Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112223316
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112223316.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.SandrouVeľkou,vprávnejvecižalobcu:X..C.Š.,nar.XX.X.XXXX,

bytomT.XXXX/X,K.,právnezast.JUDr.JurajKus,advokát,AKNám.osloboditeľov10,Michalovce,proti
žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 75.000
EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 75.000 EUR s 9% úrokom z omeškania od 6.2.2012 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 648,52 EUR s 9% úrokom z omeškania od 6.12.2012 do zaplatenia z

a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 100.648,52 EUR s 9,5% úrokom z omeškania od 6.2.2012 do zaplatenia. Uznesením
Okresného súdu Košice I zo dňa 19.8.2013 č.k. 40C 175/2012-126, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
13.9.2013 konanie o zaplatenie 25.000 EUR zastavil. Na pojednávaní dňa 22.4.2015 vzal žalobca návrh
v časti prevyšujúcej 75.000 EUR s 9,5% úrokom z omeškania od 6.2.2012 späť. Návrh odôvodnil titulom
nezákonného rozhodnutia štátu uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 14.12.2005 vydaným odborom
Inšpekčnej služby v Košiciach. Žalobca bol nespravodlivo trestne stíhaný od 14.12.2005 do 31.1.2011,
5 rokov a 2 mesiace, trestná vec skončila oslobodzujúcim rozsudkom. Žalobca listom zo dňa 1.8.2011

doručil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalovaný listom zo dňa 3.2.2012 oznámil, že neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti
za škodu. Žalobca má za to, že zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby má
rovnakéúčinkyakozrušeniečizmenauzneseniaovzneseníobvinenia.Žalobcabolobvinenýztrestného
činu zneužívania právomocí verejného činiteľa. Proti uzneseniu o obvinení žalobca podal sťažnosť, ktorú
prokurátor zamietol. Žalobca sa musel zúčastňovať na úkonoch v prípravnom konaní, neskôr v konaní
pred súdom na hlavnom pojednávaní pred súdom a hrozba vysokého trestu u poškodeného zanechala

trvalé následky a spôsobila mu neopísateľnú psychickú traumu. Bol personálnym rozkazom č. 729 zo
dňa 22.12.2005 prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru z tých istých dôvodov,
pre ktoré bol aj obvinený uznesením vyšetrovateľa zo dňa 14.12.2005. V personálnom rozkaze na druhej
strane sa uvádza, že uvedený skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného, ktorýako dôkazy použili najmä výsledky šetrenia. Podľa sp.zn. ČTS: UIS-86/KOK-2005, ďalej úradný záznam
zo dňa 19.12.2005 z nazretia do vyšetrovacieho spisu. Z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo dňa 18.10.2010 je zrejmé, že obvinenie bolo nezákonné. Proti personálnemu rozkazu

poškodený podal rozklad, ale Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 28.2.2006
rozklad zamietlo. Oslobodzujúci rozsudok relatívne zakladá dôvod na obnovu konania, lebo ide o novú
skutočnosť alebo dôkaz, ktoré neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania
známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Poškodený nie z
vlastnej viny zmeškal subjektívnu aj objektívnu lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, v ktorom

by sa domáhal zrušenia personálneho rozkazu č. 729 zo dňa 22.12.2005, ktorým bol prepustený zo
služobného pomeru príslušníka policajného zboru. Trestné konanie, ktorým bol poškodený oslobodený
spod obžaloby právoplatne skončilo až oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa
21.6.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31.1.2011. Poškodený dnes nemá k
dispozícii iným prostriedok ochrany než domáhať sa náhrady škody v tomto konaní. Prepustením zo
služobného pomeru príslušníka PZ poškodenému vznikla nevyčísliteľná škoda. Stratil natrvalo sociálne

výhody, ktoré policajt má v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov policajného
zboru. Žalobca stratil nárok na odchodné, na ktoré by inak mal nárok až do výšky desaťnásobku
služobného platu. Služobný plat poškodeného v čase prepustenia bol cca 20.000,- Sk, čiže išlo by
o sumu asi 200.000,- Sk. Žalobca sa musel podrobiť súdnemu procesu a bol nespravodlivo trestne
stíhaný skoro 5 rokov. Počas tohto obdobia došlo k zásahu do jeho súkromného a rodinného života.

Navyše jeho prípad bol viackrát medializovaný, napr. v denníku Korzár dňa 19.1.2007 bol zverejnený
článok „Skorumpovaných policajtov môžu usvedčiť Ukrajinci“. Trestná vec bola medializovaná aj v
iných médiách, napr. v televízii Markíza na hlavných televíznych správach a konanie poškodeného bolo
opísanéakohotovávec,žepatrímedziskorumpovanýchpolicajtov,ktorívslužbevoVyšnomNemeckom
brali úplatky za bezproblémové prepúšťanie cestujúcich, atď. V denníku Korzár zo dňa 7.2.2011 bol

uverejnený článok „Veľký korupčný prípad sa mení na fiasko“. Trestná vec poškodeného bola značne
medializovaná a bola podrobená verejnej mienke. Aj keď bolo zverejnené, že žalobca bol oslobodený
spod obžaloby, jeho meno ostane navždy pošpinené a množstvo ľudí z rôznych oblastí života, či už
verejného, pracovného alebo rodinného má dodnes pochybnosti o žalobcovi. Žalobca má čistý register
trestov, je bezúhonný a nikdy nebol trestne stíhaný ani v inej veci.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nemá
byť zástupcom štátu, v tomto konaní štát má zastupovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. So
žalovaným Slovenská republika - Generálna prokuratúra nebol nárok predbežne prerokovaný, preto je
žaloba neprípustná a predčasná, vznik škody nie je preukázaný, vznik nároku na nemajetkovú ujmu nie

je preukázaný ani čo do základu ani výšky, rozhodnutie o prepustení žalobcu z policajného zboru je pre
posúdenie problematiky právne bezvýznamné, keďže nebolo zrušené, súd nie je oprávnený posudzovať
jeho zákonnosť a na tomto základe činiť právne významné závery.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalobcu, výpoveďou svedkyne X.. K. Š., výpoveďou svedka X.. A.

