Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Jana Burešová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/144/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206154
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716206154.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcov 1/ F. C., T.. XX.XX.XXXX,
H. R. XXXX/XX, C. - I., 2/ I. C., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XXXX/XX, C. - I., 3/ G. C., T.. XX.XX.XXXX,
H. R. XXXX/XX, C. - I. proti žalovanej Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48
Bratislava, IČO 31 335 004, o žalobe na obnovu konania s prísl., o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Poprad č.k. 9C 281/2016-63 zo dňa 5.6.2017 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd žalobu žalobcov na obnovu konania vedeného na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C 412/2012 odmietol.
Návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C 412/2012-51 zo dňa
18.1.2013 zamietol.
Žalovanému voči žalobcom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe žalobcov, ktorí žiadali, aby súd rozhodol o tom, že povoľuje
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 7C 412/2012 a zároveň aj
nariadil odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Poprad z 18.1.2013 sp. zn. 17C 412/2012.
Prvoinštančný súd po vykonanom šetrení zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn.
17C 412/2012 sa v tomto konaní žalovaný tam ako žalobca domáhal voči žalobcom v tomto konaní, tam
ako žalovaní, kde vystupoval aj žalovaný v 1/ rade I. C.Š. a v 2/ rade I. B. zaplatenia sumy 14.806,97 eur.
Súd vydal rozsudok dňa 18.1.2013 č.k. 17C 412/2012-51, ktorý bol žalobcom doručený dňa 19.2.2013,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2013. Prvoinštančný súd skúmal podmienky, za ktorých môže
pristúpiť k rozhodovaniu o tom, či žalobe na obnovu konania vyhovie alebo nie. Aplikoval ust. § 397,
§ 400, § 403 ods. 1, 2 a § 404 a § 413 ods. 1 písm. a/ CSP a dospel k záveru, že podanie žalobcov
je potrebné ako oneskorene odmietnuť. Zistil, že žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, kedy je možné napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených
dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať
žalobu na obnovu konania. Zákon rozoznáva subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota je
trojmesačná a začína plynúť od toho času, keď ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, sa mohol
dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, kedy mohol dôvod dohody uplatniť. Objektívna lehota na
podanie žaloby je trojročná a počíta sa od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd zistil, že za deň, kedy sa žalobcovia dozvedeli o dôvode obnovy konania, považujú žalobcovia deň
2.7.2016, kedy sa od F. C., ktorá sa skontaktovala so Združením Brániť sa oplatí BSP dozvedeli nové
skutočnosti, za ktoré považujú rozhodnutia Súdneho dvora, na ktoré sa odvolávajú.
Súd s týmto názorom žalobcov nesúhlasil, pretože žalobcovia sa mohli dozvedieť o dôvodoch obnovy
konania najneskôr doručenia predmetného rozsudku, kedy sa oboznámili s rozsudkom a mohli sadozvedieť, že pri jeho vydaní nebolo prihliadnuté na judikatúru Súdneho dvora, prípadne ktorej je
významným čas zverejnenia týchto rozhodnutí v Úradnom vestníku EÚ. V každom prípade išlo
o publikáciu týchto rozhodnutí a uplynutí 20. dňa od zverejnenia tohto rozhodnutia v Úradnom
vestníku Európskej únie, je takéto rozhodnutie záväzné pre každú fyzickú osobu. Žalobcovia podali
žalobu po uplynutí subjektívnej lehoty, nakoľko o dôvode obnovy konania sa mohli dozvedieť dňom
doručenia predmetného rozsudku dňa 19.2.2013 a žalobu podali až 11.7.2016. Keďže rozsudok sa stal
právoplatným 8.3.2013, žalobcovia podali žalobu až 11.7.2016, teda po uplynutí objektívnej lehoty na
podanie žaloby. Prvoinštančný súd skonštatoval, že v danom prípade nie je možné uplatniť výnimku z
objektívnej trojročnej lehoty na podanie žaloby na obnovu podľa § 404 CSP.
