Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/77/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309205610
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2309205610.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci

navrhovateľa: O. H., R.. X.X.XXXX, T. D. Z., P. I. XXX/X, zastúpený JUDr. Rudolf Blazsek, advokát so
sídlom v Galante, Mierové námestie 4, proti odporcovi Slovenská republika, konajúca prostredníctvom
Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 47.203,04 EUR
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 14.009,05
EUR od 12.6.2008 do zaplatenia, do 3 dní.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2009 navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na trovách trestného konania a obhajoby sumu 14.009,05 eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z uvedenej sumy od 12.6.2008 do zaplatenia, dať
primeranézadosťučinenieformouospravedlneniavdoplnenínávrhuformulovanomznení,akoajzaplatiť
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,99 eur spolu s náhradou trov konania, všetko do 3

dní.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26C/77/2009-143 zo dňa 18.3.2010, ktorým uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.009,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z
uvedenej sumy od 4.3.2009 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a zároveň rozhodol, že o
náhrade trov rozhodne samostatným uznesením.

Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/235/2010-169 zo dňa 19.3.2012 vyššie uvedený rozsudok v
napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, vo vyhovujúcej časti vo veci samej týkajúcej sa úrokov z
omeškania a v časti trov konania zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného rozsudok nadobudol právoplatnosť v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi sumu 14.009,05 eur dňa 15.5.2010.

Súd vykonal všetky na prvom pojednávaní účastníkmi navrhnuté alebo predložené dôkazy, a to: výsluch
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, výsluch zástupcu odporcu, výsluch svedkyne J. J., výsluch
S.. N. D., oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/52/2005, uznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Bratislave zo dňa 30.3.2003, uznesením Okresnéhosúdu Bratislava I č.k. 3Nt/62/03 z 2.4.2003, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Tpo 58/03
z 7.5.2003, žiadosťou o náhradu škody za vykonanú väzbu z 2.9.2008, listom odporcu z 9.2.2009,
vyčíslením a špecifikáciou trov trestného konania, príjmovým pokladničným blokom, článkom Nového

času z 1.4.2003 a z 3.4.2003, potvrdením o prepustení z výkonu väzby z 13.1.2004, vyjadrením
odporcu k návrhu z 11.5.2009, oznámením navrhovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol
spáchaný trestný čin z 2.1.2004, doplnením sťažnosti č. 35165/03 z 8.12.2003, sťažnosťou navrhovateľa
z 5.8.2003, správou Mesta Galanta o povesti navrhovateľa, výpisom z Registra trestov SR navrhovateľa,
žiadosťami o prijatie do zamestnania a odpoveďami ASTER PLUS spol. s r.o., S. I. D., MT s.r.o.,

MultiMedia, Agro Dolný Chotár s.r.o. na žiadosti o prijatie do zamestnania, správou Ústavu na výkon
väzby Bratislava, Chorvátska 5 z 9.2.2010 a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a právneho
stavu:

Z návrhu na začatie konania, písomného vyjadrenia a výpovede právneho zástupcu navrhovateľa a
z listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že proti navrhovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa

Krajského úradu justičnej polície PZ v Bratislave z 30.3.2003 vznesené obvinenie a začaté trestné
stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa ust. § 158 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm.
a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Nt/62/03 z 2.4.2003 v spojitosti
s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Tpo/58/03 z 7.5.2003 bol navrhovateľ vzatý do väzby
dňom jeho zadržania 30.3.2003, ktorú vykonával do 13.1.2004, teda po dobu 228 dní. Vo veci prebehlo

trestné konanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 3T/52/2005, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom
OS Galanta sp. zn. 3T/52/2005 zo dňa 16.4.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 3To/571/2007, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007 a ktorým bol navrhovateľ
spod obžaloby oslobodený. Listom zo dňa 2.9.2008 navrhovateľ požiadal odporcu o náhradu škody
podľa z.č. 58/1969 Zb., na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 9.2.2009, s tým, že odporca potvrdzuje

prijatie žiadosti zo dňa 2.9.2008, odporcovi došlej dňa 3.9.2008, a pokiaľ vec nebude prerokovaná do
šiestich mesiacov podľa § 9 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb., navrhovateľ má právo uplatniť si náhradu škody
žalobou na súde, pričom do 6 mesiacov od prijatia žiadosti o nároku navrhovateľa nerozhodol.

