Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216204955
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216204955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o
mal. V. Y. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v
Košiciach, dieťaťa rodičov G. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na S. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ľubošom
Petrovským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach a P. Y. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v M. na Ž. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na. Fatranskej ul. č. 2/E v konaní o zvýšenie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/66/2016 z 19.5.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 27P/66/2016-123 z 19.5.2017 zmenil rozsudok Okresného súdu
Košice II zo dňa 3.3.2009 č. k. 20C/77/2008 - 52 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
z 18.1.2010 č. k. 7CoP/197/09-109 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. V. Y. nar. XX.X.XXXX z 80,- €
na 100,- € mesačne, počnúc dňom 23.2.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke dieťaťa
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné 226,69 € za obdobie od 23.2.2016 do 31.5.2017 uložil
otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konaniach rozhodol, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania, kedy mal za dostatočne preukázané, že od
posledného rozhodnutia súdu o určení výživného otca pre mal. V. došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane mal. dieťaťa, ako aj u otca. Mal. dieťa navštevuje 8. ročník základnej školy a samotným plynutím
času došlo k nárastu zvýšených potrieb a to aj s prihliadnutím na zdravotný stav maloletej, ktorá trpí
autoimunitnou chorobou od roku 2015. Konajúci súd pri rozhodnutí o zvýšení výživného prihliadol aj na
možnosti a schopnosti otca. Konštatoval, že priemerný mesačný zárobok u posledného zamestnávateľa

bol 663,01 € v roku 2015, v roku 2016 bol dlhodobo práceneschopný, kedy poberal nemocenské
dávky od sociálnej poisťovne, pričom výšku týchto dávok v priebehu konania nepreukázal a 30.11.2016
ukončil pracovný pomer dohodou. Od 1.11.2016 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
poberá dávky v nezamestnanosti, ktoré súdu takisto preukázané neboli. Na dohodu začal pracovať od
25.11.2016. Prácu ukončil dohodou, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, žeby išlo o objektívne
dôvody ukončenia pracovného pomeru. Konajúci súd vychádzal z priemerného mesačného zárobku
dosahovaného u posledného zamestnávateľa vo výške 663,01 € a ukončenie pracovného pomeru na

základe vlastného rozhodnutia posúdil podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy súd na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej z odvolacích dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a § 365 ods. 1 písm. h) Zákona č. 160/2015 z Civilného sporového

poriadku. Vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, pretože dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyslovil súhlas a porozumenie, že výdavky na dieťa vzrastajú a
odposlednéhourčeniavýživnéhodošlokpodstatnejzmenepomerovnastranemal.dieťaťa,alesúčasne
vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil jeho skutočné majetkové a finančné pomery, pretože u neho

došlo k podstatnej zmene pomerov, a to k extrémnemu zníženiu príjmu. Zdôraznil, že nemá v skutočnosti
žiadny príjem, resp. v nadchádzajúcich mesiacoch pôjde o sumu približne 160,- € mesačne z úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny. Jeho manželka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a je bez
príjmu. Bývajú u manželkiných rodičov, kde sa starajú o spoločného mal. syna Y.. V rámci odvolacieho
konania predložil súdu uznesenie Okresného súdu Košice I, z ktorého je zrejmé, že bolo rozhodnuté vo
veci navrhovateľa dlžníka P. Y. o vyhlásení konkurzu tak, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka

P. Y. nar. XX.X.XXXX bytom Ž. XX v M..

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Podľa § 387 ods.1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6.Odvolacísúdpreskúmalrozsudoksúduprvejinštancie,akoajkonanie,ktorémupredchádzalopodľa§
65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, ktorý posúdil
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie rozsudku presvedčivé
a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami
otca, ktoré tvorili jeho obranu v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd k dodatočne
predloženému uzneseniu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka otca mal. dieťaťa dodáva, že táto
skutočnosť nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o výživnom a v tejto súvislosti poukazuje na zákon č.

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií, 4. časť § 166c ods. 1 písm. e) kde ustanovuje, že pohľadávka
dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky sú oddlžnením nedotknuté pohľadávky.
Na základe uvedeného preto ani odvolací súd na tento odvolací dôvod uvádzaný otcom neprihliadol.
Konštatuje, že otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol takú relevantnú skutočnosť, ktorá by
mala za následok iné rozhodnutie o výživnom. V súlade s vyššie citovaným § 387 ods. 2 CSP poukazuje

na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich
prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je vyslovene
uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je
rodič povinný plne rešpektovať svoje vyživovacie povinnosti a svoje príjmy a výdavky usmerniť tak, aby
plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Rovnako k odvolacím námietkam otca, jeho obrane v

priebehu konania pred súdom prvého stupňa a k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaní odvolací
súd poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý rozšíril východiská zisťovania a posudzovania
možnosti, schopnosti a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp
potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k
zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto

nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne
možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti,
zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa, a teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti v
primeranom rozsahu k dieťaťu nebolo ohrozené. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie

dostatočne zistil skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie pomerov otca, ktoré hodnotil vlastnou
úvahou, najmä z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. S výsledkami hodnotenia dôkazov, ktoré
sú súčasťou odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje,
pretože vychádzajú zo zistenia skutočného stavu, zodpovedajú zásadám logiky a nie sú v rozpore sozákonom. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dôsledne posúdil pomery účastníkov s pomermi
existujúcimi v čase predchádzajúcej úpravy výživného a dospel k totožnému právnemu záveru, že v tejto
právnej veci došlo k výraznej zmene pomerov u maloletého, ktorý bol v čase predchádzajúcej súdnej

úpravy v predškolskom veku a v súčasnosti končí základnú školu. Navyše trpí zdravotnými problémami v
súvislosti s kožným ochorením, čo vyžaduje takisto zvýšené finančné výdavky. Odvolací súd poukazuje
aj na časové obdobie, kedy bola posledný raz upravená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného
súdu Košice II zo dňa 3.3.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8.1.2010, to
znamená od posledného rozhodnutia uplynulo obdobie 7 rokov, pričom k zmenám predovšetkým u

maloletého dieťaťa dochádza spravidla po troch rokoch, kedy už aj z hľadiska plynutia času dochádza
k zvýšeniu výživného. Okrem toho poukazuje aj na výšku zvýšenia výživného o 20,- €, čo vzhľadom k
zmene pomerov u maloletého dieťaťa je zmenené takmer nepatrne, preto odvolací súd dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dostatočne vyhodnotil a prihliadol aj na pomery otca. Odvolací súd považuje
za potrebné dodať, že v danom prípade súd správne konal, ak pri rozhodovaní o zvýšení výživného
prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného rodiča a konanie otca v súvislosti s ukončením posledného pracovného pomeru
vyhodnotil ako vzdanie sa bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Z uvedených dôvodov
sú odvolacie námietky otca irelevantné, a pretože je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vecne
správny, odvolací súd ho podľa § 387 ods. 1 CSP a § 387 ods. 2 CSP potvrdil a v odôvodnení sa
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ho

doplnil o ďalšie dôvody.

7. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).