Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200533
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200533.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: J.. V. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX S., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, AK
Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16,
811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 060,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1 060,20 eur od 04.02.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a mi e t a.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.01.2017 domáhal vydania rozhodnutia ktorým
by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1 060,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne od 01.01.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa
11.07.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a jej predmetom

bolo poskytnutie úveru vo výške 1 500,- eur. Žalobca sa úver zaviazal splatiť v 36 splátkach po
89,65 eur. Žalobca vystupoval v pozícii spotrebiteľa a žalovaný ako dodávateľ. Veriteľ neprijateľne
preniesol dôkazné bremeno prevzatia a oboznámenia sa s obchodnými podmienkami a ďalšími listinami
vzťahujúcimi sa na úver, informovanosti o predávanom produkte a jeho vlastnostiach na spotrebiteľa.
Táto podmienka zakladá značný nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Má zato, že pri záujme o získanie úveru od žalovaného sa musel vopred podrobiť určenej a
sformulovanej podmienke upravenej v predmetnej zmluve bez toho, aby s ním žalovaný túto podmienku

individuálne dohodol.

V ďalšom uviedol, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti.
Takistoúdajtýkajúcivýškymesačnejsplátkyjevzmluveuvedenýdvakrátavinejvýškeatoraz53,25eur
a potom 89,25 eur. Mesačná splátka je v zmluve definovaná ako splátka spolu s platbou podľa dohody
o poskytovaní služieb. Absentuje však dôkaz, že žalobca bol s jej podstatou oboznámený, poplatok nie

je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že
došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť
nie je v takej výške, ako je uvedená v zmluve.Tiež poukázal, že zmluva neobsahuje ďalšiu povinnú náležitosť a výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Taktiež podľa jeho
názoru RPMN uvedená v zmluve je v rozpore s ustanovením § 11 ods. 1 písm. g) uvedeného zákona.

Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov a okrem toho aj úrok je neprimerané vysoký vrátane poplatkov. Má zato, že došlo k porušeniu
všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Žalovanýmuposkytolfinančnéprostriedkyvovýške1450,-euranieakojeuvedenévzmluvevovýške1
500,- eur. Doposiaľ už žalovanému uhradil sumu 2 510,20 eur. Keďže úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov, tak mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 060,20 eur. Žalovaný
nemá nárok na zaplatenie úrokov a iných poplatkov. Plnenie, ktoré spotrebiteľ poskytne veriteľovi bez
platného právneho titulu, zakladá na strane spotrebiteľa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/671/2015.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru,
oznámením o schválení úveru, splátkovým kalendárom, dohodou o poskytnutí služieb, výpisom z účtu

žalobcu, písomným vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Žalobca dňa 09.07.2014 požiadal žalovaného o poskytnutie revolvingového úveru s úverovým limitom
1 500,- eur, s predpokladanou výškou splátky spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb 89,65
eur a jeho splatnosťou 36 mesiacov. Mesačná splátka vrátane úrokov bola 53,25 eur. Celková čiastka,

ktorú žalobca mal zaplatiť 1 967,- eur. RPMN za úver bola 20,91 %, ročnú úroková sadzba
18,03 %, priemerná RPMN 49,67 %. Poplatok za poskytnutie úveru bol 50,- eur.

Bod 7. zmluvy odkazuje na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere
na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

V zmysle bodu 13. tejto žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti všetkými
zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ a dlžník zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Žalovaný túto žiadosť podpísal dňa 11.07.2014.

5. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 11.07.2014 na meno žalobcu vyplýva výška schváleného úveru 1 500,- eur, splatnosť úveru 36
mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 53,25 eur (z toho istina 41,67 eur, úroky 11,58 eur), výška
celkovej platby na úhradu (mesačná splátka úveru + splátka podľa dohody o poskytnutí úveru) 89,65
eur mesačne, dátum splatnosti prvej splátky úveru 12.08.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru

12.07.2017, splatnosť každej splátky k 12. deň v mesiaci, RPMN úveru 20,91 %, priemerná RPNM 49,67
%, ročná úroková sadzba 18,03 % ročne, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru) 1 917,- eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytnutí
služby 1 310,40 eur, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 11.07.2014.