J., výpoveďou svedka X.. K. S., výpoveďou svedka O. J., výpoveďou svedka D. A., výpoveďou svedka S.
Š., žiadosťou o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 1.8.2011, odpoveďou Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky zo dňa 3.2.2012, uznesením zo dňa 14.12.2005, uznesením Vojenskej obvodnej
prokuratúryPrešovOPv259/2005zodňa23.2.2006,obžalobouzodňa7.6.2010,rozsudkomOkresného
súduMichalovcezodňa31.1.20112T100/2010-1050,personálnymrozkazomministravnútraSRzodňa

22.12.2005, rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.2.2006, písomným vyjadrením žalovaného
zo dňa 20.1.2015, potvrdením zo dňa 10.3.2015 a zistil tento skutkový stav:

Z výpovede žalobcu súd zistil, že od roku 2000 bol prijatý do policajného zboru ako referent Oddelenia
hraničnej kontroly Vyšné Nemecké. Dňa 14.12.2005 sa stala udalosť, ktorá mu zmenila život. Ako

policajti boli zavolaní na poradu, prišli na oddelenie o 9.00 hod., kde im oznámili, že budú prečítané
mená, koho meno bude prečítané, má vyjsť von. Meno žalobcu bolo prečítané ako prvé v poradí.
Vyšiel von, kde ho čakali kukláči, ktorí ho spútali, obmedzili na osobnej slobode, opreli o múr, vykonali
osobnú prehliadku. Takto bolo zaistených iných 15 až 17 policajtov. O zásahu bol vyhotovený kamerový
záznam. Spútaných ich viedli cez odbavujúcu miestnosť pre verejnosť, do budovy, kde mali osobné

veci, bola vykonaná kontrola skriniek, peňaženiek, následne boli naložení do autobusu, odvezení do
Košíc, kde sa nemohli cestou rozprávať. Bol uskutočnený výsluch, kde na žalobcu bolo tlačené, aby
sa priznal. Nebolo mu jasné, o čo ide, vedel iba o hrozbe sadzby odňatia slobody 8 až 12 rokov. Bol
umiestnený v cele predbežného zadržania v Košiciach 1 a pol dňa, na druhý deň o 16.00 hod. bolprepustený. Od 14.12.2005 nepracoval, čerpal dovolenku a rozkazom ministra vnútra zo dňa 22.12.2005
bol prepustený zo služobného pomeru pre hrubé porušenie služobných povinností. Hľadal si prácu, mal
problém zamestnať sa, nikto ho nechcel zamestnať, vec bola medializovaná, v dedine mal problémy,

odvracali sa od neho známi, nemal nárok na sociálne výhody zo služobného pomeru, odchodné ani
služobný dôchodok, odpracovaná doba 5-6 rokov sa mu nezapočíta do dôchodku. Ujma nastala aj v
súkromnom živote, musel sa zamestnať v Bratislave, kde je zamestnaný 8 rokov, 10 dní je v práci
v Bratislave a 4 dni doma. Dcéra sa ho pýta, prečo nie je policajt, nevie jej to vysvetliť aj ona chce
byť policajtka. Priatelia v Michalovciach sa od neho odvrátili, trpeli rodičia, svokrovci, manželka mala

psychické problémy, on mal zdravotné problémy.

Z výpovede svedkyne X.. K. Š. súd zistil, že svedkyňa uzavrela manželstvo so žalobcom v roku 2002,
žili normálnym životom, v roku 2003 sa im narodila dcéra, mali sa sťahovať do bytu do Michaloviec,
ktorý prerábali. Žili normálnym životom, navštevovali ich kamaráti, mali známych. Žalobca sa do dediny
prisťahoval, avšak mal veľa kamarátov, starostu a iných. V roku 2005 bola svedkyňa na materskej

dovolenke s dcérou, dňa 13.12.2005 bol žalobca na dovolenke, zavolali mu, že má prísť na druhý deň
na poradu do Vyšného Nemeckého. Porada bežne trvala pár hodín. Celý deň sa neozýval, poobede
mu 2 krát volala, zavolala bývalého kolegu, ktorý jej nič nechcel povedať, povedal „ako ti to mám
povedať“, myslela si, že žalobca je mŕtvy, následne jej kolega povedal, čo sa stalo. Žalobca neprišiel
domov ani večer, zavolal, že nevie, kedy príde. Vrátil sa na druhý deň, bol na neho strašný pohľad,

bol v zúboženom stave. Začal veľký mediálny boom, že bol vykonaný zásah vo Vyšnom Nemeckom,
bolo zadržaných 17 policajtov pre korupciu. Touto udalosťou sa im veľmi zmenil život. Všetci začali
rozprávať, že žalobca je grázel, že nakradol peniaze, mali byt, ktorý získal žalobca pred manželstvom,
v tom čase si kúpili auto na leasing, všetci začali hovoriť, že kradnú, robili posmešky, hovorili rodičom a
svokrovcom, že žalobca je v base, všetci ich ohovárali. Svedkyňa mala psychické problémy, musela sa

liečiť, situáciu nezvládala. Dcéra sa vypytovala, ťažko sa jej to vysvetľovalo. Žalobcu si všetci obľúbili
aj v jej zamestnaní, následne zmenili názor. Dodnes aj ju berú ako manželku policajta, ktorého vyhodili,
taktiež aj dcéru. Po začatí trestného stíhania ich už nikto nechcel zo známych kontaktovať, nikto ku
nim nechodil, aj oni prestali navštevovať podujatia, ktoré navštevovali dovtedy. Ona sama tomu najprv
nechcela uveriť, avšak boli predložené neuveriteľné dôkazy a neverila, že by štát mohol stíhať policajtov

bez dôkazov a z tohto samotného poznania mala psychické problémy. Začatie trestného stíhania bolo
medializované, o ukončení trestného stíhania nikto nevedel, nedošlo k ospravedlneniu, žalobca je stále
vnímaný ako bývalý policajt, ktorého vyhodili a stále to dolieha na celú ich rodinu, na dcéru, rodičov,
svokrovcov. Dôvodnosti trestného stíhania uverila práve preto, že bolo naraz stíhaných 17 policajtov,
bolo to mohutne publikované na internete, v televízii, v tlači.

Z výpovede svedka X.. A. J. súd zistil, že žalobcu pozná od roku 2000, manželka žalobcu bola
spolupracovníčka svedka. So žalobcom sa intenzívnejšie poznal, spojili ich rodiny, žalobca chodil za
manželkou do práce. Po roku 2005 bol svedok viackrát svedkom hádok, obviňovali sa, že pre šmeliny
žalobca ohrozil rodinu, sám svedok povedal žalobcovi, že je grázel, či sa mu oplatilo pre šmeliny dostať

manželku do takéhoto tlaku. Ich vzťahy sa zhoršili a ostali také. V roku 2005 svedok získal prácu v
Bratislave, v roku 2006 postúpil do predstavenstva obchodnej spoločnosti. V tom čase ho navštívil
žalobca, či by mu nemohol nájsť prácu. Svedok si to nemohol dovoliť ani to nechcel, keďže vedel, že
žalobca je obvinený a bol vyhodený z práce a preto jeho žiadosť o zamestnanie vôbec neprijal. Od tej
doby sa so žalobcom nestretáva.

Z výpovede svedka X.. K. S. súd zistil, že svedok pozná žalobcu od vysokej školy, nastúpili do rovnakého
zamestnania a kontaktovali sa aj rodiny. Keď sa svedok dozvedel, že bola obvinená skupina policajtov z
porušenia zákona, rozhodol sa, že sa nebude stretávať so žalobcom a nebudú sa stretávať ani rodiny. Pri
náhodných stretnutiach so žalobcom videl, že žalobca posmutnel, bol rozrušený, zlomený. V roku 2008,

keď sa žalobcovi narodil syn, tak ho prosil, aby prišiel za krstného otca. Svedok sa zľutoval, kontakty
však stále nie sú časté a nestretávajú sa. Videl pri náhodných stretnutiach, že žalobca bol psychicky
v koncoch. Poznajú sa dlhé roky, žalobcu poznal ako veselého človeka, preto vedel zhodnotiť, že je
psychicky zlomený.

