Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/259/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221573
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116221573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr.
R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX P., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr.
Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie X. X/A, XXX XX Y., proti žalovanému:
LICITOR group, a.s., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, v spore o zaplatenie 405,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 28.marca 2017
č.k. 40Csp/42/2016-126, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore rozsudkom tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 405,-eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 405,-eur od 08.10.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že podľa § 16 ods. 2, 9, 10 ZoDD zmluva
o výkone dražby musí okrem ďalších zákonom stanovených náležitostí obsahovať výšku odmeny
dražobníka alebo spôsob jej určenia, výšku odmeny dražobníka dohodnutú v zmluve nie je možné
dodatočne zvýšiť a ak zmluva neobsahuje náležitosti stanovené zákonom je neplatná. V posudzovanom
prípade nebol spor, že dôvodom upustenia dražobníka od výkonu dražby bol dôvod uvedený v ust. § 19
ods. 1 písm. h) ZoDD - dražobník je povinný upustiť od výkonu dražby, ak bolo navrhovateľovi dražby

alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s predmetom dražby nakladať. Z čl.
V. bod 1 písm. a) tretia odrážka zmluvy: "V prípade, ak sa upustí od dražby z dôvodu plnenia dlhu,
ktorý je dôvodom dražby, má dražobník v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD, právo na odmenu vo výške 3%
z vymáhanej pohľadávky, ak k plneniu dlhu došlo pred doručením oznámenia o dražbe, po doručení
oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby má dražobník právo na odmenu vo výške 10% z
vymáhanej pohľadávky. V oboch prípadoch znáša odmenu ako aj náklady dražby dlžník, tzn. dlžník
zložil na účet dražobníka sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom záložného veriteľa, vrátane

odmeny a nákladov dražby. Dražobník je v takomto prípade povinný upustiť od dražby v zmysle §
19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách." Týmto je upravený prípad, keď dlžník zloží na
účet dražobníka sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom záložného veriteľa vrátane odmeny
a nákladov dražby, pred vykonaním dražby a výška odmeny dražobníka je odstupňovaná vykonanoučinnosťou dražobníka, t.j. úkonom sperujúcim k príprave dražby. Dôležité je, že v predpokladanom
prípade odmenu a náklady dražby znáša dlžník. V posudzovanom prípade neboli tieto predpoklady
splnené, nebola zložená suma rovnajúca sa výške pohľadávky záložného veriteľa, z tohto dôvodu,

odmenu aj náklady dražby si dražobník účtoval voči záložnému veriteľovi/žalobcovi, a nie voči dlžníkovi.
Už to je ďalším dôvodom, prečo z daného ustanovenia zmluvy nemohol žalovaný vychádzať, pretože v
tomto konaní jeho činnosť neskončila, ale mala smerovať k vykonaniu dražby. Námietka žalovaného, že
žalobca zatajil žalovanému skutočnosť čiastočného plnenia dlhu dlžníčkou v spojení s jeho neskorším
tvrdením, že dlžníčka plnila na účet dražobníka sú rozporné a v spojení s činnosťou dražobníka je prvé

tvrdenie zavádzajúce. V čl. V. bod 1. písm. c) zmluvy vyplýva, že "v prípade, ak navrhovateľ dražby v
zmysle § 19 ods. 1 písm. a), b), h) Zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník má právo na paušálnu
odmenu vo výške 330,- € a takisto na náhradu všetkých účelne vynaložených nákladov. Podľa tohto
ustanovenia si v danom prípade žalovaný odmenu aj vyúčtoval.
Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že gramatickým a systematickým
výkladom citovaných častí zmluvy vzťahujúcich sa na spôsob účtovania odmeny dražobníka v spojení

so zákonnou úpravou upustenia dražobníka od vykonania dražby za deklarovaného stavu vykonávania
dražby, súd dospel k záveru, že nie je priestor na súbeh odmeny dražobníka podľa oboch ustanovení
zmluvy. Zmluva je v tomto smere jasná, určitá. Ak by zmluvné strany mali úmysel odmenu takýmto
spôsobom dohodnúť, explicitne by to zo zmluvy vyplynulo. Pretože takáto dohoda chýba, a medzi
citovanými časťami zmluvy týkajúcich sa odmeny nie je rozpor, ktorý by bolo potrebné prekonávať za