Svoj návrh právny zástupca navrhovateľa odôvodnil jednak v časti náhrady za väzbu z.č. 58/1969 Zb.,

pričom suma náhrady predstavuje trovy právneho zastúpenia navrhovateľa ako obvineného v trestnom
konaní OS Galanta sp. zn. 3T/52/2005 vo výške 14.009,05 EUR a uplatnil si voči odporcovi aj zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 12.6.2008 do zaplatenia. V návrhu na
začatie konania, ani v priebehu konania uplatnenie a výšku úroku z omeškania neodôvodnil. Návrhom si
zároveň uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,99 EUR a doplneným petitom návrhu

žiadal súd, aby odporcu zaviazal k písomnému ospravedlneniu s obsahom uvedeným vyššie. Uvedený
nárok právne zaradil pod ust. § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 19 ods. 1, 2, 3 a čl. 46 ods.
1, 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že väzba vykonaná voči navrhovateľovi v priebehu
trestného konania bola neoprávnená, postup orgánov činných v trestnom konaní bol nelegitimovaný,
pričom vychádzal z obsahu uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Nt/62/03 z 2.4.2003 v spojitosti

s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Tpo/58/03 z 7.5.2003, podľa ktorých bol navrhovateľ
vzatý do väzby podľa ust. § 67 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda z odôvodnenej obavy, že obvinený
by mohol pokračovať v trestnej činnosti alebo dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, konkrétne súd vychádzal z toho, že navrhovateľ
ako obvinený k spáchaniu skutku používal pracovné nástroje a stroje, ktoré sa nachádzajú v mieste

jeho bydliska a preto hrozí obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by obvinený aj naďalej
pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Navrhovateľ využívajúc všetky zákonné prostriedky sa v priebehu
trestného konania snažil poukázať na nedôvodnosť väzby, nakoľko ako je z trestného spisu zrejmé,
používané kovoobrábacie stroje 15.7.2003 scudzil, prihliadnuc aj na tú skutočnosť, že v oslobodzujúcom
rozsudku v konečnom dôsledku skonštatoval, že predmetné stroje neboli spôsobilé na páchanie trestnej

činnosti, pre ktorú bol navrhovateľ obvinený. Súd v odôvodnení rozhodnutia o prepustení z väzby len
lakonicky konštatoval, že že dôvod väzby netrvá, nakoľko stroje boli predané15.7.2003. Podľa názoru
právneho zástupcu navrhovateľa navrhovateľ bol vzatím do väzby protiprávne - teda v rozpore s účelom
práva - obmedzovaný v osobnej slobode, nakoľko len samostatná formálna možnosť postupu štátnych
orgánov pri takomto zásahu do osobnostných práv človeka nelegitimuje a automaticky neznamená

oprávnenosť zásahu. Ochranu osobnosti navrhovateľ však požaduje nielen z titulu väzby, nakoľko jeho
trápenie pokračovalo aj po prepustení z väzby, a to až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci,
nakoľko počas väzby navrhovateľa bol prípad značne medializovaný, a to prostredníctvom Slovenského
rozhlasu, Slovenskej televízie a celoštátnej tlače, o čom súdu predložil kópiu článku z Nového času zodňa 1.4.2003 a 3.4.2003, kde sa v článkoch síce neuviedlo celé meno a priezvisko navrhovateľa, avšak
z opisu osoby navrhovateľa bol tento jednoducho identifikovateľný, ako O. H.., bývalý policajt z Z., bol
označený za hlavného organizátora skupiny ilegálnych obchodníkov so zbraňami a konkrétne v článku