6. K zmluve bol vyhotovený aj splátkový kalendár s uvedením čísla splátok (1-36), výška splátky bola
89,65 eur, splatnosť prvej splátky bola 12.8.2014 a poslednej 12.07.2017.

7. Medzi stranami sporu bola dňa 11.07.2014 uzatvorená aj dohoda o poskytovaní služieb. Na jej
základe sa žalovaný zaviazal žalobcovi poskytovať služby: informácia o zostávajúcich záväzkoch,

odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o prijatí platby, vyhotovenie a
zaslaniekópiedokumentácie,zmenazmluvynapodnetklienta,prepárovanieplatiebnapríslušnúslužbu,
druhá upomienka zdarma, podpora call centra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom. Táto
dohoda zakladá právo zákazníka na využívanie služieb a povinnosť uhradiť odplatu. Dohodnuté služby
sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú povahu podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek

zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom. Žalobca sa zaviazal, že za uzavretie dohody
zaplatí mesačne odplatu vo výške 2,51 % zo sumy schváleného úverového rámca zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru a túto sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré
budú uvedené spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v oznámení veriteľa o schválení úveru.8. Z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 450,-
eur a žalobca v prospech žalovaného uhradil 28 splátok po 89,65 eur, .j. celkovo sumu 2 510,20 eur.

9. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 1 500,- eur, výške splátky 89,65
eur, počte splátok 36, je výška RPMN bola 77,82 %.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2017 uviedol, že v zmysle žiadneho zákonného

ustanovenia nemá povinnosť dokazovať, či sa žalobca oboznámil so zmluvou alebo nie. Žalobca
mal možnosť sa s obsahom zmluvy oboznámiť a bol pred jej uzavretím informovaný o jej obsahu
aj prostredníctvom formulára štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Uviedol, že
ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane priemerného spotrebiteľa. Závery žalovaného o prenášaní
dôkazného bremena sú hypotetické, priečia sa ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Skutočnosť,
že zmluvné dojednania predstavujú predtlačený formulár, nie je rozhodujúca. Formulárový charakter

zmluvných dokumentov v spotrebiteľských vzťahoch predstavuje ich prirodzenú súčasť , čo vyplýva aj
z praxe. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014. Z
podanej žaloby nevyplýva žiadny skutkový alebo právny dôvod a označenie dôkazu, podľa ktorého by
bolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že sa musel podrobiť zneniu zmluvných podmienok, ak chcel
získať úver. Žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v prípade nesúhlasu s obsahom podmienok požiadal o

poskytnutie úveru u iného poskytovateľa.

V ďalšom uviedol, že popiera, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a
k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzatvorená zmluva pozostáva z ustanovení nachádzajúcich sa
na prednej strane listiny, zmluvných dojednaní na zadnej strane a príloh, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú

súčasť. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen akceptáciu predloženého návrhu na
uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 13Co/111/2014.

Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k svojim právam a povinnostiam
nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná
strana nárok.

V ďalšom uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, že zmluva nemá zákonné náležitosti vyžadované § 9

ods. 2 písm. c), f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv
majú v zásade dispozitívnu povahu, čo vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého
návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 13Co/111/2014. Údaj o dni splatnosti splátky vyplýva zo splátkového kalendára a

tiež z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti
obsahuje. Termín konečnej splatnosti úveru je teda vymedzený dňom splatnosti poslednej splátky.

Zmluva uzavretá medzi stranami sporu obsahuje výšku splátky, termín splatnosti ako aj počet splátok.
Zmluva obsahuje údaj o výške splátky 89,65 eur, termín splatnosti splátky a počte splátok. Nad rámec

toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Teda zmluva má náležitosti aj podľa § 9 ods. 2
písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. Zákon o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ č. C-42/15.