Podľa § 412 ods. 1 CSP prvoinštančný súd odmietol žalobu na obnovu konania, a preto zamietol aj návrh
žalobcov na odklad vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17C 412/2012-51 zo dňa
18.1.2013. Žalobcovia neuviedli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na odloženie vykonateľnosti.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol úspešný účastník
konania. Nárok na náhradu trov konania mu súd nepriznal, pretože mu doposiaľ žiadne trovy konania
nevznikli.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia, ktorí žiadali, aby
odvolací súd povolil obnovu konania vo veci 17C 412/2012 Okresného súdu Poprad. Namietali, že
prvoinštančný súd nesprávne označil účastníkov konania v napadnutom uznesení, keď pôvodných
žalovaných v tomto konaní označil ako žalobcov.
Ďalej žalobcovia nesúhlasili s dôvodmi odmietnutia žaloby, keď prvoinštančný súd si nevšimol, že v
pôvodnom konaní súd vydal rozsudok, keď nezohľadnil neprijateľné zmluvné podmienky, prehliadol aj
odstúpenie Prvej stavebnej sporiteľne od zmluvy, kde platí zásada ex tunc. V tomto konaní súd mal
napraviť to, čo spôsobil pri vydaní rozsudku vo vzťahu k v tom čase žalovaným ako spotrebiteľom.
Ďalej žalovaní namietali počítanie subjektívnej či objektívnej lehoty v súvislosti s preklúziou uplatneného
nároku. Uviedli, že v žalobe na obnovu konania poukázali na rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré
boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, keď o takýchto rozhodnutia nevie ani človek s
vysokoškolským vzdelaním s právnickým zameraním, nieto ešte obyčajný človek.
Poukázali na doposiaľ vydané rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, kedy v obdobných veciach boli
obnovy konania povolené pri konštatovaní zachovania trojmesačnej subjektívnej lehoty.
Namietali plynutie trojročnej objektívnej lehoty, ktorá v danom prípade neplatí.
Ak by súd v pôvodnom konaní dodržal európske spotrebiteľské právo, najmä smernicu Rady 93/13/EHS,
smernicu Rady 87/102/EHS, nemuseli by žalobcovia vyhľadať pomoc a domáhať sa žalobou obnovy
konania.
3. K odvolaniu žalobcov zaujala písomné stanovisko žalovaná. Žalovaná považuje rozhodnutie
prvoinštančného súdu za náležite odôvodnené, poukazuje na obsah rozhodnutia prvoinštačného súdu
a na uplynutie subjektívnej aj objektívnej lehoty na podanie mimoriadneho opravného prostriedku. S
rozhodnutím prvoinštančného súdu žalovaná súhlasila a takisto súhlasila aj s procesným postavením
strán sporu, ktoré sú v danom prípade identické ako v pôvodnom konaní, ich zámena procesného
postavenia nemá vplyv na správnosť prvoinštančného rozhodnutia.
4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku je správne.
5. Predmetom žaloby na obnovu konania je žaloba na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom
Poprad č.k. 17C 412/2012, kde žalovaní boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi 14.623,97 eur s 12,99 %
ročnýmúrokomzomeškania atrovykonaniazdôvodu,žežalovanív1/,2/a3/radedlhriadneneuhradili,
žalovaní v 4/ a 5/ rade prevzali ručenie za záväzok žalovaných v 1/ až 3/ rade.
Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 8.3.2013. Ako to vyplýva z pripojeného spisu, proti tomuto
rozsudku žiadna zo strán sporu odvolanie nepodala.
Žalovaní z pôvodného konania v 3/, 4/ a 5/ rade využili ust. § 397 a nasl. CSP a podali žalobu na
obnovu konania, pričom strana sporu, ktorá podáva žalobu, je v postavení žalobcu a strana sporu,
proti ktorej je podaná žaloba, je žalovaný (§ 60 a 400 CSP). Keďže ide o špeciálne konanie, ktoré má
charakter mimoriadneho opravného prostriedku, ktoré konanie začína na základe podanej žaloby na
obnovu konania, procesné postavenie strán sporu závisí od toho, ktorá z pôvodného konania využije
svoje právo a takúto žalobu podá, podmienkou však je, že v pôvodnom konaní bolo rozhodnuté v jejneprospech. Nezávisí na tom, aké mala táto strana sporu pôvodné procesné postavenie v konaní,
ktoré je napadnuté touto žalobou. Pokiaľ podáva žalobu na obnovu konania, je žalobcom. Žaloba musí
smerovať proti žalovaným, teda druhej strane pôvodného sporu.