z 1.4.2003 sa vyjadroval šéf justičnej polície bratislavského kraja, kde uviedol, že v byte obvinených
sa našlo takmer 20 streľbyschopných zbraní, medzi ktorými nechýbal ľahký guľomet, ktoré tvrdenia sa
poukazujúc na závery trestného konania ukázali byť vo vzťahu k navrhovateľovi úplne nepravdivé. V
súvislosti s trestným konaním pociťoval a pociťuje navrhovateľ pochybnosti, nedôveru a odsudzovanie,
nakoľko bol bývalým vyšetrovateľom - policajtom v okrese Z. O. Š., svoju povesť si budoval niekoľko

desiatok rokov a následné negatívne správanie sa spoluobčanov bolo touto skutočnosťou umocnené.
Následne si zbytočne hľadal jeho vzdelaniu a praxi zodpovedajúcu prácu, nakoľko jeho povesť bola
aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku poškodená. Pobyt vo väzbe a celé trestné konanie ovplyvnilo
zdravie navrhovateľa fyzicky aj psychicky, nakoľko schudol asi 25 Kg v dôsledku dlhodobej depresie.
Navrhovateľ mal za to, že v prípade poskytnutia satisfakcie za to, že bol nespravodlivo vyšetrovaný a
väznený, psychiku by mu to značne pozdvihlo.

Z právneho hľadiska mal právny zástupca navrhovateľa za to, že že zákon č. 58/1969 Zb. nepracuje
s pojmom nemajetková ujma, ani ju žiadnym spôsobom neupravuje, avšak v tretej časti v prvej hlave
upravuje vzťah k Občianskemu zákonníku, ktorý v § 420 uvádza pojem škoda. Definuje ju ako ujmu
v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľnú v peniazoch, ktorej súčasťou je aj bolestné a

náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Od účinnosti z.č. 87/1990 Zb. je ňou aj nemajetková
ujma podľa § 13 Obč. zák. Jej priznanie je dôvodné, pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je dostatočné
alebo aktuálne. Výška je závislá od závažnosti ujmy, ako aj od okolností, za ktorých ku vzniku ujmy došlo.
Zodpovednosť štátu vyvodzuje z ust. § 18 z.č. 58/1969 Zb. Právo odškodnenia garantuje aj Ústava SR
v čl. 46. Zákon č. 514/2003 Z.z. počnúc 1.7.2004, ktorým bol nahradený z.č. 58/1969 Zb. už pojem

nemajetková ujma zavádza a má byť spravodlivým zadosťoučinením. Nemajetková ujma v tomto zmysle
namá reparačnú (na rozdiel od náhrady škody), ale satisfakčnú povahu a teda neznamená, že len z
dôvodu, že z.č. 58/1969 Zb. pojem nemajetková ujma nepozná, nemožno návrh v tejto časti zamietnuť.

Z výpovede odporcu ako aj z jeho písomného vyjadrenia z 11.5.2009 vyplynulo, že s návrhom súhlasí len

čiastočne, a to čo do náhrady trov trestného konania po tom, ako súd v rámci dokazovania preskúma,
či boli uplatnené v súlade so skutkovým stavom, teda či ich vyúčtovaná výška skutočne zodpovedá
realite a či boli vyúčtované oprávnene a zákonne, v ktorom smere žiadal vyžiadať si potvrdenie z
ústavu na výkon väzby, či počas trvania väzby mal navrhovateľ poradu so svojím advokátom S.. D.
skutočne 28 krát. Navrhol súdu zamietnuť v tejto časti uplatnený úrok z omeškania, nakoľko navrhovateľ

nie je veriteľom a odporca nie je dlžníkom podľa ust. § 517 Obč. zák. K náhrade nemajetkovej ujmy
odporca poukázal na ust. § 13 Obč. zák., podľa ktorého je základným hmotnoprávnym predpokladom
zodpovednosti neoprávnený zásah spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení
či ohrození práv chránených § 11 Obč. zák.. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do
osbnostných práv je okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov,

či už vlastných alebo cudzích prípadne verejných, pri výkone stanoveného subjektívneho práva alebo
plnení zákonom uloženej právnej povinnosti. O neoprávnený zásah teda nejde tam, kde je tento
zásah dovolený zákonom, čo je práve prípad vedenia trestného konania proti fyzickej osobe podľa
príslušných ustanovení Tr. por. Trestné stíhanie a väzbu tak nemožno považovať za neoprávnený zásah
do osobnostných práv navrhovateľa, a to ani v prípade, ak došlo k právoplatnému oslobodeniu spod

obžaloby. Z uvedeného dôvodu navrhol súdu návrh v časti nemajetkovej ujmy zamietnuť. Zároveň súdu
oznámil, že žiadosť navrhovateľa zo dňa 2.9.2008 nebola na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republikypodľaň9ods.1z.č.58/1969Zb.predbežneprerokovanávšesťmesačnejlehotezobjektívnych
dôvodov pre množstvo skôr obdržaných žiadostí, ktoré sú vybavované v bežnom poradí, ako došli.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že že priebeh väzby znášal ťažko nielen on, ale celá jeho rodina.
Už spôsob, akým bola vykonaná domová prehliadka, nezodpovedal bežným postupom, o ktorých on ako
bývalý vyšetrovateľ má vedomosti. Do bytu vbehlo 20 policajtov, manželka práve bola na toalete, pričom
v takom stave, v akom práve bola, si musela na výzvu policajtov ľahnúť na zem, čo bolo ponižujúce.
V priebehu väzby bol 9 a pol mesiaca vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu a negatívnym reakciám

spoluväzňov v dôsledku jeho predchádzajúceho zamestnania. V 4ase zadržania už ako vyšetrovateľ
nepracoval, výpoveď dal v roku 1992, nakoľko ako vyšetrovateľ dochádzal často do styku s alkoholom,
ktorému neodolal. V priebehu väzby schudol 28 kg, po jej skončení mu bola diagnostikovaná cukrovka,
čo pripísal prežitému stresu. Po skončení väzby lekársku pomoc ani pomoc psychológa nevyhľadal.Manželku po jeho zadržaní hospitalizovali v nemocnici, kde bola mesiac a pol v súvislosti s prežitým
stresom. Po návrate z väzby po niekoľkých pokusoch zamestnať sa našiel právu v roku 2004 v Mlyny,
a.s., Sládkovičovo ako údržbár. Po šiestich mesiacoch mu bolo zamestnávateľom odporučené dať

výpoveď, z dôvodu výkonu väzby. Od roku 2004 do 2007 pracoval ako vrátnik v Autoprofit Galanta, bol
s ním rozviazaný pracovný pomer po tom, ako sa zamestnávateľ dozvedel o výkone väzby. Pôvodné
bydlisko nezmenil, ale predal rodičovský dom v Čiernom Brode, aby uhradil poplatky v súvislosti so
súdnymi konaniami. Po návrate z väzby sa 12 rodín, ktorá bývajú v rovnakom vchode ako navrhovateľ,
s ním prestalo baviť, dodnes sa s ním rozpráva len jedna suseda.

Svedkyňa J. J., dcéra navrhovateľa, na pojednávaní uviedla, že zadržanie navrhovateľa prebehlo za
dramatických okolností, nakoľko ho odviedli v putách pred očami susedov, spolu so zbraňami, ktoré
policajti niesli v plastových vreciach, čo bola senzácia pre okolie. Susedia ho označovali ako mafiána,
vlastná rodina sa s ním prestala rozprávať. Na matku svedkyne mala situácia dosah aj v zamestnaní,
zákazníci na navrhovateľa negatívne reagovali. Uvedený stav trval 9 mesiacov, v súčasnosti sa s časťou

rodiny kontakty obnovili, s časťou nie. Navrhovateľovi sa nikto doposiaľ neospravedlnil.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd navrhovateľovi priznal právo na úrok z omeškania zo sumy 14.009,05 eur vo výške 8,5% ročne,

