Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209205393
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1209205393.9

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Dariny Kuchtovej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcu: F. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. E.
č.XXXX/XX,N.,zastúpený:Mgr.LadislavŠvaňa,advokát,VeľkáOkružnáč.39,Žilina,protižalovanému:
Generali poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35709332, zastúpený: SHM
PARTNERS, s. r. o., Svätoplukova 28, Bratislava, o zaplatenie 205 982,71 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 15C/92/2009 - 581 zo
dňa 28.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č. konania 15C/92/2009 - 581 z
28.11.2016 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 88,2 % trov konania.
2. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30. 5. 2008, domáhal proti
žalovanému, ktorý je od 01. 10. 2008 univerzálnym právnym nástupcom pôvodného žalovaného
Generali Slovensko poisťovňa, a. s., Bratislava, zaplatenia 6.205.435,- Sk (205.982,71 eur) s 8,5 %
úrokmi z omeškania ročne od 30. 5. 2008 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom nároku na
poistné plnenie. Po začatí pojednávania vo veci vzal žalobca podaním zo dňa 01. 6. 2011 späť žalobu

v časti o zaplatenie 12.226,74 eur z dôvodu, že žalovaný v priebehu súdneho konania v tejto časti
žaloby žalobcovi plnil (vykonal dolikvidáciu poistnej udalosti), ktorá platba bola pripísaná na účet žalobcu
dňa 15. 4. 2011. Predmetom sporu po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby zostal nárok o zaplatenie
193.755,97 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 205.982,71 eur od 30. 5. 2008 do 15. 4.
2011, s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 193.755,97 eur od 16. 4. 2011 do zaplatenia a
náhrada trov konania.

3. Vo veci rozhodol súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.9.2011 č.k. 15C/92/2009-432, ktorým
konanie v časti o zaplatenie 12.226,74 eur zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,5
% úroky z omeškania ročne zo sumy 12.226,74 eur od 30. 5. 2008 do 15. 4. 2011, a vo zvyšku žalobu
zamietol s tým, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§
151 ods. 3 OSP). Rozsudok nadobudol právoplatnosť v zastavujúcej časti výroku dňa 18.11.2011, vo
výroku , ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania 8,5 % ročne zo

sumy 12.226,74 eur dňa 29.01.2016, a v zamietajúcej časti výroku v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 25. novembra 2015 č. k. 2Co 44/2012-527.
4. Uznesením zo dňa 19. 02. 2016 č. k. 15C/92/2009-542 v spojení s opravným uznesením zo dňa
24.3.2016 č. k. 15C/92/2009-554 súd prvej inštancie rozhodol v poradí prvým uznesením o náhrade
trov konania tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu iných trov konania 510,18
eur na jeho účet a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 7.157,16 eur na účet jeho právneho

zástupcu. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal
napadnuté uznesenie zmeniť tak, že súd žalobcovi prizná náhradu trov konania v sume 14.309,18 eur.V odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie súdu v prejednávanej veci záviselo od znaleckého posudku,
ktorý bol na základe rozhodnutia súdu vypracovaný znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD. Žalobca
pri podaní žaloby vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Mariána Mrázika, ktorý technickú hodnotu

poistenej nehnuteľnosti určil na 10.105.435,31 Sk a všeobecnú hodnotu na 10.267.122,28 Sk. Žalovaný
vyplatil žalobcovi poistné plnenie na základe znaleckého posudku Ing. Miroslava Lastiča, ktorý technickú
hodnotu nehnuteľnosti určil na 9.059.122,69 Sk a všeobecnú na 3.900.000,- Sk. Pred podaním žaloby
žalovaný bez bližšieho odôvodnenia odmietol akceptovať žalobcom predložený znalecký posudok,
pričom pred súdom sám žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie na určenie všeobecnej ceny

