Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113228787
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113228787.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mária Vrtochovej a členov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky K. H., bytom N. XXXX/
XX, R., zastúpenej JUDr. Katarínou Jančárovou, advokátkou so sídlom Legionárska 618, Trenčín proti
odporcovi Ing. A. R. H., PhD., štátnemu občanovi Z. republiky, bytom B. XXX, M. F., o určenie výživného
na manželku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. mája 2015, č.k.

16C/78/2013-192, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky

sumou 130 eur mesačne za obdobie od 15. novembra 2013 do 26. marca 2014. Odporcovi povolil dlh
na výživnom vo výške 569,50 eur splácať po 25 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v
sume 89,21 eur k rukám zástupkyne navrhovateľky JUDr. Kataríny Jančárovej, advokátky so sídlom
Legionárska 618, Trenčín s tým, že odporcovi sa náhrada trov konania povoľuje splácať po 20 eur

mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo účastníkov konania trvalo do
26.03.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/345/2013-34
zo dňa 04.03.2014, ktorým súd manželstvo účastníkov rozviedol. Navrhovateľka sa podaným návrhom

doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.10.2013 domáhala určenia výživného od odporcu s účinnosťou
od 15.11.2013. Rozhodným obdobím, v ktorom súd skúmal oprávnenosť nároku navrhovateľky na
určenie výživného od odporcu, ako jej manžela, bolo obdobie od 15.11.2013 do 26.03.2014. V tomto
období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke z dôvodu, že sa jej dňa 23.02.2013 narodilo
dieťa, mal. Z., pričom od 18.02.2013 do 30.09.2014 mala navrhovateľka pozastavené prevádzkovanie
živnosti. V tomto období bol príjem navrhovateľky v mesiacoch november 2013 až január 2014 vo

výške 367,17 eur mesačne a v mesiacoch február 2014 a marec 2014 vo výške 371,61 eur. Tento
príjem je súčtom rodičovských príspevkov, prídavkov na deti a výživného na maloleté deti zasielaného
odporcom. Z uvedenej sumy mala tak navrhovateľka zabezpečovať výživu a starostlivosť o maloleté
deti a aj starostlivosť o seba. Medzi príjmy navrhovateľky súd nezapočítal kúpnu cenu z predaného
motorového vozidla, nakoľko predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 07.09.2013, kúpna cena
850 eur, pričom v konaní nebolo preukázané že by navrhovateľka túto kúpnu cenu spotrebovala na

zabezpečenie vlastnej výživy. Výdavky navrhovateľky na zabezpečenie bývania pre ňu a maloleté deti
boli v období od novembra 2013 do februára 2014 vo výške 120 eur mesačne a v marci 2014 vo výške90,18 eur. Súd nezohľadnil uplatňované výdavky navrhovateľky spočívajúce v úhrade úveru, poistiek,
poplatkov za služby mobilného operátora, sporenie, náklady na kaderníčku, darčeky pre rodinu, poplatky
za smeti, náklady na obnovu techniky a doplnkov byte, nakoľko tieto nepovažoval za nevyhnutné na

zabezpečenie vlastnej starostlivosti a výživy. Po odpočítaní týchto nákladov a odpočítaní výživného
pre maloleté deti od odporcu ako otca mal. detí zostalo navrhovateľke na zabezpečenie jej vlastnej
stravy,ošatenia,hygienickýchpotrieb,nákladovnalekárskustarostlivosť,spoločenskéakultúrneaktivity
a plnenie si vyživovacej povinnosti voči deťom po finančnej stránke popri starostlivosti o mal. deti v
mesiacoch november 2013 až január 2014 suma 125,80 eur mesačne, v mesiaci február 2014 suma

