Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201602
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8816201602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Pow-en a.s., Prievozská 4B,
821 09 Bratislava, IČO: 43 860 125, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Four Legal s.r.o.,
Trnavskácesta27/B,83104Bratislava-NovéMesto,IČO:47865873,protižalovanému:TEMINO,s.r.o.,
Herľanská 547, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 466 239, o zaplatenie 8.580,10 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7Cb/22/2016-79 zo dňa
17.2.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

8.580,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 15.12.2015 do zaplatenia a
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v lehote 3 dní od
právoplatnostitohtorozsudkuakoajvovýrokuopovinnostižalovaného nahradiťžalobcovitrovykonania
v rozsahu 100 % trov konania.

Vo zvyšujúcej vyhovujúcej časti vo veci samej výrok rozsudku súdu prvej inštancie týkajúci sa formulácie
povinnosti platiť úroky z omeškania za každý deň omeškania zrušuje.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.580,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05
% ročne zo sumy 4.437,79 eur od 15.12.2015 za každý deň omeškania do zaplatenia, ďalej úrok z
omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.049,96 eur za každý deň omeškania do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 3.092,35 eur od 15.12.2015 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %. V dôvodoch rozsudku uviedol, že:

1.1. Žalobca podanou žalobou uplatňoval proti žalovanému nároky v znení výroku rozsudku súdu s
odôvodnením, že so žalovaným dňa 6.11.2014 uzavrel zmluvu o dodávke elektriny, vrátane prevzatia
zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb č.
310862014. Predmetom zmluvy, bol okrem iného záväzok žalobcu ako dodávateľa dodávať žalovanému

ako odberateľovi elektrinu do odberných miest žalovaného, za podmienok dohodnutých v Zmluve a
Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, ďalej prevziať zodpovednosť za odchýlku za odberné
miesta voči zúčtovateľovi odchýlok a zabezpečiť pre žalovaného distribúciu elektriny a služby spojené
s dodávkou elektriny. Žalovaný sa zaviazal dodanú elektrinu odobrať a zaplatiť za dodávku elektriny aza distribučné služby cenu špecifikovanú v článku IV. Zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú v
zmysle článku VII. Všeobecné obchodné podmienky pre dodávku elektriny oprávneným odberateľom
so zabezpečením jej distribúcie a s tým súvisiacich služieb. Žalovaný svoje povinnosti v zmysle Zmluvy

neplnil riadne a včas. Nezaplatil žalobcovi cenu plnení vyúčtovaných faktúrami č. 1815104126 na
sumu 4.437,79 eur, č. 1815104128 na sumu 1.049,96 eur a č. 1815104129 na sumu 3.092,35 eur. So
zaplatením uvedených faktúr sa dostal do omeškania. Uvedené faktúry sa týkali v nich označeného
odberného miesta a boli nimi účtované ceny za obdobie od 1.10.2015 do 31.10.2015. Všetky boli
splatné dňom 14.12.2015. Žalobca v súlade s ustanovením článku V. bodu 4. vystavil vyúčtovacie

faktúry za fakturačné obdobie do 15. dňa po skončení fakturačného obdobia. V súlade s článkom V.
bodom 11 Zmluvy boli faktúry žalovanému zasielané elektronicky na e-mailovú adresu žalovaného
uvedenú v článku III. Zmluvy, preukázateľne aj na základe e-mailovej komunikáciou medzi žalobcom
a žalovaným zo dňa 18.11.2015. Vo vyššie uvedenej zmluve je dodávateľ označený ako Pow-en
a.s., IČO: 43 860 125, pričom pri dodávateľovi je uvedený aj e-mail, a to: [email protected]
. Ako odberateľ je tamtiež označený TEMINO, s.r.o, IČO: 36 466 239

s uvedeným emailom: [email protected].

1.2. Po citácii ust. § 1 ods. 1, 2, ďalej § 261 ods. 1, § 264 ods. 1, 2, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 365
ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a tiež ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, okresný súd považoval žalobu

za v celom rozsahu dôvodnú. Mal za to, že na základe uzavretej zmluvy a žalobcom poskytnutého
plnenia boli žalovanému vystavené faktúry, ktorých výška v konaní medzi sporovými stranami nebola
sporná. Námietky žalovaného sa týkali len chýb pri doručovaní samotných faktúr a účtovného obdobia.
Zo samotnej zmluvy ako aj k nej patriacich Všeobecných obchodných podmienok, a to konkrétne čl. V
bodu 11 mal však súd prvej inštancie za preukázané, že doručenie faktúr bolo vykonané podľa úpravy v

zmluve. Išlo o obchodnú zvyklosť medzi žalobcom a žalovaným. Faktúry boli vyúčtované a doručované
tak, ako to ustanovuje zmluva a pokiaľ ide o účtovné obdobie, podľa čl. V. bodu 1. Zmluvy fakturačným
obdobím pre dodávku elektriny a distribučné služby u mesačne odčítaných odberných miest je 1 mesiac.

