Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 18, 2010

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/77/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309205610
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2010:2309205610.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci

navrhovateľa: O. H., R.. X.X.XXXX, trvale bytom Z., P. I. XXX/X, zastúpený: JUDr. Rudolf Blazsek,
advokát so sídlom v Galante, Mierové námestie 4, proti odporcovi Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 47.203,04 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.009,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 14.009,05 EUR od 4.3.2009 do zaplatenia, do 3 dní.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 29.4.2009 navrhovateľ žiadal súd, aby odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi na trovách trestného konania a obhajoby sumu 14.009,05 EUR s
úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 12.6.2008 do zaplatenia, nemajetkovú
ujmu 33.193,99 EUR, a náhradu trov konania, všetko do 3 dní.

Podaním z 1.2.2010 právny navrhovateľ žiadal pripustiť zmenu petitu návrhu tak, že súd zaviaže

odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.009,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 14.009,05 EUR od 12.6.2008 do zaplatenia, súd zaviaže odporcu k povinnosti dať primerané
zadosťučinenie formou ospravedlnenia tohto znenia: Odporca sa týmto ospravedlňuje navrhovateľovi
za výkon väzby v období od 30.3.2003 do 13.1.2004 v trestnej veci vedenej pre skutok, za ktorý bol
súdmi SR právoplatne oslobodený, čím odporca neoprávnene zasiahol do práv osobnosti navrhovateľa
garantovaných Ústavou SR a § 11 Občianskeho zákonníka. Toto ospravedlnenie je odporca povinný
urobiť písomne na adresu navrhovateľa do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zároveň zaväzuje

odporcu zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu 33.193,99 EUR a náhradu trov konania, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadomnaskutočnosť,žedovtedyvykonanédokazovaniemohlobyťpodkladomprerozhodnutiesúdu
o takto zmenenom návrhu, súd zmenu petitu návrhu pripustil uznesením na pojednávaní dňa 18.3.2010
za prítomnosti všetkých účastníkov konania.

Súd vykonal všetky na prvom pojednávaní účastníkmi navrhnuté alebo predložené dôkazy, a to: výsluch
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, výsluch zástupcu odporcu, výsluch svedkyne J. J., C. S..
N. D., oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XT/XX/XXXX, uznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Bratislave zo dňa 30.3.2003, uznesením Okresnéhosúdu Bratislava I č.k. XNt/XX/XX z 2.4.2003, uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XTpo XX/
XX z 7.5.2003, žiadosťou o náhradu škody za vykonanú väzbu z 2.9.2008, listom odporcu z 9.2.2009,
vyčíslením a špecifikáciou trov trestného konania, príjmovým pokladničným blokom, článkom Nového

času z 1.4.2003 a z 3.4.2003, potvrdením o prepustení z výkonu väzby z 13.1.2004, vyjadrením odporcu
k návrhu z 11.5.2009, oznámením navrhovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný
trestný čin z 2.1.2004, doplnením sťažnosti Č.. XXXXX/XX z 8.12.2003, sťažnosťou navrhovateľa z
5.8.2003, správou Mesta Z. o povesti navrhovateľa, výpisom z Registra trestov SR navrhovateľa,
žiadosťami o prijatie do zamestnania a odpoveďami ASTER PLUS spol. s r.o., Jozef Szabados Bugi,

MT s.r.o., MultiMedia, Agro Dolný Chotár s.r.o. na žiadosti o prijatie do zamestnania, správou Ústavu
na výkon väzby Bratislava, Chorvátska 5 z 9.2.2010 a dospel k nasledovným zisteniam skutkového a
právneho stavu:

Z návrhu na začatie konania, písomného vyjadrenia a výpovede právneho zástupcu navrhovateľa a
z listinných dôkazných prostriedkov vyplynulo, že proti navrhovateľovi bolo uznesením vyšetrovateľa