Z výpovede svedka O. J. súd zistil, že žalobcu pozná 20 rokov, boli kamaráti. Navštevovali sa, poznal
aj jeho manželku, boli v užšom kontakte. Po incidente v roku 2005 sa jeho pohľad na žalobcu zmenil,
je policajt, vyšetrovateľ 12 rokov, vie, čo musí byť zistené, aké musia byť pripravené veci, aby bolo
vznesené trestné stíhanie a aké procesné prostriedky sa použijú. V tom čase bol vyšetrovateľ 2roky, bola to horúca téma, bolo povedané, že autobus policajtov bol vzatý pre úplatky. Pohľad na
žalobcu sa radikálne zmenil, dlho sa nevideli, vie, že bol vyhodený z práce, stretli sa asi po roku, on
žalobcu nevyhľadával, mal to zakázané v zmysle interných pokynov stretávať sa s kriminálne závadnými

osobami. Pri náhodnom stretnutí žalobca hovoril, že má problémy s financiami, s manželkou, svedok ho
len vypočul. Potom sa roky nestretli, až teraz ho žalobca oslovil, aby prišiel vypovedať. A až teraz sa
dozvedel, že bol oslobodený a čo všetko ho to stálo. Svedok by to osobne zle znášal jednak poníženie,
odlúčenie od rodiny, keďže žalobca pracuje mimo domova. Na konanie bolo informačné embargo a
až následne sa dozvedel, že sa pripravovali veci tak ako sa to nemá robiť. Všetci kolegovia tomu

verili, keďže boli zadržaní policajti, čo nie sú jednoduché veci. Svedok ani ostatní nemali pochybnosť o
dôvodnosti.Vkolektívevyšetrovateľovtomuvšetciverili,keďževšetcisúpostihnutísvojímzamestnaním,
následne to ovplyvnilo aj profesionálny život svedka, zmenil názor na špeciálne jednotky.

Z výpovede svedka D. A. súd zistil, že svedok je bývalý kolega žalobcu a poznali sa aj z futbalu. V čase,
keďspolupracovali,bolazvolanáporada,nabehlikukláčivmaskáchsbrokovnicami,čítalimená,odviedli

žalobcu, boli mu nasadené putá, bol odvedený za doprovodu dvoch kukláčov do budovy ministerstva
vnútra, kde bola vykonaná osobná prehliadka, prehliadka skrinky, všetko pod hrozbou zbrane. Bola tam
televízia, novinári, bolo tam ľudí ako na 1. mája, pomedzi tých všetkých ľudí bol odvedený v putách za
prítomnosti kamier a fotoaparátov do autobusu. Muselo to byť strašné na psychiku. So žalobcom mali
veľmi dobrý vzťah, pracovali v jednej smene, na žalobcu sa dalo spoľahnúť aj keď bol mladší, bol veselý,

inteligentný, znalý problematiky. Potom nastala nedôvera, vyhýbali sa, podozrievali. Vzťahy ochladli, od
tej doby sa nestretávajú. Predtým sa stretávali s rodinami, chodili na výlety, viedli veselý spoločenský
život. Z počutia vie, že žalobca si nevedel nájsť prácu, odišiel do Bratislavy, v Michalovciach ho každý
poznal, potom ako to bolo v novinách, v televízii ako ho v putách odvádzajú, každý sa na to pozeral, si
žalobca nevedel nájsť prácu. Vie, že trpí aj jeho rodina, s manželkou sa občas stretne a porozpráva.

Z výpovede svedka S. Š. súd zistil, že svedok pozná žalobcu z práce z Vyšného Nemeckého od roku
2000. Žalobca bol dobrý kamarát, spolupracovník, dalo sa na neho spoľahnúť, chodili na posedenia,
navštevovali sa, telefonovali si spolu, manželky boli kamarátky do roku 2005, keď bola zvolaná porada,
žalobcu zaistili kukláči pod hrozbou zbrane, bola tam televízia, odviedli ho do Košíc, bol v cele

predbežného zadržania asi 24 hodín. V televízii vystúpil bývalý minister, ktorý uviedol, že bolo zaistených
17 skorumpovaných policajtov, ktorí zneužili právomoci verejného činiteľa, brali úplatky, hrozí trest
odňatia slobody 3 až 8 rokov. Vie, že žalobca mal problém zamestnať sa, Michalovce sú malé mesto,
každý na neho ukazoval, stratil veľa kamarátov, známych, musel odísť do Bratislavy za prácou, kde
je dodnes. Svedok sa s ním prestal kamarátiť, nedvíhal mu telefóny, keďže vedel, že boli nasadené

informačno technické prostriedky, telefón bol odpočúvaný a nie je s ním v kontakte dodnes. Vie, že
mal problémy s manželkou, keď ju stretol, povedala mu, že sa pravdepodobne rozvedú, že nebude žiť
so zločincom. Tieto skutočnosti sa dozvedel jednak od manželky žalobcu, od ľudí, ktorých stretával, v
Michalovciach mal veľa známych.

Zo žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody zo dňa 1.8.2011 súd zistil, že právny zástupca
žalobcu listom zo dňa 1.8.2011 doručil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci z dôvodu, že žalobcovi v trestnom konaní bola spôsobená
skutočná škoda a nemajetková škoda, keďže žalobca bol nespravodlivo trestne stíhaný a obvinený

uznesením vyšetrovateľa zo dňa 14.12.2005 ČTS:UIS-86/KOK-2005. Žalobca bol obvinený z trestného
činuzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§158ods.1a/Tr.zák.,trestnýčinprijímanieúplatku
a inej nenáležitej výhody, trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky a za druhý skutok 3 roky až 8 rokov.
Žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, prokurátor sťažnosť zamietol uznesením
zo dňa 23.2.2006. Vojenská obvodová prokuratúra Prešov 11.6.2010 podala na žalobcu obžalobu na

OkresnýsúdMichalovce.OkresnýsúdMichalovcerozsudkomzodňa18.10.2010oslobodilžalobcuspod
obžaloby,pretoženebolodokázané,žeskutoksastal.Protirozsudkupodalodvolanieprokurátor.Krajský
súd uznesením zo dňa 31.1.2011 6To 115/2010 zamietol odvolanie vojenského obvodného prokurátora.
Žalobca bol nespravodlivo trestne stíhaný od 14.2.2005 do 31.1.2011 - 5 rokov, 2 mesiace. Nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci bolo vydanie uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 14.2.2015.