130,14 eur a v mesiaci marec 2014 suma 160,06 eur. Čistým príjem odporcu bol v rozhodnom období
v mesiaci v november 2013 vo výške 987,90 eur, v mesiaci december 2013 vo výške 949,46 eur, v
mesiaci január 2014 vo výške 818,52 eur, v mesiaci február 2014 vo výške 1.166,13 eur, v mesiaci marec
2014 vo výške 1.735,42 eur. Mesačné výdavky odporcu v rozhodnom období spočívali v nájomnom
vo výške 340 eur, poplatkoch za plyn vo výške 9 eur, poplatkoch za elektrickú energiu vo výške 25,21
eur, výživnom pre maloleté deti vo výške 121,37 eur, cestovnom do zamestnania vo výške 80 eur,

cestovnom na stretávanie sa s maloletými deťmi vo výške 25 eur, poplatok za školné 25 eur (300 eur/ 12
mesiacov), t.j. spolu vo výške 625,58 eur. Súd nezohľadnil uplatňované výdavky odporcu spočívajúce v
úhrade úveru (58,63 eur) a pôžičky od Márie Holešovej, poplatkov za služby mobilného operátora a TV,
sporenie, poplatky za smeti, poistné na zdravotné poistenie, nakoľko tieto nepovažoval za nevyhnutné
na zabezpečenie vlastnej starostlivosti a výživy s tým, že tieto nepredchádzajú vyživovaciu povinnosť

odporcu voči navrhovateľke, ako jeho manželke. Rovnako súd nezohľadnil výživné odporcu, ktoré
zasiela svojim rodičom, nakoľko podľa § 71 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine vyživovacia povinnosť
medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť odporcu voči jeho
rodičom. Po odpočítaní týchto nákladov zostala odporcovi na zabezpečenie jeho stravy, ošatenia,
hygienických potrieb, nákladov na lekársku starostlivosť, spoločenské a kultúrne aktivity, reprezentáciu

v zamestnaní a regeneráciu v mesiaci november 2013 suma 362,32 eur, v decembri 2013 suma
323,88 eur, v mesiaci január 2014 suma 192,94 eur, v mesiaci február 2014 suma 540,55 eur, v
mesiaci marec 2014 suma 1.109,84 eur. Pri rozhodovaní súd zohľadnil aj skutočnosť, že odporca sa
Slovenskej republike v rozhodnom období zdržoval ako cudzinec, ktorému bol udelený trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky do 14.07.2015, a prechodný pobyt za účelom zamestnania do 31.07.2015,

rovnako súd zohľadnil aj výdavky odporcu na potrebnú regeneráciu zo zamestnania a ďalšie výdavky
súvisiace s jeho štúdiom. Aj po zohľadnení týchto výdavkov mal súd zato, že v rozhodnom období
nebola životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov v zásade rovnaká, pričom odporcovi
zostávalo na zabezpečenie jeho vlastných potrieb v porovnaní s navrhovateľkou navyše v mesiaci
november 2013 suma 236,52 eur, v decembri 2013 suma 198,08 eur, v januári 2014 suma 67,14 eur,

vo februári 2014 suma 410,41 eur, v marci 2014 suma 949,78 eur. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke
zostávalo na zabezpečenie jej vlastných potrieb a plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletým
deťom po finančnej stránke v mesiacoch november 2013 až január 2014 suma 125,80 eur mesačne,
v mesiaci február 2014 suma 130,14 eur a v mesiaci marec 2014 suma 160,06 eur súd tak dospel k
záveru, že podaný návrh na určenie výživného zo strany odporcu k navrhovateľke je v celom rozsahu

dôvodný a určil, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130 eur mesačne
za obdobie od 15. novembra 2013 do 26. marca 2014. Uhradením stanoveného výživného tak bude
životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov za rozhodné obdobie v zásade rovnaká. Súd sa
nestotožnil s argumentom odporcu, že navrhovateľka má zabezpečovať výlučne sama starostlivosť o
seba aj v čase, keď je na rodičovskej dovolenke. Dôvodom, pre ktorý je navrhovateľka na rodičovskej

dovolenke, je zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa, ktorého otcom je odporca a ktoré bolo v
rozhodnom období vo veku 9 až 13 mesiacov. Povinnosť navrhovateľky ako matky počas rodičovskej
dovolenky nemožno prenášať na inú osobu (starú matku maloletého dieťaťa) s tým, aby navrhovateľka
sa zamestnala a zabezpečovala tak finančné prostriedky nielen na výživu a starostlivosť o maloleté deti,
ale aj o seba. Tým, že je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, zabezpečuje osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa, pričom na túto skutočnosť pamätá aj zákonník práce, keď čerpanie rodičovskej
dovolenky považuje za dôležitú osobnú prekážku v práci (§ 141 zákonníka práce) za účelom prehĺbenie
starostlivosti o dieťa a teda čerpanie rodičovskej dovolenky matkou dieťaťa nie je konaním v rozpore s
dobrými mravmi. Dlh na výživnom za rozhodné obdobie od 15.11.2013 do 26.03.2014 v sume 569,50
eur súd vypočítal ako výživné za obdobie december 2013 až február 2014 po 130 eur mesačne, t.j. v