Krajského úradu justičnej polície PZ v Bratislave z 30.3.2003 vznesené obvinenie a začaté trestné
stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa ust. § 158 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4
písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. XNt/XX/XX z 2.4.2003 v
spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XTpo/XX/XX z 7.5.2003 bol navrhovateľ vzatý
do väzby dňom jeho zadržania 30.3.2003, ktorú vykonával do 13.1.2004, teda po dobu 228 dní. Vo veci

prebehlo trestné konanie na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. XT/XX/XXXX, vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom OS Galanta sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 16.4.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. XTo/XXX/XXXX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007 a ktorým
bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. Listom zo dňa 2.9.2008 navrhovateľ požiadal odporcu o
náhradu škody podľa z.č. 58/1969 Zb., na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 9.2.2009, s tým, že

odporca potvrdzuje prijatie žiadosti zo dňa 2.9.2008, odporcovi došlej dňa 3.9.2008, a pokiaľ vec nebude
prerokovaná do šiestich mesiacov podľa § 9 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb., navrhovateľ má právo uplatniť
si náhradu škody žalobou na súde, pričom do 6 mesiacov od prijatia žiadosti o nároku navrhovateľa
nerozhodol.

Svoj návrh právny zástupca navrhovateľa odôvodnil jednak v časti náhrady za väzbu z.č. 58/1969
Zb., pričom suma náhrady predstavuje trovy právneho zastúpenia navrhovateľa ako obvineného v
trestnom konaní OS Galanta sp. zn. XT/XX/XXXX vo výške 14.009,05 EUR a uplatnil si voči odporcovi
aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej sumy od 12.6.2008 do zaplatenia. V
návrhu na začatie konania, ani v priebehu konania uplatnenie a výšku úroku z omeškania neodôvodnil.

Návrhom si zároveň uplatnil aj zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 33.193,99 EUR a doplneným
petitom návrhu žiadal súd, aby odporcu zaviazal k písomnému ospravedlneniu s obsahom uvedeným
vyššie. Uvedený nárok právne zaradil pod ust. § 11, § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a čl. 19
ods. 1, 2, 3 a čl. 46 ods. 1, 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že väzba vykonaná voči
navrhovateľovi v priebehu trestného konania bola neoprávnená, postup orgánov činných v trestnom

konaní bol nelegitimovaný, pričom vychádzal z obsahu uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. XNt/
XX/XX U. 2.4.2003 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. XTpo/XX/XX z 7.5.2003,
podľa ktorých bol navrhovateľ vzatý do väzby podľa ust. § 67 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda z odôvodnenej
obavy, že obvinený by mohol pokračovať v trestnej činnosti alebo dokoná trestný čin, o ktorý sa
pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, konkrétne súd vychádzal z

toho, že navrhovateľ ako obvinený k spáchaniu skutku používal pracovné nástroje a stroje, ktoré sa
nachádzajú v mieste jeho bydliska a preto hrozí obava, že v prípade jeho ponechania na slobode by
obvinený aj naďalej pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Navrhovateľ využívajúc všetky zákonné
prostriedky sa v priebehu trestného konania snažil poukázať na nedôvodnosť väzby, nakoľko ako
je z trestného spisu zrejmé, používané kovoobrábacie stroje 15.7.2003 scudzil, prihliadnuc aj na tú

skutočnosť, že v oslobodzujúcom rozsudku v konečnom dôsledku skonštatoval, že predmetné stroje
neboli spôsobilé na páchanie trestnej činnosti, pre ktorú bol navrhovateľ obvinený. Súd v odôvodnení
rozhodnutia o prepustení z väzby len lakonicky konštatoval, že že dôvod väzby netrvá, nakoľko stroje
boli predané15.7.2003. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa navrhovateľ bol vzatím do
väzby protiprávne - teda v rozpore s účelom práva - obmedzovaný v osobnej slobode, nakoľko len