Keďže trestné stíhanie skončilo oslobodzujúcim rozsudkom, všetky rozhodnutia vydané v trestnom
konaníavykonanéúkonybolnezákonné.Skutočnáškodačiní648,52EURanemajetkováujma100.000
EUR. Poškodený bol nespravodlivo trestne stíhaný od 14.12.2005 do 31.1.2011, t.j. 5 rokov a 2 mesiace.
V rámci tejto doby sa poškodený musel zúčastňovať na úkonoch v prípravnom konaní a neskôr vkonaní pred súdom. Účasť na výsluchoch pred vyšetrovateľom a účasť na hlavnom pojednávaní pred
súdomahrozbavysokéhotrestuupoškodenéhozanechalatrvalénásledkyaspôsobilamuneopísateľnú
psychickú traumu. Každé trestné stíhanie a v rámci neho aj hroziaci trest predstavujú vážny zásah do

osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný život a životný osud.
Zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé, okrem
porušenia práva na osobnú slobodu garantované v čl. 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, obmedziť,
či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie na ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti,
osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda

nepochybné, že trestné stíhanie a výkon väzby, príp. výkon uloženého trestu, ktoré boli realizované
v rozpore so zákonom, resp. ústavným poriadkom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej
škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Žalobca sa musel podrobiť súdnemu
procesu a bol nespravodlivo trestne stíhaný skoro 5 rokov. Počas tohto obdobia došlo k zásahu do
jeho súkromného a rodinného života. Navyše jeho prípad bol viackrát medializovaný, napr. v denníku
Korzár dňa 19.1.2007. V denníku Korzár bol dňa 7.2.2011 zverejnený článok. Táto trestná vec bola

medializovaná aj v iných médiách, napr. v televízii Markíza na hlavných televíznych správach a konanie
poškodeného bolo opísané ako hotová vec, že patrí medzi skorumpovaných policajtov, ktorí v službe
vo Vyšnom Nemeckom brali úplatky za bezproblémové prepúšťanie cestujúcich. Najnebezpečnejšie sú
zásahy do osobnostných práv, ku ktorým dôjde cez médiá. O trestnom stíhaní poškodeného a ďalších
policajtov médiá informovali policajné zložky. Celá verejnosť, známi a rodinní príslušníci spájali meno

poškodeného s korupciou, s braním úplatkov a pozerali na neho ako na policajta, ktorý nahonobil
majetok z nečestných zdrojov. Poškodený bol nespravodlivo trestne stíhaný 5 rokov a 2 mesiace.
Uvedené spôsobilo poškodenému neopísateľnú psychickú traumu a ocitol sa v izolácii vo všetkých
oblastiach života, či už verejného, rodinného alebo pracovného. Každý sa poškodenému otočil chrbtom
a pozeral na neho ako na skorumpovaného policajta. Poškodený sa nemohol nikde zamestnať, lebo

zo služobného pomeru bol prepustený pre korupciu a úplatkárstvo, t.j. pre páchanie trestnej činnosti.
V prípade poškodeného došlo k oveľa závažnejšiemu zásahu do jeho osobnostných práv, než v iných
prípadoch. Poškodený mal postavenie policajta, bol verejným činiteľom, bol a je bezúhonný a má čistý
register trestov.

Z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 3.2.2012 súd zistil, že Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky bola 5.8.2011 doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody žalobcu. Trestné stíhanie bolo vykonávané v zmysle platného Trestného poriadku a za aktívneho
dozoru prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov. Viaceré procesné úkony boli v tejto veci
vykonávané práve na základe pokynov dozorujúceho prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry

Prešov. V prípade zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
musí ísť o právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda a bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. V predmetnom prípade zo strany vyšetrovateľa (resp. policajného
orgánu) nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia a ani k nesprávnemu úradnému postupu. V danom
prípade neboli naplnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, a to existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu. Žiadosti
preto nie je možné vyhovieť.

Z uznesenia zo dňa 14.12.2005 súd zistil, že uznesením zo dňa 14.12.2005 č. ČTS:UIS-86/KOK-2005
bolo podľa ust. § 163 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie voči X.. C. Š. za trestný čin zneužívanie

právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prijímanie úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160 ods. 2 Tr. zák., lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený
záver, že dňa 31.10.2005 v čase okolo 5:00 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHK Vyšné
Nemecké na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny
do Slovenskej republiky, v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ a čl. 12 ods. 1 písm. b/ c/, Nariadenia ministra

vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru odborov hraničnej a
cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru, bez zákonného
dôvodu prevzal ako úplatok od nestotožneného občana Ukrajiny neznámy predmet nezistenej hodnoty
a tento si ponechal pre osobnú potrebu, čím porušil svoje povinnosti v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm.
a/, g/ zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a ŽP, § 8 ods. 1 zák. č.

171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, s poukazom na čl. 1 a čl. 5 Etického kódexu príslušníka PZ, teda ako
verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu, pre seba prijal úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, aby konal alebosa zdržal konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie.

Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Prešov OPv 259/2005 zo dňa 23.2.2006 súd zistil, že
Vojenská obvodná prokuratúra Prešov uznesením zo dňa 23.2.2006 OPv 259/2005 zamietla sťažnosť
obvineného por. PZ X.. C. Š. proti uzneseniu policajného orgánu Úradu inšpekčnej služby, odboru boja
proti korupcii a organizovanej kriminalite ČTS: UIS-86/KOK-2005 zo dňa 14.12.2005, pretože sťažnosť
nie je dôvodná.

Z obžaloby zo dňa 7.6.2010 súd zistil, že Vojenská obvodná prokuratúra Prešov podala dňa 11.6.2010
obžalobu zo dňa 7.6.2010 OPv 272/2008 na žalobcu ako obvineného, bývalého por. PZ X.. C. Š., že
dňa 31.10.2005 v čase o 4:57 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na Oddelení hraničnej kontroly
Policajného zboru Vyšné Nemecké, na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové
vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ Nariadenia ministra

vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru, odborov hraničnej a
cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru a ust. § 48 ods.
3 písm. h/ zák. č. 73/1998 Z.z. nevykonal prehliadku občana Ukrajiny X. K., vstupujúceho na územie
Slovenskej republiky, od ktorého bez existencie zákonného dôvodu prevzal bankovku nezistenej meny a
nominálnej hodnoty za jeho rýchle a bezproblémové vybavenie a vstup do Slovenskej republiky a túto si

ponechal pre osobnú potrebu, teda ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech
vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, priamo na seba prijal úplatok, aby sa zdržal
konania tak, že porušil povinnosti vyplývajúce z jeho postavenia, čím spáchal trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, trestný čin
prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005.