pomoci výkladových pravidiel, resp. uplatnením základných zásad, nebolo možné súhlasiť s názorom
žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že dražobník je osoba, ktorá organizuje dražbu a k tomu smeruje aj
jeho činnosť, čo je jeho hlavnou náplňou a táto je zohľadnená odmenou a náhradou nákladov dražby.
Je len vedľajším efektom tohto konania, že dlžník zaplatí čiastočne svoj dlh alebo v celom rozsahu.
Aj zo samotného zmyslu a účelu činnosti dražobníka osobovanie si svojho podielu na čiastočnom

zaplatení dlhu argumentujúc jednotlivými vykonanými úkonmi (ktoré sú imanentné jeho vykonávanej
činnosti) je nedostatočnou argumentáciou pre zdôvodnenie aj alikvotnej odmeny za takúto činnosť.Z
uvedených dôvodov vzhľadom na žalovaným predložené započítanie si aj žalobou uplatneného nároku
proti zaplatenej sume dlžníčky, je povinný žalobou uplatnený nárok vo výške 405,- eur zaplatiť žalobcovi.
Spolu s uplatnenou pohľadávkou priznal súd žalobcovi aj jej uplatnené príslušenstvo - zákonný úrok

z omeškania z dlžnej sumy podľa § 519 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov v zákonom stanovenej výške ku dňu začiatku omeškania s peňažným
dlhom, keď počiatok omeškania žalobca učil dňom 08.10.2015 - kedy žalovaný vrátil žalobcovi na
bankový účet finančnú čiastku prijatú od dlžníčky. Sekundárny spor, či predmetnou zmluvou bol medzi

jej účastníkmi založený spotrebiteľský vzťah medzi jej účastníkmi nemal zásadný význam pre uplatnený
nárok žalobcu, preto sa súd touto otázkou nezaoberal, keďže ani sporiace sa strany vo svojich
argumentoch neuviedli dôsledok tohto sporu pre uplatnený nárok. O trovách konania rozhodol súd podľa
§ 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane v konaní priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolacom návrhu
žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že návrh zamietne, prípadne aby zrušil
rozhodnutie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V odvolacích dôvodoch argumentoval tým, že v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. k) zák. č. 527/2002 Z.z.,

ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby, pred dražbou zloží
dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov
dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, vlastník predmetu
dražby znáša odmenu dražobníka najviac v rozsahu 10 % z výťažku dražby, nie však viac ako 20 %

z výšky pohľadávky. Ak sa upustilo od dražby z dôvodu plnenia dlhu, vlastník predmetu dražby znáša
odmenu dražobníka v rozsahu najviac 3 % z vymáhanej pohľadávky a po doručení oznámenia o dražbe
vlastníkovi predmetu dražby 10 % z vymáhanej pohľadávky. Odmena dražobníka je najviac 33.193,92
eur zvýšených o 1 % z ceny dosiahnutej vydražením, presahujúcej 331.939,19 eur. Samotný zákon
teda prisudzuje dražobníkovi postavenie osoby, ktorá v určitom význame pôsobí na dlžníka za účelom

plnenia dlhu a priznáva mu jednak pre tieto účely postavenie osobitného platobného miesta, ako i nárok
na tzv. podielovú odmenu z dosiahnutého úspechu - plnenia primárnej povinnosti bez toho, aby došlo
k dražbe spojenej s prechodom vlastníckeho práva na vydražiteľa. V tomto smere i v danom prípade
došlo k poskytnutiu plnenia v dôsledku činnosti dražobníka, o čom svedčí skutočnosť, že dlžník plnilnie na účet veriteľa, ale došlo k plneniu na účet dražobníka. Žalovaný teda poukazuje, že v danom
prípade hodnotenie súdu, že k poskytnutiu plnenia dlžníkom došlo bez činnosti dražobníka, nevychádza
z vykonaných dôkazov. I keď v zásade platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, rozhodnutie nesmie

predstavovať svojvôľu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia
jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.
Rovnako je nesprávny záver súdu o nemožnosti použitia a doplnenia chýbajúceho obsahu zmluvy,
ktorého sa žalovaný v súlade so zásadou spravodlivosti domáhal. Súd nie je len formálnym vykladačom
práva, ale má prihliadať i na všeobecné princípy spravodlivosti. V podmienkach slovenského právnej

poriadku je práve metóda primeranej aplikácie zákonných ustanovení a právnych princípov prípustným
postupom v rámci doplnenia tzv. chýbajúceho obsahu zmluvy. V tom prípade by mal byť obsah zmluvy
doplnený podľa toho, ako by strany pri poctivom správaní sa, resp. pri primeranom zohľadnení ich
záujmov podľa Treu und Glauben ako poctivé zmluvné strany dohodli, keby predvídali situáciu, ktorú v
zmluve neupravili. V danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ustanovení o príkaznej zmluve (§ 730
Občianskeho zákonníka), resp. mandátnej zmluvy (§ 571 ods. 2 Obchodného zákonníka) alebo ust. §

8 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., v zmysle ktorého, ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným
úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Uvedené
primárne použitie práve z obdoby postavenia dražobníka, ktoré je obdobné postaveniu advokáta.
Uvedená primeraná aplikácia daného ustanovenia je v súlade so zásadou spravodlivosti, ochranou
dobrých mravov alebo poctivého obchodného styku, teórie ochrany dôvery. Uvedenou argumentáciou

sa súd vôbec nezaoberal, ale v danom prípade argumentoval len jasnosťou a určitosťou zmluvy. Je teda
zrejmé, že súd sa zaoberal úplne inými argumentmi, ako uvádzal žalovaný. Nedostatok argumentácie
súdu k argumentom žalobcu spôsobuje arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie žalovaného považuje

za nedôvodné a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Rovnako poukázal na
správnosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Uviedol, že v rámci argumentácie
týkajúcej sa odmeny uplatnenej voči žalobcovi, žalovaný poukazuje na to, že najmä v dôsledku
vykonávania úkonov z jeho strany prišlo k uhradeniu časti pohľadávky zo strany dlžníka; uvedené
tvrdenie však žalovaný nepreukázal, keďže skutočnosť, z akého dôvodu dlžník uhradil pohľadávku alebo

jej časť, pozná pravdepodobne len samotný dlžník. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dokonca aj
v prípade, ak by toto tvrdenie (ničím nepodložené) bolo pravdivé, nemalo by to vplyv na vznik nároku
žalovaného na odmenu tak, ako tvrdí žalovaný. Rovnako aj argumenty žalovaného týkajúce sa súbehu
dvoch odmien sú zmätočné a nemajú absolútnu oporu v podkladoch, na ktoré poukázal žalobca a na
ktoré poukazuje aj samotný žalovaný. Opätovne poukázal na podmienky vzniku nároku na odplatu na

strane žalovaného, ktoré boli dohodnuté v písomnej zmluve.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa

vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

11. Žalovaný zadržiava sumu 405,- eur s odôvodnením, že tá predstavuje odmenu dražobníka podľa §
25 ods. 2 ZoDD. Ustanovenie § 25 ods. 2 ZoDD hovorí o práve dražobníka na odmenu, ak sa upustilo od
dražby z dôvodu plnenia dlhu. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto prípade prišlo k upusteniu od
dražby z dôvodu súdneho rozhodnutia (čo uznal aj samotný žalovaný), rozhodne nie z dôvodu plnenia
dlhu.Zmluvavčl.Vods.1písm.a)odrážka3predpokladápodmienkypoplatkovejpovinnostižalovaného

v prípade, ak dôjde k splneniu dlhu ako celku: ...“dražobník je v takomto prípade povinný upustiť od
dražby v zmysle § 19 ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách“. Ustanovenie § 19 ods. 1
písm. k) ZoDD povoľuje zastaviť dražbu len v prípade „splnenia dlhu sumou rovnajúcou sa pohľadávke
s príslušenstvom vrátane nákladov dražby“, t.j. celého dlhu. Podľa ô 19 ods. 1 písm. b) ZoDD je
dražobník povinný dražbu ukončiť, ak „bolo navrhovateľovi vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s

predmetom dražby nakladať“. Sem spadá prípad dražby v tejto veci. Žalovaný ako dražobník je zákonom
oprávnený od dražby upustiť s odkazom na ust. § 19 ods. 1 písm. k) ZoDD, len ak je dlh splatený
celý, nie iba jeho časť. V tomto prípade takáto situácia nenastala, preto nemôže obstáť tvrdený nárok
žalovaného na odmenu vo výške 405,- eur s DPH: žalovaný na jednej strane sám uznal, že zastavenie
dražby sa realizovalo na základe súdneho rozhodnutia, na druhej strane si od žalobcu uplatňuje odmenu

za oba dôvody zastavenia dražby (t.j. súdne rozhodnutie, ako aj úhrada dlžnej pohľadávky vrátane
príslušenstva).

12.Prirozhodovaníonárokunanáhradutrovtohtoodvolaciehokonaniaodvolacísúdaplikovalust.§396
ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru

jej úspechu vo veci. V tomto odvolacom konaní odvolateľ (žalovaný) úspešný nebol, teda plný úspech
mala strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho
konania v plnom rozsahu (100 %).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)