zničenej nehnuteľnosti. Súdny znalec Ing. Ilavský určil technickú hodnotu nehnuteľnosti na 383.523,91
eur a všeobecnú na 154.618,15 eur. Na podklade tohto posudku vyplatil žalovaný žalobcovi v priebehu
konania 12.224,74 eur a žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Rozhodnutie súdu tak záviselo
od znaleckého posudku a pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd aplikovať § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), pričom žalovanému nemala byť priznaná žiadna
náhrada trov konania. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR a Ústavného súdu SR. Súd prvej

inštancie neskúmal dostatočne ani účelnosť uplatnených trov žalovaného za niektoré úkony právnej
služby - vyjadrenia k znaleckému posudku zo dňa 20.12.2010 a 11.8.2011. Súd mal zvážiť aj možnosť
aplikácie § 150 ods. 1 OSP pre nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu, ktorý bol v konaní oslobodený od
súdnych poplatkov, a oslobodenie mu bolo neskôr odňaté okrem iného aj pre čiastočné plnenie zo strany
žalovaného v priebehu konania. Súd mu pritom vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie a zaviazal

ho nahradiť žalovanému trovy konania v sume vysoko prevyšujúcej zaplatené finančné prostriedky od
žalovaného. Navyše žalovaný navrhol v konaní pribrať súdneho znalca až po dvoch rokoch od začatia
konania,čímbolinavýšenétrovykonania.Vnapadnutomuzneseníabsentujevýrok,ktorýmsúdrozhodol
o nároku žalobcu na náhradu trov konania, ktorý si uplatnil podaním zo dňa 24.11.2011, a rozhodol len o
nárokužalovanéhonanáhradutrovkonania.Podľanázoružalobcusúdpriznalžalovanémunáhradutrov

v rozpore s § 151 ods. 1 OSP, pretože nedodržal lehotu troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci dňa 23.9.2011 na vyčíslenie trov konania. Žalovaný trovy vyčíslil
až podaním zo dňa 3.11.2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 9.11.2011. Súd tak žalovanému nemal
priznať náhradu trov v súlade s § 151 ods. 2 OSP. Žalobca namietol aj nesprávnosť výpočtu priznaných
tzv. iných trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 01.02.2016, doručeným súdu dňa
19.5.2016,vktoromuviedol,žesúdvovecisprávneaplikoval§142ods.2OSPvzhľadomnamimoriadne
malúúspešnosťžalobcuvspore.Súdpritomniejepovinnýautomatickyaplikovaťustanovenie§142ods.
3 OSP, ak je vo veci vypracovaný znalecký posudok, pretože jeho aplikácia závisí aj od iných okolností
prípadu. Všetky uplatnené úkony právnej služby boli účelne vykonané. Pokiaľ ide o aplikáciu § 150 ods.

1 OSP v súvislosti s majetkovými pomermi žalobcu, poukázal žalovaný na to, že súd nezistil dôvody
oslobodenia žalobcu od súdneho poplatku, a nie sú tak dané predpoklady ani na aplikáciu § 150 ods.
1 OSP. Nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že žalovaný zmeškal zákonnú lehotu na vyčíslenie trov
právneho zastúpenia. Rozsudkom zo dňa 23.9.2011 súd prvej inštancie síce rozhodol vo veci samej, ale
nerozhodol o náhrade trov konania. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. je účastník povinný predložiť vyčíslenie

trov konania do troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o trovách konania, alebo do troch dní odo dňa
doručenia výzvy súdu na vyčíslenie trov konania, ak sa rozhodnutie nevyhlasuje podľa § 151 ods. 4
OSP. Z uvedeného dôvodu žalovaný súdu predložil vyčíslenie včas. Súd priznal žalovanému správne aj
iné trovy konania za znalečné, pretože z jeho zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania
nebola hradená len odmena znalcovi 532,50 eur, ale aj neskôr vyplatená odmena 46,13 eur, teda spolu

