Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614206687
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614206687.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing.
Mgr.Z.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomO.D.,E.č.XXX,zastúpenýsplnomocnenýmzástupcomAdvokátska
kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, ul. Seberíniho č. 1, IČO: 36 866 687, proti žalovanej:
X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. G., ul. H. č. XXX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej

proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/210/2014-233 zo dňa 27. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým sa zriaďuje v prospech vlastníka stavby zapísanej na
LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor,
katastrálne územie a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele C-
KN 602/2 vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými
prostriedkami cez pozemok parcelné číslo 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec O. G., v rozsahu uvedenom
v geometrickom pláne č. 36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom Hricom, 034 83 Ivachnová
č. 181, IČO: 36 995 258, zo dňa 15.06.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a vo výroku o
trovách konania z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, odvolanie žalovanej o d m i e t a .

Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.10.2015, ktorý bol
doručený súdu dňa 05.10.2015, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 5C/210/2014-233 zo dňa 27.10.2016 zamietol návrh
žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.10.2015, ktorý bol doručený súdu dňa 05.10.2015. Zriadil v
prospech vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu
Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo

XXX, postaveného na parcele C-KN 602/2 vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu
peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok parcelné číslo 609/1 záhrady, zapísanej na LV
č. XXX, vedenej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec
O. G., v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne č. 36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom
Hricom, 034 83 Ivachnová č. 181, IČO: 36 995 258, zo dňa 15.06.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
rozsudku. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 354 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.
Súd v zmysle § 162 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“, zamietol
návrh žalovanej na prerušenie konania, ktorý podala dňa 05.10.2015, nakoľko tento nebol dôvodný.
Žalovaná sa prerušenia konania domáhala z dôvodu, že podala dovolanie vo veci Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 4C/145/2013. Najvyšší súd SR dovolanie žalovanej odmietol uznesením č. k.

8Cdo 363/2015-725 zo dňa 23.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.04.2016.V súlade s ust. § 151o ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka súd žalobe žalobcu o zriadenie vecného
bremena spočívajúce v práve cesty čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal zriadenia vecného bremena v zmysle ust. § 151o ods. 3 Občianskeho

zákonníka v prospech podielového spoluvlastníka stavby a pozemku, spočívajúceho v práve cesty
vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez pozemok vo výlučnom vlastníctve
žalovanej, zapísaný ako parc. KN-C č. 609/1, v rozsahu vyznačenom v priloženom geometrickom
pláne, za jednorázovú odplatu vo výške 354 eur. V konaní mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu, ktorý je vlastníkom stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku KN-C

parc. č. 602/2 a vlastníkom pozemku KN-C č. 602/1 druh pozemku záhrady. Občiansky zákonník v
ust. § 151o ods. 3 umožňuje zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok v prípade, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Rozhodnutie súdu podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka patrí medzi rozhodnutia konštitutívnej povahy, ktoré sú podkladom pre zápis do
katastra nehnuteľností, preto musí byť vecné bremeno v žalobe ako aj vo výroku rozhodnutia označené

dostatočne určito a zrozumiteľne. Pokiaľ sa vecné bremeno zriaďuje k časti nehnuteľnosti, musí byť
vyznačené v geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku. Žalobca navrhované vecné bremeno
dostatočne určitým spôsobom popísal v žalobnom návrhu výroku rozsudku tak, aby tento návrh mohol
byť pojatý do výroku súdneho rozhodnutia a pripojil aj geometrický plán, v ktorom bolo navrhované
vecné bremeno vyznačené. Ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre zriadenie vecného

bremena súdom splnenie dvoch podmienok, a to: vlastník stavby, ktorý sa domáha zriadenia vecného
bremena nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý prístup k stavbe umožňuje a súčasne
prístupvlastníkakstavbeniejemožnézabezpečiťinak.Žalobcavkonanípreukázal,ženiejevlastníkom
priľahlého pozemku, ktorý mu v súčasnej dobe umožňuje prístup k stavbe, ktorej je vlastníkom. V
súčasnosti je možný prístup k stavbe k rodinnému domu č. 177, cez pozemky parc. KN-C č. 601/1, KN-C

