Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/621/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899780
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2304899780.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:
JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 a advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: T. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom F. Y. XXX, F. Y., vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Mária Krasňanová, so sídlom Nám. A. Hlinku
36/9, Považská Bystrica, pod sp. zn. EX 1130/2004, o vymoženie 562,30 eura s príslušenstvom a trov
exekúcie, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 11Er/695/2004-26 zo
dňa 24. januára 2012 v spojení s opravným uznesením Okresného súd Galanta č. k. 11Er/695/2004-68
zo dňa 12.12.2013 a opravným uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 11Er/695/2004-95 zo dňa
9.1.2014, a o návrhoch oprávnenej na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku
sa z a m i e t a .

III. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku
sa z a m i e t a .

IV. Odvolacie konanie vedené na základe odvolania súdneho exekútora sa
z a s t a v u j e .

V. Povinnému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu a
o trovách exekúcie rozhodol tak, že oprávnená je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie vo výške 134,07 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie zdôvodnil
aplikáciou § 39, § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 57 ods. 1
písm. g), § 58 ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods.1 až 3 zákona č. 233/1995 Z. z.

Exekučný poriadok (ďalej len EP), vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená a povinný uzavreli 01.03.2004
zmluvu o úvere č. 3210386, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná osoba splnomocnila
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučný titul), t. j. aby v jej mene
uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre
súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a

jej príslušenstva. Nakoľko povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska zápisnica, kde
za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh vplnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej
zápisnici, povinný splatí v lehote do 21.09.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Súd dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení),

ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je v zmysle § 39 OZ považované za absolútne neplatný právny úkon,
na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), teda k
vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Z ustanovenia
§ 574 ods. 2 OZ vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná, pričom konanie povinnej osoby o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinného uznal jej záväzok, považoval súd za konanie,
ktoré je v rozpore so zákonom. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje
právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na také právo a z toho vyplýva
aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená prostredníctvom
právneho zástupcu. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie rozhodol nad rámec
svojej preskúmavacej právomoci. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných
normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. Bol to teda predovšetkým notár, ktorý pri výkone
verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s

vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom
smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o
súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Náprava nedostatkov notárskej činnosti je prípustná len
postupom podľa § 38 a § 40 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len Notársky
poriadok). Postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych

zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom,
je v rozpore s princípom právnej istoty. Povinnému nič nebránilo domáhať sa nápravy cestou zrušenia
notárskej zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody. Ak takto nepostupoval, nie je možné
zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Platná notárska zápisnica, má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia,

exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť exekučného titulu, robiť skutkové a
právne závery. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. §
44 ods. 2 EP, oprávnená žiadala, aby podľa § 109 ods. 1 písm. b) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP) prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie

o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR,
pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. Exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice porušil princíp legality, zásadu začatia konania
na návrh účastníkov, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Oprávnená poukázala na čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 14

Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je možné aplikovať tam,
kde je porušovaná rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv. V danom prípade tvrdila, že zákaz
diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR), práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru), práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1
Ústavy), ako aj na výkon a ochranu práva na pokojné užívanie majetku (čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru).

Oprávnená, aj keď výkon a ochrana jej práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mala v
konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ňou zaobchádzané odlišne.
Exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením oprávnenej ako podnikateľského
subjektu,apretototojejinépostaveniejuvylúčilozmožnostizhmotneniaakejkoľvekmajetkovejhodnoty,
ktorájejprávompatrí,atotitulomplatnejzmluvyoúvere.Odlišnézaobchádzaniesoprávnenounemožno

ospravedlniť jej iným postavením (v tomto prípade postavením podnikateľského subjektu), pretože
takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného
zaobchádzania. Oprávnená namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty,
dôkazy, ktoré by boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemala
možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Postup, ktorý si zvolil exekučný súd

navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z
reakcie oprávnenej, došlo k zmareniu exekúcie. Oprávnená nebola ako účastník konania oboznámená
s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jej právach. Exekučný súd vo
veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zisteniaskutkového stavu. Úvaha súdu nemôže byť v tomto smere podkladom pre rozhodnutie. Postupom
súdu tak bola odňatá možnosť účastníkovi konať pred súdom. Udelením predmetného splnomocnenia
oprávnenej nevznikli žiadne nové práva, či výhody, povinný iba preniesol na tretiu osobu oprávnenie

uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená,
preto splnomocnenie nemohlo spôsobiť pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby by nebolo
dojednané vôbec. Navyše povinný mohol splnomocnenie podľa § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek
odvolať, v čom mu nebránila žiadna prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie
spotrebiteľa preto nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný
právny úkon adresovaný tretím osobám, nie je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať
právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ. Plnomocenstvo udelené v zmluve
o úvere je pritom dostatočne určité a zrozumiteľné. Poukázala na to, že inštitút uznania dlhu nie je
možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym
poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením

zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vzniká. Nejde o právo, ktoré by malo vzniknúť až v budúcnosti a
ktorého by sa nebolo možné platne vzdať. K námietke súdu voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici
splatnosť dlhu oprávnená uviedla, že ide o podstatnú náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného
titulu a je predpokladom, aby uznanie dlhu bolo vykonané zákonným spôsobom. Preto nie je možné
dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh zaplatí.

Rovnakojenesprávnyzáversúdu,žezástupcanehájilzáujmypovinného,keďspísalnotárskuzápisnicu,
ktorá nie je v jej prospech. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený
vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil.
Záver súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore so záujmami zastúpenej, založil súd na dohadoch a
domnienkach. Poukázal na to, že podmienkou materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa §

41 ods. 2 Exekučného poriadku nie je účasť veriteľa. O skutočnosti, či je exekučný titul v súlade so
zákonom už raz exekučný súd právoplatne rozhodol, a to v rámci rozhodovania o žiadosti exekútora
o udelenie poverenia. V závere navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
súdu ďalšie konanie.

3. V priebehu odvolacieho konania podala oprávnená prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom
žiadala, aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení: 1.
Jemožnézaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažovaťajjednostrannýprávnyúkonspotrebiteľa,ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z
tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. Oprávnená doplnila k odvolaniu ďalšiu právnu argumentáciu, pričom poukázala na najnovší
vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR. Následne z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I.ÚS
120/2012 zdôraznila, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva
v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v notárskom poriadku. Materiálna stránka

je priamo predpísaná Exekučným poriadkom v § 41 ods. 2, vykonateľnosť notárskej zápisnice je
daná uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti. Žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani
materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť. Z tohto dôvodu
exekučný súd nepreskúmava právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotného práva, pretože je to nad
rámec skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Súd by bol povinný vykonať

takéto preskúmavanie len vtedy, ak by to bolo v zákone výslovne uvedené. Podľa oprávnenej súd
prvej inštancie svoj záver o tom, že predmetné dojednanie o zastúpení povinného je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou nijako neodôvodnil. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne
nové povinnosti, či záväzky a oprávnenej nevznikli žiadne nové práva, či výhody. Podľa oprávnenej súd
prvej inštancie sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v Smernici Rady 93/13/

EHS. Najmä nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere splnomocnenie.
Ani v indikatívnom a nevyčerpávajúcom zozname podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé,
sa v citovanej smernici nenachádza splnomocnenie, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocňuje fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne oprávnená tvrdí, že v danomprípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“, v kontexte tohto sporu Súdny
dvor Európskej únie. Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní EÚ platí pre vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore, teda

súd, proti ktorému rozhodnutiu nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Opravným prostriedkom sa
pritom myslí spravidla riadny opravný prostriedok, čo vylučuje niektoré mimoriadne opravné prostriedky,
ktoréniesúbežnedostupné.Zároveňoprávnenáponechalanauváženíexekučnéhosúdu,čieventuálnu
prípustnosť dovolania voči jeho rozhodnutiu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu bude považovať
za dostupný opravný prostriedok. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ v každom prípade ale platí,

že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu, v ktoromkoľvek štádiu
konania. Podľa názoru oprávnenej by ustanovenia vnútroštátneho práva (najmä § 36, § 38, § 40
Notárskeho poriadku, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a § 31, §
37, § 39 a § 52 a nasl. OZ) mali byť vykladané v rámci Smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl.
17, s čl. 47 Charty základných práv EÚ. Vzhľadom na to navrhla, aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c)
OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ konanie prerušil a zároveň Súdnemu dvoru EÚ predložil vyššie

uvedené prejudiciálne otázky.

5. Oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu podala aj ďalšie doplnenie odvolania, ktoré v značnej
miere kopírovalo predchádzajúce odvolania. V podanom odvolaní oprávnená dôvodila tým, že súd prvej
inštancie rozhodol v rozpore s § 205 ods. 2 písm. a) a f) OSP a odňal možnosť konať pred súdom.

Súd prvej inštancie neumožnil účastníkom exekučného konania viesť kontradiktórne konanie, v ktorom
by mohli uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým a právnym otázkam, v súvislosti s neprijateľnosťou
zmluvnej podmienky. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2010 z 18.04.201,
podľa ktorého výklad práva EÚ v rozsudku Súdneho dvora tvorí právny základ rozhodovania vo veci
samej. Takisto poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai,

Viktória Csipai, sp. Zn C-472/11 z 21.02.2013, podľa ktorého má exekučný súd upozorniť účastníkov
konania na neprijateľnú podmienku a dať im možnosť vyjadriť sa k nej. Exekučný súd nezohľadnil pri
aplikáciismernice93/13/EHSsvojupovinnosťupozorniťúčastníkovexekučnéhokonaniananeprijateľnú
podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenej vyjadriť sa k
prípadnému stanovisku povinného. Navrhla, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil

a Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky

plynúcej z tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie
vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom
naSmernicu93/13/EHSzabránivymožiteľnostireálnejpohľadávkyveriteľavočispotrebiteľovi?Vdanom
prípade súd vôbec nekládol spotrebiteľovi otázku, či zamýšľa uplatniť neprijateľnosť podmienky, napriek
tomu ju aplikoval, čím porušil záväznú interpretáciu súdneho dvora EÚ a smernicu Rady 93/13/EHS.

Vnútroštátny súd musí informovať spotrebiteľa a požiadať ho o uplatnenie neprijateľnosti - ide totiž
o všeobecné kritérium výkladu neprijateľnej podmienky určené Súdnym dvorom EÚ. Ak súd nehodlá
akceptovať túto argumentáciu, navrhla, aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a
SúdnemudvoruEÚnazákladečl.267ZmluvyofungovaníEÚpredložilprejudiciálnuotázkuvznení:„Má
sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej

neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť,
vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii,
aleboajtak,žetakátopodmienkasaaplikujeajvtedy,akspotrebiteľneoznámilsúdu,žezamýšľauplatniť
jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ V závere
navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie ďalšie konanie alternatívne, aby

konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne otázky.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie aj súdny exekútor v časti trov exekúcie s tým, že dôvody
odvolania budú doplnené po tom, čo mu súd vráti originál exekučného spisu. Súdny exekútor následne
podaním zo dňa 07.06.2012 vzal svoje odvolanie proti trovám exekúcie späť.

7.Súdprvejinštancieopravnýmuznesenímč.k.11Er/695/2004-68zodňa12.12.2013opravilnapadnuté
uznesenie v časti uvedenia správneho označenia právneho zástupcu oprávnenej a v časti označeniasúdneho exekútora. Ďalším opravným uznesením č. k. 11Er/695/2004-95 zo dňa 09.01.2015 opravil
opravné uznesenie v časti označenia súdneho exekútora.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 9a ods. 1 EP v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods.

1 EP), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 4 EP), po skonštatovaní,
že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods.1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je vecne správne.

