Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/320/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617203997
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617203997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, Bratislava, IČO: 37
927 795, proti žalovanému: P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. X, štátny občan SR, v spore o zaplatenie
4.653,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 4Csp/75/2017-61 zo dňa 22.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

Odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č.k. 4Csp/75/2017-61 zo dňa 22.8.2017 zastavil konanie
o zaplatenie 796,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 796,52 eur od 21. 03.
2017 do zaplatenia. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.463,18 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.463,18 eur od 21. 03. 2017 do zaplatenia, a to do

15 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca podanou žalobou zo dňa 21.4.2017 (pôvodne žalobca
spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu žalovanú istinu spolu s úrokom z omeškania, ako aj trovy konania. Uvedené žiadal na tom skutkovom
a právnom základe, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola 07. 06. 2013 uzatvorená
Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty K., W., na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť

žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnú úver s
dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 2.100,- eur a bol povinný žalobcovi vyplatiť štandardnú mesačnú
splátku vo výške 70,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú
disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie
žalobcavystavilkudňu09.03.2017novývýpiszbankovejknihyskonečnýmstavomkudňu28.02.2017
obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s

prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom vo výške 4.653,97 eur.
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 4Csp/75/2017-44 zo dňa 13. 07. 2017 pripustil, aby do
konania namiesto doterajšieho žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, vstúpila spoločnosť
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok,
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola 07. 06. 2013 uzatvorená Zmluva o aktivácii Bankomatky

Quatro, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úverový rámec vo výške 2.100,- eur, ktorý sa
zaviazal žalovaný uhrádzať v 70,- eur mesačných splátkach v úrokovej sadzbe 1,9 % p.m., resp.
22,80 % p.a. Pri predpokladanej výške spotrebiteľského úveru 2.100,- eur, výške splátky 70,- eur, je
predpokladaná RPMN vo výške 26,19 %. Priemerná RPMN bola uvedená na 26,62 %. Z výpisu z účtu
žalovaného mal súd prvej inštancie preukázané, že tento čerpal spolu 2.103,18 eur, a to dňa 17. 06.

2013 sumu 113,57 eur, dňa 17. 06. 2013 sumu 114,84 eur, dňa 17. 06. 2013 sumu 500,- eur, dňa 23.
06. 2013 sumu 120,- eur, dňa 23. 06. 2013 sumu 200,- eur, dňa 25. 06. 2013 sumu 49,11 eur, dňa 26.
06. 2013 sumu 45,31 eur, dňa 27. 06. 2013 sumu 47,28 eur, dňa 27. 06. 2013 sumu 50,- eur, dňa 28.
06. 2013 sumu 20,- eur, dňa 02. 07. 2013 sumu 99,01 eur, dňa 11. 07. 2013 sumu 30,- eur, dňa 02. 07.
2013 sumu 300 eur, dňa 02. 07. 2013 sumu 72,86 eur, dňa 05. 07. 2013 sumu 27,43 eur, dňa 07. 07.
2013 sumu 35,39 eur, dňa 08. 07. 2013 sumu 68,38 eur, dňa 24. 07. 2013 sumu 180,- eur a dňa 30. 08.

2013 sumu 30,- eur, spolu 2.103,18 eur. Zo strany žalovaného došlo k úhrade sumy spolu 640,- eur.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v časti dôvodná, a preto
žalobe vyhovel, čo do zaplatenia 1.463,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
uvedenej sumy od 21.03.2017 do zaplatenia. Konanie v časti 796,52 eur s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z uvedenej sumy od 21.3.2017 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd

prvej inštancie mal preukázané, že medzi právnym predchodcom spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a.s. Bratislava a žalovaným ako dlžníkom, bola dňa 07. 06. 2013 uzatvorená Zmluva o aktivácii
Bankomatky Quatro, ktorá zmluva bola uzavretá za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úverochainýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,apretosanaňuvzťahujúnormyspotrebiteľského
práva. Táto zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu.

Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ustanovuje osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia faktickej nerovnováhy
bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a aby vedel
lepšie posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré
ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery,

že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako
sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.
Pokiaľ zmluva niektorú z uvedených náležitostí neobsahuje a zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti nie
je zachovaná písomná forma, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva
uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje príkladmý výpočet výšky ročnej

percentuálnej miery nákladov, ktorá tak bola dojednané neurčitým spôsobom (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), teda neplatne. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že tento čerpal celkovo
2.130,18 eur, uhradil 640,- eur, teda rozdiel predstavuje súdom priznaná suma 1.463,18 eur, ktorú súd
uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ žalobca vo svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 14. 08. 2017 (č.l. 49 spisu) uvádzal, že žalovaný čerpal viac, uvedené

skutkovétvrdenienekorešpondujesvýpisomzúčtužalovaného,zktoréhosúdprvejinštancievychádzal.
Zároveň priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 21. 03.
2017dozaplatenia,keďževsporovomkonaníjesúdpodanoužalobouviazanýatútonemôžeprekročiťa
priznať viac. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, konanie podľa § 144 CSP zastavil a vo zvyšnej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že