č. 603 alebo cez pozemok KN-C č. 609/1. Žalobca preukázal, že pozemok KN-C č. 601/1 je v podielovom
spoluvlastníctve siedmich spoluvlastníkov. Pozemky KN-C parc. č. 603, KN-C č. 609/2 sú vo vlastníctve
žalovanej. Z fotodokumentácie ako aj z kópie katastrálnej mapy bolo preukázané, že na pozemku č.
609/2 sa nachádza humno, ktoré je v blízkosti rodinného domu. Spornou v konaní bola skutočnosť, či
prístup žalobcu k stavbe súp. č. XXX možno zabezpečiť inak. Súd pri rozhodovaní prihliadol k tomu,

že pri zriadení vecného bremena tak ako to požadoval žalobca, obmedzený menší okruh vlastníkov,
bude obmedzená len žalovaná. V prípade, že by bolo zriadené vecné bremeno cez pozemky KN-C č.
601/1, KN-C č. 603 došlo by k obmedzeniu vlastníckeho práva siedmich osôb. Súd tiež prihliadol k tomu,
že žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu od žalovanej preto bolo logické obmedziť
jej vlastnícke právo k pozemku. Fotodokumentáciou bolo preukázané, že v čase, keď bola vlastníčkou

rodinného domu žalovaná, existovala prístupová cesta k stavbe cez pozemok KN-C č. 609/1. Podľa
súdu zákon predpokladá zriadenie vecného bremena za odplatu. Pri určení ceny za odplatu vychádzal
zo znaleckého posudku č. 39/2016, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu jednorázovej odplaty
za zriadenie vecného bremena v sume 354 eur, ktorú súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu zamietol v časti zriadenia vecného bremena v práve

cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej KN-
C č. 609/1 ku pozemku KN-C parc. č. 602/1 záhrady o výmere 727 m2 zapísanej na LV č. XXX, ktorý je
vo vlastníctve žalobcu, z toho dôvodu, že vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok sa v zmysle
ust. k 151o Občianskeho zákonníka je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech
vlastníka pozemku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p. Žalobca bol
v spore úspešný, v základe žalovaného nároku zriadenia vecného bremena, preto mu vzniklo právo na
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná.
V prvom rade k bodu 27 odôvodnenia rozsudku odôvodňujúcom zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti
zriadenia vecného bremena vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez priľahlý
pozemok žalovanej KN-C č. 609/1 ku pozemku KN-C č. 602/1 záhrady o výmere 727 m2, zapísanej
na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu uviedla, že navrhovaná cesta je podľa znaleckého

posudku navrhnutá ako prístup k parc. KN-C č. 609/3, teda tiež k parcele, na ktorej nestojí predmetná
nehnuteľnosť, ku ktorej by malo byť zriadené vecné bremeno, tá sa nachádza na KN-C parc. č. 602/2.
Túto skutočnosť považuje za nesprávne rozhodnutie súdu a preto žiada o zrušenie rozsudku v plnom
rozsahu. Ako ďalšie skutočnosti uviedla, že súd nesprávne vyhodnotil fakt, v ktorom žalobca uvádza, žek nehnuteľnosti pri kolaudačnom rozhodnutí musela byť aj prístupová cesta. V čase, keď bola predmetná
nehnuteľnosť skolaudovaná nebol v platnosti zákon, ktorý túto skutočnosť vyžadoval a ani by to nebolo
možné, nakoľko v tom čase okolité parcely, kadiaľ by táto prístupová cesta viedla, neboli vo vlastníctve

vlastníka stavby v čase kolaudácie. Žalobca si bol skutočnosťou, že k predmetnej nehnuteľnosti nie je
zriadená prístupová cesta, vedomý už v čase jej kúpy v dobrovoľnej dražbe, nakoľko tento argument
použil aj pri vedenom súdnom spore s ňou o neplatnosti dražby. Považovala preto jeho tvrdenie teraz
ako účelové a súd zavádzajúce z toho dôvodu, že ide o zriadenie novej prístupovej cesty, nie ako sa
v rozhodnutí súdu uvádza, že ide o cestu už existujúcu, prístupovú, čo považuje za veľký zásah do