Preto námietka žalobcov o nesprávnom postavení strán sporu a označení strán sporu v tomto konaní zo
strany súdu nie je dôvodná. Táto situácia vyplýva priamo z ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ktorý zákon podľa ust. § 470 a § 474 CSP je potrebné aplikovať na daný právny vzťah, keďže žaloba
na obnovu konania bola podaná už počas platnosti a účinnosti nového procesného predpisu, a to dňa
11.7.2016, keď nový procesný predpis začal byť účinný od 1.7.2016. Preto táto odvolacia námietka zo
strany žalobcov nie je dôvodná.
6. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobcovia v žalobe tvrdili, že dôvody na obnovu konania vidia v ust. §
397 písm. a/, b/ a e/ CSP. Uviedli, že o tom, že sú tu skutočnosti na podanie mimoriadneho opravného
prostriedku, sa dozvedeli dňa 2.7.2016 od F. C., ktorá sa skontaktovala so Združením Brániť sa oplatí
- BSO, po konzultácii sa dozvedeli aj o nových rozhodnutiach, ktoré tu boli v čase napadnutého
rozhodnutia a nemali o nich vedomosť.
Žalobcovia presne konkretizovali, že v danom prípade ide o rozhodnutia vo veci Pohotovosť proti
Korčkovskej C-76/10, rozhodnutie Oceánu Groupo Editoriale č. SDC-240/98 až C 244/98, ďalej
rozhodnutie vo veci Cofidis prípad C 473/00 a prípadne aj kauza vo veci Asturcom.
Na to, aby prvoinštančný súd vyhodnotil, či je potrebné sa meritórne žalobou na obnovu konania
zaoberať, alebo uznesením túto žalobu odmietnuť skôr, ako pristúpi k meritórnemu prejednaniu veci,
prvoinštančný súd skúmal splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 403 a § 404 CSP. Zákon stanovuje
lehotu na podanie žaloby na obnovu konania tak, ako to uviedol súd v prvoinštančnom rozhodnutí podľa
§ 403 ods. 1 CSP, v subjektívnej trojmesačnej lehote, pričom táto lehota plynie, od kedy sa ten, kto podal
žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
Zákon stanovuje lehotu na podanie obnovy konania najneskôr v lehote 3 rokov od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia. Výnimkou z tejto objektívnej lehoty je podľa § 404 písm. c/ CSP žaloba na
obnovu konania z dôvodu vyplývajúceho z ust. § 397 písm. c/ až e/ CSP.
Keďže žalobcovia označili dôvod na podanie žaloby na obnovu konania vyplývajúci z ust. § 397 písm.
a/, b/ CSP, v danom prípade plynie trojmesačná subjektívna lehota počas trojročnej objektívnej lehoty
od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo právoplatné dňa 8.3.2013. Trojročná objektívna lehota, počas
ktorej musí plynúť subjektívna lehota, skončilo dňom 8.3.2016. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že o
skutočnostiach odôvodňujúcich obnovu konania sa dozvedeli dňa 2.7.2016, kde tento moment pre
včasnosť žaloby o obnovu konania podľa žaloby podľa § 397 písm. a/ a b/ CSP bol momentom, kedy
táto lehota už bola prekludovaná a žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene. Preto správne
postupoval prvoinštančný súd, keď z týchto dôvodov žalobu podľa § 413 ods. 1 písm. a/ CSP odmietol.
7. Následne je potrebné vyhodnotiť včasnosť podania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania z
dôvodu tvrdeného v ust. § 397 písm. e/ CSP. V danom prípade objektívna trojročná lehota neplynie a
postačí, ak žalobca preukáže, že žalobu podal v trojmesačnej subjektívnej lehote. Ide teda o moment,
kedy sa mohol o dôvode obnovy dozvedieť, alebo kedy mohol dôvod obnovy konania uplatniť na
súde žalobou. V danom prípade žalobcovia tvrdili opäť, že o nových rozhodnutiach, ktoré tu boli v
čase napadnutého rozhodnutia, ktoré tu boli v čase napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu
sa dozvedeli dňa 2.7.2016 od F. C., ktorá sa skontaktovala so Združením Brániť sa oplatí - BSO a po
konzultáciipodalidňa11.7.2016žalobunaobnovukonania.Tuodvolacísúdmusíuviesť,žepreukázanie
zachovania trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie obnovy konania musí preukázať strana,
ktorá obnovu konania navrhuje, teda žalobcovia obnovy konania. V prejednávanej veci žalobcovia
nepreukázali jediný dôkaz svedčiaci o tom, že o prípadných dôvodoch obnovy konania vyplývajúcich
z ust. § 397 písm. e/ CSP sa dozvedeli dňa 2.7.2016. Ide len o tvrdenie vyplývajúce zo žaloby, ktoré
nie je podložené žiadnym dôkazom, a to ani potvrdením Združenia Brániť sa oplatí - BSO o poskytnutej
konzultácii F. C..
Naviac je potrebné uviesť, že žalobu na obnovu konania nepodali všetci, v neprospech ktorých
bolo vydané rozhodnutie Okresného súdu Poprad č.k. 17C 412/2012-51. V pôvodnom konaní bolo
rozhodnutie vydané v neprospech I. C., I. B., F. C., I. C. Z. G. C.. Žalobcovia v žalobe na obnovu
konania označili za žalobcov len F. C., I. C. a G. C. s tým, že uviedli, že I. C. zomrel, I. B. bol zastúpený
opatrovníkom N. N., a žalobu podpísali len F. C., I. C. Z. G. C.. Z Civilného sporového poriadku vyplýva,
že v danom prípade na strane žalobcov mali byť účastníci konania označení v rovnakom rozsahu,
ako bol vydaný rozsudok v ich neprospech v záujme zachovania rovnakých účinkov preskúmavanéhorozsudku voči všetkým žalovaným v pôvodnom konaní a v záujme zachovania právnej istoty všetkých
strán sporu. Je neprípustné, aby sa rozdielnym spôsobom v prípade úspešnej žaloby na obnovu konania
a úspešnej obnovy konania sa rozsudok vzťahoval na žalovaných rôzne. Rozsudok sa musí vzťahovať
a byť preskúmavaný vo vzťahu ku všetkým pôvodným žalovaným, kedy toto spoločenstvo vo vzťahu k
žalobe na obnovu konania je nerozlučné a dokonca nútené.
8. Odvolací súd naviac zistil, že žaloba v prejednávanej veci je zjavne nedôvodná, keď žalobcovia
v žalobe na obnovu konania nepreukázali existenciu čo i len jedného rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie, Rady Európskej únie alebo komisie, ktoré je pre strany pôvodného sporu záväzné. Tu
je potrebné uviesť jednu skutočnosť, ktorú si žalobcovia poukazujúc na predchádzajúcu rozhodovaciu
prax súdov zrejme nevšimli, ktorá bola zavedená do právneho poriadku novým procesným predpisom.
Pôvodný procesný predpis v ust. § 228 ods. 1 písm. e/ O.s.p. neuvádzal dôvod na obnovu konania
okolnosť, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev musí byť vecne či personálne súvislé s prejednávanou vecou. Nový procesný predpis,
ktorýjepotrebnéaplikovaťvdanejveci,keďžežalobabolapodanáužpočasúčinkovnovéhoprocesného
predpisu, stanovuje, že musia žalobcovia označiť alebo poukázať na existenciu takého rozhodnutia
Európskeho Súdneho dvora alebo Rady Európskej únie alebo komisie, ktoré je pre strany záväzné,
a teda na základe ktorého rozhodnutia sú strany povinné sa riadiť, spravovať, plniť a rešpektovať,
ktoré priamo sa strán sporu vecne aj personálne dotýka. Žalobcovia takéto rozhodnutie nepreukázali,
poukázali len na všeobecnú judikatúru Súdneho dvora, ktorá nemá vecný ani personálny súvis s
prejednávanou vecou vedenou pred Okresným súdom Poprad č.k. 17C 412/2012-51.
9. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP potvrdil.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.