Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/296/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206796
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8813206796.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne G. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., D. XXX/XX, zast.
JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Nám. Slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému Slovenská
republika, v zastúpení Generálna prokuratúra SR, ul. Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3C/187/2013-82 zo dňa
10.9.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
8.953,05 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 2.237,65 eur na účet právneho

zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa sa domáhala náhrady škody pôvodne proti žalovanému SR - Ministerstvo vnútra SR
Bratislava preto, že uznesením č. ČVS:ORP-691/VT-2009 zo dňa 28.1.2010 poverený príslušník PZ
z Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou vzniesol obvinenie proti žalobkyni pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona. Žalobkyňa proti tomuto uzneseniu podala sťažnosť, ktorú okresný

prokurátor vo Vranove nad Topľou uznesením zo dňa 22.2.2010 zamietol. Na základe týchto skutočností
sa v roku 2010 viedlo voči osobe žalobkyne trestné stíhanie pre prečin krádeže, ktorého sa nikdy
nedopustila. Všetko vyvrcholilo podaním obžaloby. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.
2T/82/2010-215 zo dňa 19.3.2010 súd žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. Preto si uplatnila nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur a na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní vo výške 953,05 eur.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že skutočne voči žalobkyni sa začalo trestné
stíhanie vo veci prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mala dopustiť tým, že
ako pracovníčka Správy povodia Bodrogu, Trebišov, stredisko Vranov nad Topľou, dňa 15.7.2009
odcudzila dokumentáciu evidencie vodných tokov, ktorá obsahovala dôležité údaje o vodných tokoch na
území okresov T. Q. W., časť F., J., čím svojim konaním spôsobila škodu odcudzením pre Slovenský

vodohospodársky podnik, štátny podnik Košice vo výške 1.214,32 eur. Okresná prokuratúra vo Vranove
nad Topľou dňa 22.2.2010 zamietla sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu o začatí trestného stíhania. Vo
veci bola podaná obžaloba a Okresný súd Vranov nad Topľou pod č.k. 2T/82/2010 ju spod obžaloby
oslobodil. Rozhodnutie sa stalo právoplatné dňa 4.4.2012.

Ďalej prvostupňový súd zistil, že v súvislosti s trestným konaním žalobkyni boli vyúčtované trovy

trestného konania vo výške 953,05 eur.V dôsledku toho, že o tomto trestnom stíhaní prostredníctvom médií bolo informované, jej psychický
zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že musela byť 5 týždňov hospitalizovaná na psychiatrii, v dôsledku
čoho bola následne aj uznaná invalidnou dôchodkyňou a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť bol stanovený na 45 %. U žalobkyne sa objavila recidivujúca depresívna porucha ťažkého
stupňa. Žalobkyňa trpela psychickou traumou v súvislosti s trestným stíhaním. Celá rodina prežívala túto
hanbu, deti mali problém v škole, dokonca nikto ju práve preto, že kradla, nechcel zamestnať a každý v
dedine, kde býva, o tejto situácii hovoril. Tieto okolnosti potvrdili vypočuté svedkyne pred prvostupňovým
súdom. Manžel žalobkyne potvrdil zlý psychický stav žalobkyne v dôsledku trestného stíhania, zlý vplyv

nielen na žalobkyňu, ale aj na celú rodinu toho, že policajti stávali pred ich domov a kričali na žalobkyňu,
nech vráti dokumenty. V dôsledku tejto situácie sa zhoršila aj ich ekonomická situácia, pretože manželka
ostala invalidnou dôchodkyňou s dôchodkom vo výške 150,- eur.

Prvostupňový súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. e/, § 5 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 a § 18
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Aplikoval aj ust. § 13, ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd pri právnom hodnotení veci sa vysporiadal s námietkou žalovaného vo vzťahu
k pasívnej legitimácii, a teda skutočnosťou, kto v tomto konaní zastupuje Slovenskú republiku, či
Ministerstvo vnútra SR, alebo Generálna prokuratúra SR. Uviedol, že zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne
neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Je preto

potrebné vychádzať z analogického výkladu najbližšej úpravy, a to úpravy pri zodpovednosti za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na správnosť či
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale na samotný výsledok trestného stíhania.
Ide o objektívnu zodpovednosť štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z., v dôsledku čoho sa neposudzuje
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu

zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto
konania.

Je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa bolo spod obžaloby okresného prokurátora oslobodená.

Prvostupňový súd teda určil, že v danom prípade tak, ako to žalobkyňa aj správne označila, je Generálna
prokuratúra SR orgánom Slovenskej republiky kompetentným na jej zastupovanie v tejto veci. Trestné
stíhanie žalobkyne bolo ukončené v konaní pred súdom, avšak konajúci súd prvého stupňa žalobkyňu
spodobžalobyokresnéhoprokurátoraoslobodil.Orgányčinnévtrestnomkonanísúprokurátorapolicajt.
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva

prokurátor. Prokurátor je oprávnený dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a určovať lehoty na ich
vybavenie, vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiálny a správy o stave konania vo veciach,
v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne
v ňom postupuje, zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonávať jednotlivý úkon,
alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci, vrátiť vec policajtovi na doplnenie

vyšetrovania s pokynmi, zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže
nahradiť vlastnými rozhodnutiami a odňať vec policajtovi. Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom
konaní podať obžalobu. Na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesením uznesenia o
začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ
ako aj prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej

moci podľa prvostupňového súdu je orgán konajúci v mene štátu, a to Generálna prokuratúra SR.

Ďalej prvostupňový súd skonštatoval, že žalobkyňa preukázala tvrdený nepriaznivý a zhoršený
zdravotnýstavvnadväznostinatrestnéstíhanie,ktoréhobolaúčastná.Zodbornéhoposudkuoinvalidite
vyplýva, že žalobkyňa bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 11.2.2010 do 16.3.2010 a

potom prepustená do domácej liečby s tým, že boli u nej zistené depresívne nálady, úzkosti, zvýšená
unaviteľnosť, poruchy spánku, dekoncentrácia pozornosti, celkovo depresívna porucha ťažkého stupňa
a konštatované zhoršenie psychického stavu od začiatku roka 2010. Naviac, žalobkyňa je po implantácii
kardiostimulátora. Žalobkyni bol Ústredím Sociálnej poisťovne Bratislava priznaný invalidný dôchodok
vo výške 156,20 eur. Menovaná trpí recidivujúcou depresívnou poruchou ťažkého stupňa s tým, že u

nej došlo k zhoršeniu psychického stavu, čo je konštatované aj v prepúšťacej správe z hospitalizácie.
Výsluchom manžela bolo potvrdené, že žalobkyňa od augusta 2009 bola v zlom psychickom stave,
často k nej volali lekársku záchrannú službu, musela sa pri nej striedať rodina. Ďalej bolo zistené, že
žalobkyňa stratila dôveru v očiach svojich známych a verejnosti s tým, že tieto skutočnosti potvrdilivypočuté svedkyne po tom, čo vyšli články v novinách týkajúce sa žalobkyne, že ukradla nejaké spisy.
Dokonca bolo zistené, že ani vypočutá svedkyňa F. D. po zverejnení týchto informácií by ju neodporučila
niekomu do zamestnania. Taktiež svedkyňa J. J. uviedla, že v obci Y., v ktorej obci žije aj žalobkyňa, ľudia

rozprávali, že táto ukradla papiere z firmy a nejaké peniaze a že mala ísť do väzenia a že je chamtivá.
Aj v obchode s potravinami sa táto záležitosť preberala a medzi ľuďmi prevláda názor, že žalobkyňa je
tá, čo kradne, medzi občanmi obce Y. je vnímaná ako zlodejka.

Uverejnenie článkov v mienkotvorných novinách v okrese T. Q. W. a aj v obci Y. v nadväznosti na začaté

trestné stíhanie voči žalobkyni, skutočnosť, že za žalobkyňou chodili do miesta jej bydliska policajti a že
tam zasahovala záchranná lekárska služba, spôsobili to, že žalobkyňa v dôsledku trestného stíhania,
ktorésaviedloprotinej,jenainvalidnomdôchodkusdepresívnouporuchouťažkéhostupňa,jevyradená
z normálneho života, pokiaľ sa týka rodiny, priateľov, ako aj zaradenia do práce. Preto jej patrí úhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 8.000,- eur, ktorú požaduje a táto suma sa javí primeraná.

Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu za trovy konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia
advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom v trestnom konaní. Prvostupňovému súdu predložila vyúčtovanie
odmeny výdavkov za advokátske úkony. Celkovo boli vyúčtované trovy obhajoby v trestnom konaní v
sume 953,05 eur s tým, že žalobkyňa zaplatila zálohu 250,- eur a k doplateniu zostáva ešte sumu 703,05
eur.

Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobkyni náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia spolu po podrobnom vyčíslení vo výške 2.237,65 eur ako úspešnej účastníčke
konania, ktoré nariadil uhradiť na účet jej právneho zástupcu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podalq odvolanie žalovaná. Namietala, že
prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, nesprávne zistil skutkový stav, niektoré skutkové
zistenia súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Napadnuté rozhodnutie je
arbitrárne. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol. Uplatnil si trovy konania. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesením napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietala, že vo veci žalobkyňa nepreukázala aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobou, ktorú podala dňa
25.6.2013žalobkyňasadomáhalaodSlovenskejrepubliky-MinisterstvovnútraSRnáhradyškody,ktorá
jej mala vzniknúť uznesením OOPZ Vranov nad Topľou, ČVS:ORP-791/VT-VT-2009 zo dňa 28.1.2010,

ktorým jej bolo vznesené obvinenie pre prečin krádeže. Žalovanou sumou sú náklady obhajoby
advokáta, ktorý zastupoval žalobkyňu v trestnom konaní. Žalobkyňa nebola schopná preukázať v
tomto konaní vznik škody. Nedokázala preukázať zaplatenie faktúry za právne služby v trestnom
konaní. Namietala, či boli trovy obhajoby zaplatené a kto ich zaplatil a kto je vlastne vo veci aktívne
legitimovaný na podanie žaloby. Žalobkyňu totiž zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie aktívnej

vecnej legitimácie v tomto konaní. Prvostupňový súd sa tejto otázke nevenoval.

Žalovaná namietala nedostatok oprávnenia konať v mene štátu. V priebehu konania mal súd postupovať
s Ministerstvom spravodlivosti SR ako zástupcom Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaná namietala, že žalobkyňa si uplatnila nemajetkovú ujmu vo
výške 8.000,- eur, ktorú jej súd priznal. Trestným konaním však nebol spôsobený tak závažný následok,
ktorý by odôvodňoval nárok na nemajetkovú ujmu. Žalobkyňa nemajetkovú ujmu odvodzuje z tlačovej
správy Krajského riaditeľstva PZ Prešov zo dňa 29.1.2010, ktorá vyšla v denníku X. X. a T. Q.. Činnosť
hovorcu, resp. tlačového orgánu polície nie je možné posudzovať ako nezákonnú činnosť alebo postup

orgánov štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ žalobca má za to, že hovorca, resp. tlačový odbor
prekročil pri podávaní informácií svoje oprávnenie a tým zasiahol do cti žalobcu, bolo potrebné sa obrátiť
na súd žalobou na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania
nevyplýva, že nárok žalobkyne na túto sumu je dôvodný. Svedkovia potvrdili, že ich vzťah k žalovanej
sa nezmenil a ich dobré vzťahy boli zachované. Nebolo preukázané, že by trestné konanie malo u

žalobkyne negatívny vplyv na jej doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, prípadne následky,
ktoré nastali v jej súkromnom živote či spoločenskom uplatnení.

K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúci z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212

O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie konanie v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že dôvody
odvolania žalovanej sú čiastočne dôvodné.

Zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.,
pretožeuznesenímČVS:ORP-791/VT-VT-2009zodňa28.1.2010poverenýpríslušníkpolicajnéhozboru

Obvodného oddelenia vo Vranove nad Topľou vzniesol voči nej obvinenie pre prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 Tr. zák. Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala sťažnosť, o ktorej rozhodoval okresný
prokurátor vo Vranove nad Topľou, ktorý uznesením č. PV 1114/09/6 zo dňa 22.2.2010 zamietol jej
sťažnosť voči tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia. Trestné stíhanie pokračovalo ďalej a prokurátor
Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podal voči žalobkyni obžalobu. Rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 2T 82/2010-215 zo dňa 19.3.2010 ju okresný súd oslobodil spod obžaloby

podanej prokurátorom vo Vranove nad Topľou, ktorý rozsudok sa stal právoplatným dňa 4.4.2012. Teda
voči jej osobe sa neoprávnene viedlo trestné stíhanie na základe nezákonného rozhodnutia vydaného
príslušníkom OOPZ SR Vranov nad Topľou, ktoré skončilo podaním obžaloby, v dôsledku čoho jej mala
byť spôsobená nemajetková ujma vo výške 8.000,- eur a škoda vo výške 953,05 eur.

Žalobkyňa pred začatím konania vyzvala na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
Ministerstvo spravodlivosti SR. Ministerstvo spravodlivosti SR, ako to vyplýva z obsahu prvostupňového
spisu, na túto výzvu nereagovalo a ani uplatnený nárok podľa § 15 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.
nepostúpilo inému príslušnému orgánu.

Žalobkyňa podala žalobu v prejednávanej veci proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom
vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, ktorú pasívnu vecnú legitimáciu v priebehu konania upravila tak,
že žalovaným účastníkom konania je Slovenská republika, v mene ktorej koná subjekt Generálna
prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava.

Pri uplatnení nároku podľa zák. č. 514/2003 Z.z. musia byť splnené základné podmienky, teda, musí
byť jednoznačne a nezameniteľne zistené, o aké rozhodnutie v súvislosti so vznikom zodpovednosti
štátu za škodu pri výkone verejnej moci ide, je potrebné preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť.
Dôkazné bremeno o súčasnom splnení všetkých týchto podmienok je na strane žalobkyne, teda nielen
preukázanie výšky škody, ale aj existencie rozhodnutia, ktoré má charakter nezákonného rozhodnutia,

musí byť daná priama príčinná súvislosť.

Prvostupňový súd pri svojom právnom odôvodnení rozhodnutia sa jednotlivými zložkami zodpovednosti
žalovaného za vzniknutú škodu nezaoberal, keď jednoznačne a nezameniteľne neuviedol, ktoré
rozhodnutie štátu, ktoré bolo vydané pri výkone verejnej moci, ktoré spôsobilo žalobkyni tvrdenú škodu.

Z priebehu celého konania vyplýva, že išlo o konanie, ktoré vyvrcholilo podaním obžaloby, pričom
prvostupňový súd nepomenoval toto konanie jednoznačne a nezameniteľne, teda čí išlo o konanie
polície, prokurátora alebo iného subjektu. Táto podmienka má priamy vplyv na určenie pasívnej vecnej
legitimácie.

Prvostupňový súd sa vysporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní vo vzťahu k
nezákonnému rozhodnutiu, z obsahu ktorého je možné odvodiť, že za prípadnú škodu objektívne nesie
zodpovednosť Slovenská republika v zastúpení Generálnej prokuratúry SR. Tento záver odvolací súd
nespochybňuje, avšak tento záver jednoznačne musí vyplývať z presne označeného a pomenovaného
konania štátu, ktoré malo spôsobiť žalovanej škodu, resp. ujmu. Keď bude jednoznačne, nezameniteľne

toto konanie ako prvá podmienka uplatneného nároku identifikované, potom bude môcť odvolací súd sa
vyjadriť aj k pasívnej vecnej legitimácii v tomto spore. V súčasnej dobe je to však predčasné.

Ďalšou podmienkou, ktorú musí žalobkyňa preukázať, je podmienka vzniku škody. Prvostupňový súd
zistil, že žalobkyni mala vzniknúť škoda, ktorú jej priznal vo výške 953,05 eur z dôvodu, že ide o odmenu

za právne zastúpenie žalobkyne v priebehu trestného stíhania. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z.z. predmetom úhrady je skutočná škoda, ktorá mala žalobkyni vzniknúť. Táto skutočná škoda podľa
tvrdenia žalobkyne predstavuje náhradu vynaložených trov konania.Prvostupňový súd sa nezaoberal tým, či trovy konania, ktoré boli vyfakturované právnym zástupcom
žalobkyne v trestnom konaní, sú účelne vynaložené na dosiahnutie priaznivého výsledku trestného
konania v prospech žalobkyne.

Táto škoda tak, ako to má na mysli všeobecný právny predpis (Občiansky zákonník), má aj v tomto
prípade predstavovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobkyne. Prvostupňový súd zistil, že
žalobkyňa zaplatila zálohu na tieto trovy konania vo výške 250,- eur. V priebehu prvostupňového
konania však nepreukázala reálne, že k úhrade zálohy došlo a nepreukázala ani, že uhradila aj doplatok

vyúčtovaných trov právneho zastúpenia. Platí totiž, že k úbytku v majetkovej sfére žalobkyne môže
dôjsť v súvislosti úhradou týchto trov konania, ktoré mali byť vynaložené v rámci trestného konania až
potom, kedy dôjde k ich faktickému zaplateniu. Vtedy môže žalobkyni vzniknúť škoda, nie však skôr,
pred zaplatením tejto sumu. Nie je možné priznať nárok na náhradu škody, ktorý ešte len v majetkovej
sfére žalobkyne nastane. Musí dôjsť k reálnemu zmenšeniu majetkového stavu žalobkyne, ktoré reálne
zmenšenie majetkového stavu žalobkyne predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú je potrebné vynaložiť

na to, aby došlo k uvedeniu jej majetkového stavu do predošlej situácie.

