Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012256
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012256.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného A. J., o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na základe sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 18.12.2017 sp. zn. 1PP/150/2017, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 13.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. J., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 66 odsek 1 písm. a/, písm. b/, odsek 2 Trestného zákona
zamietol žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu
bol uložený : trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 05.01.2014 sp. zn. 0T/10/2014,

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.12.2013 sp. zn. 2T/156/2013, trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27.09.2013 sp. zn. 1T/122/2013, trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.03.2012 sp. zn. 0T/93/2012 v spojení s uznesením Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 13.03.2014 sp. zn. 0T/93/2012 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo
dňa 13.08.2014 sp. zn. 4T/49/2013.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa právne odôvodnil ustanovením § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona vecne zistením, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, pretože
vykonal potrebnú časť výmery uložených trestov, ako aj jednu z dvoch materiálnych podmienok,
keď napriek istým negatívnym poznatkom vyplývajúcim z hodnotenia ústavu mal za to, že preukázal
polepšenie, avšak nebola splnená druhá z dvoch materiálnych podmienok spočívajúca v tom, že možno
u odsúdeného dôvodne očakávať, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť riadny život a

to s poukazom na jeho trestnú minulosť, riziko recidívy a nepriaznivú resocializačnú prognózu.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú do času rozhodovania
sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil.

Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 odsek 1
Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia

slobodynepretržiteod05.01.2014doposiaľ,keďvykonávatrestyodňatiaslobody,ktorémubolipostupne
uložené tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia.Z hľadiska posudzovania splnenia formálnej podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody je rozhodujúci rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/49/2013, ktorým bol

odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona. Z uvedeného vyplýva, že formálnu
podmienku na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie v zmysle § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného
zákona splnil odsúdený vykonaním dvoch tretín uloženého trestu a to dňa 30.08.2016. Splnenie tejto
formálnej podmienky správne konštatoval aj súd I. stupňa.

Krajský súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že odsúdený nespĺňa jednu z dvoch materiálnych
podmienokspočívajúcuvtom,žemožnoodnehoočakávať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot,takako
to ustálil aj súd I. stupňa. V tomto smere krajský súd poukazuje nielen na trestnú minulosť odsúdeného,
ktorého je potrebné považovať za špeciálneho recidivistu má vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti,
ale aj na to, že sa jedná o osobu drogovo závislú, u ktorej nebolo ukončené uložené protitoxikomanické
liečenie, ktorá skutočnosť zvyšuje riziko ďalšieho zlyhania a ďalšej trestnej činnosti.

NarozdielodsúduI.stupňamákrajskýsúdzato,žeodsúdenýnesplnilaniďalšiumateriálnupodmienku,
nakoľko v zmysle hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia slobody nemožno
ustáliť, že by svojim správaním a plnením povinností vo výkone trestu preukázal polepšenie. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na to, že aj keď odsúdený nemá vykázané žiadne disciplinárne tresty,
v minulosti jeho správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni a dopusti sa aj závažného porušenia

interných predpisov. Disciplinárne odmenený nebol. Odsúdený neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz
ani iné formy vzdelávania, voľný čas trávi pasívne, do práce je zaradený len od 31.10.2017. Z uvedeného
je možné nanajvýš vyvodiť, že odsúdený sa adaptoval v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody,
nemožno však ustáliť, že preukázal polepšenie. Bez ohľadu na tento svoj názor sťažnostný súd
považoval napadnuté uznesenie súdu I. stupňa za správne a zákonné z dôvodu, že na to, aby mohol byť

odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je potrebné, aby súčasne spĺňal
všetky zákonné podmienky teda formálnu aj dve materiálne. Táto zákonná podmienka u odsúdeného
splnená nebola.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. jeho zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.