samostatná formálna možnosť postupu štátnych orgánov pri takomto zásahu do osobnostných práv
človeka nelegitimuje a automaticky neznamená oprávnenosť zásahu. Ochranu osobnosti navrhovateľ
však požaduje nielen z titulu väzby, nakoľko jeho trápenie pokračovalo aj po prepustení z väzby, a to
až do právoplatného rozhodnutia v trestnej veci, nakoľko počas väzby navrhovateľa bol prípad značnemedializovaný, a to prostredníctvom Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie a celoštátnej tlače, o
čom súdu predložil kópiu článku z Nového času zo dňa 1.4.2003 a 3.4.2003, kde sa v článkoch síce
neuviedlo celé meno a priezvisko navrhovateľa, avšak z opisu osoby navrhovateľa bol tento jednoducho

identifikovateľný, ako Augustín H., bývalý policajt z Galanty, bol označený za hlavného organizátora
skupiny ilegálnych obchodníkov so zbraňami a konkrétne v článku z 1.4.2003 sa vyjadroval šéf justičnej
polície bratislavského kraja, kde uviedol, že v byte obvinených sa našlo takmer 20 streľbyschopných
zbraní,medziktorýminechýbalľahkýguľomet,ktorétvrdeniasapoukazujúcnazáverytrestnéhokonania
ukázali byť vo vzťahu k navrhovateľovi úplne nepravdivé. V súvislosti s trestným konaním pociťoval

a pociťuje navrhovateľ pochybnosti, nedôveru a odsudzovanie, nakoľko bol bývalým vyšetrovateľom
- policajtom v okrese Galanta a Šaľa, svoju povesť si budoval niekoľko desiatok rokov a následné
negatívne správanie sa spoluobčanov bolo touto skutočnosťou umocnené. Následne si zbytočne hľadal
jeho vzdelaniu a praxi zodpovedajúcu prácu, nakoľko jeho povesť bola aj napriek oslobodzujúcemu
rozsudku poškodená. Pobyt vo väzbe a celé trestné konanie ovplyvnilo zdravie navrhovateľa fyzicky
aj psychicky, nakoľko schudol asi 25 Kg v dôsledku dlhodobej depresie. Navrhovateľ mal za to, že v

prípade poskytnutia satisfakcie za to, že bol nespravodlivo vyšetrovaný a väznený, psychiku by mu to
značne pozdvihlo.

Z právneho hľadiska mal právny zástupca navrhovateľa za to, že že zákon č. 58/1969 Zb. nepracuje
s pojmom nemajetková ujma, ani ju žiadnym spôsobom neupravuje, avšak v tretej časti v prvej hlave

upravuje vzťah k Občianskemu zákonníku, ktorý v § 420 uvádza pojem škoda. Definuje ju ako ujmu
v majetkovej sfére poškodeného, objektívne vyjadriteľnú v peniazoch, ktorej súčasťou je aj bolestné a
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Od účinnosti z.č. 87/1990 Zb. je ňou aj nemajetková
ujma podľa § 13 Obč. zák. Jej priznanie je dôvodné, pokiaľ morálne zadosťučinenie nie je dostatočné
alebo aktuálne. Výška je závislá od závažnosti ujmy, ako aj od okolností, za ktorých ku vzniku ujmy došlo.

Zodpovednosť štátu vyvodzuje z ust. § 18 z.č. 58/1969 Zb. Právo odškodnenia garantuje aj Ústava SR
v čl. 46. Zákon č. 514/2003 Z.z. počnúc 1.7.2004, ktorým bol nahradený z.č. 58/1969 Zb. už pojem
nemajetková ujma zavádza a má byť spravodlivým zadosťučinením. Nemajetková ujma v tomto zmysle
nemá reparačnú (na rozdiel od náhrady škody), ale satisfakčnú povahu a teda neznamená, že len z
dôvodu, že z.č. 58/1969 Zb. pojem nemajetková ujma nepozná, nemožno návrh v tejto časti zamietnuť.