čo zodpovedá maximálnej výške úroku z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.
ku dňu 4.3.2009. Navrhovateľ žiadal zaplatenie úroku z omeškania od 12.6.2008, pričom právny
základ takto uplatneného nároku sa nenachádza ani v návrhu na začatie konania, ani v priebehu
konania špecifikovaný nebol. Súd vychádzal z ust. § 517 OZ a mal za to, že prvým dňom, kedy si v
danom prípade mal možnosť navrhovateľ po prvý raz uplatniť právo na súde, bol deň nasledujúci po

uplynutí šesťmesačnej zákonnej lehoty, v ktorej po podaní žiadosti o náhradu škody mal odporca nárok
navrhovateľa predbežne prerokovať. Žiadosť bola podaná 2.9.2008, odporcovi došla dňa 3.9.2008, tak
šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie žiadosti uplynula dňom 3.3.2009. Nasledujúci deň, t.j.
4.3.2009, bol dňom, kedy sa navrhovateľ mohol domáhať svojho nároku súdnou cestou. Odporca o
výške náhrady škody mal vedomosť, resp. ju mať mal a mohol, nakoľko podľa jeho vlastného vyjadrenia,

dôvodom nevybavenia žiadosti v zákonnej lehote bol nedostatok času. Súd mal za to, že navrhovateľ
v tomto konaní má postavenie veriteľa a odporca postavenie dlžníka, vychádzajúc z právneho názoru
odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení č.k. 10Co/235/2010-169 zo dňa 19.3.2012.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Obč. zák. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Ďalší právny nárok uplatnený navrhovateľom v predmetnom konaní predstavuje nárok na primerané
zadosťučinenie podľa ust. § 13 ods. 1 OZ, a to formou písomného ospravedlnenia odporcu so znenímformulovaným v priebehu konania, ako aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 13 ods.
2 OZ, a to výške 33.193,99 eur.

Súd sa tu stotožnil s vyjadrením odporcu, pričom rozhodujúcim bol právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, vyjadrený v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 201/2007, podľa ktorého niektoré zásahy
do osobnosti fyzickej osoby, i keď sa zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, nemožno
považovať za neoprávnené vtedy, keď sú dané okolnosti vylučujúce neoprávnenosť zásahu. O
neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde napríklad vtedy, keď zasahujúcim je orgán

štátu pri plnení jeho úloh vyplývajúcich zo zákona. Dochádza tu k stretu dvoch záujmov, pri ktorom
sa individuálny záujem fyzickej osoby, do osobnosti ktorej sa zasahuje, dostáva do kolízie s vyšším
(verejným) záujmom, ktorému sa priznáva prednosť. V dôsledku toho nejde o neoprávnený zásah do
osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie
z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej
osoby (§ 11 OZ) sú vykonávané v medziach zákona; na tom sa nič nemení ani v prípade, ak by neskôr

prípadne aj došlo k zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej prepusteniu z väzby
alebo aj k oslobodeniu spod obžaloby.

Pre splnenie podmienky dôvodnosti nároku z titulu ochrany osobnosti musia byť splnené dve zákonné
podmienky (§ 11 OZ), a to neoprávnenosť zásahu a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť

na osobnosť fyzickej osoby. Neoprávneným zásahom pritom nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú
dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc,
nutná obrana, či krajná núdza. V danom prípade nesporne išlo o plnenie povinnosti orgánmi činnými
v trestnom konaní, pričom exces (prekročenie zákonom priznaných právomocí) v danej súvislosti
navrhovateľom žiadnym spôsobom preukázaný nebol.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor, súd návrh v časti uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť
navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,99 eur ako aj uloženia povinnosti zadosťučinenia
formou ospravedlnenia zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., kde úspech navrhovateľa
predstavoval 30% celkovo uplatneného nároku reálne vyčísliteľného v peniazoch, procesný úspech
odporcu tak predstavoval pomer 70%, v konečnom dôsledku bol teda úspešnejší odporca, a to v pomere
40%. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca si v konaní náhradu trov neuplatnil, súd mu ju nepriznal.

V zápisnici z pojednávania zo dňa 11.12.2012 bol a tretia časť výroku rozsudku formulovaná nesprávne
ako uloženie povinnosti náhrady trov konania odporcovi v prospech navrhovateľa, vo výške, ktorá
bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku, ktorá nesprávnosť bola spôsobená nesprávnym
predbežným vyhodnotením pomeru úspechu súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.