Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4So/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200744
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7013200744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca,

PhD. a z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľubice Filovej, v právnej veci
navrhovateľa: D., bytom K. zast. JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, určenou Centrom právnej pomoci, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.
augusta č. 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach, č. k. 4Sd/21/2013-21 zo dňa 7. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

NajvyššísúdSlovenskejrepublikynapadnutýrozsudokKrajskéhosúduvKošiciachč.k.4Sd/21/2013-21
zo dňa 07. októbra 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo dňa 07. októbra 2013, č. k. 4Sd/21/2013-21 potvrdil rozhodnutie odporkyne
číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 07. februára 2013, ktorým odporkyňa podľa § 70 a § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.
z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok s odôvodnením, že nie je invalidný, lebo podľa
posudku posudkového lekára príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne nemá viac ako 40%-nú, ale iba 35
% -nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa posudkov posudkových lekárov pobočky a ústredia Sociálnej
poisťovne, sa za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa považujú choroby obehovej sústavy,
srdcové choroby, stavy po srdcových operáciách s dobrým funkčným výsledkom, ktoré postihnutie je
zaradené v kapitole IX, odd. A, položke 8, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení. Stav navrhovateľa, ktorý po prekonaní akútneho infarktu spodnej steny srdca v decembri
2011 liečenom odsatím trombu a implantáciou stentu, bol vzhľadom na lekárske nálezy ( prepúšťacia
správa z kliniky kardiológie VÚSCH v Košiciach - hospitalizácia v dňoch 03.06.-05.06.2013, nález z

kardiologického vyšetrenia zo dňa 27.06.2013 a nálezy psychiatrických vyšetrení zo dňa 03.05.2013 a
11.06.2013) predložené v konaní pred súdom, hodnotený posudkovým lekárom ústredia v doplňujúcom
posudku zo dňa 16.08.2013. Z doplneného posudku vyplýva, že kardiologický nález posudkovo
neprináša nové skutočnosti oproti zdravotnému stavu zhodnotenému posudkovým lekárom ústredia
dňa 29.05.2013, kedy bolo konštatované, že ľavá komora srdca nie je dilatovaná, je bez hypertrofie,
s prítomnou ľahkou systolickou poruchou funkcie pri ejekčnej frakcii cca 45-50%, pričom čerstvý
koronarografický nález dokumentuje normálne pomery na vencových cievach srdca. K psychiatrickým

vyšetreniam zo dňa 03.05. a 11.06.2013, ktoré priniesli nové diagnostické závery v zmysle pracovnej
diagnózy - schizofrénny proces (F20.0) s nastavovaním optimálnej liečby, keď predtým bol navrhovateľ
v liečbe so záverom adaptačná porucha, reaktívne, anxiozne-fobický syndróm po prekonanom infarkte
myokardu posudkový lekár uviedol, že keďže sa nejednalo o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,nový diagnostický záver nezhodnotil a naďalej u navrhovateľa ponechal 35% mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Vo vzťahu k námietke navrhovateľa, ktorý s doplňujúcim posudkom nesúhlasil a žiadal, aby jeho

kardiologické postihnutie bolo zaradené do položky č. 1 písm. c), oddielu A kapitoly IX. prílohy č. 4
zákona o sociálnom poistení, v rámci ktorej rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 60-80%, krajský súd uviedol, že z kardiologického nálezu z hospitalizácie navrhovateľa vo
Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach na klinike kardiológie vyplýva
diagnostický záver o nesignifikantnom koronárnom postihnutí, stave po akútnom STEMI spodnej steny,

jednocievnom koronárnom postihnutí s PCI na ACD, pričom nález je toho času normálny a stent
priechodný. Zaradenie nálezu do položky č. 8, písm. a), oddielu A, kapitoly IX. prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení, teda k stavom po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie
chlopní,resekciaaneuryzmy,stavypokoronárnejangioplastike)sdobrýmfunkčnýmvýsledkomsmierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je na hornej hranici rozsahu, považoval za
správne.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie. Rozsudok krajského súdu žiadal zrušiť a vrátiť
muvecnaďalšiekonaniezdôvodu,žesúdprvéhostupňanesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/). Trval
na tom, že jeho kardiologické postihnutie malo byť zaradené pod položku č. 1 písm. c) oddiel A kapitolu
IX. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorej je uvedená aj ischemická choroba srdca a stavy po

srdcovom infarkte a NYHA III., čo z nálezu K. z kardiologickej ambulancie diagnosticky vyplýva. Podľa
navrhovateľa je otázne, do akej miery je posudzovacia činnosť nezávislá, pretože ide o zamestnancov
odporkyne, ktorí majú posúdiť zdravotný stav navrhovateľa. Za pochybenie považoval, že posudkový
lekár nezohľadnil záver z psychiatrického vyšetrenia z dôvodu, že sa nejedná o dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav, nakoľko takýto záver môže podľa navrhovateľa vysloviť iba psychiater. Namietal tiež,

že prvostupňový súd sa nezaoberal všetkými dôkazmi, ktoré boli z jeho strany predložené. Konkrétne
neuviedol, z akých dôvodov nebral do úvahy nález z kardiologickej ambulancie K. a rovnako posudkoví
lekári nezdôvodnili prečo diagnostiku z uvedeného nálezu nebrali do úvahy. Tvrdil, že tým mu ako
účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f)),
pretože súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami a dôkazmi, ktoré predložil, a v závere svojho

rozhodnutianeuviedol,prečosadomnieva,žeochorenianavrhovateľabolisprávnezaradenédopoložky
č. 8 písm. a) oddielu A, kapitoly IX. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ tiež poukázal
na to, že na základe totožných lekárskych správ mu bol priznaný invalidný dôchodok v Českej republike
s tým, že je invalid III. stupňa (70%).
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní za

opodstatnené nepovažuje. Na vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia trvá a navrhla preto, aby
odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa podrobne oboznámil s kompletným spisovým materiálom (vrátane posudkového
a dávkového spisu odporkyne) a zistil, že lekárska správa zo dňa 27.06.2013 z kardiologickej
ambulancie K. na ktorú sa navrhovateľ odvoláva bola súčasťou posudkového spisu. Posudkový
lekár ústredia ju v rámci doplňujúceho posudku zo dňa 16. augusta 2013 vyhodnotil tak, že tento

kardiologický nález neprináša nové skutočnosti oproti zdravotnému stavu zhodnotenému v posudku
zo dňa 25.09.203, pričom poukázal na koronarografický nález dokumentujúci normálne pomery na
vencových cievach srdca. S uvedenou argumentáciou sa krajský súd vo svojom rozsudku stotožnil.
Odvolacia námietka navrhovateľa, že diagnostika vyplývajúca z tejto lekárskej správy do úvahy braná
nebola, čím prvostupňové rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným a že mu týmto spôsobom bola

odňatá možnosť konať pred súdom, teda nie je dôvodná. Rovnako odvolací súd vyhodnotil aj tvrdenie
navrhovateľa, že krajský súd neuviedol, prečo sa domnieva, že ochorenia navrhovateľa boli správne
zaradené pod položku č. 8 písm. a) oddielu A, kapitoly IX prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení,
nakoľko krajský súd v rozsudku výslovne poukázal na to, že pod položkou č. 1 písm. c) oddielom A
kapitoly IX. prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, do ktorej zaradenia sa navrhovateľ domáhal, patria

vrodené alebo získané chlopňové chyby, ischemická choroba srdca, kardiomyopatie, stavy po srdcovom
infarkte, stavy po myokarditíde, stavy po reumatických ochoreniach a iné s poklesom výkonu už pri
bežnom ľahkom zaťažení, maximálna záťaž 50 W - NYHA III, pričom u navrhovateľa je diagnostikovaný
záver o nesignifikantnom koronárnom postihnutí, stave po akútnom STEMI spodnej steny, jednocievnekoronárne postihnutie s PCI na ACD s tým, že nález je toho času normálny a stent priechodný. Aj podľa
názoru odvolacieho súdu posudkoví lekári kardiologický nález u navrhovateľa preto správne zaradili pod
položku č. 8 písm. a), oddiel A, kapitolu IX. prílohy č 4 zákona o sociálnom poistení ako stav po srdcovej

operácii s dobrým funkčným výsledkom a mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
hornej hranici stanoveného rozsahu. Pre posúdenie invalidity je rozhodujúci stav v čase posúdenia.
Nie je podstatné, či liečba zdravotného postihnutia bude dlhodobá, pokiaľ je ochorenie liečbou dobre
kompenzované.

Z predloženej zdravotnej dokumentácie vyplýva, že po prvýkrát bol navrhovateľ psychiatricky vyšetrený
dňa 26.07.2012 s diagnostickým záverom adaptačná porucha/reaktívne, anxiózne-fobický syndróm
po prekonanom infarkte myokardu. Až psychiatrické vyšetrenie zo dňa 03.05.2013 dokumentuje nový
diagnostický záver o schizofrénnom procese a nastavovaní optimálnej liečby. Zákon o sociálnom
poistení výslovne definuje pojem dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 2). Je ním taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa

poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Domnienka navrhovateľa, že posudkový lekár
pochybil, keď v posudku zo dňa 16.08.2013 nezohľadnil záver z psychiatrického vyšetrenia zo dňa
03.05.2013 a 11.06.2013 z dôvodu, že sa nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a že
takýto záver môže vysloviť iba psychiater, je preto mylná. Ani subjektívny pocit navrhovateľa, že
po psychickej stránke sa necítil dobre už od prekonania srdcového infarktu, na účel posúdenia

dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, rozhodujúci nie je. Skorší záver o psychiatrickom
postihnutí navrhovateľa z predloženej zdravotnej dokumentácie ani z ďalších /k odvolaniu pripojených/
lekárskych správ zo dňa 30.09.2013 a 06.11.2013, nevyplýva.
Pokiaľ navrhovateľ argumentoval, že na základe totožných lekárskych správ mu bol priznaný invalidný
dôchodok v Českej republike, odvolací súd poznamenáva, že sa jedná o dôchodkový systém celkom

odlišný od systému v Slovenskej republike. Navyše, posudkový záver, ku ktorému dospela príslušná
inštitúcia sociálneho zabezpečenia Českej republiky v konaní iniciovanom navrhovateľom pred orgánom
sociálnehozabezpečeniaČeskejrepubliky,niejepreodporkyňuzáväznýnaúčelyrozhodovaniaodávke
invalidného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.
Vzhľadom na uvedené mal aj odvolací súd za preukázané, že záver o rozhodujúcom zdravotnom

postihnutí a určení miery poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví
lekári odôvodnili logicky a bez rozporu so závermi odborných lekárskych vyšetrení. Keďže zdravotný
stav navrhovateľa tak, ako ho v rámci zisťovania skutkového stavu ustálili správny orgán a prvostupňový
súd, nespôsoboval viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a navrhovateľ
nepredložil dôkazy, ktoré by závery posudkov spochybnili, resp. ktoré by preukázali iný rozsah

poškodenia,akobolzistenýposudkovýmilekármi,ajodvolacísúddospelkzáveru,ženavrhovateľvčase
rozhodovania správneho orgánu podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona, nespĺňal a preto napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ mal v prípade zhoršenia zdravotného

stavu (vzhľadom na novodiagnostikované psychiatrické ochorenie) možnosť znovu požiadať o priznanie
invalidného dôchodku prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.