Pokiaľ sa jedná o spochybnenie uzatvorenia Dohody o poskytovaní služieb tak uviedol, že popiera

tvrdenia žalobcu a to z dôvodu, že žalobca bol s obsahom dohody oboznámený a na znak súhlasu
ju podpísal. Táto dohoda je uzatvorená ako samostatná zmluva. Poukázal, že dohodnuté služby sú
doplnkové a dobrovoľné a nemali charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie úverovej zmluvy.
Z tejto dohody tiež vyplýva, že k jej skončeniu mohlo dôjsť dohodou alebo výpoveďou a žalobca ani
jenu z týchto možností nevyužil. Žalobca nebol k jej uzatvoreniu nútený. V tomto smere poukázal

na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2011. Odplata je v zmysle dohody jednoznačne a presne
špecifikovaná, vyjadrená ako percentuálny podiel zo sumy úveru znížená o poplatok za jeho poskytnutie
a jej presné vyčíslenie je zahrnuté do výška mesačne splátky, pričom výška mesačnej splátky 89,65 eur
bez zahrnutia odplaty je 53,25 eur.Vďalšomžalobcatvrdil,žeRPMNprevyšujemaximálnuprípustnúhranicu.Poukázalnaznenie 53ods.6
Občianskeho zákonníka a § 10 ods. 2 nariadenia č. 87/1995 Z.z. Odplata vyjadruje celkovú nákladovosť

úveru pre spotrebiteľa. V rozhodnom období bola odplata vo výške 12,63 %, čo znamená, že povolený
dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 25,26 %. Nakoľko je v zmluve uvedená nižšia RPMN, má
zato, že výška odplaty je dojednaná v súlade s relevantnými právnymi predpismi.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 24.03.2017 uviedol, že mu bol poskytnutý úver vo výške 1

450,- eur a na predmetný úver už uhradil sumu 2 510,20 eur. Medzi stranami sporu bola uzatvorená
spotrebiteľská zmluva. Predmetnú úver je úžerný, pretože v časti úrokov a poplatkov odporuje dobrým
mravom. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/321/2012. Okresného
súdu Svidník sp. zn. 3C/165/215, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/671/2015, Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 2Co/283/2015. V ďalšom uviedol, že žalobcovi bol poskytnutý úver za neprimerané
protiplnenie za použitia nekalej obchodnej praktiky. V zmluve nie je uvedený údaj o celkovej čiastke,

ktorú mal žalobca zaplatiť, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a
tiež zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) tohto zákona. Úver je bez úrokov a bez
poplatkov. Zaplatená suma 1 060,20 eur predstavuje bezdôvodného obohatenie, ktoré vzniklo na strane
žalovaného.

12. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o

ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný

spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je

zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu

je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie

jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka.

19. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ

vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi

bol reálne poskytnutý úver vo výške 1 450,- eur a v prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 2 510,20
eur.

21. Uzatvorená úverová zmluva je tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti

citovaného zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje spotrebiteľský úver a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj
údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej

miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.
2 písm. f), j), k) zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených
údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.22. Žalobca podanie žaloby v prvom rade odôvodnil tým, že v zmluve uzatvorenej medzi stranami
sporu nie je uvedená konečná splatnosť úveru, splátky úveru nie sú rozčlenené na splátky istiny, úrokov

a poplatkov, v zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú ma žalobca zaplatiť. Žalovaný s daným
tvrdením žalobcu nesúhlasil a poukázal na to, že tieto náležitosti sú uvedené v oznámení veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorilo neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.

V tomto smere je súd toho názoru, že údaje určujúce základné parametre poskytnutého spotrebiteľského

úveru požadované kogentnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť v
zmluve definované jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom tak, aby mal spotrebiteľ možnosť
jednoducho zistiť, aká je výška úveru, prípadne aj dojednaného revolvingu, výška úrokovej sadzby,
odmeny, ročnej percentuálnej miery nákladov atď..

Pokiaľ spomínané podstatné náležitosti zmluvy obsahovalo až neskôr doručené oznámenie veriteľa

o schválení úveru a toto nebolo podpísané aj dlžníkom, nejedná sa o dvojstranný právny úkon a nie
je možné ho považovať za súčasť zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. S tvrdením žalovaného o
tom, že spomínané oznámenie je súčasťou zmluvy o úvere, sa nemožno stotožniť. Uzatvorenie zmluvy
predchádza ponuka, následná akceptácia znamená uzavretie zmluvy. Ak však táto akceptácia obsahuje
nové podmienky, treba ju považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka).