v sume 578,43 eur. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal
mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 452,67 eur.
6. Na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením zo dňa 21. 7. 2016 sp. zn. 14Co 232/2016
(výrok pod bodom I.) napadnuté uznesenie zo dňa 19. 02. 2016 č. k. 15C/92/2009-542 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 24. 3. 2016 č. k. 15C/92/2009-554 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie nerozhodol o nároku
žalobcu na náhradu trov konania vo výrokovej časti uznesenia, žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo
neaplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 142 ods. 3 OSP v súvislosti vykonaným znaleckým
dokazovaním,anezaoberalsaanitým,čisúsplnenéprocesnépodmienky§151ods.3OSPnapriznanie
trov právneho zastúpenia žalovanému v súvislosti s (ne)dodržaním zákonnej lehoty na vyčíslenie trov

konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude tieto nedostatky napraviť a opätovne rozhodnúť o oboch
nárokoch strán sporu na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
7. V ďalšom konaní súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 470 ods. 1; 255 ods. 1, 2; 256 ods. 1 a
262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len " CSP), v znení platnom a účinnomod01.7.2016.Konštatoval,ženováprávnaúpravadôslednedodržiavaprincípokamžitejaplikovateľnosti
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania,
a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej

žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo
veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti

neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konaniapomernerozdelí. Odvolacísúdvzrušujúcomrozhodnutíuviedol,žesúdprvejinštanciežiadnym
spôsobom nezdôvodnil prečo neaplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 142 ods. 3 OSP v
súvislosti vykonaným znaleckým dokazovaním, a nezaoberal sa tým, či sú splnené procesné podmienky
§ 151 ods. 3 OSP na priznanie trov právneho zastúpenia žalovanému v súvislosti s (ne)dodržaním
zákonnej lehoty na vyčíslenie trov konania. Keďže súčasná právna úprava už neupravuje povinnosť

vyčísliť trovy konania do troch pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a rovnako
neupravuje ani prípad, kedy by súd pri rozhodovaní o trovách konania musel zohľadniť či čiastočný
úspech strany závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, súd už tieto dôvody pri opätovnom
rozhodnutíonáhradetrovkonanianemôžezohľadniť.Pretoopätovnepriznalžalovanémunároknáhradu
trov konania v percentuálnej výške 88,2 %.

8. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 21.12.2016. Namietol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýprocesanapadnutéuznesenievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Poukázal
na to, že o náhrade trov konania súd prvej inštancie už rozhodol v poradí prvým uznesením zo dňa

19.12.2016, ktoré bolo na základe jeho odvolania odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. O nárokoch na náhradu trov konania vo veci rozhodol súd prvej
inštancie opätovne napadnutým uznesením, v ktorom v zásade uviedol, že keďže súčasná právna
úprava v Civilnom sporovom poriadku neupravuje povinnosť vyčísliť trovy konania do troch pracovných
dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a neupravuje ani to, aby súd pri rozhodovaní o

trovách konania musel zohľadniť, či čiastočný úspech strany závisí od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu. Preto súd nemôže pri opätovnom rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadniť tieto odvolacie
námietky. S takýmto záverom súdu prvej inštancie žalobca nesúhlasí. Poukázal na odborný článok Doc.
JUDr. Mareka Števčeka Phd., ktorý bol predsedom Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho
poriadku, uverejnenom v bulletine Slovenskej advokácie č. 3/2015. V tomto článku sa zaoberal otázkou

časovej pôsobnosti (temporality) procesných noriem v súvislosti s pravidlami časového spolupôsobenia
starej (zrušenej právnej normy) s právnou normou novou, teda platnou a účinnou. Z článku vyplýva, že
procesné úkony subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho
procesného predpisu sa prejavujú vo sfére svojich účinkov s relevanciou aj počas účinnosti nového
procesného predpisu (tzv. princíp justifikácie účinkov procesných úkonov). Procesný úkon teda vyvoláva

procesnoprávne následky do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky úkonu uznávajú aj
vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. V prejednávanej veci súd rozhodol
vo veci samej rozsudkom sp. zn. 15C/92/2009 - 432 zo dňa 23.9.2011 s tým, že o náhrade trov konania
rozhodne podľa § 151 ods. 3 vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2016. Podľa § 151 ods.