1.3. Z dôvodu, že žalovaný predmetné faktúry neuhradil načas, zaviazal súd prvej inštancie žalovaného

aj na zaplatenie úrokov z omeškania, určených v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka o 8 % bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Keďže faktúrami č. 1815104126, č. 1815104128
a č. 1815104129 bola splatnosť stanovená na 14.12.2015 a od 15.12.2015 bol žalovaný v omeškaní,
týmto dňom zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo

sumy 4.437,79 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, 9,05 % ročne zo sumy 1.049,96 eur od 15.12.2015 do
zaplatenia a 9,05 % ročne zo sumy 3.092,35 eur od 15.12.2015 do zaplatenia v súlade s Nariadením.

1.4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil úspechom žalobcu v konaní a aplikáciou ust. § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1, 2 CSP .

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný písomným podaním zo dňa 4.4.2017.
Napadol rozsudok v celom rozsahu. Žiadal jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením odkazujúcim na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
považujúc odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za neurčité, nezrozumiteľné, nepresvedčivé a v

rozpore so skutkovým stavom. V dôvodoch odvolania uviedol aj to, že :

2.1. Nesúhlasí s rozsudkom a nestotožňuje sa ani s jeho dôvodmi. Poukázal na to, že zo spisu
vyplýva ospravedlnenie sa právneho zástupcu z účasti na pojednávaní z dôvodu obsahu hospodárnosti
s ohľadom na cestovné náklady, stratu času, s tým, že vyslovil súhlas s prejednaním veci v jeho

neprítomnosti. Z tohto dôvodu sa taktiež odvolateľ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní z dôvodu
neprítomnostikonateľaspoločnostiavzhľadomnavyjadreniezástupcužalobcusúhlasilajsprejednaním
veci bez jeho prítomnosti, keďže mal za to, že ani zástupca žalobcu sa pojednávania nezúčastní.

2.2. Odvolateľ trval naďalej na tom, že mu neboli doručené faktúry a ani upomienky, hoci žalobca tvrdí,

že ich doručoval elektronicky. Preto nepovažuje za správne priznať žalobcovi úroky z omeškania vo
výške a za čas tak, ako to uvádza výrok rozsudku. Nie je preukázané, kedy sa dostal do omeškania a
s akou sumou. Faktúry nemôže považovať za neuhradené a byť zaviazaný zároveň na úhradu úrokov
z omeškania. Trvá tiež na tom, že podľa zmluvy bolo fakturačné obdobie 1 rok a zmluva teda bolauzatvorená na dobu určitú od 1.12.2014 do 31.12.2015. Faktúra mala byť vystavená na celé fakturačné
obdobie a nie na obdobie jedného mesiaca od 1.10.2015 do 31.10.2015, v ktorom žalobca vystavil
celkovo 3 faktúry v rôznych výškach, pričom nijakým spôsobom nie je špecifikovaná výška odobratej

elektrickej energie, resp. na základe čoho dospel k nedoplatkom, ktoré si uplatnil v konaní za odber
energie za jeden mesiac a práve len v troch odberných miestach - A. E. XX, P., N. XX, Q. O. a X.
XXXX, X..

2.3. Odvolateľ namietal, že súd nijakým spôsobom v rozsudku neuviedol, aké vykonal dokazovanie

a prečo z vykonaných dôkazov vyvodil záver, prezentovaný v odôvodnení rozsudku. Nijako nezobral
do úvahy námietky žalovaného, ako aj rozpory vo výške vystavených faktúr za jednotlivé obdobia a
odberné miesta a len konštatuje, že faktúry boli doručované tak, ako to ustanovuje zmluva. Nesúhlasí
ani s tvrdením súdu, že práve v jeho prípade je na mieste aplikovanie ustanovenia čl. V bod 1/ a nie čl.
V bod 3/ predmetnej zmluvy č. 310862014.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 8.6.2017 vyjadril žalobca, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať má náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
Uviedol, že tvrdenie žalovaného, týkajúce sa jeho ospravedlnenia sa z neúčasti na pojednávaní
dňa 23.11.2016, sa nezakladá na pravde. Za nepochybné považuje, že ospravedlneniu neúčasti na
pojednávaní právneho zástupcu žalobcu predchádzalo práve ospravedlnenie žalovaného a nie naopak.

Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlňoval predovšetkým z dôvodu už
vopred avizovanej neprítomnosti žalovaného. Listom zo dňa 21.11.2016 žalovaný ospravedlnil svoju
neprítomnosť na pojednávaní výlučne z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty konateľa spoločnosti v
termíne od 22.11.2016 do 28.11.2016 a súčasne požiadal o odročenie pojednávania. Považoval preto
konanie súdu za správne, ak na základe týchto podaní vytýčil nový termín pojednávania na deň

17.2.2017. Žalovaný žiadal príslušný súd, aby na tomto pojednávaní konal bez jeho, pričom sa naň ani
nedostavil. Naproti tomu právny zástupca žalobcu sa ho zúčastnil a logicky teda nežiadal konajúci súd,
aby konal v jeho neprítomnosti. Žalobca naďalej trvá na svojich vyjadreniach, ústnych, ako aj písomných,
učinených v predmetnom konaní, pričom sa stotožňuje v celom rozsahu so skutočnosťami uvedenými
v rozsudku. Odvolanie žalovaného považuje za tendenčné a účelové, ktorého jediným zámerom je

naťahovanie súdneho konania a vyhýbanie sa plneniu záväzkov z uzatvorenej zmluvy.

4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaný nereagoval, hoci mu ho súd prvej inštancie v prílohe listu
zo dňa 19.7.2017 č.k. 7Cb/22/2017-97 riadne doručil do jeho elektronickej schránky.

5. Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací § 34 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia
pojednávania. Neboli totiž splnené zákonné podmienky na realizáciu pojednávania v predmetnej veci
tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 385 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo vychádzal z viazanosti súdu rozsahom odvolania i
uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP). Po prieskume napadnutého rozsudku

i konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle vyššie uvedených zásad (zdôrazniť pritom sa opakovane
žiada viazanosť dôvodmi podaného odvolania), dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody v časti vyhovenia žalobe v rozsahu povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.580,10 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne od 15.12.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku, ako aj vo výroku o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100 % trov konania neumožňujú zrušenie ani zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok vo veci
odvolací súd vyhlásil na verejnom zasadnutí podľa § 219 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP, o konaní ktorého
súd upovedomil účastníkov prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že proti súdom prvej inštancie vydanému platobnému rozkazu podal včas
odpor žalovaný, v ktorom namietal nedoručenie predmetných faktúr a aj to, že predmetné faktúry
za fakturačné obdobie 1 mesiac nebol oprávnený žalobca vystaviť (č.l. 44 - 45 spisu). Rovnopis
odporu bol doručený žalobcovi, ktorý podal k nemu vyjadrenie písomným podaním zo dňa 26.4.2016
aj s prílohami o e-mailovej komunikácii (č.l. 49 - 53 spisu). Rovnopis tohto podania bol doručený

žalovanému dňa 27.5.2016 (návratka pri č.l. 54) a žalovaný naň reagoval podaním zo 16.6.2016 (č.l.
56 -57 spisu), v ktorom poukazoval na to, že ak mu žalobca doručoval písomnosti bez zaručeného
elektronickéhopodpisu,malichdoplniťrealizáciouodoslaniapísomnostipoštoualenvprípadeprevzatia
takejto zásielky alebo uplynutia úložnej lehoty bez prevzatia by mohli nastať účinky doručenia týchtopísomnosti žalovanému. Po tomto podaní už žalovaný pred súdom prvej inštancie vecné námietky
proti žalobe neuplatnil a to napriek tomu, že mu súdom prvej inštancie bolo doručené poučenie
o procesných právach a povinnostiach v zmysle príslušných ustanovení CSP (obsah poučenia na

č.l. 59 spisu). Uvedené poučenie bolo doručené žalovanému dňa 26.9.2016 spolu s predvolaním
na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň 23.11.2016 (návratka pri č.l. 58 spisu).
Pojednávanie nariadené na deň 23.11.2016 bolo bez vecného prejednania odročené na deň 17.2.2017.
Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.11.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalovaného (č.l.
61 spisu), ktorý žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej cesty konateľa s tým, že zároveň

upovedomuje o tejto žiadosti protistranu sporu. Dňa 23.11.2016 bolo súdu prvej inštancie doručené
podanie právneho zástupcu žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu jemu
doručeného rovnopisu žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania. Žalobca však v tomto podaní
zároveň oznámil, že žalovaný neplnil svoj dlh ani čiastočne, žiada preto súd aby konal vo veci aj v jeho
neprítomnosti a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

7. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 17.2.2017 bolo žalovanému doručené 12.12.2016.
Písomnýmpodanímzodňa14.2.2017(č.l.73spisu)žalovanýospravedlnilsvojuneúčasťnanariadenom
pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Neúčasť žalovaného na tomto
pojednávaní nebola dôsledkom vadného procesného postupu v konaní súdom prvej inštancie a nebola
ani dôsledkom konania jeho procesnej protistrany. Žalovaný sám z vlastnej vôle nevyužil súdom

prvej inštancie poskytnutú príležitosť uplatniť prostriedky procesnej obrany proti podanej žalobe aj na
nariadenom pojednávaní. Zdôrazniť pritom treba, že išlo o v poradí druhé pojednávanie, nariadené
súdom prvej inštancie potom, čo určil nový termín pojednávania na žiadosť žalovaného o odročenie
pôvodne nariadeného pojednávania odôvodnenú neodkladnou pracovnou cestou konateľa žalovanej
spoločnosti. Žalovaný podľa vyššie uvedeného postupu mal súdom doručené písomnosti (popísané

vyššie) aj s poučením o možnostiach procesnej obrany. Po podaní zo 16.6.2016 už v podstate na
svoju obranu neprodukoval nič ďalšie. Súd prvej inštancie za takéhoto stavu mohol a v podstate mal
aj povinnosť v režime prejednacieho princípu rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu podľa
realizovaného režimu procesného dokazovania a režimu prostriedkov procesného útoku a procesnej
obrany (§ 215 ods. 1, 2 CSP). Preto odvolacia námietka žalovaného založená na tom, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom je zjavne nedôvodná.

8. Zmluvný vzťah sporových strán bol bez akýchkoľvek pochybností založený písomnou zmluvou č.
310862014 zo dňa 1.5.2012. Táto preukázateľne vo svojich ustanoveniach obsahuje dohodu aj o
otázkach, týkajúcich sa odberných miest, fakturačného obdobia i možnosť doručenia sporných faktúr

elektronicky uvedením emailových adries. Úvodná časť zmluvy o dodávke elektriny, obsahujúca
označenie zmluvných strán, ako aj Čl. III Komunikácia medzi zmluvnými stranami, obsahuje údaj
o e-mailových adresách tak dodávateľa „[email protected]“, ako aj odberateľa [email protected]
(konateľ). Žalobca tak relevantne využil na komunikáciu, vrátane riadneho doručovania predmetných
faktúr elektronickú adresu odberateľa, a to i vzhľadom na dohodu o elektronickom zasielaní faktúr

upravenú v bode V.11 zmluvy. S prihliadnutím i na žalobcom doložené dôkazy o elektronickej
komunikácii sporových strán v súvislosti s doručovaním faktúr či ďalších písomnosti z predmetného
obchodnoprávneho vzťahu, nebol dôvod privodiť záver o neúčinnom doručení faktúr vystavených
žalobcom žalovanému. Ak žalovaný sa snažil pred súdom prvej inštancie navodiť potrebu doručovania
písomnosti v obchodnoprávnom vzťahu s účinkami procesných noriem (doplnenie elektronického

podania ďalším doručením listinnej podoby poštou s následkami prípadného márneho uplynutia úložnej
doby), takáto úprava z uzavretej zmluvy nevyplýva.

9. Článok I. zmluvy v bode 1 písm. a) upravuje predmet zmluvy, ktorým je tam konkretizovaný záväzok
dodávateľa dodávať elektrinu do odberných miest odberateľa špecifikovaných v Prílohe č. 2 ....... . V

zmysle Čl. IV zmluvy sa po dobu jej účinnosti, a to pre obdobie od 1.12.2014 do 31.12.2015 dohodlo
predpokladané ročné množstvo dodávanej elektriny i jej cena. Čl. V ods. 1 zmluvy obsahuje zmluvné
dojednanie, podľa ktorého fakturačným obdobím pre dodávku elektriny a distribučné služby u mesačne
odčítaných odberných miest je jeden mesiac. Podľa čl. V ods. 2 odberateľ sa zaväzuje za dodávku
elektriny a distribučné služby do mesačne odčítaných odberných miest (podľa Prílohy č. 2 zmluvy)