sume 390 eur a za 16 dní v novembri 2013 a 26 dní v marci 2014 v sume 179,50 eur (130 eur x 12
mesiacov / 365 dní x 42 dní), spolu 569,50 eur. Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu odporcu súd
povolil odporcovi dlžné výživné splácať v splátkach po 25 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti
tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Navrhovateľka mala vo veci plný úspech, pretojej súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania v sume 89,21 eur titulom trov
právneho zastúpenia (1 x prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom po 21,58 eur + 1 x
rež. paušál po 8,04 eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 14.07.2014 po 21,58 eur + 1 x rež. paušál po

8,04 eur, 1 x účasť na pojednávaní dňa 12.05.2015 po 21,58 eur + 1 x rež. paušál po 8,39 eur) ktoré je
v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. odporca povinný zaplatiť na účet zástupkyne navrhovateľky.

Vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu odporcu súd povolil odporcovi náhradu trov konania splácať v
splátkach po 20 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty

výhody splátok.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že rozsudok bol vynesený
nespravodlivo bez jeho prítomnosti na súdnom konaní, na ktorom sa nemohol zúčastniť z finančných
dôvodov, nakoľko mu príjem (9 mesiacov nezamestnaný) neumožňoval uskutočniť cestu do Trenčína.
S navrhovateľkou nikdy permanentne nebýval v spoločnej domácnosti, nakoľko sa vždy zdržiaval
na vysokoškolskom internáte v BA, kde študoval a ona u svojej matky v TN. V lete 2012 si našiel

zamestnanie v spoločnosti AT&T a prenajal byt v Bratislave, keďže už naďalej nemohol využívať výhody
štatútu študenta a študentského ubytovania, avšak svojej bývalej manželke nikdy nebránil, aby sa s
ním do tohto bytu nasťahovala. Na základe tohto si navrhovateľka sama zvolila možnosť ostať bývať so
svojou matkou. Súd musí brať do úvahy fakt, že navrhovateľka nikdy neprejavila ani záujem sa s ním
presťahovať do bytu, ktorý sa stal jeho novým bydliskom kvôli miestu zamestnania, a ktorý mal byť ich

novou spoločnou domácnosťou. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoločnú domácnosť neopustil, tak ako
uvádzanavrhovateľka,aležesamotnánavrhovateľkasataktorozhodla,ostalabývaťsosvojoumatkoua
týmto rozhodnutím si zapríčinila predmetnú životnú úroveň, na ktorej sa v danom období nachádza. Trvá
na tom, že v predmetnom konaní je nevinný, a tak mu nevzniká žiadna povinnosť uhradiť navrhovateľke
trovy konania, navyše on sám si nemohol finančne dovoliť žiadneho právnika. Celý návrh považuje

za nespravodlivý voči jeho osobe a založený na jednostrannej výpovedi navrhovateľky. Nesúhlasí s
rozhodnutím súdu neuvažovať príjem z predaja jeho osobného automobilu, ktorý v dobrej viere zveril
navrhovateľke s tým, že si na peňažný výťažok z predaja nenárokuje. Ak súd naďalej nepovažuje tento
predaj za dodatočný zdroj príjmu navrhovateľky, žiadal od navrhovateľky, aby mu polovicu z predaja
automobilu vyplatila. Týmto žiadal súd, aby opätovne zvážil všetky fakty a v prípade ďalšieho konania,