Dôkazné bremeno je na strane žalobkyne, ktorá tak, ako to správne namietala žalovaná, túto škodu
nepreukázala, resp. vo vzťahu k tejto škode prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nebola
táto škoda jednoznačne zistená.

Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslila na sumu
8.000,- eur.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. nemajetková ujma v peniazoch sa uhrádza len vtedy, ak

iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobnú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Prvostupňový súd sa touto alternatívou v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal. Bez ďalšieho
priznal žalovanej úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej úhrade musí predchádzať skúmanie

a vyhodnotenie, či samotné konštatovanie porušenia práva na strane žalobkyne nebude postačovať
ako zadosťučinenie postupom podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, a to konštatovaním porušenia
práva. Až pokiaľ by prvostupňový súd zistil, že takéto konštatovanie porušenia práva je nedostatočné
vzhľadom na zásah do osobnostnej sféry žalobkyne, môže pristúpiť k preskúmaniu uplatneného nároku
naúhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.Ust.§17ods.3zák.č.514/2003Z.z.stanovuje,akéokolnosti

je potrebné skúmať v súvislosti s uplatneným nárokom a aké okolnosti je potrebné zo strany žalobkyne
preukázať, pokiaľ žiada uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch.

V priebehu konania bolo zistené, že žalobkyňa žije v obci Y., ktorá je menšia obec, kde občania boli
informovaní nielen z médií, ktoré informovali policajné orgány, ale aj vzájomne medzi sebou o situácii,

ktorá nastala u žalobkyne. Tieto okolnosti predstavujú zistenie prostredia, v ktorom žije žalobkyňa.
Prvostupňový súd však nezistil, akú povesť požívala žalobkyňa do začatia trestného stíhania, ako viedla
svoj život a ako prežívala svoj život v obci a v rodine do začatia trestného stíhania a ako sa do tejto
doby javila na pracovisku.

Zobsahuspisovéhomateriáluniejemožnézistiť,čizhoršenýpsychickýzdravotnýstavžalobkynejelenv
dôsledku trestného stíhania, alebo išlo o recidívu predchádzajúceho zlého psychického stavu žalobkyne
a či táto recidíva spočívala v psychickej záťaži v súvislosti so začatím trestného stíhania a trestného
konania.Zobsahuspisutiežniejemožnézistiť,akotietonásledkytrestnéhostíhaniaovplyvnilisúkromný
život žalobkyne a ako sa zmenilo jej spoločenské postavenie a uplatnenie po začatí trestného stíhania.

Nie je zrejmé, či tieto následky pretrvávajú aj doposiaľ.

Prvostupňový súd nevyhodnotil, či medzi konaním orgánu verejnej moci a medzi tvrdenom škodou je
príčinná súvislosť, ktorá musí mať charakter priamy, nie sprostredkovaný.

Je jednoznačné, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu, kde po preukázaní prvých
troch podmienok zodpovednosti štátu nie je potrebné zisťovať zavinenie štátu alebo štátneho orgánu.
Zavinenie sa predpokladá.Prvostupňový súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, či návrh na predbežné prerokovanie uplatneného
nároku na náhradu škody bolo Ministerstvu spravodlivosti SR doručené, a teda či uplatnený nárok nie
je podaný predčasne.

Vzhľadom na uvedené okolnosti a na to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav,
nesprávne aplikoval právne predpisy, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Bude úlohou prvostupňového súdu podrobne zistiť podmienky zodpovednosti za vzniknutú škodu
žalovanej. Dôkazné bremeno, nielen bremeno tvrdenia, je na strane žalobkyne, ktorá musí preukázať
splnenie všetkých podmienok, ktoré zákon na úspešné uplatnenie uvedeného nároku predpokladá. Až
po tom, čo bude mať prvostupňový súd dostatočne zistený skutkový stav, bude môcť vo veci aj zákonne
rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.