11.Podľa§238ods.1EPkonaniazačatépred1.9.2005sadokončiapodľaprávaplatnéhodo31.8.2005,
ak odsek 2 neustanovuje inak.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že medzi oprávnenou ako veriteľom a povinným ako dlžníkom bola

01.03.2004 uzavretá zmluva o úvere č. 3210386, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnému úver
12.000,- Sk, ktorý sa povinný zaviazal zaplatiť v 12 dvojtýždňových splátkach po 1.540,- Sk. Súčasťou
zmluvy o úvere je aj splnomocnenie, na základe ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra, so sídlom v Bratislave, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene
dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny

výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 EP, na celý majetok
dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

13. Z notárskej zápisnice napísanej notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, č. N
2344/2004, NZ 69305/2004 z 12.09.2004 vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír, advokát so sídlom v Bratislave,

konajúci na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene
povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej v celkovej výške 20.742,- Sk a zaviazal sa dlh
zaplatiť do 21.09.2004 k rukám oprávnenej a zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej
lehote súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 EP s tým, aby notárska zápisnica bola použitá
ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 EP.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou, teda zmluvou
spotrebiteľskou a opačná námietka oprávnenej v odvolaní s poukazom na nižšie uvedené neobstojí.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS), ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho

§ 23a účinný v období od 01.01.2000 do 24.11.2004, teda v čase uzavretia danej zmluvy, upravoval tzv.
typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých
prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods.
2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu
spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1.

podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na
prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.16. Z formy a obsahu predmetnej zmluvy je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť vo
viacerých prípadoch vo forme predtlače, do ktorej sa dopisovali iba jednotlivé údaje špecifikujúce dlžníka
a predmet úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom

nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené
tzv. typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle § 23a ZoOS obsahovať neprimerané podmienky, ktoré
na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a
ani podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi pod následkom ich absolútnej neplatnosti v zmysle
cit. § 39 OZ.

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami
zastupovanej povinného, v dôsledku čoho sú predmetné splnomocnenie i nadväzný právny úkon
obsiahnutý v danej notárskej zápisnici neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná
a materiálne nevykonateľná.

18. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

19. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na

základe dohody o plnomocenstve.

20. Podľa § 24 OZ zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

21. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon
urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

22. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

23. Z vyššie citovaného § 22 ods. 2 OZ vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú
v rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené zástupcom v rozpore s

citovaným ustanovením sú potom v zmysle § 39 OZ absolútne neplatné.

24. V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal
priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice
advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy

o úvere veriteľom - oprávnenou. Povinný splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu
iného zástupcu mu vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Navyše odvolaciemu súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známy vzťah medzi oprávnenou a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý oprávnenú
zastupuje v mnohých exekučných konaniach voči dlžníkom z rovnakých formulárových zmlúv. Zo
skutočnosti, že záujmy veriteľa, resp. oprávnenej a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta, sú

nesporne v rozpore so záujmami dlžníka a povinného, vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinného
a Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je
pre rozpor so zákonom, konkrétne s § 22 ods. 2 OZ s poukazom na § 39 OZ, absolútne neplatným
právnymúkonom.KeďžepotomMgr.TomášKušnírnemaloprávneniepovinnéhopripredmetnomuznaní
záväzku a vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice zastupovať, jeho právny úkon

zachytený v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný a notárska zápisnica ako exekučný
titul neúčinná a materiálne nevykonateľná s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c) EP, keďže v nej fakticky
chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby s exekúciou.

25. S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinný ako dlžník mal možnosť s

poukazom na § 33b OZ predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať, na
čo poukazovala oprávnená. Naviac odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Z
podstaty veci totiž logicky vyplýva, že nemožno účinne odstúpiť od právneho úkonu, ktorý je od počiatku
absolútne neplatný.26. Už len vyššie uvedené skutočnosti postačovali pre záver súdu, že predmetná notárska zápisnica je
materiálne nevykonateľná, čo zakladá dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a preto boli splnené

podmienky pre zastavenie exekúcie, a to s poukazom na § 58 ods. 1 EP i bez návrhu. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2010, podľa ktorého je
exekučný súd oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie

zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58
ods.1 EP).

27. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku) upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo môže
súd urobiť nie je v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne o zastavení

exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného
vymáhania pohľadávky. Súd prvej inštancie sa preto správne zaoberal zákonnosťou exekučného titulu,
hoci už bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd je povinný
v každej fáze exekučného konania skúmať podmienky pre výkon rozhodnutia. Zastavenie exekúcie
je v prípade, že došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak stať nemalo, možnosťou exekučného súdu

napraviť toto svoje zlyhanie. Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi pritom
netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 230 CSP (pred účinnosťou CSP § 159 ods. 3
OSP). Poverenie na vykonanie exekúcie je totiž len individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame
právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný
súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým

súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať (z uznesenia Najvyššieho súdu SR
z 1. februára 2012, sp. zn. 5 Cdo 205/2011). Preto neobstojí námietka oprávnenej, že súd vec už raz
posudzoval a právoplatne rozhodol pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a preto sa už nemohol
danými otázkami zaoberať znova.

28. Napokon odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere za
absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi (citovaný § 23a ZoOS v
spojení s § 39 OZ) i z toho dôvodu, že danú zmluvnú podmienku v predmetnej typovej (spotrebiteľskej)
zmluve v podobe splnomocnenia považoval za neprimeranú podmienku, ktorá na škodu spotrebiteľa
zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ktorá je zároveň v rozpore

s dobrými mravmi. Neprimeranosť tejto podmienky a jej rozpor s dobrými mravmi odvolací súd videl
v tom, že daný dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, teda v
čase, keď žiaden dlh dlžníka, povinného ešte neexistoval a do budúcna nebolo možné predpokladať
či vôbec vznikne a ak áno, kedy a v akej výške. Uznať záväzok alebo uznať dlh je v zmysle § 558
OZ výlučným právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať alebo aj nemusí. Pokiaľ povinný ako

dlžník predmetným splnomocnením fakticky postúpil toto svoje právo uznať dlh už v čase uzavretia
zmluvy o úvere, kedy ešte žiaden dlh existovať nemohol a nebolo ani zrejmé, či bude existovať, kedy
a v akej výške, pričom zároveň na uznanie dlhu splnomocnil jej úplne neznámu tretiu osobu, ktorá jej
bola vnútená v predtlači zmluvy vopred vyhotovenej veriteľom, čím sa zároveň vopred vzdal možnosti
namietať dlh i jeho výšku, založilo to nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka

a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi. I z tohto dôvodu je predmetné splnomocnenie absolútne
neplatné. Nadväzne nemôže byť platné ani substitučné plnomocenstvo a napokon ani právny úkon
obsiahnutývnotárskejzápisnici,ktorýmjevyhláseniepovinnéhoouznaníprávnehozáväzkuaosúhlase
s vykonateľnosťou, ktorú za neho mal vykonať splnomocneným advokátom substitučne splnomocnený
koncipient.

29. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže ako exekučný titul bola oprávnenou predložená
notárska zápisnica, ktorá v sebe obsahuje absolútne neplatný právny úkon o uznaní dlhu a súhlase s jej
vykonateľnosťou, v dôsledku čoho nemôže byť účinným a materiálne vykonateľným exekučným titulom,
bolo plne dôvodným, aby súd prvej inštancie súd preskúmavaným uznesením predmetnú exekúciu

zastavil, nakoľko absentuje vykonateľný exekučný titul.

30. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie je aj prípad,ak sa v konaní zistí, že predložená notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná, pretože právny
úkon v nej obsiahnutý, ktorým je vyhlásenie povinnej osoby o uznaní právneho záväzku a o súhlase s
vykonateľnosťou je absolútne neplatný. V týchto prípadoch treba exekúciu zastaviť podľa ustanovenia §

57 ods. 1 písm. g) EP, z dôvodu, že exekúcia je neprípustná, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať.

31. Odvolací súd poukazuje i na závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 183/2011,
ktorým odmietol ako zjavne neopodstatnené sťažnosti oprávneného v obdobných prípadoch a uzavrel,

že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky (tu oprávneného)
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu majetku podľa
čl. 1 Dodatkového protokolu. Konštatoval, že jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je
relevantný exekučný titul, preto ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným
titulom buď z hľadiska formálneho, alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod
na zastavenie exekučného konania.

32. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 CSP potvrdil.

33. Odvolací súd návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1, písm. b) CSP (pred

účinnosťou CSP § 109 ods. 1 písm. b) OSP) nevyhovel a tento zamietol, pretože ustanovenia právnych
predpisov, ktoré vo veci aplikoval, nie sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

34. Podľa § 44 ods. 2 EP, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

35. Uvedené ustanovenie nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s princípmi právneho
štátu. V tomto ustanovení zákonodarca zveril exekučnému súdu právomoc pred udelením poverenia
exekútorovi, preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania garantom
jeho zákonnosti, čo sa najvýraznejšie prejavuje v tomto štádiu exekučného konania - teda v štádiu

rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný
súd dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada, pre
ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenie zamietne a exekučné konanie zastaví.
Takáto právomoc exekučného súdu je plne v súlade s princípmi právneho štátu, nie je preto dôvod
na prerušenie konania. Navyše Ústavný súd SR sa k tejto otázke už vyjadril v uznesení č. k. II. ÚS

545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu
v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu. Rovnako v už vyššie spomínanom uznesení IV. ÚS 183/2011 Ústavný súd uviedol,

že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie tohto konania. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu aj v rozhodnutí
IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné,
ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

36.Odvolacísúdpritomnepovažovalzapotrebnéexekučnékonanieprerušiťanizdôvodu,žebyvyhovel
návrhu oprávnenej a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a
sekundárneho úniového práva tak, ako to požadovala oprávnená.

37. Podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP (pred účinnosťou CSP- § 109 ods. 1 písm. c) OSP) súd konanie
preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.38. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267

Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj ZFEÚ) má
povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady

ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie
a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva
rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

39. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej

otázkejezakotvenávdruhejvetečlánku267ZFEÚ.Tútopovinnosťvšaknemožnovykladaťabsolútne,t.
j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o
predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia CSP ani skôr účinného OSP totiž nevyplýva, že všeobecný
súd musí na návrh účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom takéhoto

procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie
zákona Slovenskej republiky, do ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo ak sa aplikuje
ustanovenie úniového právneho predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku
týkajúcu sa výkladu normy práva Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to považuje za
potrebné pre rozhodnutie sporu, o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo

veci samej navrhli alebo nie. Súd proti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný prostriedok
podľa vnútroštátneho práva, je v zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale s výnimkou
prípadov, ak v danej oblasti už existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné
pochybnosti o možnosti uplatniť túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa správny spôsob výkladu
dotknutého práva javí byť úplne jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd proti rozhodnutiam ktorého

je prípustný opravný prostriedok (aj mimoriadny) môže sám rozhodnúť o správnom výklade práva
Únie a použiť ho na ním zistený skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora mu
poskytuje dostatok informácií. Ak však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí
položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne
konanie o predbežnej otázke).

40. V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora vo veci ESD-C-302/2004, ale Európsky súdny dvor
nemá právomoc na zodpovedanie prejudiciálnej otázky vtedy, ak okolnosti skutkového stavu v merite
veci predchádzajú vstupu do EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňom 01.05.2004 a keďže
k uzavretiu záväzkového vzťahu, z ktorého sa odvodzuje vymáhaný nárok, došlo ešte 01.03.2004,

teda pred vstupom Slovenska do EÚ, z tohto hľadiska nie je daná právomoc ESD na zodpovedanie
prejudiciálnych otázok v danej veci.

41. Na základe uvedeného, odvolací súd z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora EÚ, návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

42. Podľa § 369 ods. 1 a 3 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť,
odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

43. Odvolací súd v súlade so späťvzatím odvolania súdnym exekútorom v zmysle § 369 ods. 1 a 3 CSP
zastavil odvolacie konanie vedené na základe odvolania súdneho exekútora.

44. V tomto konaní mal plný úspech povinný a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu preto mala byť priznaná
náhrada trov odvolacieho konania. Povinnému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené

výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods.
1 CSP), preto mu ich náhrada nebola priznaná.

45. Toto uznesenie bolo odvolacím senátom prijaté počtom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).