Z rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 31.1.2011 2T 100/2010-1050 súd zistil, že Okresný
súd Michalovce rozsudkom zo dňa 31.1.2011 oslobodil žalobcu spod obžaloby prokurátora Vojenskej
obvodnej prokuratúry pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestný čin prijímania úplatku a

inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť
dňa 31.10.2005 v čase o 4:57 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na Oddelení hraničnej kontroly
Policajného zboru Vyšné Nemecké, na pracovisku pasovej kontroly pre peších a osobné motorové
vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky, v rozpore s ust. čl. 8 písm. b/ Nariadenia ministra
vnútra SR č. 50/2002 o činnosti oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru, odborov hraničnej a

cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru a ust. § 48 ods. 3 písm. h/ zák. č. 73/1998 Z.z. nevykonal prehliadku občana
Ukrajiny X. K., vstupujúceho na územie Slovenskej republiky, od ktorého bez existencie zákonného
dôvodu prevzal bankovku nezistenej meny a nominálnej hodnoty za jeho rýchle a bezproblémové
vybavenie a vstup do Slovenskej republiky a túto si ponechal pre osobnú potrebu, pretože nebolo

dokázané, že sa tento skutok stal. Na základe rozsiahleho dokazovania súdom, poukazujúc na vyššie
citované zákonné ustanovenia, sa súd nestotožnil s názorom vojenského prokurátora, že obžalovaný
spáchal skutok uvedený v obžalobe a že sa tento skutok stal a vychádzal pritom z týchto zistených
skutočností: žiadnym konkrétnym dôkazom nebolo preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe,
obžalovaný poprel spáchanie skutku, pričom ani jeden z vykonaných dôkazov ho zo spáchania priamo

ani nepriamo neusvedčuje, ani jeden z vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní si na odstup
času nevedeli presne spomenúť na službu vykonanú dňa 31.10.2005, súdu opísali spôsob jej výkonu
všeobecne, na presné detaily si spomenúť nevedeli, podľa ich výpovedí nemali vedomosť o tom, že by
obžalovaný páchal trestnú činnosť. Z prehratého obrazovo-zvukového záznamu zo dňa 31.10.2005 v
čase okolo 5:57 hod. vyplýva, že obžalovaný pravdepodobne prevzal od stotožnenej osoby z Ukrajiny

nejaký predmet, ktorý nebolo možné identifikovať o konkrétne aký predmet sa jedná. Zo záznamu v
žiadnom prípade nie je možné jednoznačne určiť, čo vlastne obžalovaný prevzal. Je zrejmé, že sa
jedná o nejaký predmet, ktorý nebolo možné s určitosťou identifikovať ako bankovku. Keďže prijatý
predmet nie je možné jednoznačne určiť a definovať, nemožno tvrdiť, že sa jedná o úplatok alebo
inú nenáležitú výhodu pre obžalovaného. K situácii opísanej v obžalobe neexistuje žiadna zvuková

nahrávka. Z konania obžalovaného nebolo súdu preukázané pokiaľ ide o trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa, žeby obžalovaný vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim
zákonu tým, že by nevykonal prehliadku u ukrajinských občanov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 31.1.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 6To 115/2010 z 31.1.2011.Z personálneho rozkazu ministra vnútra SR zo dňa 22.12.2005 súd zistil, že minister vnútra Slovenskej
republiky personálnym rozkazom č. 729 zo dňa 22.12.2005 prepúšťa podľa ust. § 192 ods. 1 písm.

e/ zák. č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru por. X.. C. Š.Ľ., služobný
pomer končí dňom doručenia rozhodnutia, dôvod: por. X.. C. Š. dňa 31.10.2005 asi o 5:00 hod. v
čase výkonu štátnej služby na Oddelení hraničnej kontroly Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej
kontroly pre peších a osobné motorové vozidlá na vstupe z Ukrajiny do Slovenskej republiky prevzal
od nestotožneného občana Ukrajiny neznámy predmet nezistenej hodnoty, ktorý si ponechal pre svoju

vlastnú potrebu a umožnil tejto osobe vstup na územie SR. Menovaný teda nevykonával riadne službu,
pričom uvedenú skutočnosť bezodkladne neoznámil príslušnému orgánu aj napriek tomu, že bol povinný
podľa § 168 Tr. zák. tak urobiť. Uvedený skutkový stav bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného,
ktorý ako dôkazy v zmysle § 238 zák. č. 73/1998 Z.z. použil najmä výsledky šetrenia odborom boja
proti korupcii a organizovanej kriminalite úradu inšpekčnej služby PZ MV SR, vedeného pod ČTS:
UIS-86/KOK-2005 na základe nahliadnutia do tohto spisu, najmä úradný záznam napísaný policajným

orgánom zo dňa 19.12.2005, ako aj ďalší dokumentačný materiál, ktorý je obsahom označeného spisu.
Svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď
zneužil svoje služobné postavenie, prevzal a ponechal si v tomto rozhodnutí uvedenú vec a to aj napriek
tomu, že na takéto prijatie nemal žiadny právny dôvod a tieto skutočnosti bezodkladne neoznámil

príslušnému orgánu.

Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.2.2006 súd zistil, že minister vnútra SR rozhodnutím
zo dňa 28.2.2006 Č.p.: KM-14/PK-2006 zamietol rozklad žalobcu proti personálnemu rozkazu ministra
vnútra SR č. 729 zo dňa 22.12.2005 a napadnuté potvrdil.

Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.1.2015 súd zistil, že Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky nemá byť v tomto konaní zástupcom štátu a štát má zastupovať Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky. S Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky nebol nárok predbežne prerokovaný, preto
je žaloba smerujúca proti Generálnej prokuratúre neprípustná a predčasná. Vznik škody nie je riadne

preukázaný, keďže príjmový doklad vykazuje právne vady. Vznik nároku na nemajetkovú ujmu nie je
preukázaný ani čo do základu ani čo do výšky. Rozhodnutie o prepustení žalobcu z policajného zboru
je pre posúdenie tejto problematiky právne bezvýznamné, keďže nebolo zrušené a súd v tomto konaní
nie je oprávnený posudzovať jeho zákonnosť a na takomto základe činiť právne významné závery.

Z potvrdenia zo dňa 10.3.2015 súd zistil, že ASSYX s.r.o., Karadžičova 9, Bratislava dňa 10.3.2015
potvrdil, že žalobca vykonáva pre spoločnosť ASSYX, s.r.o. Bratislava práce stavbyvedúceho na
stavbách v Bratislave od 1.4.2007 do 30.4.2010 ako SZČO a od 1.5.2010 ako právnická osoba
Envirostav s.r.o.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (článok VI zákona).

Podľa ustanovenia § 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemného
celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone

samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej

samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným

pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto

konaní.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.514/2013 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo
ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ

Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 244 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, proti rozhodnutiu
ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister na
základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre
rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia o odvolaní.

Podľa ust. § 245 ods. 1 citovaného zákona, ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli policajtovi alebo nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré
mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na ich návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať a
na základe toho toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.

Podľa ust. § 245 ods. 2 citovaného zákona, návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo
dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch
rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa ust. § 248 citovaného zákona, policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného

rozhodnutia vydaného nadriadeným.

Podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov, odchodné patrí
v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný
pomer skončil: 1. uvoľnením, 2. prepustením, 3. uplynutím dočasnej štátnej služby.