žiadal súd, aby mu udelil prekladateľa z anglického jazyka.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že odvolanie odporcu nepovažuje za
riadneodôvodnenéskutočnosťami,ktorébyspĺňalidôvodyodvolaniavzmysleustanovenia§205O.s.p..
K vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti odporcu uviedla, že odporca sa na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený predmetný rozsudok nezúčastnil, avšak odporca neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil,

ale nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Procesný úkon účastníka adresovaný súdu,
ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej
dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť
účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. ( uznesenie Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikyz26.februára1998sp.zn.3Cdo1/98).Kuskutočnosti,žesi„samazapríčinila

predmetnú životnú úroveň" uviedla, že tvrdenie odporcu že odporca neopustil spoločnú domácnosť nie
je pravdivé. Odporca opustil ich spoločnú domácnosť, čo potvrdil vo svojej výpovedi v konaní o rozvod
manželstva, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 31P/345/2013. Odporca nemôže
neplnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nej ako manželke ospravedlňovať tým, že sa rozhodla bývať
u svojej matky po tom, čo opustil ich spoločnú domácnosť. K tvrdeniu, že si odporca nemohol dovoliť

právneho zástupcu uviedla, že odporca mal možnosť rovnako ako ona v zmysle zákona č.327/2005 Zb.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi požiadať o priznanie nároku na poskytnutie
právnej pomoci. V prípade, že by odporca splnil všetky podmienky priznania nároku (okrem iných aj
podmienku materiálnej núdze), bol by mu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Na základe
vyššie uvedených skutočností žiadala, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu 1. stupňa v celom

rozsahu.
Odporca sa následne vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky, kde uviedol, že na pojednávaní dňa 14.7.2014
informoval o tom, že odo dňa 21.7.2014 bude nezamestnaný, nakoľko s ním vtedajší zamestnávateľ
už podpísal dohodu o ukončení pracovného pomeru. Od tej doby bol nezamestnaný na obdobie 9
mesiacov. Na tomto pojednávaní avizoval, že z finančných dôvodov sa ďalšieho pojednávania dňa

12.5.2014 nebude môcť zúčastniť a dohodli sa, že mu bude poskytnutý náhradný termín pojednávania.
Toto konanie považuje za nespravodlivé vynesenie rozsudku voči jeho osobe, hoci svoju absenciu na
súde avizoval vopred, následne ju písomne ospravedlnil a mal na ňu aj závažné dôvody. K životnej
úrovni navrhovateľky poukázal na § 115 Občianskeho zákonníka a ako už niekoľkokrát uviedol, snavrhovateľkou nikdy v spoločnej domácnosti nebýval. Hoci mal v mieste bydliska navrhovateľky istú
dobu trvalý pobyt, no fyzicky sa po celú dobu vysokoškolského štúdia zdržiaval na internáte v Bratislave.
Navrhovateľku len chodieval navštevovať počas víkendov a mal na jej adrese registrovaný trvalý pobyt z

toho dôvodu, že je cudzinec. S navrhovateľkou ani nikdy spoločne nehospodárili, preto atribút "spoločnej
domácnosti" či manželstva ako takého nebol nikdy naplnený. Ona si hospodárila so svojimi zdrojmi
a on so svojimi, napriek tomu jej každý mesiac posielal od 180 - 200 eur na jej účet. Súd by mal
zvažovať životnú úroveň oboch manželov počas celého trvania manželstva. V takom prípade súd
dospeje k záveru, že od vzniku manželstva 19.09.2009 do februára 2012 žil na oveľa nižšej úrovni

než navrhovateľka, ktorá mu finančne nepomáhala, hoci boli v manželskom zväzku a pracovala a mala
oveľa vyšší prijem okolo 800 eur. No nikdy spoločne nehospodárili ani nezdieľali spoločnú domácnosť.
K tvrdeniu navrhovateľky týkajúceho sa právneho zástupcu uviedol, že žiaden právnik by mu nebol
poskytnutý s ohľadom na jeho príjem. Výpočet životnej úrovne v rozsudku súdu bol uskutočnený
nespravodlivo a v prospech navrhovateľky, pričom priložil vlastnú kalkuláciu. Podľa výpisov z jeho BÚ,
ktoré doložil súdu, súd nesprávne kalkuloval jeho príjem, nakoľko objavil diskrepanciu medzi hodnotou