1 a 2 začala plynúť trojdňová lehota na vyčíslenie trov konania od 30.1.2016 a uplynula dňa 1.2.2016.
Žalovaný predložil vyčíslenie trov konania súdu až 9.2.2016, teda po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty.
S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 OSP tak žalovanému zanikol nárok na náhradu trov konania,
keďže ide o prekluzívnu lehotu. Na tomto následku nemôže nič zmeniť nová procesná úprava v Civilnom
sporovom poriadku v ustanovení § 262 ods. 1. V opačnom prípade by neprípustne došlo ku konvalidácii

zaniknutého práva na náhradu trov konania. Nesprávny je aj záver súdu, podľa ktorého pri opätovnom
rozhodovaní o náhrade trov konania za účinnosti Civilného sporového poriadku už nemohol zohľadniť
skutočnosť, že čiastočný úspech strany závisel od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na odborný článok JUDr. Anity Filovej: „Rekodifikácia civilného procesného
práva: trovy konania a ich náhrada“. Z uvedeného článku vyplýva, že ustanovenie § 255 ods. 1 a 2

CSP bude posudzované, resp. aplikované aj na prípady, v ktorých sa rozhoduje o náhrade trov konania,
ak plnenie, resp. výška plnenia závisela od úvahy súdu alebo znaleckého posudku; a to na základe
interpretácievšeobecného§255CSPvsúladesčlánkami2ods.1,čl.3ods.1ačl.4CSP.Svedčítomuaj
dôvodovásprávakCivilnémusporovémuporiadku.Súdprvejinštancietakmalsprávnepriznaťžalobcoviplnú náhradu trov konania určenú z výšky súdom priznaného plnenia. Je jednoznačné, že čiastočný
úspech žalobcu závisel od znaleckého posudku, pričom aj v čase prvého rozhodnutia o trovách konania
bol ešte v platnosti Občiansky súdny poriadok. Napadnuté rozhodnutie je tak v rozpore so základnými

princípmi, na ktorých spočíva nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku. Je v hrubom rozpore
s doterajšou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, napr. Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí
sp. zn. 2MCdo 6/2013, 2Obdo 39/2010; ako aj uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. US/598/2012.
Navyše v prejednávanej veci bol aj priestor na zváženie aplikácie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie mal

vedomosť o nepriaznivej sociálnej situácii žalobcu, ktorý v dôsledku poistnej udalosti prišiel o prevažnú
časť svojho majetku a v rámci súdneho konania mu aj bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Toto oslobodenie mu bolo odňaté okrem iného aj z dôvodu nadobudnutia peňažných prostriedkov od
žalovaného vo výške 12 226,74 eur v rámci dolikvidácie poistnej udalosti. Súd prvej inštancie pritom
nevzal do úvahy ani okolnosti daného prípadu, keď žalobca po podaní žaloby vychádzal zo znaleckého
posudku č. 33/2007 vypracovaného znalcom Ing. Mariánom Mrázikom, podľa ktorého technická hodnota

zničenej nehnuteľnosti bola vo výške 10 105 435,31 Sk a všeobecná hodnota bola vo výške 10 267
122,28 Sk. Neurčil tak výšku žalovanej pohľadávky svojvoľne. Súd neprihliadol ani na to, že žalovaný pri
šetrení poistnej udalosti mal vedomosť o tomto znaleckom posudku, avšak bez akéhokoľvek vysvetlenia,
ktoré by podal žalobcovi, použil pri likvidácii poistnej udalosti znalecký posudok č. 3/2006 vypracovaný
Ing. Miroslavom Lastičom, ktorého zadávateľom bolo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Dolnom

Kubíne. Navyše v prejednávanej veci žalovaný navrhol znalecké dokazovanie až po dvoch rokoch
trvania súdneho konania dňa 14.4.2010. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie nerešpektoval
záväznýprávnynázorodvolaciehosúduvzrušujúcomuznesení.Opätovnenerozhodolonárokužalobcu
nanáhradutrovkonaniasamostatnýmvýrokom,vdôsledkučohosažalobcamoholodvolaťlendovýroku
o priznaní trov konania žalovanému. Preto nerozhodol o všetkých uplatnených nárokoch v súvislosti s

náhradou trov konania. Žalobca sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP
v spojení s § 390 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %
a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania prvostupňového ani odvolacieho.
9. K odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným
súdu dňa 17.2.2017. Podľa jeho názoru z odvolania žalobcu nie je zrejmé, akým úkonom súdu

alebo akým porušením stanoveného procesného postupu znemožnil súd žalobcovi uplatňovanie jeho
procesných práv. Nesúhlasí s názorom žalobcu, že zaniklo jeho právo na náhradu trov konania podľa
predchádzajúcehoprocesnéhopredpisu.Totojehoprávonezanikáanivprípade,akbynebolouplatnené
včas. Dôsledkom by bolo len to, že súd môže rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania účastníkovi
konania, ktorý si toto právo neuplatnil riadne a včas. Keďže v čase rozhodovania súdu v napadnutom

rozhodnutí účinná právna úprava už neupravuje lehotu na vyčíslenie nároku na náhradu trov konania,
nemôže ani upravovať dôsledky omeškania s uplatnením náhrady trov konania. Žalobcom uvádzaný
odvolací dôvod je nedôvodný. Navyše žalobca prvýkrát predložil súdu vyčíslenie náhrady trov konania
už podaním zo dňa 9.11.2011, teda včas aj podľa predchádzajúcej procesnej úpravy. K argumentácii
žalobcu, že súd mal pri rozhodovaní o trovách konania zohľadniť skutočnosť, že jeho úspech bol závislý

od výsledkov znaleckého dokazovania a poukazoval v tejto súvislosti na článok JUDr. Anity Filovej,
žalovaný uviedol, že tento článok sa venuje problematike náhrady trov konania v Správnom súdnom
poriadku, a nie v Civilnom sporovom poriadku, a preto je argumentácia v článku neaplikovateľná na
predmetnú vec. Podľa názoru žalovaného neboli splnené ani podmienky pre aplikáciu § 257 CSP.
Žalobca v konaní nepreukazoval žiadne také osobné majetkové, či zárobkové možnosti, ktoré by

odôvodňovali aplikáciu tohto ustanovenia. Žalovaný v konaní vykonával vždy úkony bezodkladne tak,
aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania. Pokiaľ ide o návrh na vykonanie znaleckého
dokazovania, je prirodzené, že tento návrh nebol vznesený hneď na začiatku konania, pretože najprv
bolo potrebné zistiť a ustáliť skutočnosti zakladajúce právny základ nároku uplatňovaného žalobcom
a až následne skúmať skutočnosti majúce vplyv na výšku nároku uplatneného žalobou. Žalovaný sa

preto domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a zaviazal žalobcovi na náhradu trov
odvolacieho konania žalovaného vo výške 100 %.
10.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalobcupodľa§34CSP,vnapadnutom
rozsahupodľa§380ods.1CSP,beznariadeniapojednávaniapodľa§385CSP.Popreskúmanídôvodov
napadnutého uznesenia, odvolacích námietok žalobcu a stanoviska žalovaného, dospel k záveru, že

napadnuté uznesenie je potrebné opätovne zrušiť.

11. Predovšetkým je dôvodná odvolacia námietka, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie
nerešpektoval záväzný právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí, načo nemala vplyvani zmena procesného predpisu a účinnosť Civilného sporového poriadku od 1.7.2016. Pretrvávajúcou
formálnou vadou v rozhodovaní súdu o náhrade trov konania je absencia výroku, ktorým by súd
prvej inštancie rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho

konania. Žalobca opakovane v podaných odvolaniach namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý priznal žalovanému náhradu trov konania aj z dôvodu, že podľa jeho názoru neboli
splnené zákonné podmienky § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaný nevyčíslil trovy
konania v trojdňovej lehote podľa predtým platného ustanovenia § 151 ods. 1 OSP. Zo súdneho spisu
vyplýva, že žalovaný skutočne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej nepredložil

vyčíslenie vo veci samej v zákonnej trojdňovej lehote. V tejto súvislosti sa však bránil tým, že trovy
konania vyčíslil ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku podaním doručeným súdu dňa
9.11.2011. Súd prvej inštancie však tieto skutočnosti nevyhodnotil. Je dôvodná odvolacia námietka, že
v prípade, ak by nebola dodržaná podmienka vyčíslenia všetkých priznaných trov právneho zastúpenia,
ktorých sa žalovaný v tomto konaní domáhal, je nutné, aby všetky tieto trovy boli vyčíslené v zákonnej
prekluzívnej lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Na tomto fakte nič nemení

ani skutočnosť, že následne od 1.7.2016 vstúpil do platnosti nový procesný predpis, pretože ešte
za účinnosti predchádzajúceho právneho predpisu by zanikla možnosť súdu priznať z tohto dôvodu
žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré v tejto lehote vyčíslené neboli. Nedostatočné a
nejasné je odôvodnenie súdu pokiaľ ide o vyporiadanie sa s odvolacou námietkou žalobcu, že už v
predchádzajúcom rozhodnutí súd neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 OSP, hoci výsledok konania v

tejto veci závisel od znaleckého posudku. V tejto súvislosti je podstatné, či do základu sporu bol žalobca
úspešný alebo nie. Je nepochybné, že uplatnenou žalobou si žalobca uplatnil náhradu škody, ktorá
mu vznikla poistnou udalosťou. Domáhal sa poistného plnenia adekvátneho výške vzniknutej škody a
základ nároku bol daný. V súdnom konaní bol v konečnom dôsledku do základu sporu úspešný, pretože
žalovaný mu v priebehu konania znaleckým dokazovaním určenú výšku vzniknutej škody zaplatil. To, že

finálne ustálenie výšky škody nastalo až na základe podaného znaleckého posudku v súdnom konaní,
neznamená neúspech žalobcu do základu sporu. Od žalobcu nemožno požadovať, aby sa stal procesne
zodpovedným v súvislosti s predvídateľnosťou výsledku znaleckej činnosti, pokiaľ ide o výšku ustálenej
škody. Preto bolo potrebné vyhodnotiť aplikáciu pôvodného ustanovenia § 142 ods. 3 v súlade s § 255
ods.1,2Civilnéhosporovéhoporiadku,ktorýsaaplikujenaobdobnéveci,pokiaľideonárokynanáhradu

trov konania. Úspech v spore znamená, že účastník je úspešný do právneho základu sporu, a nie čo
do výšky priznaného nároku ak je potrebné jej odborné posúdenie. Súd prvej inštancie sa napokon
opätovne nevyporiadal ani dôvodnosťou aplikácie § 257 CSP (predtým § 150 ods. 1 OSP) vzhľadom na
tvrdené okolnosti žalobcom, ako okolnosti, ktoré sú hodné osobitného zreteľa.
12. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov bol povinný zohľadniť všetky odvolacie námietky, ktoré

žalobca uplatnil už voči prvému uzneseniu o náhrade trov konania a mal sa dôsledne riadiť záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu v napadnutom zrušujúcom rozhodnutí. Keďže tak neučinil a svoje
nové rozhodnutie vo veci nedostatočne a len formálne odôvodnil, sú splnené dôvody na zrušenie v
poradí druhého rozhodnutia o náhrade trov konania v súlade s § 389 ods. 1 písmena b) CSP. Odvolací
súd nepostupoval podľa § 390 CSP, pretože k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie nedošlo za

účinnosti nového procesného predpisu. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne prejedná nároky
oboch strán sporu na náhradu trov konania, rozhodne o nich vo výrokovej časti uznesenia a bude sa
pritom riadiť uvedeným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh

(§ 428 CSP).