Z výpovede odporcu ako aj z jeho písomného vyjadrenia z 11.5.2009 vyplynulo, že s návrhom súhlasí len
čiastočne, a to čo do náhrady trov trestného konania po tom, ako súd v rámci dokazovania preskúma, či
boli uplatnené v súlade so skutkovým stavom, teda či ich vyúčtovaná výška skutočne zodpovedá realite
a či boli vyúčtované oprávnene a zákonne, v ktorom smere žiadal vyžiadať si potvrdenie z ústavu na

výkon väzby, či počas trvania väzby mal navrhovateľ poradu so svojím advokátom JUDr. Belovičom
skutočne 28 krát. Navrhol súdu zamietnuť v tejto časti uplatnený úrok z omeškania, nakoľko navrhovateľ
nie je veriteľom a odporca nie je dlžníkom podľa ust. § 517 Obč. zák. K náhrade nemajetkovej ujmy
odporca poukázal na ust. § 13 Obč. zák., podľa ktorého je základným hmotnoprávnym predpokladom
zodpovednosti neoprávnený zásah spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení

či ohrození práv chránených § 11 Obč. zák.. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do
osobnostných práv je okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeraného hájenia chránených záujmov,
či už vlastných alebo cudzích prípadne verejných, pri výkone stanoveného subjektívneho práva alebo
plnení zákonom uloženej právnej povinnosti. O neoprávnený zásah teda nejde tam, kde je tento
zásah dovolený zákonom, čo je práve prípad vedenia trestného konania proti fyzickej osobe podľa

príslušných ustanovení Tr. por. Trestné stíhanie a väzbu tak nemožno považovať za neoprávnený zásah
do osobnostných práv navrhovateľa, a to ani v prípade, ak došlo k právoplatnému oslobodeniu spod
obžaloby. Z uvedeného dôvodu navrhol súdu návrh v časti nemajetkovej ujmy zamietnuť. Zároveň súdu
oznámil, že žiadosť navrhovateľa zo dňa 2.9.2008 nebola na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republikypodľaň9ods.1z.č.58/1969Zb.predbežneprerokovanávšesťmesačnejlehotezobjektívnych

dôvodov pre množstvo skôr obdržaných žiadostí, ktoré sú vybavované v bežnom poradí, ako došli.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že priebeh väzby znášal veľmi ťažko nielen on, ale celá jeho
rodina.Užspôsob,akýmbolavykonanádomováprehliadka,nezodpovedalbežnýmpostupom,oktorých
on ako bývalý vyšetrovateľ má vedomosti. Do bytu vbehlo 20 policajtov, jeho manželka sa práve

nachádzala na toalete, pričom v takom stave, v akom práve bola, musela na výzvu policajtov si ľahnúť
na zem, čo bolo veľmi ponižujúce. V priebehu väzby bol vystavovaný 9 a pol mesiaca ponižujúcemu
zaobchádzaniu a negatívnym reakciám spoluväzňov z dôvodu charakteru jeho predchádzajúceho
zamestnania. V čase zadržania už ako vyšetrovateľ nepracoval, v roku 1992 dal výpoveď, nakoľko žeako vyšetrovateľ prichádzal pomerne často do styku s alkoholom, ktorému nevedel odolať. V priebehu
väzby schudol 28 kg, po jej skončení mu bola diagnostikovaná cukrovka, čo pripisuje prežitému stresu. V
súčasnosti si 3x denne pichá inzulín. Po návrate z väzby nevyhľadal lekársku ani psychologickú pomoc,

lebo je silnej nátury, pravidelne cvičil a nebol na lekársku pomoc výslovne odkázaný. Jeho manželku
krátko po jeho zadržaní hospitalizovali v nemocnici, kde bola mesiac a pol, mala kožné prejavy, ktoré
podľa lekára súviseli s prežitým stresom. Po návrate z väzby sa mu po niekoľkých pokusoch podarilo
zamestnať sa, a to v máji 2004 v Mlyny, a.s., Sládkovičovo ako údržbár. Po šiestich mesiacoch mu bolo
doporučené zamestnávateľom dať výpoveď, nakoľko tento sa dozvedel, že bol vo výkone väzby. Od