uhrádzať dodávateľovi jednu zálohovú platbu mesačne vo výške odvodenej od 80 % predpokladaného
konštantného množstva spotreby na príslušný mesiac vrátane DPH splatné k 15. dňu v mesiaci.10. Podľa čl. V ods. 4 zmluvy dodávateľ sa zaväzuje vystaviť vyúčtovaciu faktúru za fakturačné obdobie,
vo výške zodpovedajúcej cene skutočne odobratej elektriny a distribučných služieb, do 15. dňa po
skončení fakturačného obdobia. Vyúčtovacia faktúra je splatná k 30. dňu odo dňa vystavenia faktúry.

11. Z prílohy č. 2 k Zmluve o dodávke elektriny o špecifikácii odberných miest vyplýva, že odberné miesta
a) A. E. XX, P., b) N. XX, Q. O., c) X.H. XXXX, X. sú odbernými miestami s mesačným vyúčtovacím
obdobím. Preto aj obrana žalovaného založená na tom, že žalobca mal realizovať ročné vyúčtovanie je
neopodstatnená. Faktúrou č. 1815104128 (č.l. 27 spisu) bola vyúčtovaná cena za mesiac október 2015

za odberné miesto žalovaného vo Q. O., faktúrou č. 1815104129 za mesiac október 2015 v X. a faktúrou
č. 1815104126 za mesiac október 2015 za odberné miesto žalovaného v P.. Bolo to realizované v súlade
so zmluvné dojednanými podmienkami. Ak žalovaný neplnil v dohodnutých termínoch splatnosti, dostal
sa žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku, čo zakladá nárok žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania od 15.12.2015. žalovaný elektrinu odobral (čo nepopiera) a v dohodnutej lehote
splatnosti žalobcovi vyúčtovanú cenu nezaplatil. Žalobca preukázateľne realizoval úkony spojené s

vynaložením nákladov na uplatnenie nárokov. Preto mu patrí i náhrada týchto nákladov.

12. Odvolací súd preto po preskúmaní predloženého spisu a listinných dôkazov predložených stranami
sporu konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, týkajúceho sa vyhovenia žalobe v časti
priznanej istiny a príslušenstva, t.j. ročného úroku z omeškania od 15.12.2015 a priznania paušálnej

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. V právnej kvalifikácii odkazuje na správne
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd postupoval pri potvrdení rozhodnutia súdu
prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

13. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí korigoval formuláciu rozhodnutia súdu prvej inštancie, týkajúcu

sa uloženej povinnosti platiť úroky z omeškania, ktoré je žalovaný správne povinný žalobcovi uhradiť v
ročnej sadzbe 9,05 % z istiny 8.580,10 eur od 15.12.2015 do zaplatenia. Všetky tri fakturované ceny
boli splatné totožným dňom 14.12.2015. Nebolo preto z hľadiska požiadavky určitosti výroku súdneho
rozhodnutia potrebné rozdeľovať priznanie tohto nároku u každého z týchto plnení samostatne. Ak však
súd prvej inštancie obsahuje vo výroku i formuláciu „za každý deň“ omeškania, takáto formulácia je na

ujmu určitosti ale najmä materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia (s možnosťami prípadného výkladu či
percentuálna sadzba sa nevzťahuje na každý deň) preto tento text z rozsudku súdu prvej inštancie
odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP vypustil jeho zrušením. Pozornosti odvolacieho
súdu neušla ani dohoda strán pojatá do Všeobecných obchodných podmienok (VOP - príloha 1
Zmluvy - bod 7.1.), podľa ktorej boli pre prípad omeškania dohodnuté úroky z omeškania za každý

deň omeškania vo výške 0,035 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ak však žalobca volil v
žalobe alternatívu uplatňovania ročných úrokov z omeškania v ním limitovanej výške, nebolo možné pri
viazanosti žalobným návrhom ísť nad rámec žalobného petitu.

14. VOP obsahujú aj dohodu strán o riešení sporov v rozhodcovskom konaní (čl. 10.4). Námietka proti

právomoci súdu v zmysle ust. § 5 CSP nebola však v konaní uplatnená, nemohol preto ani odvolací súd
konštatovať, že pre konanie súdu nebola daná právomoc.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s ustanovením §
255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má nárok na náhradu

uplatnených trov, ktorých výšku vyčísli súd prvej inštancie podľa § 262 CSP.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP,
§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).