Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/523/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6615209275.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej veci
oprávneného v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti

povinnému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXX/XX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky
vo výške 3.417,06 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX
3678/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/524/2015-27 zo
dňa 21. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd p o k r a č u j e v exekučnom konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 ako oprávneným, ktorý sa stal právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 45 869 464.

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 5Er/524/2015-27 zo dňa 21. júla 2016 z r u š u j

e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 5Er/524/2015-27 zo dňa 21. júla 2016 žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX
3678/15 zamietol.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom v Bratislave sp. zn. IA-A/0913/0374 zo dňa 25.08.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný
na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa
12.06.2009, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. V časti II., bod 10.2.2
Všeobecných obchodných podmienok si zmluvné strany dohodli rozhodcovskú doložku.

3. Zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku okresný súd vyhodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 2 písm. b), § 3 ods.
1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpísania zmluvy.

4. Pri posudzovaní predmetného vzťahu vychádzal najmä z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
zo smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

najmä z článku 6 ods. 1, článku 3 ods. 1 a z bodu 1 písm. q) prílohy smernice. Poukázal aj na judikatúruEurópskeho súdneho dvora, a to na rozsudok vo veci Océano Grupo Ediotrial a Salvat Editores C-240/98
až C-244/98, rozsudok vo veci Cofidis C-473/00.

5. Súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo
vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako súčasti formulárovej zmluvy
o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v písm. q)
bodu 1 prílohy ku smernici Rady 93/13/EHS z apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v tom, že rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov

zo zmluvy. Vychádzajúc z povahy zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude v končenom
dôsledku mať právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ,
nakoľkomierajehoprávvočidruhejzmluvnejstranevsúvislostismieroupovinnostídlžníkazabezpečuje
takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany dlžníka. Z uvedeného mal za zrejmé, že veriteľ od počiatku koncipovaním rozhodcovskej doložky
sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza

v mieste jeho sídla. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou aj napriek jej formálnemu zneniu
reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. K závažnému narušeniu rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici Rady
93/13/EHS dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v
prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom súde domáhať sa možnosti uskutočniť konanie

na súde v mieste jeho bydliska ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní. Spotrebiteľ podpisom
zmluvy, obsahom ktorej je rozhodcovská doložka sa vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v demokratickom zriadení a v
podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

6. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere
bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. Rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným

titulom na vykonanie exekúcie. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval exekučný titul za
materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo
vykonaní exekúcie. Preto podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný
súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. V prípade, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na
výkon rozhodnutia, alebo exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Mal za to, že

exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených
medziach (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovský rozsudok
má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu. Súd
nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne
hodnotiť bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a

preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konštatoval, že jeho právny
predchodca uzatvoril platnú rozhodcovskú doložku v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní.
Zdôraznil, že jeho právny predchodca Y. P., a.s. pri uzatváraní rozhodcovskej doložky postupoval v
súlade s ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. V prípade, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa ust. §

44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom
ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný stav (či už po vykonaní takýchto dôkazov, alebo bez
toho) na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný
dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situáciivyjadriť. Nesúhlasil s aplikáciou Smernice EHS č. 93/13/EHS. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov
Slovenskej republiky. Nakoniec uviedol, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku. Nakoniec poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ
súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s.,
zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR
a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v súlade s ust. § 73 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

8. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1

CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor žiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok sp.

zn. IA-A/0913/0374 zo dňa 28.05.2014, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave. Z exekučného titulu je
zrejmé,žerozhodcovskýmrozsudkombolovyhovenénávrhužalobcu(oprávneného)včastiozaplatenie
sumy 3.417,06 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Y. P., a.s., P. a povinným

dňa 12.06.2009. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

11. Odvolací súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I Oddiel: Sro, Vložka číslo:
67934/B zistil, že spoločnosť oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45

869 464 zanikla v dôsledku zlúčenia a z obchodného registra bola vymazaná dňa 09.08.2017. Právnym
nástupcom zaniknutej spoločnosti oprávneného je BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 967 692.

12. Odvolací súd skôr, ako rozhodol o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu, rozhodol

o pokračovaní s právnym nástupcom oprávneného.

13. Podľa ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Podľa ust. § 64 CSP Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

15. Vzhľadom na to, že odvolací súd mal preukázané, že spoločnosť oprávneného zanikla dobrovoľným

výmazom z obchodného registra v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, na základe čoho došlo k
prechodu práv a povinností z exekučného titulu z pôvodného oprávneného na túto spoločnosť, odvolací
súd podľa ust. § 64 CSP rozhodol o pokračovaní v konaní so spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto ako univerzálnym právnym nástupcom

pôvodného oprávneného.16. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").

17. Podľa ust. § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

18. Podľa ust. § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd

rozhodne,ževkonanípokračujesdedičmistrany,prípadnestými,naktorýchpodľavýsledkudedičského
konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

19. Citované ust. § 161 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na
to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania), aby súdne konanie
mohlo prebehnúť a súd mohol vydať rozhodnutie. Medzi základné procesné podmienky (okrem iných),

ktoré má súd povinnosť si všímať aj bez návrhu po celý čas konania, je splnenie podmienok procesnej
subjektivity, t.j. spôsobilosť mať práva a povinnosti. Procesná subjektivita predstavuje procesnú
podmienku účastníkov konania, ktorej neexistencia predstavuje závažnú vadu procesu. Ak účastníkom
konania je fyzická osoba, strata jej procesnej subjektivity je zároveň stratou spôsobilosti na práva
a povinnosti (právnej subjektivity). Ak smrť fyzickej osoby nastane v priebehu konania prichádza do

úvahy zastavenie konanie alebo pokračovanie v konaní. Súd pokračuje v konaní najmä vtedy, ak ide o
majetkový spor. V prípade, že ide o majetkový spor a súd pokračuje v konaní podľa citovaného ust. § 63
ods. 2 CSP, súd rozhodne o pokračovaní v konaní s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých
prešlo právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že povinný Y. Y. zomrel dňa XX.XX.XXXX, t.j. skôr, ako
súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto z dôvodu
nedostatku podmienky konania zmätočné a ako také ho treba zrušiť.

21. Ak po začatí konania účastník stratí procesnú spôsobilosť (ust. § 61 CSP) postup súdu upravuje ust.

§ 63 CSP. Je vecou súdu, aby podľa povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu
v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania a
rozhodnúť o pokračovaní s týmito právnymi nástupcami.

22. Keďže v prvoinštančnom konaní vystupoval ako účastník konania (povinný) Y. Y., nar. XX.XX.XXXX,

bytom T. XXX/XX, Y., ktorý už procesnú spôsobilosť nemal, rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
procesnou vadou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie
vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou chybou, nemôže byť považované za správne.
Skutkové a na ne nadväzujúce právne závery súdu prvej inštancie sú preto zatiaľ predčasné a
odvolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania oprávnenie na ich hodnotenie.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods.
1 písm. a) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

24. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).