roku 2004 do roku 2007 pracoval ako vrátnik v Autoprofit Galanta. Bol s ním rozviazaný pracovný pomer
po tom, ako zamestnávateľ zistil, že bol vo väzbe. Pôvodné bydlisko nezmenil, avšak predal rodičovský
dom v Č. D., aby uhradil výdavky v súvislosti so súdnymi konaniami. Po návrate z väzby sa 12 rodín,
ktoré bývajú v rovnakom vchode ako navrhovateľ, s ním prestalo rozprávať, dnes sa s ním rozpráva len
jedna suseda. Opakovane sa stretol s vyhláseniami ľudí, že s takým človekom ako on sa baviť nebudú.

Svedkyňa J. J., dcéra navrhovateľa, na pojednávaní uviedla, že zadržanie navrhovateľa prebehlo za
dramatickým okolností, nakoľko ho odviedli v putách pred očami všetkých susedov, spolu so zbraňami,
ktoré niesli policajti v plastových vreciach, čo bola veľká senzácia pre okolie. Susedia nešetrili na adresu
navrhovateľa poznámkami typu „mafián“ a vlastná rodina sa s ním prestala rozprávať s konštatovaním,
žesitozaslúžil.Namatkusvedkynemalasituáciadosahajnapracovisku,nakoľkozákaznícisapredňou

rovnako negatívne na adresu navrhovateľa vyjadrovali. Uvedený stav trval asi 9 mesiacov, v súčasnosti
sa s časťou rodiny kontakty obnovili, s časťou sa pretrhli úplne. Nikto sa po prepustení navrhovateľa z
väzby tomuto neospravedlnil.

Z výpovede svedka JUDr. Petra Beloviča vyplynulo, že tento navrhovateľa ako obhajca zastupoval v

predmetnom trestnom konaní. Zastupovanie prevzal v apríli alebo v máji 2003 a konečné rozhodnutie vo
veci samej bolo vynesené na jeseň 2007, pričom navrhovateľ bol veľmi aktívnym klientom a chcel využiť
všetky dostupné zákonné možnosti na ochranu svojich práv, na základe čoho svedok podával množstvo
sťažností a všetky vo vyúčtovaní špecifikované právne úkony boli skutočne vykonané a efektívne. Udal,
že počas väzby navrhovateľ schudol asi 15 kg, bol to zlomený človek s občasnými samovražednými

úmyslami, o ktorých aspoň rozprával. Situácia mala obzvlášť negatívny dopad na syna navrhovateľa,
ktorý pracoval ako policajt v Senci a keď s ním svedok potreboval komunikovať, vždy sa museli stretnúť
na parkovisku, aby ich nikto nevidel, aby nemal problémy v práci. Mal za to, že v súvislosti s trestnou
vecou sa navrhovateľ jemu javí jednoznačne ako poškodený.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol 30.3.2003 obvinený uznesením
vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície PZ v Bratislave z trestného činu nedovoleného
ozbrojovania podľa ust. § 185 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 4 písm. a/, ods. 5 písm. b/ Tr. Zák. Uznesením
OS Bratislava I č.k. XNt/XX/XX z 2.4.2003 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
XTpo/XX/XX z 7.5.2003 bol navrhovateľ vzatý do väzby dňom zadržania, t.j. 30.3.2003, ktorú vykonával

do 13.1.2004, teda po dobu 228 dní. Rozsudkom Okresného súdu Galanta sp. zn. XT/XX/XXXX zo
dňa 16.4.2007 v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. XTo/XXX/XXXX, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2007, bol navrhovateľ spod obžaloby v plnom rozsahu
oslobodený z dôvodu, že žalovanej trestnej činnosti sa navrhovateľ nedopustil.

Podľa § 5 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči
štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod
obžaloby oslobodený.