príjmu uvedenou v rozsudku a hodnotou, ktorá bola prijatá na jeho BÚ. Navyše nesúhlasí s kalkuláciou
školného, kde súd uvažoval iba 25 eur na daný mesiac, nakoľko za školné zaplatil v mesiaci november
2013 poplatok 300 eur. Okrem toho súd zabudol uvažovať jeho povinný výdaj v mesiaci december 2013,
ktorý musel priamo uhradiť z jeho príjmu, voči spoločnosti Dôvera na povinné zdravotné poistenie. Ak
by tento poplatok v daný mesiac neuhradil, bol by čelil exekúcii. Okrem vyššie uvedeného, žiadal súd,

aby navrhovateľka doložila výpis z BÚ č. SK14 0200 00000031 0136 2653 vedeného vo VÚB banke,
ktorý nebol doložený k rozsudku, avšak ukazuje príjmy na jej bežnom účte. Nesúhlasí s rozsudkom
súdu neuvažovať príjem z predaja jeho osobného automobilu a žiadal súd, aby vyzval navrhovateľku k
doloženiu, ako obdržala prostriedky z predaja auta, kedy a kde boli uložené, alebo čo sa s nimi stalo,
pripadne doložiť potvrdenie z účtu. Pretože auto bolo predané aj za účelom zvýšenia jej životnej úrovne,

preto sa v dobrej viere zriekol svojho podielu z predaja. Podľa vyššie uvedených bodov žiada súd o
spravodlivú kalkuláciu podľa príjmov a výdavkov, ktoré uviedol. Týmto žiadal súd, aby opätovne zvážil
všetky hore uvedené fakty a vydal rozsudok vo veci výživného na manželku počas manželstva, tak že
mu nevzniká žiadna vyživovacia povinnosť.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. ako vecne správny, pričom v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.
V prvom rade odvolací súd uvádza, že námietku odporcu uvádzanú v odvolaní, že rozsudok bol

vynesený nespravodlivo bez jeho prítomnosti na súdnom konaní, na ktorom sa nemohol zúčastniť z
finančných dôvodov, hoci svoju absenciu na súde avizoval vopred, následne ju písomne ospravedlnil
a mal na ňu aj závažné dôvody, nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko odporca síce neprítomnosť
na pojednávaní ospravedlnil, ale nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Procesný úkon
účastníka adresovaný súdu, ktorým (len) žiada o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom

pojednávaní a (iba) vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania,
nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.
s. p. ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 1998 sp. zn. 3 Cdo 1/98), preto
súd prvého stupňa správne pojednával v neprítomnosti odporcu.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov

túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti medzi manželmi je súd povinný zisťovať, či a z akého dôvodu
niektorý z manželov neplní svoju vyživovaciu povinnosť, aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery

manželov, aké sú odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je odôvodnená ich rovnakým postavením v
právach a povinnostiach, vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len
odvodením z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri

určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených
zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov,ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom
každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.
Podľa § 71 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť, lebo

nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb
rodiny. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd môže dospieť k správnemu záveru o zásade
rovnakejživotnejúrovneobidvochmanželov.Výživnénemožnopriznať,akbytobolovrozporesdobrými
mravmi (§ 75 ods. 2). Z tohto hľadiska treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ako sám navrhovateľ
plní alebo je ochotný plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými
ustanoveniami a správne v danom prípade za primeranú výšku výživného považoval sumu 130 eur
s prihliadnutím na možnosti odporcu a odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd prvého stupňa sa
ďalej správne a dôsledne vysporiadal s príjmami, odôvodnenými výdavkami odporcu, s príjmami a
výdavkami navrhovateľky. Rozhodným obdobím, v ktorom súd prvého stupňa skúmal oprávnenosť
nároku navrhovateľky na určenie výživného od odporcu, ako jej manžela, bolo obdobie od 15.11.2013

do 26.03.2014, pričom v tomto období bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke z dôvodu,
že sa jej dňa 23.02.2013 narodilo dieťa, mal. Monika, pričom od 18.02.2013 do 30.09.2014 mala
navrhovateľka pozastavené prevádzkovanie živnosti. V tomto období bol príjem navrhovateľky len
rodičovský príspevkov, prídavky na deti a výživné na maloleté deti zasielaného odporcom. Z uvedenej
sumy mala tak navrhovateľka zabezpečovať výživu a starostlivosť o maloleté deti a aj starostlivosť o

