Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112222415
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8112222415.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej, v spore žalobkyne: T. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX, D., právne zastúpenej JUDr. Michael Medviď, advokát, so sídlom Štúrova 27, Košice,
proti žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, I., právne zastúpeného JUDr. Dáša Komková,
advokát, so sídlom Hlavná 27, Prešov, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovaného

proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 8.11.2017 č. k. 9C/146/2012-199 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II.

Zrušuje uznesenie vo výroku IV. a vec vracia v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že v konaní o zaplatenie sťaženia

spoločenského uplatnenia žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznáva; vo výroku II. priznal žalobkyni voči žalovanému v konaní o zaplatenie
bolestného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; výrokom III. v konaní o zaplatenie náhrady
mzdy rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom IV. priznal
Slovenskej republike proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala nároku na zaplatenie
5.317,50 eur s príslušenstvom, ktorá pozostávala zo sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 2.100,- eur, bolestného vo výške 1.537,50 eur a stratu na zárobku vo výške 1.650,- eur.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.1.2016 konanie zastavil v časti o zaplatenie 3.041,90 eur,
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.435,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne od 14.6.2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov
konania, vrátane trov štátu bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 26.2.2016. Uviedol, že predmetom konania boli samostatné tri dielče nároky, a preto
úspech či neúspech strán sporu v každom z nich je potrebné posudzovať samostatne, porovnaním
návrhu na začatie konanie a rozhodnutia súdu. Poukázal pritom na rozhodnutie R 28/1970. Na celkovom
predmete konania vo výške 5.317,50 eur sa nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia podieľal 39,49

%, nárok na bolestné 28,91 % a v tejto časti mala žalobkyňa úspech v rozsahu 100 % a strata na
zárobku 31,59 %, teda úspech žalobkyne a žalovaného boli rovnaké. V konaní o zaplatenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému nárok na
náhradu trov konania súd nepriznal. Aj keď totiž znaleckým posudkom nebol potvrdený ani základ
nároku, má súd za dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov žalovanému to, že
išlo o odbornú otázku a žalobkyňa mohla v dobrej viere vychádzať z lekárskeho posudku, ktorý mala k

dispozícii a ktorý jej sťaženie spoločenského uplatnenia priznával.4. V konaní o zaplatenie bolestného má žalobkyňa proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % z 28,91 % celkových trov, keďže tento nárok sa na celom uplatnenom nároku podieľal
v uvedenom rozsahu, pričom žalobkyňa v ňom bola úspešná v rozsahu 100 %, keďže rozhodnutie o

výške plnenia záviselo od znaleckého posudku.

5. V konaní o zaplatenie náhrady mzdy žiadna zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nemá,
keďže žalovaná bola suma 1.680,- eur, priznaná bola suma 840,- eur, čo predstavuje rovnaký úspech
strán sporu.

6. V konaní vznikli aj trovy spojené so znaleckým dokazovaním, predstavujúce odmenu za vypracovanie
znaleckého posudku a za vypočutie znalca. Tieto trovy boli uhradené z rozpočtových prostriedkov súdu.
Trovy štátu s účinnosťou do 30.6.2016 upravovalo ust. § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého mal štát
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny
poriadok bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok zákon č.

160/2015 Z. z., ktorý trovy štátu neupravuje.

7. Súd prvej inštancie preto o trovách štátu rozhodol postupom podľa čl. 4 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 250 ods. 1 C.s.p. a priznal štátu voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
alternatívne rozhodnutie zmenil a priznal žalovanému voči žalobkyni náhradu trov konania vo výroku
II. a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vo výroku IV.. Uviedol, že má za to, že postup súdu

pri výpočte náhrady trov konania nie je v súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku, pretože žaloba v časti 3.041,90 eur bola zobratá späť a z toho dôvodu súd konanie
zastavil. Žalobkyňa si pôvodne žalobou uplatnila nárok na zaplatenie 5.317,50 eur, pričom jej bola
priznaná náhrada titulom bolestného a straty na zárobku vo výške 1.435,60 eur, v časti o zaplatenie
3.041,90 eur zobrala žalobkyňa žalobu späť a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa

si žalobou uplatnila nárok na bolestné vo výške 1.537,50 eur, pričom jej bola priznaná výška bolestného
v sume 595,60 eur. Úspech žalobkyne v tejto časti predstavuje 38,74 % a úspech žalovaného 61,26 %.
Pomer úspechu pre žalovaného je vyšší než u žalobkyne, preto súd mal priznať náhradu trov konania
žalovanému voči žalobkyni. Čo sa týka uplatneného nároku na stratu zárobku, žalobkyňa si uplatnila
stratu na zárobku vo výške 1.680,- eur, pričom súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok vo výške 840,-,

čo predstavuje 50 % úspechu, čo súd prvej inštancie aj správne vypočítal a určil, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania v časti o náhradu mzdy.

9. Pokiaľ ide o náhradu trov štátu má za to, že tieto by mala znášať samotná žalobkyňa a to z tých
dôvodov, že mala vedomosť o tom, že podáva nepravdivé informácie o zdravotnom stave, na základe

ktorých bolo vypracované neobjektívne odborné stanovisko o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia. Naviac poukázal na to, že súdu predložil potvrdenie o zárobkových možnostiach, žiadal
o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov z dôvodu, že sa stará o dve maloleté deti, ktoré mu
boli zverené a žalobkyňa si voči nim svoju vyživovaciu povinnosť neplní. Z uvedeného dôvodu bola aj
viackrát trestne stíhaná, a to trestným rozkazom 1T/2/2012 zo dňa 25.1.2012 a bola odsúdená na trest

odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Trestným rozkazom 3T/ 18/2012 bola uznaná za vinnú z prečinu úverového podvodu a v súčasnej dobe
bolo proti nej podané trestné oznámenie za marenie výkonu súdneho rozhodnutia neplatením výživného
na maloleté deti. Pokiaľ by mal uhradiť takú vysokú čiastku, ohrozil by tým výživu svojich maloletých detí.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených § 379 - § 381 Civilného sporového poriadku, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne

dôvodné.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.13. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

14. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné

vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, z medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom,judikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávaaSúdnehodvoraEurópskejúnie,atostrvalým
zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné, nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa ods. 1.

16. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo
akolexspecialisvovzťahukust.§142ods.2O.s.p..Narozdielodpredchádzajúcejprávnejúpravy,nová
právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada
úspechu a v prípadoch, keď mala strana spor vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté

v § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Nepatrný neúspech Civilný sporový poriadok aktuálne
nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky.
Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu
alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak
mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť

procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti
(str. 906 Komentára k Civilnému sporovému poriadku, Nakladatelství C.H.BECK).

17. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v tomto ustanovení sa
premieta zásada úspechu v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom

konaní je kritérium procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu
zodpovedá i systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu
trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej
výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad
uvádzadôvodovásprávanáhradunemajetkovejujmyvsporochoochranuosobnosti.Vhodnýmriešením

potom bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy.
Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez
interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky
priznaného nároku.

18.Nazákladeuvedenéhosúdprvejinštanciepostupovalsprávnepokiaľžalobkynivkonaníozaplatenie
bolestného priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy,
preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

19. Podľa § 257 C.s.p, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie nesprávne postupoval, keď sa nezaoberal možnou aplikáciou ust. § 257 C.s.p. pokiaľ ide o
náhradu trov štátu. Z komentárov k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že účelom ust. § 257 C.s.p.
je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením

moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým

zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ust. § 257 C.s.p., pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady
trov konania podľa § 255 C.s.p., avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo v časti neprizná. K aplikácii ust. § 257 Civilného sporovéhoporiadku môže dôjsť aj zo sociálnych aspektov. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
preto súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu.

20. V danom prípade žalovaný už v priebehu súdneho konania poukazoval na svoje nepriaznivé
majetkové pomery. Uviedol, že vzhľadom na výšku dosahovaného príjmu, starostlivosť o dve maloleté
deti pochádzajúce z manželstva sporových strán a neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany
žalobkyne by zaplatením odmeny znalca bolo ohrozené uspokojenie nielen jeho základných životných
potrieb, ale aj potrieb maloletých detí.

21. Z tohto dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť postupom
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní bude úlohou súdu prvej inštancie skúmať prípadnú existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle ust. § 257 C.s.p. pre priznanie nároku na náhradu trov štátu, ktorá by mala spočívať
v okolnostiach strán sporu. Súd prvej inštancie sa vyporiada s tým, či sú na strane žalovaného tak

výnimočné okolnosti týkajúce sa jeho majetkových, osobných, zárobkových, príp. iných pomerov, ktoré
odôvodňujú aspoň čiastočnú aplikáciu vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).