Podľa § 10 z.č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo

dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe žiadosťou zo dňa
2.9.2008, odporcovi doručenou dňa 3.9.2008, a to výške trov právneho zastúpenia navrhovateľa v
trestnom konaní 14.009,05 EUR (422.036,50 Sk), pričom prijatie žiadosti odporca potvrdil. Uvedená

žiadosť nebola v šesťmesačnej zákonnej dobe predbežne prerokovaná z dôvodu množstva podaných
žiadostí v tom čase, ktoré sú vybavované odporcom v poradí priebežne, ako došli. Odporca v súvislosti
s trovami právneho zastúpenia navrhol vykonať dokazovanie porovnaním uplatnených trov právneho
zastúpenia za návštevy a porady obhajcu s navrhovateľom počas výkonu väzby s potvrdením ústavuna výkon väzby a počte návštev obhajcu, ktoré súd vykonal. Odporca nespochybnil žiaden konkrétny
úkon právnej pomoci uvedený v špecifikácii trov obhajcu navrhovateľa. Súd na základe porovnania
špecifikácie trov právneho zastúpenia a potvrdenia poskytnutého súdu Ústavom na výkon väzby

Bratislava, Chorvátska 5, zistil, že počas trvania väzby sa uskutočnila porada obhajcu JUDr. Petra
Belovičasnavrhovateľomcelkovo19krát(nie28krát,akosadomnievalodporca),pričomuvedenýpočet
návštevobhajcuvÚVVBAzaúčelomporadysnavrhovateľovalebojehovýsluchusúhlasívvyúčtovaním
a špecifikáciou trov právneho zastúpenia. Rozpor sa vyskytol v 3 konkrétnych dátumoch návštev, avšak
na celkovom počte návštev a sume uplatnených trov právneho zastúpenia uvedený rozpor nič nemení.

Preskúmavať existenciu ostatných uplatnených úkonov právnej pomoci prípadne ich efektívnosť súd
nemal dôvod, to žiaden z účastníkov nenavrhol. Súd mal rovnako za preukázané, že trovy právneho
zastúpenia v sume 422.036,50 Sk (14.009,05 EUR) boli navrhovateľom zaplatené dňa 11.6.2008, čo
potvrdzuje príjmový pokladničný doklad č.l. 32. Zaplatené trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní
predstavujú v zmysle vyššie cit. ust. § 5 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. škodu (existencia a výška trov právneho
zastúpenia priamo súvisí s trestným konaním vedeným proti navrhovateľovi) uplatnenú voči odporcovi

navrhovateľom a v tejto časti súd stotožniac sa s názorom navrhovateľa (odporcom nespochybneným)
návrhu vyhovel.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania zo sumy 14.009,05 EUR vo výške 8,5 %
ročne, čo zodpovedá maximálnej výške úroku z omeškania podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z.

ku dňu 4.3.2009. Navrhovateľ žiadal zaplatenie úroku z omeškania od 12.6.2008, pričom právny základ
tohto nároku ani v návrhu, ani v priebehu konania nešpecifikoval. Súd vychádzal z ust. § 517 Obč. zák.
a mal za to, že prvým dňom, kedy si v danom prípade navrhovateľ mal možnosť po prvý raz uplatniť
svoj nárok na súde, bol deň po uplynutí šesťmesačnej zákonnej lehoty, v ktorej po podaní žiadosti o
náhradu škody mal odporca nárok navrhovateľa predbežne prerokovať. Žiadosť bola podaná 2.9.2008,

odporcovi došla dňa 3.9.2008, tak šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie žiadosti uplynula
dňom 3.3.2009, nasledujúci deň, t.j. 4.3.2009, bol prvým dňom, kedy sa navrhovateľ mohol domáhať
uspokojenia svojho nároku súdnou cestou. Súd mal za to, že navrhovateľ v tomto konaní má postavenie
veriteľa a odporca postavenie dlžníka.

Podľa § 20 z.č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto
zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Obč. zák. kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

V časti zaplatenia nemajetkovej ujmy navrhovateľa súd sa stotožnil s právnou argumentáciou
navrhovateľa a teda mal za preukázané, že osobnostné práva navrhovateľa boli vykonanou väzbou
a okolnosťami súvisiacimi s celým priebehom trestného konania neoprávnene zasiahnuté. Odporca
poukázal na to, že trestné konanie a rámci neho úkony orgánov činných v trestnom konaní nemožno
v prípade, ak aj navrhovateľ bol právoplatne spod obžaloby oslobodený, považovať za neoprávnené,

nakoľko postup orgánov činných v trestnom konaní je upravený Trestným poriadkom a teda tieto
orgány vykonávajú svoju právomoc na základe zákona, čo vylučuje neoprávnenosť ich úkonov. Súd
zároveň nemôže v občianskom súdnom konaní preskúmavať zákonnosť konania a rozhodnutia v
trestnom konaní. Uvedené tvrdenia súd nespochybňuje, práve naopak. Avšak je potrebné poukázaťna to, že spôsob, akým sú jednotlivé právomoci orgánov činných v trestnom konaní vykonávané,
možno v konečnom dôsledku s prihliadnutím na osobu páchateľa trestného činu a okolnosti, za ktorých
mal byť trestný čin spáchaný, modifikovať. Voči procesným úkonom z trestného konania navrhovateľ

podával opravné prostriedky, ktorým vyhovené nebolo, preto nemožno hodnotiť navrhovateľa ako
pasívneho účastníka trestného konania. Zároveň bola kauza navrhovateľa medializovaná v denníku s
celoštátnym pokrytím Nový čas, a to dňa 1.4.2003 a 3.4.2003 a to spôsobom, ktorý v okolí bydliska
navrhovateľa bol spôsobilý navrhovateľa identifikovať, nakoľko bol označený ako O. H.., bývalý policajt
z Galanty, pričom meno navrhovateľa (aj bez uvedenia celého priezviska) v spojení s jeho bývalou

funkciou policajta sú minimálne v danom okrese dostatočnými identifikačnými kritériami. Z obsahu
článkov poskytnutých vyšetrovateľom prípadu vyplynulo, že navrhovateľ bol označený ako vodca
ilegálnej skupiny pašerákov zbraní, čo podľa názoru súdu ako tvrdenie samé osebe má negatívny
vplyv na osobu navrhovateľa a je spôsobilé vyvolať extrémnu nevraživosť spoluobčanov navrhovateľa,
a to dokonca namierenú aj voči jeho blízkej rodine, čo vyplynulo z výpovedí navrhovateľa, dcéry
navrhovateľa a JUDr. Beloviča. Navrhovateľ v súvislosti s trestným konaním o zamestnanie neprišiel,

avšak po návrate z väzby sa pokúšal zodpovedajúce zamestnanie si nájsť, čo sa mu podarilo v
dvoch prípadoch - v Autoprofite a v Mlyny, a.s. Sládkovičovo, avšak len na čas obmedzený. Zároveň
súdu predložil zamietajúcu odpovede ďalších oslovených zamestnávateľov. Skutočnosť, že dôvodom
ukončenia pracovného pomeru v Autoprofite a Mlyny, a.s. Sládkovičovo, bola predchádzajúca väzba
navrhovateľa, rovnako aj to, že z dôvodu väzby nebol navrhovateľ prijatý do ďalších zamestnaní, nebola

v konaní jednoznačne preukázaná, išlo len o vyjadrenie navrhovateľa a o predloženie zamietavých
odpovedí bez uvedenia dôvodu, príp. s dôvodom, že zamestnávateľ nemal voľné miesto, súd na tieto
dôkazy prihliadol len ako na podporné, nakoľko nemožno vylúčiť iné okolnosti a dôvody skončenia
príp. neuzavretia pracovného pomeru s navrhovateľom, čo však zároveň nevylučuje možnosť, že týmto
dôvodom bola práve predchádzajúca väzba a prebiehajúce trestné konanie.

Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. V danom prípade zásah do osobnostných
práv navrhovateľa nastal, jeho následky doposiaľ pretrvávajú, pričom nastal v súvislosti s trestným
konaním, ktoré bolo vykonané odporcom prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, na
základe čoho je odporca povinný poskytnúť zadosťučinenie, a to ospravedlnením a nahradením

nemajetkovej ujmy.

Z hľadiska poskytnutia ochrany osobnostným právam nie je významné, či neoprávnený zásah bol
spôsobený zavinene alebo nezavinene, vedome alebo nevedome, nie je potrebné vyvolanie následkov,
stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie práv fyzickej osoby.

Vyvolanie následkov, ich účinok sú podstatnými v súvislosti s určením rozsahu nemajetkovej ujmy.
Zákon č. 58/1969 Zb. upravuje len zodpovednosť za škodu. Nemajetková ujma nie je škodou v tomto
zmysle, nemá reparačnú, ale satisfakčnú povahu. Z dôvodu, že uvedený zákon nemá ustanovenia o
nemajetkovej ujme, nemožno návrh zamietnuť. Občiansky zákonník, ktorý je vo vzťahu k citovanému
predpisu lex generalis ku lex specialis, takéto ustanovenie obsahuje v § 16. Navrhovateľ sa domáha

priznania nemajetkovej ujmy podľa Obč. zákonníka.

Z vyššie citovaných ustanovení Obč. zák. vyplýva, že prioritnou povinnosťou, ktorej určenia sa
navrhovateľ voči odporcovi v prípade ochrany osobnosti môže domáhať, je primerané zadosťučinenie
(satisfakcia). V návrhu na zmenu petitu návrhu si navrhovateľ voči odporcovi zadosťučinenie formou

ospravedlnenia uplatnil. Iba v prípade, ak zadosťučinenie nejaví ako postačujúce, má navrhovateľ právo
žiadať nemajetkovú ujmu. Ospravedlnenie, ktoré navrhovateľ v zmenenom petite požaduje, všaj nespĺňa
zákonné predpoklady pre výrok rozhodnutia vo všeobecnosti. Tento má byť jasný, určitý, zrozumiteľný,
vykonateľný. V opačnom prípade by bol takto formulovaný výrok rozhodnutia samoúčelný a ako taký
v rozpore so základnými zásadami Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ žiadal odporcu o

písomné ospravedlnenie za výkon väzby v určenom časovom ohraničení, avšak za skutok, ktorý v
petite nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný, v trestnom konaní bez bližšieho označenia, a ktorým
konaním bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa chránených Ústavou SR, pričom ani v
tejto časti nie je zrejmé, ktoré práva boli dotknuté. Súd má za to, že z takto neurčito formulovaného
ospravedlnenia nemá odporca, ani nikto iný (snáď okrem osoby navrhovateľa a jeho najbližšej rodiny)

vedomosť, o ospravedlnenie za aký skutok (skutky) ide, na základe čoho sa javí toto ospravedlnenie
neúčelné a nebolo by spravodlivé ukladať odporcovi povinnosť, ktorej obsahu nie je možné jednoznačne
porozumieť. Satisfakcia by v tomto prípade určite nenastala. Z uvedeného dôvodu súd návrh v tejto
časti zamietol.Vzhľadom na vyššieuvedený výklad, s prihliadnutím na to, že v zmysle zákona náhrada nemajetkovej
ujmy nastupuje v prípade, ak by poskytnutá satisfakcia nebola dostatočná (náhrada nemajetkovej ujmy

je na satisfakciu - v tomto prípade formou ospravedlnenia - viazaná), súd návrh zamietol aj v časti
zaplatenia nemajetkovej ujmy. Nie z dôvodu, že návrh by bol v tejto časti neopodstatnený, ale preto,
že satisfakciu ako primárny predpoklad pre následné priznanie nemajetkovej ujmy súd navrhovateľovi
z dôvodu jej nezrozumiteľnosti a nevykonateľnosti, nemohol súd navrhovateľovi priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15

dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.