Podľa ust. § 33 ods. 2 citovaného zákona, odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi a profesionálnemu
vojakovi vo výške polovice základu zisteného podľa § 60, ak jeho služobný pomer trval nepretržite
najmenej13rokov,azvyšujesazakaždýďalšískončenýroktrvaniaslužobnéhopomeruojednupolovicu
základu zisteného podľa § 60, najviac do výšky deväťnásobku základu zisteného podľa cit. ustanovenia.

Podľa ust. § 60 ods. 1 citovaného zákona, základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného,
úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného
mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych
rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka

podľa odseku 4.

Podľa § 35 ods. 1 citovaného zákona, odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer
skončil prepustením z dôvodu a) porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškaniaje o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol v služobnom pomere
príslušníka policajného zboru, výkon štátnej služby vykonával na Oddelení hraničnej kontroly Vyšné
Nemecké, odbor hraničnej polície Sobrance, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného

zboru. Uznesením zo dňa 14.12.2005 bolo vznesené obvinenie žalobcovi za trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa a prijímanie úplatku a inej náležitej výhody z dôvodu, že dňa 31.10.2005
v čase okolo 5:05 hod. ako verejný činiteľ pri výkone služby na OHR Vyšné Nemecké bez zákonného
dôvodu prevzal ako úplatok od nestotožneného občana Ukrajiny neznámy predmet nezistenej hodnoty
a tento si ponechal pre svoju osobnú potrebu, ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech vykonal svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, pre seba

prijal úplatok alebo inú nenáležitú výhodu, aby konal alebo sa zdržal konania tak, že poruší svoje
povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, povolenia alebo funkcie. Proti uzneseniu o vznesení
obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorú Vojenská obvodná prokuratúra Prešov uznesením zo dňa
23.2.2006 zamietla. Dňa 11.6.2010 podala Vojenská obvodná prokuratúra Prešov na žalobcu obžalobu
pre trestné činy zneužívania právomocí verejného činiteľa a prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody pre skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia s tým, že žalobca dňa 31.10.2005 ako
verejný činiteľ pri výkone služby na Oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru Vyšné Nemecké
nevykonal prehliadku občana Ukrajiny X. K. vstupujúceho na územie Slovenskej republiky, od ktorého
bez existencie zákonného dôvodu prevzal bankovku nezistenej meny a nominálnej hodnoty za jeho
rýchle a bezproblémové vybavenie a vstup do Slovenskej republiky a túto si ponechal pre osobnú

potrebu. Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 18.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach 6To 115/2010 z 31.1.2011 oslobodil žalobcu spod obžaloby prokurátora Vojenskej
obvodnej prokuratúry Prešov pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zneužívanie právomocí
verejného činiteľa a trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody dňa 31.10.2005, pretože
nebolo dokázané, že sa skutok stal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.1.2011.

Žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra zo dňa 22.12.2005 prepustený podľa ust. § 192
ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru
z dôvodu, že žalobca dňa 31.10.2005 v čase výkonu štátnej služby na Oddelení hraničnej kontroly
Vyšné Nemecké na pracovisku pasovej kontroly prevzal od nestotožneného občana Ukrajiny neznámy
predmet nezistenej hodnoty, ktorý si ponechal pre svoju potrebu a umožnil tejto osobe vstup na územie

Slovenskej republiky. Uvedený skutok bol zistený a preukázaný šetrením nadriadeného, ktorý ako
dôkazy použil najmä výsledky šetrenia odborom boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, úradu
inšpekčnej služby PZ MV č. ČTS:UIS-86/KOK/2005. Proti personálnemu rozkazu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky podal žalobca rozklad, ktorý minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím zo
dňa28.2.2006zamietolanapadnutérozhodnutiepotvrdil.ŽalobcadoručilMinisterstvuvnútraSlovenskej

republiky dňa 1.8.2011 žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená v
trestnom konaní podľa zák. č. 514/2003 uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 14.12.2005, vzhľadom
k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 31.1.2011 bol oslobodený spod obžaloby. Uplatnil si majetkovú ujmu vo výške
648,52 EUR a nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 EUR. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom

zo dňa 3.2.2012 potvrdilo doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa
5.8.2011 a oznámilo žalobcovi, že neboli splnené základné predpoklady na vznik zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho
úradného postupu. Z výpovedí žalobcu a svedkov manželky žalobcu X.. K. Š., X.. A.C. J., X.. K. S.,
O. J., D. A., S. Š. mal súd za preukázané, že žalobca bol dňa 14.12.2005 zavolaný v rámci dovolenky

na poradu, na ktorej došlo k obmedzeniu osobnej slobody žalobcu, bola vykonaná osobná prehliadka,
žalobca s ostatnými 17 policajtmi bol vedený spútaný cez odbavujúcu miestnosť pre verejnosť, bol
prevezený autobusom do Košíc, bol umiestnený v cele predbežného zadržania 1 a pol dňa, následne
bol prepustený. Žalobca mal problém sa zamestnať, svedok X.. A. J. potvrdil, že v roku 2006 ho navštívil
žalobca v Bratislave, či by mu nemohol nájsť prácu, svedok vôbec neprijal jeho žiadosť do zamestnania,

keďže vedel, že žalobca je obvinený a bol vyhodený z práce. Skutočnosť, že mal žalobca problém sa
zamestnať v Michalovciach a v Sobranciach, kde ho všetci poznali, potvrdil svedok D. A. a S. Š.. Z
výpovedí všetkých svedkov vyplynulo, že vzhľadom na medializáciu kauzy uverili dôvodom trestného
stíhania, od žalobcu sa odvrátili, nechceli sa s ním stretávať a že trestné stíhanie malo vplyv na psychikužalobcu. Svedkyňa X.. K. Š. uviedla, že trestné stíhanie malo negatívny vplyv na ich rodinný život, známi
a priatelia s nimi prerušili kontakty, každý veril dôvodom trestného stíhania, ona sama uverila dôvodom,
žalobca do dnešného dňa pracuje v Bratislave, mimo svojej rodiny.

Súd posúdil uplatnený nárok v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že
nárok je dôvodný.

Základnými predpokladmi existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci v

prípade nezákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody.

Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia, súd má za to, že oslobodzujúci rozsudok má
rovnaké účinky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre

nezákonnosť,predpokladomvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím
je existencia nezákonného rozhodnutia, zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych
opravných prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Aj keď uznesenie o vznesení
obvinenia nebolo zrušené, je potrebné uviesť, že zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia po
právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku pre skutok, pre ktoré bolo vznesené obvinenie, je právne

bezvýznamné a bezpredmetné a v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
má oslobodzujúci rozsudok rovnaké účinky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Preto mal
súd za to, že bola splnená prvá podmienka a to existencia nezákonného rozhodnutia.

Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 4 ods. 1 ustanovuje, ktorý orgán má konať v mene štátu, súd

posudzoval, ktorý orgán v danom prípade má konať v mene štátu. Žalobca podal návrh dňa 12.9.2012
proti žalovanému Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, t.j. za
účinnosti zák. č. 514/2003 účinného do 31.12.2012, pričom aj návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody bol podaný na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky a žiadosť prerokovala
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako orgán príslušný na prejednanie žiadosti. V priebehu

konania s účinnosťou od 1.1.2013 došlo k novelizácii ust. § 4 ods. 1 cit. zák., v zmysle písm. f/
cit. ust. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu,
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.

Ust. § 4 ods. 1 je procesnoprávnym predpisom, ktorý sa na konanie aplikuje počnúc jeho účinnosťou.
Novelacitovanéhozákonaúčinnáod1.1.2013neobsahujeprechodnéustanovenia,ktoréupravujúvzťah
novela na konania začaté pred jej účinnosťou, preto je súd povinný aplikovať ustanovenia novely aj na
začatékonaniapredúčinnosťounovely.Preposúdenie,ktorýorgánštátujeoprávnenýkonaťvdanejveci
za štát, bolo rozhodné posúdenie, či je týmto orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Ministerstvo
spravodlivosti nemôže byť v súlade s cit. zák. ust. orgánom oprávneným konať za štát, keďže škoda
nevznikla v súvislosti s rozhodnutím súdu. Ministerstvo vnútra by bolo oprávneným orgánom, ak by
prokurátor nezamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru a nepodal
by obžalobu. V danom prípade vydal uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľ policajného zboru,

prokurátor však sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia zamietol a podal obžalobu.

S poukazom na vyššie uvedené je orgánom, ktorý je oprávnený konať za štát Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky.

Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 75.000 EUR. Nemajetková
ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného, nemajetková ujma je akákoľvek
ujma, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, najmä zásahov do osobnostnej
integritypoškodeného.Každétrestnéstíhaniepredstavujezávažnýzásahdoosobnostnýchprávfyzickej
osoby a vyvoláva negatívne dôsledky pre život jednotlivca. Trestné stíhanie zasahuje do súkromného

života, do jeho cti, povesti a je spôsobilé obmedziť právo jednotlivca na rešpektovanie ochrany
práv a slobôd, na ochranu súkromného, rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti.
Zmyslomprávnejúpravyzodpovednostištátuje,abykaždáškodaspôsobenánesprávnym,nezákonným
zásahom štátu bola odčinená. Peňažná kompenzácia je v zákone označená za spôsob subsidiárnehoodškodnenia, ktoré nastupuje vtedy, ak nie je možné vzniknutú nemajetkovú ujmu nahradiť inak, t.j.
ak konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim prostriedkom nápravy. Kritériá, na ktoré má súd
prihliadnuť pri určení výšky peňažnej náhrady, sú ustanovené v § 17 ods. 3 cit. zák., v zmysle ktorého má

súd s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti individuálneho prípadu, vymedziť okolnosti významné
pre určenie výšky náhrady a to na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnostnej sféry poškodeného,
vplyv na povesť poškodeného, na doterajší spôsob života, výpočet je demonštratívny.

Podľa § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v znení zák. č. 412/2012 Z.z. výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako náhrada
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Ust. § 17
ods. 4 účinné od 1.1.2013 je hmotnoprávny predpis, právna úprava nemajetkovej ujmy v zmysle
citovaného zákona účinná do 31.12.2012 nestanovila pre výšku nemajetkovej ujmy žiaden limit. V
zákone č. 412/2012, ktorý novelizoval zák. č. 514/2003 od 1.1.2013 absentujú prechodné ustanovenia,
t.j. neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť použiť ust. § 17 ods. 4 novely aj na

prípadyzodpovednostizaškoduspôsobenúrozhodnutiamivydanýmipredúčinnosťoutohtozákonaplatí
princíp nepravej retroaktivity, kedy vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti
novej právnej úpravy a právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, sa riadia predchádzajúcou právnou
úpravou. Tento záver vychádza aj zo všeobecného prechodného ustanovenia § 27 ods. 1 cit. zák.,
podľa ktorého sa celý nárok na náhradu škody vrátane všetkých súvisiacich otázok t.j. aj nároku na

výšku náhrady nemajetkovej ujmy posudzuje podľa zákona účinného v čase vydania nezákonného
rozhodnutia. Nezákonným rozhodnutím v danej veci bolo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa
14.12.2005, ktoré bolo vydané pred účinnosťou zák. č. 412/2012, preto nie je prípustná aplikácia § 17
ods. 4, ktorá stanoví limit nemajetkovej ujmy novely zák. č. 412/2012.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v dôsledku trestného stíhania žalobca utrpel ujmu v osobnom,
rodinnom, pracovnom živote. Z výpovedí žalobcu a svedkov jednoznačne vyplynulo, že došlo k
negatívnemu zásahu do rodinného života a to strata dôvery manželky, strata harmonického rodinného
života, strata priateľov a známych, spoločenská izolácia, verejné odsúdenie, keďže všetci verili vo vinu
žalobcu. Významnou skutočnosťou, ktorá ovplyvnila verejnú mienku, bola medializácia veci v novinách,

v televízii Markíza v hlavných správach, kde bolo konanie opisované ako preukázaná vec, skorumpovaní
policajti v službe brali úplatky, takýto spôsob medializácie prispel k tomu, že verejnosť vnímala uvádzané
informácie ako dôveryhodné a pravdivé. Ujma, ktorú utrpel žalobca, nepretrvávala len po dobu trestného
stíhania ale pretrváva aj do súčasnosti, keďže tak ako bolo začatie trestného stíhania medializované,
ukončenie trestného stíhania takýmto spôsobom medializované nebolo a negatívny vplyv trestného

stíhania pretrváva dodnes vo forme verejnej mienky ako aj ujmy v rodinnom a spoločenskom živote.
Pokiaľ ide o pracovný život, v dôsledku trestného stíhania došlo k strate zamestnania, k nemožnosti
nájsť nové zamestnanie v regióne, kde v zmysle výpovedí svedkov každý každého poznal. Žalobca mal
problém po prepustení zo služobného pomeru sa zamestnať, čo vyplýva z výpovede žalobcu, výpovedí
svedkov, že ho nikto pre jeho povesť v dôsledku trestného stíhania nechcel zamestnať, preto bol nútený

zamestnať sa v Bratislave, kde ho nepoznali, pričom v Bratislave je zamestnaný od roku 2007, od
tejto doby je odlúčený od rodiny a domov prichádza po 10 dňoch vždy na 4 dni. K prepusteniu zo
služobného pomeru došlo z dôvodov, ktoré sú totožné so skutkami uvedenými v uznesení o vznesení
obvinenia a v obžalobe. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie
o prepustení žalobcu boli iba výsledky šetrenia vyplývajúceho z vyšetrovania, pričom žalobca využil

opravný prostriedok proti personálnemu rozkazu ministra, podal rozklad, ktorý bol zamietnutý.