Súd preto vyhodnotil oznámenie veriteľa zaslané dlžníkovi až následne po uzavretí zmluvy ako
jednostrannýprejavvôle,ktorýsamoholstaťsúčasťouzmluvyažjehoakceptovanímzostranyžalobcua
danú skutočnosť nemal za preukázanú. Až v samotnom oznámení je uvedená konečná splatnosť úveru

a určením termínu splatnosti poslednej splátky ku dňu 12.07.2017, je uvedená splatnosť splátok počnúc
dňom 12.08.2014 a to vždy k 12. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, je tam uvedené rozdelenie
splátok na splátky istiny a úrokov.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/90/2015 zo dňa

29.04.2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/177/2014 zo dňa 23.09.2015, 18Co/178/2014 zo
dňa 23.09.2015, 17Co/296/2015 zo dňa 21.04.2016.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere, súd sa ďalej zaoberal tým, že či zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti

ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z.

24. Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti
úveru. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na

základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového
úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej
splatnosti úveru.

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že
v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského

súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014,sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupnýchúdajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.

Pozri aj rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012,
Krajského súdu Trenčín sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015.

25. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj

požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

V zmluve sa uvádza len výška splátky 89,65 eur, ktorá zahŕňala aj odplatu podľa dohody o poskytovaní

služieb, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá
právo.

Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými
náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia zmluvy medzi
žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek spotrebiteľského úveru,

teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačne, že v každej zmluve musí byť
uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termín splátok.

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 01.12.2015, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa
27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa 12.10.2016, Krajského súdu v
Žilinesp.zn.9Co/397/2016zodňa26.01.2017,OkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.5Csp/28/2016
zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu
Levice sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo

dňa 11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017, Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/108/2016 zo
dňa 29.05.2017.

26. Žalovaný v ďalšom tiež odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa

09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a K. A..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie

splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To

však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa

nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici

priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na

právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o
spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo
i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016
(bod 28. Odôvodenia rozsudku, záver uvedeného odseku).

27. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskehozákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

,, Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov
použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje

všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že

je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.

28. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 20,91 % pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedenásadzba77,82%(výpočetsúdrealizovalprostredníctvomkalkulačky). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 1 500,-
eur, výšky splátky úveru 89,65 eur, pri ich počtu 36. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená

RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od
počiatku aj z uvedeného dôvodu.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25.04.2017.

29. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

30. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za služby v zmysle dohody o poskytovaní
služieb zo dňa 11.07.2014, súd je toho názoru, že žalobca nemal nárok na zaplatenia takto dojednanej
odplaty.

Dohoda o poskytovaní služieb je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvorili strana sporu a to

žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ. Jedná sa o služby, ktoré sú viazané sa samotný
poskytnutý úver. Dojednaná odplata za tieto služby v bola v zmluve uvedená iba percentuálne a to 2,51
% z zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutý úver. Túto odplatu mal žalobca
platiť v rámci mesačných splátok úveru a v číselnom vyjadrení to predstavuje sumu 36,40 eur, mesačne,
celkovo za obdobie 36 mesiacov sumu 1 310,40 eur.

Súd je toho názoru, že tzv. dohoda o poskytovaní služieb bola len umelo vytvorená žalovaným ako
samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné
ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy. Jedná sa iba o doplnkovú službu, ktorá mala byť poskytovaná
zo strany žalovaného a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Minimálne tak uvedenú dohodu

možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ (žalobca) mal zaplatiť za služby
v nej uvedené odplatu vo výške predstavujúcej cca 87 % z poskytnutého úveru. S poukazom na §
39 Občianskeho zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s
dobrými mravmi.Súd opätovne poukazuje, že táto dohoda je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvoril dodávateľ
so spotrebiteľom a teda jednoznačne sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle príslušných ustanovení

§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v rámci takýchto zmlúv ex offo skúma to, či neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky a či na základe takýchto podmienok si dodávateľ neuplatňuje nárok
voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že aj keby nevyhodnotil dohodu o poskytovaní
služieb ako absolútne neplatnú pre rozpor z dobrými mravmi, tak zmluvnú podmienku na základe ktorej
žalobcovi mala vzniknúť povinnosť za poskytnuté služby zaplatiť odmenu vo výške 1 310,4 eur, by

považoval za neprijateľnú a teda neplatnú a to vzhľadom na jej výšku vo vzťahu k výške samotného
úveru (1 500,- eur), nakoľko takto dojednaná zmluvná podmienka jednoznačne spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán sporu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, jedná sa o neprimerane vysoké
plnenie ktoré je neadekvátne službe, za ktorú malo byť poskytnuté.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v banskej Bystrici sp. zn.