svojich vlastníckych práv. Ďalej žalovaná uviedla, že cez parcelu KN-C č. 609/1 tiež prechádza verejná
kanalizácia, ktorá síce nie je zaznačená na liste vlastníctva ako vecné bremeno, čo však nie je jej
chybou, ale vecou správcu, Vodárni a kanalizácii, a.s. To nič nemení na fakte, že ona ako vlastník
pozemku musí strpieť obmedzenia spočívajúce v ochrannom pásme, ktoré nedovoľuje v žiadnom mieste
žiadne stavebné zásahy, teda ani možnosť zriadenia cesty. Taktiež sa na danom pozemku nachádza
elektrická prípojka a kanalizácia k nehnuteľnosti na parc. KN-C č. 609/4, ktorá tiež nie je vyznačená v

liste vlastníctva, táto ale bola zriadená ešte v čase, keď ona nebola vlastníkom parcely KN-C č. 609/1.
Podľa žalovanej pôvodný návrh na zriadenie vecného bremena práva prechodu žalobcom bol aj cez
parcelu KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603, túto časť návrhu ale žalobca vzal späť po zistení, že parcela KN-
C č. 601/1 má viacerých vlastníkov, a teda by musel podať novú žalobu na súd. Táto parcela je však
spoločným dvorom a je na nej zriadená prístupová cesta vedúca od hlavnej cesty, ktorú využívajú aj

ostatní vlastníci, takže by nešlo o veľký zásah do ich práv. Žalobca taktiež odmieta brať do úvahy fakt,
že cez parcelu č. 603 vedú prípojky energií k nehnuteľnosti, ktorej je v súčasnosti vlastníkom a cez ktorú
bude v budúcnosti potrebovať viesť elektrickú prípojku k danej nehnuteľnosti, to znamená, že jej aj tak
vznikne ujma na vlastníckych právach. Žalovaná bola názoru, že pri zriaďovaní vecného bremena by sa
mal súd riadiť pravidlom a znením zákona, že má ísť o čo najmenší zásah do jej vlastníckych práv, má

sa využiť možnosť, ak taká je, o čo najmenší zásah, pri tomto rozhodnutí bude ale ona znevýhodnená
tým, že bude postihnutá dvakrát. V prvom prípade to bude pri uznaní tohto rozsudku a znehodnotení
parcely KN-C č. 609/1 a následne v budúcnosti bude vynútený zásah do jej práv pri parcelách KN-C č.
601/1 a KN-C č. 603, cez ktoré sú vedené energie. Podľa žalovanej na parcele KN-C č. 609/1 kadiaľ
je navrhnutá daná prístupová cesta bude znehodnotená a jej vlastnícke práva a užívanie obmedzené,

nielen z toho dôvodu, že nebude môcť svoju parcelu ohradiť a uzamknúť, ale aj z dôvodu, že žalobca
má v úmysle svoju nehnuteľnosť využívať na komerčné účely, ako apartmánový dom pre turistov, čo
značne naruší jej pokojné užívanie jej nehnuteľnosti. Taktiež je sporné, ak je návrh podaný v zmysle
prístupovej cesty k rodinnému domu, a tento fakt sa zmení po prestavbe žalobcovej nehnuteľnosti na
účel podnikania. Budú jej tiež plynúť povinnosti v údržbe cesty, ktorá bude slúžiť na komerčné využitie

nehnuteľnosti žalobcu, čo považuje za neprípustné zasahovanie do jej práv. Žalovaná preto navrhla
rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť okresnému súdu a zriadiť vecné bremeno tak, aby boli čo
najmenej poškodené a obmedzené jej vlastnícke práva, teda zriadený prístup cez parcely KN-C č. 601/1
a KN-C č. 603.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§
389 ods. 1 písm. b/, c/, § 391 C. s. p.) a v časti odmietol podľa § 386 písm. b/ v spojení s § 359 C. s.
p. a to z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a vyhovel
návrhu žalobcu tým, že zriadil v jeho prospech ako vlastníka stavby zapísanej na LV č. XXX, vedenej
v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, katastrálne územie
a obec O. G., rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele KN-C č. 602/2 vecné
bremeno spočívajúce v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez

pozemok žalovanej parcelné číslo KN-C 609/1 záhrady, zapísanej na LV č. XXX, vedenej v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálne územie obec O. G., v rozsahu uvedenom
v geometrickom pláne č. 36995258-28/2015 vyhotovenom Ing. Františkom Hricom, 034 83 Ivachnová č.
181, IČO: 36 995 258, zo dňa 15.06.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku a žalobcu zaviazalzaplatiť žalovanej sumu 354 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku pričom vo zvyšnej časti
žalobu zamietol.

