Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211676
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211676.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne J. K., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX,
XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská
10, IČO: 35792752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47233516, o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 168/2014-86 zo dňa 11. 2. 2015 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Šafrankovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 113,33 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 30.9.2013 a dohoda o zrážkach zo mzdy
dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 3.3.2014 sú neplatné. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 677,22 Eur, na účet
právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Účastníci konania dňa 30.9.2013 uzatvorili úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Zmluvu najprv
podpísala žalobkyňa dňa 24.9.2013 s vyplnením údajov v kolónke 5 označenom ako údaje o
požadovanom revolvingovom úvere, v ktorých sa uvádza výška požadovaného úveru 1.140 Eur,
splatnosť 42 splátok po 61,08 Eur mesačne, ročná úroková sadzba 70,01 % a predpokladaná RPMN
70,01 %.

3. Žalovaný predmetnú zmluvu podpísal dňa 30.9.2013 a v kolónke 6, kde sú uvedené údaje o
schválenom revolvingovom úvere vypísal údaje o schválenom úvere, ktoré sú totožné ako v kolónke 5,
okrem RPMN, kde sa uvádza 69,79 %.

4. Zhodným spôsobom bola uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú najprv podpísala
žalobkyňa dňa 17.2.2014 s vyplnením údajov v kolónke 5 označenom ako údaje o požadovanom
revolvingovom úvere s uvedením výšky úveru 1.410 Eur, splatnosti 42 mesačných splátok po 75,55 Eur

mesačne,ročnejúrokovejsadzby70,02%,predpokladanejRPMN70,02%apriemernejRPMN46,30%.

5.Žalovanýpredmetnúzmluvupodpísaldňa3.3.2014avkolónke6,kdesúuvedenéúdajeoschválenom
revolvingovom úvere vypísal údaje o schválenom úvere s inými údajmi ako v kolónke 5, kde sa uvádzavýška úveru 420 Eur, splatnosť v 42 mesačných splátkach po 22,51 Eur, RPMN 69,63 %, ročnej
úrokovej sadzby 40,05 % a priemernej hodnoty RPMN 46,30 %. Žiadna písomná akceptácia návrhov
žalovaného vo vzťahu k údajom o schválenom revolvingovom úvere zo strany žalobkyne v dôsledku

iného údaju RPMN pri zmluve č. XXXXXXXXXX a údajov o schválenom revolvingovom úvere pri zmluve
č. XXXXXXXXXX neexistuje.

6. S totožnými dátumami boli uzavreté aj samotné písomné dohody o zrážkach zo mzdy, v ktorých sú
uvedení obaja účastníci, pri zmluve č. XXXXXXXXXX sú uvedené mesačné zrážky vo výške 61,08 Eur

a pri zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 22,51 Eur.

7. V bode 1. uvedených dohôd je konkretizovaná pohľadávka žalovaného, a to na základe zmluvy č.
XXXXXXXXXX vo výške 1.140 Eur a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 420 Eur. Ďalej
sa uvádza, že pohľadávka zabezpečovaná týmito dohodami je tvorená úverom, vrátane prípadných
všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru, uplatnenými zmluvnými pokutami,

nákladmi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo
v súvislosti s predmetnými zmluvami o úvere a prípadnými jej dodatkami.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že k podpísaniu dohôd o zrážkach zo mzdy bola prinútená
tým, že obchodný zástupca sa vyjadril, že úver jej môže byť poskytnutý len za podmienky podpísania

predmetných dohôd.

9. Listom zo dňa 11.11.2013 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne Y. B. o výkon zrážok zo
mzdy na základe predloženej dohody zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že jeho pohľadávka
k 11.11.2013 predstavuje sumu 2.565,64 Eur.

10. Listom zo dňa 14.4.2014 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX s tým, že jeho pohľadávka k
14.4.2014 predstavuje sumu 945,52 Eur.

11. Vychádzajúc z obsahu žaloby mal súd za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na
uvedených určovacích žalobách.

12. V príslušných úverových zmluvách totiž chýbajú jej podstatné náležitosti, pre ktoré sa úvery
považujú za bezúročné a bezodplatné, pričom žalovaný napriek spornosti výšky pohľadávky požiadal

zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu predmetných dohôd o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa preto má
naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti, keďže žalovaný nebude môcť bez posúdenia jeho
pohľadávky súdom naďalej vymáhať plnenie od žalobkyne, na ktoré nemá nárok.

13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že predmetné dohody o zrážkach zo mzdy bola nútená

podpísať ako podmienku poskytnutia predmetných úverov.

14. Keďže preukázateľne táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť uvedené dohody o zrážkach zo mzdy, a
teda pri uvedených právnych úkonoch absentuje u nej zhoda jej vôle s prejavom, pre takýto nedostatok
vážnosti, sú napadnuté dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka

neplatným právnym úkonom.

15. Zároveň podľa názoru súdu týmto právnym úkonom chýba aj ďalšia náležitosť, a to ich určitosť z
dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy predpokladaných zákonom.

16. V danom prípade nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutých dohodách chýba. Zároveň
podľa názoru súdu nie je dostatočne určito vymedzená ani pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode.
Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná, alebo
pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné), avšak v prípade predmetných
dohôd v čase ich uzatvorenia ešte neexistovala splatná pohľadávka žalovaného, ktorá navyše v týchto

dohodách nie je vymedzená dostatočne určito. Uvedené dohody o zrážkach zo mzdy obsahujú iba
sumu poskytnutých úverov, avšak predmetom dohôd je aj nešpecifikované príslušenstvo pohľadávky,
dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky
a zmluvné pokuty.17. Takto vymedzený predmet dohôd o zrážkach zo mzdy rozhodne nespĺňa základný predpoklad
platnosti právneho úkonu, a to jeho určitosť, čo podľa názoru súdu má za následok neplatnosť dohôd o

zrážkach zo mzdy. Napokon nedostatok určitosti uvedených právnych úkonov je preukázaný aj tým, že
žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o výkon zrážok zo mzdy pri zmluve č. XXXXXXXXXX vo
výške 2.565,64 Eur a pri zmluve č. XXXXXXXXXX vo výške 945,52 Eur.

18. Z predložených rovnopisov zmlúv o spotrebiteľskom úvere uzatvorených so žalobkyňou mal súd za

preukázané, že tieto neobsahujú vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Zároveň absentuje platná dohoda v písomnej forme o výške RPMN, keďže táto bola iná v návrhu
na uzatvorenie zmluvy zo strany žalobkyne a iná v akceptácií žalovaného. Rozhodujúci je záver o tom
či vznikla platná dohoda o RPMN.

20. V súlade s ust. § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za návrh nový. Tak aj v danom
prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo potrebné vyjadrenie žalovaného k zmluve považovať za
nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo
(rozsudok KS v Žiline č.k. 6 Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014).

21. Okrem iného pokiaľ ide o zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, pri tejto nebola
preukázaná písomná akceptácia nielen nového návrhu o výške RPMN, ale aj ďalších podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo vzťahu k výške poskytnutého úveru, mesačnej splátky
úveru, ako aj ročnej úrokovej sadzby.

22. Keďže predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahujú, poskytnuté úvery
v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) zák.č. 129/2010 Z.z. sa považujú za bezúročné a bezodplatné. Na
základe uvedeného preto aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa nevzťahujú iba na istinu úverov, ale
zabezpečujú aj neexistujúcu pohľadávku vo vzťahu k príslušenstvu úveru, sú uzatvorené v rozpore s

ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a teda ide o neplatné právne úkony. Preto súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

24. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní okrem
iného uviedol, že požiadavka na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy zo strany poskytovateľa úveru
bola žalobkyni známa pred tým, ako uzavrela samotnú zmluvu o revolvingovom úvere. Išlo o rovnakú
podmienku, ako bolo preukázanie príjmov, výdavkov, trvanie pracovného pomeru a pod.. Splnením
týchto podmienok žalobkyňa sledovala to, aby úver získala. Práve jej vlastné konanie je prejavom

vážnej vôle splniť dané podmienky, teda aj vôle uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Navyše v
prípade dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa vedela už z predošlého úverového prípadu, aké sú
podmienky poskytnutia úveru. Predpoklad uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy súd nesprávne hodnotí
tvrdením o nedostatku vážnosti vôle žalobkyne. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že zabezpečenie
povinnosti z uzavretej zmluvy sa uskutočňuje formou dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže tá mala

záujem o získanie úveru, potom podmienky, za ktorých žalovaný úver poskytuje, akceptovala a spĺňala.
Skutočnosť, že žalobkyňa svojím podpisom akceptovala obsah zmluvy o revolvingovom úvere, nie je
možné vykladať, resp. izolovať v tom smere, že sa týka iba získania finančných prostriedkov. Súd prvej
inštancie nesprávne dospel na základe tvrdenia žalobkyne k nesprávnemu záveru, že u nej absentovala
vážna vôľa. Osobitne sú závery súdu o nedostatku vážnosti vôle nesprávne pri v poradí druhej dohode

o zrážkach zo mzdy. Napriek tomu, že žalobkyňa vedela o podmienkach získania úveru už z prvého
úverového prípadu, opätovne a s vedomosťou o ich existencii požiadala o nový úver. Aj v danom
prípade splnila podmienky, ktoré si veriteľ stanovil ako predpoklad poskytnutia úveru. S prihliadnutím na
všetky skutočnosti považuje žalovaný za nesporné, že žalobkyňa mala skutočne záujem získať finančné
prostriedky a za týmto účelom uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere s obsahom, ktorý zodpovedá

jej predloženému vyhotoveniu. Tento záujem vyjadrila tým, že akceptovala predložený obsah zmluvy o
revolvingovom úvere, teda ten, ktorý zahrňoval aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Zákonná požiadavka
neurčuje požiadavku na uvedenie platiteľa mzdy v dohode o zrážkach zo mzdy. Ani súd neuvádza
zákonné ustanovenie, z čoho a na základe akého výkladu zákona ju vyvodzuje. Nesprávne záverysúdu pritom vyplývajú aj z posúdenia reálneho výkonu a uplatnenia práv z takejto dohody. Zákon pri
úprave dohody o zrážkach zo mzdy nestanovuje, že dohodu o zrážkach zo mzdy je možné predložiť len
platiteľovi mzdy uvedenému v dohode. Naopak jednoznačne formuluje len to, že predloženie dohody

sa realizuje platiteľovi mzdy. Teda tomu subjektu, ktorý je platiteľom mzdy v čase jej predloženia.
Nie tomu, ktorý by mal byť uvedený v dohode o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru odvolateľa ani
z praktických dôvodov zákon nemôže určovať uvedenie platiteľa mzdy, pretože napríklad pri zmene
platiteľa mzdy by sa dohoda o zrážkach musela stať neplatnou, resp. nevykonateľnou. A takýto dôsledok
by opätovne mohol stanoviť iba zákon. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací prostriedok,

a teda zabezpečuje splnenie pohľadávky do budúcnosti. Z rozsudku je nepreskúmateľné vôbec to,
prečo dohodou o zrážkach zo mzdy by nebolo možné zabezpečiť dokonca aj budúcu pohľadávku. V
tomto prípade však ide o prípad pohľadávky, ktorej plnenie je rozložené do splátok a tie sa stávajú
postupne splatnými. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečená pohľadávka existuje;
to, že jej splatnosť nastáva postupne, nemá v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia za následok
nemožnosť jej zabezpečenia formou dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je

zabezpečovacímprostriedkomnejakejpohľadávky.Vrozsudkuchýbaakákoľvekodpoveďnato,prečoje
dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou aj v tej časti, ktorá sa napríklad týka len zabezpečenia úveru. Inak
povedané, ani z napadnutého rozsudku nevyplýva záver, pre ktorý by vymedzenie pohľadávky v časti,
kde zahrňuje úver, bolo neurčité. Pritom žalovaný poukazuje na to, že záver súdu ponechávajúci právny
úkon v platnosti aspoň v časti má vždy prednosť pred tým výkladom, ktorý právny úkon zneplatňuje ako

celok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojených s odvolaním a tiež náhradu súdneho
poplatku za odvolanie.

25. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny

potvrdiť a priznať jej náhradu odvolacích trov.

26. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo

zverejnené na úradnej tabuli súdu. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne.

27. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola
dňa 30.09.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia

pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 30.09.2013. Strany sporu zároveň uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
dňa 03.03.2014 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXXzodňa03.03.2014.Žalovanýlistomzodňa11.11.2013vyzvalzamestnávateľažalobkyne
na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a listom

zo dňa 14.04.2014 na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy č.
XXXXXXXXXX.

28. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia

nezákonného či inak nečestného plnenia , je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s
obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia
nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje
z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale
spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník

aktivuje.

29. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods.3,5 zákona č. 250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa)
spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy
vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade

neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej
neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 C.s.p.). V poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy
inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom
(neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom , medzi ktoré pri 70%- úrokovej sadzbe patria ajpredmetné úvery. V poradí neskorší úver (17.2.2014) pri drastickej úrokovej sadzbe nijako nezohľadňuje
krátko predtým vzniknuté úverové zaťaženie rovnako s drastickou úrokovou sadzbou (70% ; 30.9.2013)
a celkovú nepriaznivú bonitnú situáciu dlžníka.

30. V konaní nebolo sporné, že zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2013 a
č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.04.2014 predstavujú zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorých žalobkyňa vystupuje v postavení spotrebiteľa.

31.Zobsahuspisuakoajzvýsluchužalobkynevyplýva,žeobsahdohodyozrážkachzomzdyžalobkyňa
nemohla ovplyvniť. Evidentne ide o formulár zmluvy.

32. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že zákonnou podmienkou platnosti dohody o zrážkach
zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ani inej právnej normy nie je uvedenie zamestnávateľa
dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka

by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej
dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za
účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti.

33. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne

dojednané, umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá
nárok a to najzávažnejšie spočíva v úžernom protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bank.
34. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,

či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného

aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

35. Vzťah zo sporných spotrebiteľských úverov je charakteristický nasledujúcimi nedostatkami:

Podcenenie bonity

36. Pokiaľ žalovaný poukazuje na skutočnosť, že pri žiadosti žalobkyne o poskytnutie ďalšieho úveru už
musela mať vedomosť o podmienkach, ktoré si veriteľ stanovil, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza,
že konanie veriteľa, kedy žalobkyni na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.03.2014 poskytol
ďalší úver napriek skutočnosti, že žalovaná nezvládala plniť zmluvné povinnosti vyplývajúce jej zo

skôr uzatvorenej zmluvy o úvere (o čom svedčí skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 11.11.2013
požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy), svedčí o zanedbaní odbornej
starostlivosti žalovaného a zanedbaní povinnosti náležitého zisťovania bonity klienta pred vstupom do
ďalšieho zadlženia za obdobných neprimeraných podmienok.

37. Postup dlžníka, ktorý prijíma úver napriek tomu, že nemá podmienky na splácanie úveru je zaiste
nezodpovedný, no je mnohokrát prirodzeným riešením ťaživej životnej situácie. Je však rovnako
nezodpovedné na strane veriteľa poskytnúť úver napriek evidentnej neschopnosti dlžníka ho splatiť a
teda vyrobiť nie nezanedbateľné náklady na trovách, úrokoch , exekúcii a znásobiť zadlženie osoby v

nelichotivej životnej situácii. Veriteľ, ktorý svoju povinnosť zanedbá, musí počítať s odmietnutím súdnej
ochrany , pretože nekoná zodpovedne a porušuje pravidla na trhu. Takéto konanie nielen je v rozpore
s explicitným vyjadrením imperatívu zákona (§7 zákona č.129/2010 Z.z.) ale odporuje dobrým mravom
(§3 OZ).38. Zanedbanie odbornej starostlivosti posúdiť bonitu súvisí s odmietnutím ochrany veriteľa podľa §3OZ
najmenej v časti úrokov. Z hľadiska primeranosti takéhoto opatrenia podľa § 3 OZ pre porovnanie

sa poukazuje na nepriznanie úrokov pre podcenenie bonity vo francúzskom práve alebo dokonca na
nepriznanie úrokov ale ani istiny vo švajčiarskej právnej kultúre
39. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v

zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.
Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa
preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky
oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu
povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12,

EU:C:2014:190, body 52 a 53).
Ustanovenia švajčiarskeho KKG - spolkový zákon o spotrebných úveroch -predstavujú kogentné právo.
Zmluvy, ktoré limitnú úrokovú sadzbu nerešpektujú, sú neplatné. Zákon ďalej ukladá poskytovateľovi
povinnosť overovať bonitu spotrebiteľa a pre prípad, že tak neurobí, nariaďuje sankcie. Keď poskytovateľ
hrubo poruší túto preverovaciu povinnosť, môže napríklad stratiť celú poskytnutú sumu vrátane úrokov

aj poplatkov.

Neprimerané úroky

40. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je komplexne limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných
strán. Nie je však neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

41. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalobcom v zmluve č. XXXXXXXXXX a 70,05 % ročne v
zmluve č. XXXXXXXXXX je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti,
nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už
aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci

3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom
o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol
pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967
rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu
26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

Neprijateľný poplatok za odklad splátok

42. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku bola vyhlásená zmluvná podmienka, ktorou žalovaný pri
uzatváraní zmluvy určil poplatok za možnosť odkladu splatnosti splátok úveru (napr. rozsudok Krajského

súdu v Prešove vo veci 20Co/99/2014, 15Co/70/2015, 17Co/294/2014), v dôsledku čoho je žalovaný
podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi, a teda nie je ani oprávnený požadovať plnenie na základe predmetnej
neprijateľnej podmienky.

43. Predmetná zmluvná podmienka je obsiahnutá aj v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX v bode 8.
Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu 164,01
Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru,
nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky
úveru. Túto skutočnosť súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú

žalobkyňa zaplatila vopred, pričom ju môže a nemusí využiť.44. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

45. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

46. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá

neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v

tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

47. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona
akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

48. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak

vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými
zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v
predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka
vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka
odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich

voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné
ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE
Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti

tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13
Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

49. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne

závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane
spotrebiteľa, cit.,, Zákaz postúpenia mzdy(1) Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno
podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky.

50. Predmetné dohody o zrážkach zo mzdy síce majú svoj základ v znení zákona, no v spojení

s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného
plnenia. V spojení s nekalou obchodnou praktikou spojenou s neodborným postupom pri podcenení
bonity spotrebiteľa a v spojení s neprijateľnými podmienkami je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne
opodstatnená ochrana , ktorú vykonal súd prvej inštancie.51. Týmto rozsudkom nároky žalobcu domáhať sa na súde trhovo korektných plnení nie sú dotknuté.
52. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§
387 ods. 1 CSP).

53.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§255ods.1CSPvspojenís§396ods.1CSP
a § 263 ods.1 CSP. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, preto mu vznikla povinnosť nahradiť
trovy odvolacieho konania úspešnej protistrane. Trovy odvolacieho konania žalobkyne pozostávajú z
odmeny jej právneho zástupcu za vyjadrenie k odvolaniu v spojených veciach - 86,05 Eur (§ 11 ods. 1
písm. a), § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), z režijného paušálu za rok 2015 vo

výške 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 644/2005 Z.z.), zvýšené o 20 % DPH - 18,88 Eur (§ 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004), t.j. celkovo 113,33 Eur.
54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).