seba. Súd prvého stupňa správne medzi príjmy navrhovateľky nezapočítal kúpnu cenu z predaného
motorového vozidla, nakoľko predmetná kúpna zmluva bola uzavretá dňa 07.09.2013, a v konaní nebolo
preukázané že by navrhovateľka túto kúpnu cenu spotrebovala na zabezpečenie vlastnej výživy. Z
dokazovania pred súdom prvého stupňa mal odvolací súd ďalej za preukázané, že čistý príjem odporcu
bol v rozhodnom období v mesiaci v november 2013 vo výške 987,90 eur, v mesiaci december 2013 vo

výške 949,46 eur, v mesiaci január 2014 vo výške 818,52 eur, v mesiaci február 2014 vo výške 1.166,13
eur, v mesiaci marec 2014 vo výške 1.735,42 eur. Mesačné výdavky odporcu v rozhodnom období
spočívali v nájomnom vo výške 340 eur, poplatkoch za plyn vo výške 9 eur, poplatkoch za elektrickú
energiu vo výške 25,21 eur, výživnom pre maloleté deti vo výške 121,37 eur, cestovnom do zamestnania
vo výške 80 eur, cestovnom na stretávanie sa s maloletými deťmi vo výške 25 eur, poplatok za

školné. Súd prvého stupňa správne nezohľadnil ďalšie výdavky odporcu, nakoľko tieto nepovažoval za
nevyhnutné na zabezpečenie vlastnej starostlivosti a výživy s tým, že tieto nepredchádzajú vyživovaciu
povinnosť odporcu voči navrhovateľke, ako jeho manželke. Rovnako súd prvého stupňa správne
nezohľadnil výživné odporcu, ktoré zasiela svojim rodičom, nakoľko podľa § 71 ods. 2 zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine vyživovacia povinnosť medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi predchádza

vyživovaciu povinnosť odporcu voči jeho rodičom. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvého stupňa za
to, že po zohľadnení všetkých opodstatnených výdavkov odporcu v rozhodnom období nebola životná
úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov v zásade rovnaká, pričom odporcovi zostávalo na
zabezpečenie jeho vlastných potrieb v porovnaní s navrhovateľkou vyše finančných prostriedkov a preto
súd prvého stupňa správne určil, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 130

eur mesačne za obdobie od 15. novembra 2013 do 26. marca 2014. Uhradením stanoveného výživného
tak bude životná úroveň navrhovateľky a odporcu ako manželov za rozhodné obdobie v zásade rovnaká.
Súd prvého stupňa sa správne nestotožnil s argumentom odporcu, že navrhovateľka má zabezpečovať
výlučne sama starostlivosť o seba aj v čase, keď je na rodičovskej dovolenke, nakoľko dôvodom, pre
ktorý bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, bolo zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa,

ktorého otcom je odporca a ktoré bolo v rozhodnom období vo veku 9 až 13 mesiacov. Povinnosť
navrhovateľky ako matky počas rodičovskej dovolenky nemožno prenášať na inú osobu (starú matku
maloletého dieťaťa) s tým, aby navrhovateľka sa zamestnala a zabezpečovala tak finančné prostriedky
nielen na výživu a starostlivosť o maloleté deti, ale aj o seba.
Odvolací súd preto námietky odporcu uvádzané v odvolaní považoval za neopodstatnené, nakoľko

vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že je v možnostiach a
schopnostiach odporcu platiť výživné na manželku v určenej výške 130 eur, ktorá výška zodpovedá
možnostiam, schopnostiam a zárobkovým pomerom odporcu a odôvodneným potrebám navrhovateľky
v rozhodnom období.
Súdprvéhostupňarozhodolsprávneinedoplatkunazročnomvýživnom,ktorýodporcovipovolilvzmysle

§ 160 ods.1 O.s.p. splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur, k rukám navrhovateľky ako
i o trovách konania.
V danom prípade súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol, preto odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľke, ktorá bola v
odvolacom konaní procesne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si trovy
konania neuplatnila (ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .