu, ktorý je v osobnom vlastníctve starej matky maloletého z matkinej strany. Byt

pozostáva zo vstupnej chodby, kuchyne, obývacej izby a spálne. V spálni sa nachádza matkina posteľ a
posteľ maloletého. Izba je slnečná , priestranná a prakticky zariadená. Maloletý má v domácnosti matky
vytvorenévhodnépodmienkyprimeranéjehovekuapotrebám.Maloletýmávdomácnostinavrhovateľky
vytvorený priestor na oddych a hranie , k dispozícii má množstvo hračiek a detských kníh. Výdavky na
domácnosť hradí navrhovateľka vo výške 120,--Eur mesačne , čo zahŕňa poplatok za inkaso. Maloletý

naďalej navštevuje súkromnú materskú školu R. G. E. E. , v rámci ktorej navštevuje aj krúžok anglického
jazyka a tanečný krúžok. Je naďalej vedený u MUDr. R. v E. E. a je vedený v urologickej ambulancii
MUDr. Z.. Iné špecializované ambulancie nenavštevuje. Podľa vyjadrenia navrhovateľky (matky) pred
poverenými zamestnankyňami v súčasnosti chodí maloletý k odporcovi ( otcovi) rád , s odporcom
( otcom) sa stretáva len v zmysle predbežného opatrenia, t.j. každý druhý víkend. Odporcu ( otca )

vyzvala k tomu, že sa môže s maloletým stretnúť. Pri preberaní maloletého sa snaží , aby bol niekto v
domácnosti z dôvodu , aby nedošlo medzi rodičmi k možnému stretu, konfliktu. Odporca sa na zdravotný
stav maloletého svojim spôsobom opýta , avšak ona v tom vidí provokáciu z jeho strany a že vníma , že
odporca je na ňu nehnevaný, pričom jeho správanie berie ako útok na seba. Ona sama komunikáciu sodporcom hodnotí ako zlú , zo strany odporcu ako útočnú, pretože sa on nevie zmieriť s rozvodom. Tiež
uviedla, že maloletý sa pri návrate od odporcu sa správa rozhádzane, je nervózny, prchký, „ rozbitý“,
a vraj aj v materskej škole jej avizovali, že maloletý býva po víkende u otca „ zdutý“. Tiež uviedla, že

maloletý sa s jej priateľom stretáva sporadicky z dôvodu , že pracuje a žije v I. a maloletý má s jej
priateľom pekný vzťah. Jej priateľa nazýva „B.“ a ju zvykne v čase keď je s priateľom nazývať „ K.“ ,
najmä preto, že ju tak nazýva jej priateľ.

Podľa Psychologického nálezu PhDr. R. Š. dňa 08.04.2014 navrhovateľka je evidovaná v uvedenej

psychologickej ambulancii od novembra 2013. V tej dobe bola odoslaná ambulantnou psychiatrickou
úzkosťou a panickými atakmi. Bola jej navrhnutá individuálna psychoterapia, s ktorou súhlasila. Odvtedy
sa v pravidelných intervaloch zúčastňuje individuálnych sedení, počas ktorých sa riešil najmä problém v
partnerskomvzťahu.Matrimonálnykonflikttrváuždlhšiudobu,cíti,žejejpsychickéťažkostisúvisiastuto
oblasťou. Individuálneho sedenia sa zúčastnil aj jej manžel (odporca) s cieľom zobjektivizovania údajov
a podporného vedenia rodinného príslušníka. On poskytol svoj pohľad na prebiehajúcu manželskú krízu,

kde bolo zjavné, že obaja partneri majú voči sebe očakávania, ktoré pravdepodobne nebudú vedieť
naplniť. Navrhované spoločné párové sedenie manželov sa už nerealizovalo, nakoľko menovaná sa
rozhodlaukončiťmanželskývzťahrozvodom.Boloodporúčanépokračovaťvindividuálnejpsychoterapii.

Z psychologického vyšetrenia osobnosti a kognitívnych schopností maloletého dieťaťa PhDr. R. Š. dňa

20.05.2014 vyplynulo, že psychomotorický vývin dieťaťa je toho času v norme, jeho osobnosť je bez
zjavných psychopatologických prejavov. Dieťa je zjavne intenzívne emočne naviazané na matku.

Zo znaleckého posudku č. 114/2014 súdnej znalkyne PhDr. H. C. vyplynulo, že navrhovateľka
je osobnostne zrelá dospelá osoba so sklonom k utiahnutosti, pasivite, emočnej zdržanlivosti. Je

konformná, jedná úctivo, aj precitlivelo (je aj ostýchavá a často sa ospravedlňuje) obvykle ustupuje,
snaží sa aj o dodržiavanie konvencií, snaží sa nevybočiť z očakávaní a stanovených limitov. Ak je
potrebné, vie byť aj tvrdá a neoblomná. Emočne je vyrovnaná, bez výrazných výkyvov v prejavovaní
emócii, ktoré by zverejňovala, je emočne pokojná, nastavená na citlivé sociálne vnímanie, reaguje
primerane a zodpovedajúco situácii, ale je aj neistá sebou a mierne úzkostná, hlavne v súčasnej dobe,

čo môže mať súvis so zmenou vzťahu a prostredia. Znalkyňa u nej nezistila psychopatologické črty.
Navrhovateľka (matka) nie je rizikom pre vývin dieťaťa. Odporca je osobnostne, samostatný, rozhodný,
kritický, energický, s autoritatívnym prístupom, je prevažne dominantný, s praktickým pohľadom na
veci, chce vyvolávať v druhých priaznivý dojem, snaží sa o úspech, je rád ak môže jednať nezávisle.
V jednotlivých osobnostných vlastnostiach je zrelou a vyváženou osobnosťou, s emočnou zrelosťou,

stabilitou a vyrovnanosťou v emočnej oblasti, je súčasne aj sebestačný, ale v prejave individualistický,
čo môže byť náročné na jednanie s ním. Má dostatočne kritické uvažovanie, potrebné k tomu, aby bol
správne orientovaný vo vzťahoch, občas je voči druhým až prehnane kritický. Podľa znalkyne vzťah
mal. Samka k rodičom je citlivý, pozitívny, má ich rád, ani jedného z nich neodmieta. Obaja rodičia majú
skutočný záujem o dieťa, nejde o predstieranie záujmu o neho. Obaja rodičia majú dieťa radi, každý mu

to aj vie prejaviť svojím spôsobom, ktorý je veku primeraný. Znalkyňa nezistila ani u jedného z rodičov
v tomto ich prístupe k synovi významné nedostatky či negatíva. Zo záverov znaleckého posudku tiež
vyplynulo, že maloletý ešte nevie formulovať svoj názor, ale podľa jeho prejavov, nemá negatívny vzťah
k žiadnemu z rodičov. Znalkyňa nezistila u neho žiadne formy priameho negatívneho ovplyvňovania
proti druhému rodičovi, nevylúčila však zo strany navrhovateľky (matky) nepriame ovplyvňovanie, tak, že

dieťa si nechtiac vypočuje výhrady k otcovi( odporcovi) . Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie
znalkyňa odporučila pre maloletého striedavú osobnú starostlivosť , a to preto, že obaja rodičia majú
dostatočné , rodičovské kompetencie na výchovu dieťaťa, dieťa je vo veku, keď po citovej a sociálnej
stránke potrebuje mať častý, nielen víkendový kontakt s oboma rodičmi. Po povahovej stránke je dieťa
spôsobilépretútoformuvýchovnejstarostlivosti,dieťajeadaptabilné, vnímavé apozitívne orientované

voči obom rodičom. Striedavá osobná starostlivosť umožní dieťaťu mať primeraný kontakt s obidvoma
rodičmi a prispeje k jeho zdravému citovému a psychickému vývoju. Interval na striedanie odporučila v
rámci jedného týždňa, nakoľko ide o predškolské dieťa. Podľa nej obaja rodičia majú rovnaké vyspelé
rodičovské správanie k synovi, obaja vedia zastať svoju rolu otca i matky tak ako to dieťa aktuálne
potrebuje, vedia mu poskytnúť lásku, bezpečie a istotu, teda uspokojiť jeho psychosociálne potreby v

plnom rozsahu. Ak by nedošlo k zvereniu dieťaťa do striedavej starostlivosti, odporučila dieťa zveriť
navrhovateľke (matke), ktorá je pripravená viac na to, aby dieťa zvládala aj s jeho potrebami, pretože ide
o dieťa predškolského veku a dieťa je na ňu viac emočne naviazané. Tým ale nechcela znalkyňa vylúčiťodporcu (otca), pretože má rovnaké kompetencie , aby výchovu syna zvládol, preferovala uvedenú
možnosť len pre tú skutočnosť, že ide o dieťa v predškolskom období. Iné dôvody nezistila.

Vzhľadom na vznesené výhrady voči záverom jej znaleckého posudku zo strany navrhovateľky , súd
k týmto výhradám uvedenú súdnu znalkyňu dopočul, kedy táto v rámci svojho výsluchu pokiaľ šlo o
výhradu voči jej záveru, že nevylučuje zo strany matky nepriame ovplyvňovanie dieťaťa , pre bližšie
ozrejmenie toho jej záveru poukázala na to, že táto formulácia vyplýva zo spôsobu ako sa dieťa vyjadruje
v rodinnej situácii pričom voľba slov v detskej štylizácii nie je zodpovedajúca veku dieťaťa. Z toho teda

následne vyvodzovala svoj vyššie prezentovaný záver.

K výhrade ,že nezodpovedala na otázku, či je status nelaicizovaného a rozvedeného katolíckeho kňaza
vhodný a zdravý na výchovu maloletého dieťaťa v silno katolíckom prostredí C. I. opätovne zdôraznila,
že nie je kompetentná ako psychológ hovoriť o tom či daný región je silne katolícky alebo nie, nakoľko
takto formulovaná otázka je určená pre sociológa.

Opätovne zdôraznila, že odporúča v prípade maloletého jeho zverenie do striedavej výchovnej
starostlivosti a to zdôraznila ako prioritný znalecký záver. V tejto súvislosti poukázala na to, že v prípade
striedavej osobnej starostlivosti sa nevyžaduje 24 hodinová prítomnosť rodiča u dieťaťa , lebo dieťa
navštevuje škôlku, krúžky a podobne a takýto prístup v starostlivosti o dieťa platí pre oboch rodičov.

Pokiaľ šlo o výhrady o neschopnosti vzájomnej komunikácie medzi rodičmi , zdôraznila , že rodičia v
danom prípade komunikovať podľa znaleckého posúdenia vedia. Matka prijala návrh otca na e-mailovú
komunikáciu a táto e-mailová komunikácia funguje. Poukázala na to, že zákon nehovorí o osobnej
komunikácie v tvárou v tvár. V striedavej starostlivosti, podľa znalkyne ak sa opiera o zaužívanú prax a

súdne rozhodnutia sa zistilo, že ak bola striedavá starostlivosť súdom určená tak spôsobila aj zlepšenie
komunikácie medzi rodičmi aj napriek tomu, že predtým boli nejaké problémy vo vzájomnej komunikácii.

V prípade komunikácie rodičov komunikácia medzi nim existuje. To, že spočiatku môže byť útočná ešte
neznamená, že môže byť natrvalo taká. Podstatou dobrej komunikácie v jej ponímaní ako znalca je, aby

rodičiasivymieňaliinformácieodieťati,ktorésúnevyhnutépreodovzdávanieapretústriedavúvýchovu.
Podľa znalkyne rodičia majú schopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o mal. C. , avšak nie v
plnej miere ich využívajú. Ak to nejde, tak sa to dá naučiť veľmi rýchlo a ľahko. Ako znalkyňa má za to, že
komunikácia medzi rodičmi je najmenší problém, ktorý sa dá ľahko a rýchlo odstrániť tréningom rodičov,
preto aj súhlasila s tréningom rodičov, ktorý navrhol úrad práce E. E. vo svojom doplňujúcom vyjadrení.

Zdôraznila pritom, že pre zdravý psychický vývin dieťaťa v tomto období je nevyhnutne potrebný aj otec,
a vymedziť výchovnú funkciu otca v tomto prípade len na víkendového otca nie je na prospech a ani v
záujme dieťaťa, obzvlášť keď otec javí záujem o výchovu dieťaťa.

K výhradám , že podľa obsahu znaleckého posudku je zo strany súdnej znalkyne odporúčané upraviť

nanovo striedavú starostlivosť u dieťaťa po začatí školskej dochádzky tak, aby nedošlo k narušeniu
vzdelávacieho procesu , znalkyňa uviedla , že dieťaťu vychádzajú zlé roky, je novembrové, takže bude u
neho zrejmý odklad nástupu a bude zaškolené ako 6 a niečo ročné. Čiže to bude trvať viac ako rok, kým
takáto situácia nastane, za ktorý môžu v živote rodičov nastať naozaj rôzne zmeny. Opätovne zdôraznila,
že dieťa potrebuje už od tohoto času mať bližší kontakt s otcom.

K výhradám že na jednej strane konštatovala neexistenciu žiadnych negatívnych reakcií vo vzťahu
k otcovi zo strany syna, avšak na druhej strane sama pri pozorovaní maloletého v jej ordinácii
zaznamenala,žesynzareagovalnaotcasplačom,žechcelísťdomovažehomatkamuselaprehovárať,
uviedla sa nejedná o žiadne negatívne vývojové psychické trendy u maloletého , čo vyplynulo z

celkového psychologického vyšetrenia dieťaťa čo má podstatne väčšiu váhu, než situačné správanie
sa dieťaťa v danú chvíľu. Podľa nej aj dobrý rodič v superlatívoch môže mať reakcie negatívne na jeho
požiadavky, ale je to len situačné a nie je to osobnostný prejav osobnosti dieťaťa.

Opätovne sa vyjadrila, že nezistila u rodičov dualitu ich svetov z hľadiska starostlivosti o dieťa. Ako

uviedla, o tejto dualite hovorila matka maloletého a nie otec. Keď sa však pýtala matky, aké má táto
výhrady k výchovnému štýlu otca, nič také matka neuviedla.Podľa záverov PhDr. P. R. , klinického psychológa obsiahnutých v jej správe z psychologického
vyšetrenia dňa 28.1.2015 bola u mal. Samuela konštatovaná tzv. separačná úzkosť ako následok pocitu
ohrozujúceho zážitku, že ho zrazu ocko vezme z materskej školy. Následne dieťa výrazne úzkostné ,

naviazané až silno emočne na matku , kompenzuje tak svoj strach zo straty bezpečia , bezpečnej citovej
väzby na matku , ktoré každé dieťa pre svoj zdravý vývin potrebuje. Preto následne reaguje stuhnutím
pri strachu zo strany kontaktu s matkou. Je potrebné, aby rodičia pri odovzdávaní si dieťaťa sa vyhli
akýmkoľvek hádkam a konfliktom.

Súdna znalkyňa zotrváva na svojich záveroch aj po oboznámení sa s týmito závermi MUDr. R. z jej
psychologického vyšetrenia zo dňa 28.1.2015. Ako zdôraznila podľa jej vedomostí, styk otca s dieťaťom
naďalej prebieha a dieťa otca neodmieta.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželstvo účastníkov je hlboko a vážne

rozvrátené, a že už neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Obaja účastníci zhodne potvrdili
že nevedú spoločnú domácnosť, ktorú opustila navrhovateľka. Obnovu manželského spolužitia obaja
účastníci vylučujú a obaja potvrdili vzájomné citové ochladnutie. Súd tento stav v spolužití účastníkov
hodnotí ako hlboký a trvalý rozvrat, ktorý je zapríčinený stratou vzájomnej dôvery medzi účastníkmi a
ich vzájomným citovým ochladením. O hĺbke rozvratu svedčia aj zistenia z psychologického nálezu

PhDr. R. Š.L. zo dňa 08.04.2014, podľa ktorého je zjavné, že obaja partneri majú voči sebe očakávania,
ktoré pravdepodobne nebudú vedieť naplniť. Pokiaľ ide o trvalosť rozvratu tohto manželstva, tú mal
súd preukázanú dlhodobo pretrvávajúcim stavom nezhôd medzi účastníkmi konania, ktoré sa podľa
ich zhodného vyjadrenia objavili už na začiatku ich vzťahu, aj keď každý z nich ich vnímal z hľadiska
ich závažnosti odlišne. Teda trvalosť rozvratu tohto vzťahu je zrejmá. Takýto stav veci nevytvára ani

vhodné výchovné prostredie pre maloleté dieťaťa a preto podľa názoru súdu je aj v záujme maloletého
syna účastníkov , aby manželstvo jeho rodičov bolo rozvedené. Súd preto návrhu navrhovateľky na
rozvod manželstva vyhovel.

Podľa § 113 ods. O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno

nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahuk obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine ,pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa §-u 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pokiaľ šlo o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému C. na čas po rozvode súd dospel k
záveru , že v jeho záujme , aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že na to , aby dieťa mohlo byť zverené do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov je v prvom rade potrebné aby aspoň jeden z rodičov prejavil záujem o
takúto formu osobnej starostlivosti o dieťa a samozrejme tiež to, aby na strane oboch rodičov boli dané
predpoklady, že títo sú schopní zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa. V danom prípade návrh
na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti podal odporca( otec) a teda je osvedčený
záujem aspoň zo strany jedného z rodičov o takúto formu výchovy o dieťa.

Podľa záverov súdnej znalkyne PhDr. H. C. obaja rodičia sú dostatočne zrelé osobnosti, ktoré majú
predpoklad pre výchovu dieťaťa, a ani u jedného nezistila psychopatologické črty, ani problematický
vývoj. Navrhovateľka - matka ani odporca - otec nie sú vo svojej roli rizikoví rodičia, ich rodičovské
kompetencie sú dobre komponované tak, aby sýtili potreby dieťaťa aj s ohľadom na vek maloletého.

Znalkyňa nezistila ani u jedného z nich možnosť negatívneho vplyvu na dieťa a nevylučuje ani otca
( odporcu) a ani matku ( navrhovateľku ) z možnosti výchovne sa podieľať na osobnej starostlivosti o
syna.Za týchto okolnosti preto u oboch rodičov sú podľa názoru súdu dané predpoklady pre výkon osobnej
starostlivosti o maloletého syna.

Následne súd hodnotil prínos striedavej starostlivosti pre maloletého z hľadiska jeho záujmov, tak ako
to predvída ust § 24 ods. 4 Zákona o rodine , predovšetkým so zameraním na citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a tiež ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove
a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Z hľadiska citových väzieb maloletého k rodičom niet pochýb, že dieťa má silnú citovú väzbu na oboch
rodičov a že títo sú v centre jeho sveta. Ako vyplynulo s psychologického vyšetrenia maloletého u
znalkyni PhDr. C., dieťa inklinuje k obom rodičom. Potrebuje dôslednosť v starostlivosti s čo najmenším
počtom zmien a novôt, už aj s ohľadom na jeho zdravotný stav. To, že sa líši výchovný štýl rodičov dáva
Samuelovi možnosť získavať rôznorodé skúsenosti v sociálnom správaní, dieťa na to reaguje dobre,
nie je v jeho osobnostnom vývine zaznamenaný regres, ktorý by poukazoval na možnú inhibíciu vo

vývine,takžedieťaberieprostredieobochrodičovprirodzeneabeznegatívnychnásledkov.Matkuvníma
ako chápajúcu osobu, s ktorou má blízke citové väzby, silne emočne saturované, cíti od nej podporu a
pochopenie. Rovnako emočne vníma aj otca, má s ním blízke emočné vzťahy, je voči nemu prirodzený a
pozitívne nastavený. Vývinové potreby dieťaťa podľa zistený znalkyne teda dokážu nasýtiť obaja rodičia.
Ako vyplynulo z jej zistení v rámci psychologického vyšetrenia maloletého, jeho psychosociálny vývin je

v medziach normy, dieťa sa adaptovalo na zmeny, ktoré nastávajú v jeho prostredí. Dieťa preukázalo
aj dôveru v seba a svoje schopnosti, nerozplakalo sa v nových situáciách. Intelektový a vedomostný
základ u dieťaťa je v norme a zodpovedá jeho vekovej kategórii. Teda i tento predpoklad hral v prospech
zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti.

Samotné domácnosti oboch rodičov vykazujú podľa šetrení vykonaných príslušnými Úradmi práce
sociálnych vecí a rodiny kultúru bývania a hygienu na dobrej úrovni, takže aj z tohto hľadiska nie
sú zistené žiadne prekážky na výkon osobnej starostlivosti o maloletého oboma jej rodičmi a možno
konštatovať stabilitu budúceho výchovného prostredia pre maloletého.

Súd nepovažoval za prekážku pre súčasné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti ani
súčasnú vzdialenosť bydlísk oboch rodičov. Podľa názoru súdu veľká vzdialenosť medzi bydliskami
oboch rodičov sama o sebe nie je dôvodom, ktorý by a priori vylúčil vhodnosť striedavej osobnej
starostlivosti u maloletého dieťaťa. Pri posudzovaní tohto hľadiska je naopak treba prihliadnuť k ďalším
okolnostiam daného prípadu, najmä potom k tomu, či dieťa nie je prevozom a pobytom v úplne odlišnom

prostredí príliš fyzicky či psychicky zaťažované a či je v možnostiach rodičov v stanovenom intervale túto
vzdialenosť prekonávať. ( porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. I. ÚS 1506/13 zo dňa 30.5.2014)

Z vykonaného dokazovania takéto skutočnosti o neprimeranej záťaži maloletého pri týchto presunoch ,
či následnom pobyte v domácnosti odporcu nevyplynuli. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že

pokiaľ táto vzdialenosť nepredstavuje prekážku pre realizáciu navrhovateľkou navrhovaného styku otca
( navrhovala ho realizovať každý nepárny víkend a každý párny pondelok na to nadväzujúci v celku v
čase od 8:00 hod. v sobotu ráno, kedy mal. syna mu ona odovzdá pred jej bytom do uvedeného pondelka
do 19:00 hod., kedy jej ho zase odovzdá pred jej bytom on), nemôže predsa predstavovať prekážku ani
pri striedavej osobnej starostlivosti , u ktorej navyše interval presunu dieťaťa medzi oboma bydliskami

je podstatne dlhší ( u styku sa presun realizuje prakticky už na tretí deň , v prípade striedavej osobnej
starostlivosti , ktorú odporúčala znalkyňa je to až po siedmich dňoch , t.j. týždni.

Rovnako tak za prekážku pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti u maloletého nebolo možné
považovať ani v budúcnosti maloletým realizovaná školská dochádzka. Ako správne podotkla súdna

znalkyňa bude trvať viac ako rok, kým nastane situácia nástupu maloletého do školy a za tento čas sa
v živote rodičov môžu vyskytnúť rôzne zmeny. Súd pritom vychádza za pomerov , ktoré sú dané medzi
účastníkmi v súčasnosti. Podľa nich maloletý navštevuje predškolské zariadenie toho času v mieste
bydliska navrhovateľky, avšak v minulosti a to až do začiatku júla 2014 materskú škôlku navštevoval
v C., teda v mieste bydliska odporcu. Takže ani v prípade prípadného umiestňovania maloletého do

predškolského v mieste bydliska odporcu, by nešiel do neznámeho prostredia.

Súdsanestotožnilanisargumentomnavrhovateľkyoproblematickejkomunikáciimedziňouaodporcom
ohľadne maloletého dieťaťa. Rovnako ako súdna znalkyňa bol toho názoru, že táto komunikácia medzirodičmi prebieha a to toho času na úrovne mailovej komunikácia , prípadne SMS komunikácie a spôsob
jej vedenia medzi oboma rodičmi je možné napraviť ich vzájomným tréningom , povinnosť účasti na
ktoromimsúduložilvtomtokonaní.Podľanázorusúdu,meritórnerozhodnutievdanejveciustálisituáciu

medzi rodičmi maloletého do takej miery, že táto komunikácia do budúcna sa bude zlepšovať.

Len výpočtom týchto vyššie uvedených kritérií bolo preukázané, že u maloletého sú naplnené
predpoklady o tom, že jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch jeho rodičov je v jeho
záujme.

V tejto súvislosti súd ešte poukazuje na to, že povinnosť orgánu rozhodujúceho o tom, ktorému z
rodičov bude dieťa zverené do výchovy, sledovať a chrániť predovšetkým záujem maloletého dieťaťa
je zakotvená v Dohovore o právach dieťaťa, prijatom dňa 20. 11. 1989 v New Yorku a vyhlásenom
oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 104/1991 Zb. (Ďalej len "Dohovor o
právach dieťaťa"), konkrétne potom v jeho článku. 3 ods. 1, ktorý stanovuje, že "Záujem dieťaťa musí

byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. "Orgánom štátu
je potom určený aj článok. 18 ods. 1, ktorý predpokladá, že" Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
vynaložia všetko úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť
za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia, alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú

prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom
byť záujem dieťaťa. "

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa bola preto povinnosť súdov
mať pri rozhodovaní o výchove maloletého dieťaťa na zreteli predovšetkým jeho záujem vtelená tiež

do zákona o rodine. Hoci záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je
vystavané súčasnej rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár
Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorým tento interpretoval článok. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
potom vo vzťahu k hľadisku najlepšieho záujmu dieťaťa uvádza nasledovné: "Koncept najlepšieho
záujmu dieťaťa je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne s ohľadom

na špecifickú situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa
mala venovať ich osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť
najlepší záujem dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa. "
K vymedzenie záujmu maloletého s ohľadom na konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu pristúpil
súd , kedy ako už bolo vyššie uvedené hodnotil výchovné predpoklady u oboch rodičov ako zásadne

rovnaké, pričom za preukázané vzal tiež to, že o osobnú starostlivosť o maloletého majú záujem obaja
rodičia. V danom prípade potom súd nemohol prehliadnuť, že nielen maloletý k rodičom, ale rovnako
aj oni k nemu, majú hlboký citový vzťah, s ohľadom na ktorý je v záujme maloletého, aby bol tento vzťah
čo najviac udržiavaný aj za situácie, kedy sa rodičia rozišli. V tejto súvislosti súd tiež konštatuje ,že vzal
na zreteľ nielen dostatočne akcentovaný záujem maloletého, ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom,

ale zohľadnené bolo aj právo oboch rodičov starať o svoje dieťa, ktoré je garantované článkom. 32
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a ktoré musia byť pri rozhodovaní o úprave styku dieťaťa s jeho
rodičmi takisto vzaté do úvahy.

Pokiaľ ide o frekvenciu výkonu tejto striedavej starostlivosti súd si osvojil názor súdnej znalkyne PhDr. H.

C., že v danom prípade týždňová frekvencia striedania sa maloletého v domácnostiach oboch rodičov je
vzáujmedieťaťaamaloletýjeschopnýsaprispôsobiťtakémutospôsoburealizácieosobnejstarostlivosti
o neho.

Súd zároveň každému z rodičov zveril oprávnenie zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

Prihliadajúc na dĺžku trvania určenej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého u toho -ktorého z
rodičov podľa §-u 62 ods. 6 Zákona o rodine ako aj na príjmové a majetkové pomery oboch rodičov, kde
odporca (otec) poberá toho času čistý mesačný príjem vo výške 298,02 Eur mesačne, pričom nebol
preukázaný osobitný príjem z výkonu činnosti pre jeho toho času jednosobovú obchodnú spoločnosť Z.

C..B..W.. a navrhovateľka (matka) na čistý mesačný príjem v sume 452,95 Eur mesačne, , súd ustálil,
že v tomto prípade nie sú dané podmienky na určenie výživného zo strany žiadneho z rodičov.Podľa § 37 ods.2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Keďžekomunikáciarodičovohľadneodovzdávaniasidieťaťa akoajoboznamovaniasasjehopotrebami
v súčasnosti prebieha, avšak nie v plne ideálnej podobe, súd rodičom mal. Samuela nariadil podrobiť

sa polročnému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny E. E. za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie pri realizácii nariadenej
striedavej osobnej starostlivosti o maloletého a predchádzania problémov pri jej realizácii, počínajúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku sa zároveň uložil povinnosť podávať o tomto správu súdu Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny vždy raz za 40 dní. Vychádzal pritom zo záverov a vyjadrení súdnej
znalkyne , podľa ktorých rodičia majú schopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o mal. C. ,

avšak nie v plnej miere tieto svoje schopnosti aj využívajú. Je však možné aj v ich prípade sa tejto
vzájomnej komunikácii naučiť a to veľmi rýchlo a ľahko, a teda tieto vzájomne problémy pri odozdávaní
si informácii o synovi je možné medzi nimi odstrániť ich tréningom .

Rozhodnutie o trovách konania má svoju oporu v ustanovení § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci

nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, pričom obaja účastníci si ani neuplatnili nárok na náhradu trov konania.

O trovách štátu spočívajúcich v odmenách znalcov za vypracovanie znaleckých posudkov a ich účasť
na pojednávaniach súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, nakoľko

sa pojednávania konaného dňa 20.4.2015 zúčastnila aj súdna znalkyňa PhDr. H. C., ktorá si za uvedenú
účasť uplatnila znalečné, o ktorom nebolo v čase vyhlasovania rozsudku dosiaľ právoplatne rozhodnuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.