15Co/39/2016 zo dňa 23.02.2016 : ,, Dohoda o poskytovaní služieb bola uzavretá v ten istý deň
a pod tým istým číslom ako Zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej
listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne
dohodnutá v tom slova zmysle, že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné
podmienky, ako tvrdí odporca. Dohoda o poskytovaní služieb má povahu formulára obdobného tomu,

ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom
dlžníkovi (navrhovateľovi) bola predložená na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere. Nie
je zrejmé, či dlžník (navrhovateľ) pochopil význam a zmysel Dohody o poskytovaní služieb, služieb,
ktoré úzko a bezprostredne súvisia so Zmluvou o revolvingovom úvere, či dlžníkovi boli poskytnuté
jasné a zrozumiteľné informácie o jej obsahu. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvného

vzťahu nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní - že dlžník mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na uzavretie aj tejto Dohody o poskytovaní služieb. Tvrdenie odporcu, že ak by
navrhovateľ nemal záujem o podpis akéhokoľvek dokumentu, potom ho podpísať nemusel , je arbitrárne.
A pokiaľ odporca poukazuje na to, že navrhovateľ mal možnosť s odporcom dohodnúť sa na zmene
Dohody po jej podpise (ukončiť jej trvanie aj takýmto spôsobom) , tak takáto možnosť bola viacmenej

len iluzórna, keďže sám odporca v odvolaní zdôraznil, že zmena každej zmluvy je v zásade možná len
(vzájomnou) dohodou zmluvných strán - teda k zrušeniu Dohody sa vyžadoval súhlas odporcu, ktorého
postavenie by sa udelením takéhoto súhlasu jednoznačne zhoršilo - stratil by možnosť výberu ďalších
(nemalých) platieb od dlžníka, platených nad rámec úverových splátok. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom okresného súdu, že Dohoda obsahuje zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané, neprijateľné

a dodávateľ (odporca) pri uzatváraní zmluvy uplatnil obchodnú praktiku, ktorú možno považovať za
nekalú. Odhliadnuc od dôvodov nekalosti, ktoré uviedol okresný súd, nekalosť treba vidieť aj v tom, keď
odporca použil, resp. vo všeobecnosti používa formulárový text dohody (ale aj zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok) s takmer nečitateľným (drobným) písmom.“

Podľa záverov odvolacieho súdu je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie
platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú
službu,ktoroužalovanýprostredníctvomsvojichzástupcovhotovostneinkasujesplátkyspotrebiteľského
úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok.
Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška,

výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných
úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho
vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a
administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za
zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad

nadoplnkovúslužbu,ktorejplneniukorešponduje,ideoexcespripoužívaníinštitútupoplatku“-rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016.

31. Súd len pre úplnosť uvádza, že na absolútnu neplatnosť právnych úkonov prihliada z úradnej moci.

32. Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli
žalobcovi reálne poskytnuté a to vo výške 1 450,- eur. Doposiaľ však žalobca žalovanému zaplatila už
sumu 2 510,20 eur a strane žalovaného tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 1 060,20 eur.33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1 060,20 eur je dôvodný a preto žalovaného zaviazal túto sumu
vydať žalobcovi.

Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne dňom nasledujúcim
po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 03.02.2017, pričom až doručenie
žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 1 060,20 eur, nakoľko nemal za
preukázané kedy a akou formou sa žalobca skôr, teda pred podaním žaloby, svojho nároku domáhal

voči žalovanému. K uvedenému dňu výška zákonných úrokov z omeškania bola 5 % ročne a súd preto
žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 060,20 eur odo
daň 04.02.2017 do zaplatenia, iba v tejto časti považoval nárok žalobcu na zaplatenie príslušenstva za
dôvodný a vo zvyšnej časti žalobu pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania preto ako nedôvodnú
zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd žalobe nevyhovel iba v nepatrnej časti pokiaľ sa jedná o príslušenstvo
uplatneného nároku a preto súd žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov
konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.