žalovanému, ktorý mal prevažný úspech vo veci, náhradu trov nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov
konania neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne preukázané trovy konania nevyplynuli.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýkal
súdu, že rozhodol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ust. § 282 CSP. Rozsudok

súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný v písomnom
podaní adresovanom súdu 21.08.2017 nárok uplatnený žalobou uznal. Preto žalobca navrhol rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku. Pre úplnosť uvádza, že právny názor súdu prvej inštancie, že úver
je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia RPMN, nie je správny. V
posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový,

ktorý je typický tam, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a čas splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania revolvingu nie je možné na
počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu, pretože sa úverčerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet
RPMN. Vzhľadom na objektívnu nemožnosť určenia výšky RPMN pre celú dobu trvania úverového
vzťahu, obsahuje nimi predložená úverová zmluva v čl. V. indikatívny výpočet RPMN vo výške 26,19

% pre poskytnutý úver s úverovým rámcom 2.100,- eur, so štandardnou splátkou 70,- eur mesačne
a výškou ročnej úrokovej sadzby 22,80 %. Zároveň indikatívny výpočet RPMN obsahuje aj celkovú
čiastku úveru 3.254,43 eur, ktorú by bol žalovaný povinný zaplatiť za danej modelovej situácie vrátane
celkových nákladov spojených s úverom vo výške 1.145,43 eur. S výškou úrokovej sadzby, ako aj
výškou RPMN, bol tak žalovaný preukázateľne oboznámený o úverovej zmluve. Indikatívny výpočet

výšky nákladov spojených s úverom, vyčíslený na základe výpočtu podľa prílohy č. 2 zák. č. 129/2010
Z.z., je splnením zákonnej povinnosti veriteľa oboznámiť spotrebiteľa s nákladmi na úver. Na základe
uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej inštancie zmenil v súlade
s petitom odvolania a súčasne navrhol, aby súd priznal aj náhradu trov tak prvostupňového, ako aj
odvolacieho konania.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
z ktorého titulu zostal nedotknutým odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým súd priznal žalobcovi sumu

1.465,18eur,kuktorejsumezaviazalžalovanéhokpovinnostiuhradiťjuvlehote15dníodprávoplatnosti
výroku rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.463,18 eur od 21.03.2017
do zaplatenia a v preskúmavanej časti bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

5. Odvolateľ síce uvádza, že napadá rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale z obsahu daného
odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že v merite veci namieta len výrok, ktorým súd žalobu zamietol.
Nadväzne predmetom odvolacieho prieskumu bol len dotknutý výrok.

6. Krajský súd ako súd odvolací zdôrazňuje, že odvolací súd je viazaný nielen rozsahom odvolania,
ale i konkrétnymi dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto
opravného prostriedku (§ 380 ods. 1 v spojení s ust. § 365 ods. 3 CSP). To znamená, že vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia posudzuje takmer výlučne z dôvodov označených odvolateľom.

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozhodnutia, celého spisového materiálu
a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany sporu, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti
jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd ako súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery aj zodpovedajúcim
spôsobom vysvetlil.

8. S poukazom na vyššie uvedené nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých
založil svoje odvolanie. Je neopodstatneným tvrdením žalobcu o uvedení údaju o RPMN v zmluve o

revolvingovom úvere. V žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru žalovaným je vymedzený údaj o
predpokladanej RPMN. Ak aj v časti označenej ako údaje o schválenom úvere, je uvádzaný konečný
údaj RPMN, tento práve v zmysle argumentácie okresného súdu, ktorú odvolateľ vecne nespochybnil
ohľadne nedodržania procesu uzatvárania zmluvy, a teda neplatnosti dotknutej zmluvy - nie je platne
dojednaný.

9. Navyše súd prvej inštancie ako dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vymedzil nielen
absenciu, resp. nedostatočnosť údaju o RPMN, ale aj absenciu údaju o vymedzení termínu konečnej
splatnosti úveru, ktorý záver okresného súdu žalobca nijako nenamieta. Taktiež v tomto smere jenutné zdôrazniť viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi dôvodmi vymedzenými odvolateľom. Pokiaľ
odvolateľ spochybnil len niektoré závery, hoci aj opodstatnene; čo však nie je prípad preskúmavanej
veci prvoinštančného rozhodnutia, ale nespochybní záver, ktorý i samostatne podmieňuje dôvodnosť

napadnutého rozsudku, nemôže takéto odvolanie viesť k zmene alebo k zrušeniu dotknutého
rozhodnutia.

10. Z uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené a keďže neboli zistené
ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§

380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správny.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom
konaní úspešný, a preto nemá nárok na náhradu jeho trov a žalovanej strane trovy konania v súvislosti
s odvolacím konaním nevznikli (§ 251 CSP).

12. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)