6. Okresný súd pokiaľ zvyšnú časť žaloby zamietol rozhodnutie odôvodnil v bode 27 nasledovne: „Súd
zamietol žalobu v časti zriadenia vecného bremena v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu
dopravnými prostriedkami cez priľahlý pozemok žalovanej č. 609/1 ku pozemku CKN parc. č. 602/1
záhrady o výmere 727 m2, zapísanej na LV č. XXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu z toho dôvodu, že
vecné bremeno práva cesty cez priľahlý pozemok sa v zmysle ust. § 151o Občianskeho zákonníka je

možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku“.

7. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie proti rozsudku okresného súdu v celom
rozsahu, odvolací súd jej odvolanie proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým vo zvyšnej časti
žalobu zamietol, odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b/ C. s. p.). Výrok
napadnutého rozsudku je totiž výrokom zamietajúcim, t.j. výrokom, ktorým bolo rozhodnuté v prospech

odvolateľky (hoci len čiastočne) a nakoľko žalobca odvolanie proti tomuto výroku nepodal, odvolateľka
niejevzmysle§359C.s.p.subjektívneoprávnenouosobounapodanieodvolaniaprotivýrokurozsudku
okresného súdu, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

8. Žalovaná v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedla, že navrhovaná cesta je podľa znaleckého

posudku navrhnutá ako prístup k parcele KN-C 609/3 teda tiež k parcele na ktorej nestojí predmetná
nehnuteľnosť ku ktorej by mohlo byť zriadené vecné bremeno, tá sa nachádza na KN-C parc. č. 602/2.

9. Zákonom č. 586/2007 Z. z. bolo do Občianskeho zákonníka doplnené nové ustanovenie § 151o
ods. 3, ktoré zaviedlo nový druh vecného bremena - právo cesty cez priľahlý pozemok. Ide o vecné

bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje vlastníka pozemku, ktorý sa nachádza pri
stavbe odlišného vlastníka.

10. Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka

stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.

11. Podľa odvolacieho súdu pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli nielen
bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej

komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým
pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero
pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. S prihliadnutím na uvedené aj podľa
odvolaciehosúdužalobcataknaplnilpodmienkustanovenúvust.§151oods.3Občianskehozákonníka,
že pozemok, cez ktorý sa má zriadiť právo cesty cez parc. KN-C č. 609/1 je priľahlým pozemkom, ktorý

nie je v jeho vlastníctve.

12. Žalovaná v odvolaní navrhovala, aby bol vecným bremenom zriadený prístup cez parcely KN-C č.
601/1 a KN-C č. 603. Poukázala na to, že parc. KN-C č. 601/1 je spoločným dvorom a je na nej zriadená
prístupová cesta vedúca od hlavnej cesty, ktorú využívajú ostatní vlastníci, tak že by nešlo o veľký zásah

do ich práv.

13. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil tým, že v prípade, že by bolo zriadené vecné bremeno cez
pozemky KN-C č. 601/1 a KN-C č. 603 došlo by k obmedzeniu vlastníckeho práva siedmich osôb. Súd
tiež prihliadol k tomu, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu od žalovanej, preto

bolo logické obmedziť len jej vlastnícke právo k pozemku. Tento názor považoval aj odvolací súd za
správny a osvojil si ho.

14. V ďalšej časti odvolania žalovaná namietala, že parcela KN-C č. 609/1 kadiaľ je navrhnutá daná
prístupová cesta bude znehodnotená a jej vlastnícke práva a užívanie je obmedzené, nielen z toho

dôvodu, že nebude môcť svoju parcelu ohradiť a uzamknúť ale aj z dôvodu, že žalobca má v úmysle
svoju nehnuteľnosť využívať na komerčné účely (apartmánový dom pre turistov) čo značne naruší jej
pokojné užívanie jej nehnuteľnosti.15. Zákon nehovorí o tom na aký účel má slúžiť stavba ku ktorej sa má vo forme vecného bremena
zabezpečiťprístup.Ztohtohľadiskamôžeísťostavbu,ktoráslúžinaakýkoľvekúčel.Zhľadiskaaplikácie
§151oods.3Občianskehozákonníkanezáležípretonatom,čistavbaslúžinaúčelybývania,podnikania

alebo na verejné účely. Avšak z hľadiska rozsahu práva cesty je dôležitá hospodárska prestavba stavby,
resp. spôsob a rozsah jej užívania. Na tieto okolnosti musí prihliadať aj súd, ktorý bude o práve cesty
cez priľahlý pozemok rozhodovať. V súvislosti s bývaním si treba napr. uvedomiť, že právo cesty nemusí
slúžiť výlučne pre potreby vlastníka stavby. Právo cesty ako vecné bremeno charakteru in rem môže
slúžiť všetkým osobám, ktoré sa v stavbe zdržiavajú, resp. pre ktoré je potrebné zabezpečiť právo

cesty (nájomca, príslušníci domácnosti vlastníka stavby). Právo cesty môže tiež slúžiť aj na príležitostné
návštevy vlastníka stavby. Okrem toho účel práva cesty nemožno dodatočne meniť. Ak stavba začala
slúžiť na iné účely, než sa pôvodne predpokladalo, účel práva cesty nemôže vlastník stavby dodatočne
rozširovať (napr. ak sa stavba začne používať na podnikanie). V takom prípade je potrebné nové
rozhodnutie súdu vo veci. Okrem toho v rozhodnutí o zriadení vecného bremena cesty je potrebné určiť,
kadiaľ povedie cesta, a tiež, akým spôsobom môže by právo vykonávané a aký jej jeho obsah (napr.

právo prejazdu automobilom môže byť limitované určitým časom a druhom motorového vozidla).

16. S prihliadnutím na uvedené je podľa odvolacieho súdu pre rozhodnutie súdu rozhodujúce aj na
aký účel stavba slúži lebo s tým súvisí aj účel práva cesty a dôsledkom ktorého je rozsah a spôsob
užívania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná na skutočnosti ohľadom využívania stavby na podnikanie

poukazovala aj v konaní pred okresným súdom (č.l. 225 spisu). Okresný súd na tieto skutočnosti
dokazovanie nezameral napr. výsluchom žalobcu. Z vykonaného dokazovania tak nie je zrejmé na aký
účel má stavba, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup slúžiť či na bývanie alebo podnikanie. Tiež
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd rozhodnutím zriadil vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami a to bez toho, aby požadoval na

žalobcovi, aby tieto označil. Dopravný prostriedok je všeobecný názov pre rôzne druhy dopravných
zariadení, ktoré sa používajú na prepravu ľudí alebo tovaru. V cestnej doprave je to automobil, autobus,
trolejbus, motocykel, nákladné auto. Z výroku rozhodnutia tak nevyplýva aké konkrétne dopravné
prostriedky majú byť použité pri výkone práva z vecného bremena.

17. Súd pri rozhodovaní o práve cesty musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o vážny zásah do
práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo
cesty poskytuje vlastníkovi stavby - žalobcovi a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty žalovanej ako
vlastníkovi zaťaženého pozemku. Mal by preto tiež zistiť akým spôsobom užíva priľahlý pozemok parc.
KN-C č. 609/1 žalovaná. S ohľadom na to, že podľa pripojenej fotodokumentácie a geometrického plánu

sa pri priľahlom pozemku nachádza aj dom (parc. KN-C č. 609/4), ktorého vlastníkom je tretia osoba
bude pre bližšie ozrejmenie si danej situácie vhodné zistiť ako je tento ňou využívaný.

18. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako i ohľadom
súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ C. s. p. zrušil a vec mu podľa

ust. § 391 C. s. p. vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou okresného súdu bude zisťovať hlavne vyššie
naznačené skutočnosti týkajúce využívania stavby, ku ktorej je potrebné zabezpečiť prístup a využívania
priľahlého pozemku žalovanou. Zistené skutočnosti vyhodnotí a rozhodnutie odôvodní podľa kritérií
uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C. s. p.).

19. Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 03.10.2015, ktorý
bol doručený súdu dňa 05.10.2015, zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý
odvolaním.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 C. s. p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).