Vydanie oslobodzujúceho rozsudku bolo dôvodom pre podanie návrhu na obnovu konania podľa ust. §
245 ods. 1. Žalobca bez svojho zavinenia nemohol uplatniť návrh na obnovu konania proti personálnemu
rozkazu ministra, keďže v čase právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, ktorý by zakladal dôvod na

obnovu konania, už uplynula 3-ročná objektívna lehota na podanie takéhoto návrhu a nemohol sa
týmto spôsobom domáhať nápravy. Prepustením zo služobného pomeru stratil žalobca nielen pravidelný
mesačný príjem, ale aj ďalšie sociálne výhody s výkonom tejto funkcie. Služobný plat žalobcu činil v čase
prepustenia zo služobného pomeru cca 660 EUR, od roku 2006 za 9 rokov by pri riadnom pokračovaní
vo výkone funkcie jeho príjem za toto obdobie činí 71.604 EUR, v dôsledku prepustenia zo služobného

pomeružalobcastratilnárokvzmysle§35ods.1písm.a/zák.č.328/2002Z.z.osociálnomzabezpečení
policajtov, nárok na odchodné a to až 9-násobok priemerného mesačného platu. Žalobca bol taktiež
ukrátený v dôsledku ukončenia služobného pomeru pre porušenie disciplíny zvlášť hrubým spôsobom
na výsluhovom dôchodku. Žalobca sa musel zúčastňovať úkonov v trestnom konaní po dobu 5 rokov a2 mesiacov, po ktoré trvalá hrozba trestu odňatia slobody v rozmedzí 3 až 8 rokov, čo negatívne splývalo
na psychický stav žalobcu.

Všetky následky trestného stíhania žalobcu predstavujú nemajetkovú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím, keďže ak by nezačalo trestné stíhanie, tak by tieto následky nenastali.

Pokiaľ ide o personálny rozkaz ministra vnútra o prepustení zo služobného pomeru, tento súd nehodnotil
ako nezákonný, keďže je právoplatný, nebol zrušený a nebol vyhlásený za nezákonný, súd naň prihliadol

len ako na dôsledok začatia trestného stíhania a jeho následky v osobnom, pracovnom, rodinnom živote
žalobcu.

Pokiaľ ide o medializáciu prípadu, žalobca netvrdil, že médiá, ktoré zverejnili trestné stíhanie, by tak
urobili v rozpore s tlačovým zákonom alebo že by pri medializácii boli použité nepravdivé pravdu
skresľujúce skutočnosti, ktoré by zakladali nárok na ochranu osobnosti voči médiám, naopak je zrejmé,

že verejnosti boli oznamované len informácie týkajúce sa začatia trestného stíhania jeho pokračovania,
čo je realizáciou práva na slobodu prejavu a šírenie informácií, ktoré zákon sám o sebe nezakazuje.
Ak súd poukazoval na medializáciu prípadu, tak iba v súvislosti vplyvu tejto medializácie, k hodnoteniu
reakcií ľudí z bezprostredného aj širšieho okolia na osobu žalobcu. K medializácii v rozsahu, v ktorom k
nej došlo, uverejnením obrazového záznamu zo zadržania obvinených, kto ako dlho pripravoval zásah,

by nedošlo bez informácií, ktoré boli médiám poskytnuté zo strany polície.

S poukazom na dĺžku trestného stíhania, následky na osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život
žalobcu a s poukazom na obdobné veci, ktoré boli právoplatne skončené, rozsudok Okresného súdu
Banská Bystrica 14C 112/2002 - priznaná nemajetková ujma 232.357,43 EUR, rozsudok Okresného

súdu Prešov 9C 92/2007 - priznaná nemajetková ujma 230.000 EUR, nemajetková ujma priznaná S..
E. C. 1.600.000 EUR, rozsudok Okresný súd Prešov 7C 66/2011 Q. D. - priznaná suma 60.000 EUR,
pričom v danej veci išlo o spoluobvineného žalobcu, v danej veci bolo trestné stíhanie zastavené už
2.6.2009 v prípravnom konaní, trestné stíhanie teda trvalo kratšie 3,5 roka, mal súd za preukázané, že
žalobcovi vznikol nárok na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 75.000 EUR.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že v konaní boli preukázané všetky podmienky
zodpovednosti za škodu štátu a to nezákonné rozhodnutie, škoda ako aj príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou, preto súd podľa citovaných zákonných ustanovení zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 75.000 EUR v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

Žalobca si uplatnil aj 9,5% úrok z omeškania z uplatnenej sumy od 6.2.2012. Omeškanie sa odvíja od
splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 je potrebné vychádzať z ust. § 16
ods. 4, podľa ktorého lehota omeškania začína plynúť najskôr dňom oznámenia, že nárok poškodeného
nebude uspokojený alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Žalobca

požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody listom zo dňa 1.8.2011, pričom tento návrh
bol doručený žalovanému 5.8.2011, čo vyplýva z odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 3.2.2012.
Vzhľadom na zmenu právnej úpravy skutočnosť, že nárok na predbežné prerokovanie bol podaný na
Ministerstve vnútra SR a toto aj danú žiadosť prerokovalo, nemá v zmysle zmeny právnej úpravy vplyv,
6 mesačná zákonom stanovená lehota na prerokovanie žiadosti uplynula 5.2.2012, keďže žalovaný

neuspokojil žalobcu v 6 mesačnej lehote, dostal sa dňa 6.2.2012 do omeškania.

Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania od prvého dňa omeškania, t.j. od 6.2.2012
do zaplatenia.

Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania navýšenej o 8 percentuálnych bodov podľa ust. § 3 nar. vlády SR č.
87/1995 t.j. 9%.

Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,5%, pričom zákonný úrok z omeškania k prvému

dňu omeškania činil 9%, súd v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh ako nedôvodný zamietol.

Žalobca vzal po podaní návrhu späť návrh v časti 648,52 EUR s príslušenstvom, preto súd za súhlasu
žalovaného podľa ust. § 96 ods. 1,2 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.V čase vyhlásenia rozsudku súd priznal žalobcovi podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania
s tým, že výška trov konania bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

Podľa ust. § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. Ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozsudok bol vyhlásený dňa 22.4.2015, právny zástupca žalobcu doručil vyúčtovanie trov právneho

zastúpenia listom zo dňa 28.5.2015, ktorý bol podaný na pošte Michalovce dňa 5.6.2015 a súdu bol
doručený dňa 9.6.2015.

Keďže právny zástupca žalobcu nevyčíslil trovy konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia t.j. do 27.4.2015 ale až dňa 5.6.2015, o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods.

2 O.s.p. tak, že nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalobcovi iné trovy ako trovy právneho
zastúpenia nevznikli.

Štát mal podľa ust. § 148 ods. 1 právo na náhradu trov konania, ktoré platil voči žalovanému. Trovy
štátu pozostávali zo svedočného vo výške 105,53 EUR, priznané uznesením Okresného súdu Košice I

zo dňa 18.3.2015. Žalovaný je podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ oslobodený od platenia súdnych poplatkov,
preto súd v súlade s cit. zák. ust. a contrário vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )