Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 21, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314202630
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2314202630.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zastúpený AK: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti odporcovi: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. S. XXX, o zaplatenie 663,28
eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Galante č.k.
5C/215/2014-36 zo dňa 03. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 575,41 eur, zmluvnej pokuty vo výške 131,42
eur, ročného úroku z omeškania 8,50 % vo výške 4,52 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 8,50 %
zosumy16eurod10.02.2014dozaplateniaazosumy575,41eurod15.08.2013dozaplateniazamietol.
Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným

dokazovaním má súd preukázané, že odporkyňa uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o revolvingovom
úvere, v zmysle ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 360 eur (vyplatený vo výške 308,26 eur) a ktorý
mala splácať po 19,29 eur mesačne po dobu 42 mesiacov a revolving, ktorý bol odporkyni poskytnutý vo
výške 189,81 eur (vyplatený vo výške 162,93 eur). Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou
zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou o úvere, ktorá

bola uzatvorená v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže však odporkyňa uzavrela
predmetnúzmluvuakospotrebiteľ(§52ods.4Obč.zák.),nadanýprávnyvzťahsavzťahujúustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007
Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/2007 Z. z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. V zmysle zmluvy
výška ročného úroku z úveru predstavovala podľa zmluvy 70,02% ročne (v prípade revolvingu vo výške
76,21%), pričom z internetovej stránky NBS boli priemerné úrokové miery z úverov od 1 do 5 rokov v
septembri r. 2010 15,47%. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka
a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za

cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije
tieseň spotrebiteľa jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj prinedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti
odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa

31.07.2009). Súd považoval dohodu o úvere v časti odplaty pre rozpor s dobrými mravmi, pri ktorej
bola dohodnutá výška úrokov 70,02 % a v prípade revolvingu 76,21% ročne za absolútne neplatnú,
vzhľadom k tomu, že podstatným spôsobom prevyšovali úroky, ktoré boli poskytované v čase uzavretia
zmluvy peňažnými ústavmi. Súd ďalej udáva, že podľa § 9 ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z. z., zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. I keď zmluva obsahuje počet
splátok a splatnosť splátok, zmluva musí obsahovať aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú
výšku splátok. Predložená zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 02.09.2010 takýto konkrétny splátkový
kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o

jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 02.09.2010
presnú výšku, počet, a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver

považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy. V ďalšom súd poukazuje
i na to, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a to podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f) z.č. 129/2010 Z.
z., keď tu platí to isté, čo súd konštatoval už vyššie. Nakoľko odporca ako spotrebiteľ nemal k dispozícii
splátkový kalendár, ktorý by mu prehľadne a jasne označoval jednotlivé splátky, to je ich splatnosť,

výšku, z čoho pozostávajú, teda výšku úrokov a poplatkov a ani konečnú splatnosť, preto súd je toho
názoru, že nebola splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) a f) z.č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v
zmluve (ktorá podľa zmluvných dojednaní v čl. 2 nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka,
spoludlžníka a veriteľa - teda v tomto prípade 02.09.2010) nebola splnená základná náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) a f) z.č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok ako aj dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, je potrebné považovať úver
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z.. Súd mal preukázané, že

odporkyňa uhradila navrhovateľovi 659,15 eur. Nakoľko vzhľadom na už vyššie uvedené súd považuje
úverzabezúročnýabezpoplatkov(preabsenciuzákladnýchnáležitostízmluvyvzmysle§9ods.2písm.
k/ a f/ z.č. 129/2010 Z. z., ale aj z dôvodu neplatnosti odplaty), a vzhľadom k tomu, že odporkyňa zaplatila
na úvere, ktorý jej bol poskytnutý sumu 659,15 eur, súd zohľadňoval rozdiel medzi tým, čo odporkyňa
skutočne dostala (471,19 eur) a čo vrátila (639,86 eur + 19,29 eur), keď je zjavné, že navrhovateľovi

zaplatila viac ako mala. K dohode o poskytnutí služby uzatvorenej podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka z dôvodu možnosti odkladu troch splátok súd ešte udáva, ide o formulárovú zmluvu, ktorej
podmienky opäť neboli individuálne dojednané a súd je toho názoru, že spotrebiteľ túto podpísal v
rozrušení, pričom navrhovateľ využil a zneužil svoje postavenie, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne
slabomyseľnosť spotrebiteľa. Výška odplaty (51,74 eur v prípade úveru a v prípade revolvingu 26,88

eur), o ktorú mala byť započítaním odporkyni vyplatená nižšia suma (162,93 eur) ako bola dojednaná v
zmluve(189,81eur)síceboladopísanáručne,vkonečnomdôsledkuvšaknieje zrejméakýmspôsobom
bola uvedená odplata vyčíslená. Jej výška sa však opäť súdu javí ako výška, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi pokiaľ jej výška dosahuje skoro trojnásobok mesačnej splátky, keď výška mesačnej splátky bola
19,29 eur a to najmä s prihliadnutím na odklad troch splátok. Preto opäť súd poukazuje na to, že takéto

dojednanieodplatyjevrozporesust.§3ods.1OZavzmysleust.§39OZjeneplatné. Tusúdpoukazuje
aj na rozhodnutie KS v Prešove pod č.k. 20Co/12/2012 zo dňa 16.10.2012:...Ak ide o zmluvnú odmenu,
potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 85% resp. 88% zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a nie je dôvod na iné, ako úžerné
označenie takýchto úrokov (porov. Rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor

s dobrými mravmi. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ“. Preto z vyššie
uvedených dôvodov, keďže je zjavné i z prehľadu splátok odporkyne, že táto sa vzhľadom k tomu, že
súd posúdil predmetnú zmluvu v časti odplaty za neplatnú a keďže zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. k) a f) z.č. 129/2010 Z. z. za bezúročnú a bez poplatkov, nedostala s plnením doomeškania a preto navrhovateľovi (i s ohľadom na to, že odporkyňa mu uhradila sumu 639,86 eur +
19,29 eur po podaní žaloby) nemohol v zmysle zmluvy vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu dojednanú
v čl. 14 bod 14.1 VOP a ani nárok na úroky z omeškania. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd

návrh o zaplatenie vyššie uvedenej istiny, požadovaných úrokov z omeškania ako i zmluvnej pokuty ako
nedôvodný zamietol. Vzhľadom k dispozičnému právu navrhovateľa, ktorý si uplatnil oproti pôvodnému
nároku z 18.11.2013 svojím podaním zo dňa 24.06.2014 zaplatenie sumy 575,41 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 131,42 eur, ročného úroku z omeškania 8,50 % vo výške 4,52 eur a ročného úroku z omeškania
vo výške 8,50% zo sumy 16 eur od 10.02.2014 do zaplatenia a zo sumy 575,41 eur od 15.08.2013 do

zaplatenia, vo zvyšnej časti prevyšujúcej nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty, v ktorej časti súd návrh zamietol, súd konanie vo zvyšku (v časti, kde navrhovateľ
zobral návrh späť) zastavil. O trovách konania v časti, kde súd návrh zamietol rozhodol podľa § 142
ods. 1 O.s.p., keď odporkyňa ako procesne úspešný účastník (v časti, kde súd návrh zamietol) má
právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú,
preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. V časti, kde súd konanie zastavil rozhodol podľa ust.

§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko i keď odporkyňa priznala, že dňa 06.02.2014 uhradila sumu
19,29 eur (ktorú skutočnosť súdu i preukázala predložením poštovej poukážky) navrhovateľovi avšak
ako poslednú, navrhovateľ oproti pôvodnej sume 633,28 eur svojím podaním zo dňa 24.06.2014 žiadal
odporkyňu zaviazať na zaplatenie sumy 575,41 eur, teda o 57,87 eur menej. Nemožno teda povedať,
žeby odporkyňa zavinila zastavenie konania v časti, kde toto bolo zastavené.

Navrhovateľ podal v časti výroku, ktorým sa návrh zamieta a v časti výroku o trovách konania ako
závislému výroku odvolanie. Namietal postup konajúceho súdu, ktorý vo veci nerozhodoval na základe
príslušnej právnej normy, skutkový stav zistil neúplne a vec nesprávne posúdil aj po právnej stránke.
Záver súdu o neplatnosti zmluvy v časti dojednania odplaty je v rozpore s platnou právnou úpravou. Súd

vo veci nevychádzal z príslušnej právnej normy. Z napadnutého rozsudku je zároveň nepreskúmateľné,
prečo súd vo veci nepostupoval na základe príslušnej právnej normy a podľa nej neposudzoval výšku
odplaty. Vzhľadom k tomu navrhovateľ proti rozsudku namieta nielen nezákonnosť posúdenia veci po
právnej stránke. Takýto spôsob rozhodovania a zdôvodnenia rozsudku odporuje § 157 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého súd má v rozsudku uviesť svoje skutkové závery a následné právne posúdenie. V tomto

prípade chýba akékoľvek zdôvodnenie, prečo súd vo veci neaplikoval ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy(02.09.2010).Posudzovanievecipodľanepríslušnej
právnej normy, je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Otázka odplaty za spotrebiteľské úvery a jej
obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 01.07.2008
(kedy účinnosť Nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a

11 zákona č. 258/2001 Z.z.). Po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna
odplata bude stále regulovaná explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a
danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých
mravov, ale podľa osobitnej a výslovnej právnej úpravy. To, že konajúci súd namiesto zákona rozhoduje
podľa s vecou nesúvisiacim rozhodnutím Najvyššieho súdu SR je samo o sebe dôvodom pre záver,

že napadnutý rozsudok je nezákonným, ale súčasne že je otázny vôbec súlad postupu a rozhodnutia
súdu s ústavnými mantinelmi súdneho rozhodovania. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe
spotrebiteľskej zmluvy bola ku dňu 02.09.2010 výslovne regulovaná, a to v zmysle ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú

na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V zákone bolo teda výslovne určené,
že pri porovnávaní sa má zabrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia
záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd toto vôbec nerešpektoval. Zároveň
navrhovateľ namieta aj dôvodnosť záverov súdu, kedy by úver poskytnutý na základe zmluvy mal
byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. K údajnej absencii náležitostí - konečnej splatnosti

úveru poukazuje navrhovateľ na to, že údaj o konečnej splatnosti úveru vyjadrený dátumom splatnosti
poslednej splátky je uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy.
Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie úveru
a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Táto skutočnosť z hľadiska racionálneho výkladu
zákona znamená, že konečnú splatnosť úveru je vždy možné určiť s ohľadom/pre úver (revolving). Ak

dôjde k poskytnutiu úveru revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je konečná splatnosť
úveru. Konečná splatnosť úveru vyjadruje informáciu, kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania
zmluvy-uhradenýmadôvodnekzánikuzáväzku.Zmateriálnejstránkyidetedaoúdajobsahovozhodný
s údajom Dátum splatnosti poslednej splátky. Aj v článku 4., ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy orevolvingovom úvere sa uvádza, cit. „Úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového
kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu
podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Určiť uvedený dátum v

čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového právna úprava nielen nevyžaduje, ale objektívne sa
daný údaj určiť ani nedá. V čase podania žiadosti totiž nie je možné určiť splátkový kalendár z hľadiska
toho, kedy nastane presne splatnosť poslednej splátky (problematickým, nie je určenie dňa splatnosti v
tom-ktorommesiaci,aleurčeniemesiacakedystanovenejtejtoskutočnostizávisíodschváleniažiadosti
a teda uzavretia zmluvy). Ani záver súdu ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti - počet, termíny a výška

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je správnym. Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu
splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavky na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov
splatnosti splátok úrokov, istiny zákon nevyžaduje. Súd v odôvodnení rozsudku pritom neuvádza žiadne
zdôvodneniejehovýkladu(napríkladzhľadiskateleologickéhovýkladudanéhoustanovenia,jazykového
a podobne). Interpretácia právnej normy upravujúcej náležitosti zmluvy, ktorá podľa záveru súdu nebola
dodržaná, tak z napadnutého rozsudku nie je ani len preskúmateľná. Záver súdu pritom popiera aj

Smernica 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
87/102/EHS. Z ustanovenia článku 10, ods. 2 písm. h) vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznym úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Požiadavka a spôsob výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., tak odporuje aj

citovanému ustanoveniu smernice. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky,
termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia
zmluvy o revolvingovom úvere nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu
splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len
vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch

splátok a podobne. V prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky
na časť istiny a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Absencia zákonných a obligatórnych
náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzavretia
zmluvy nenastala a rovnako nie je zákonný dôvod na posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného
a bez poplatkov. Z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne zdôvodnenie toho, či súd sa zaoberal

všetkými, vo veci predloženými listinami tvoriace zmluvu o revolvingovom úvere. Vo všeobecnosti
navrhovateľ uvádza, že „listina“ ako materiálny nosiť určitého obsahu môže pozostávať aj z niekoľkých
strán. Z hľadiska ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná
vtedy,akjelistinaotomtoprávnomúkoneajpodpísaná.Zákonnevyžaduje,abyjednotlivéstranytvoriace
listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Z článku 7, ods. 7.1 zmluvy o revolvingovom

úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť.
Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj
právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, ako a čím bude zmluva tvorená a pod. Obsah zmluvy
ako právneho úkonu je možné určiť aj odkazom na iné ustanovenia. Uvedené podporuje aj rozsudku
NS ČR publikovaný v časopise Právní rozhledy, číslo 4, ročník 199 na str. 204, sp. zn. 3Cdon 1396/96

a tiež rozsudok sp. zn. 33Odo/714/2001 uverejnený pod číslom 1/2003 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk. Navrhovateľ týmto napáda aj záver súdu o tom, kedy by výška odplaty podľa dohody o
poskytnutí služby mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Okrem tohto arbitrárneho konštatovania sa
v napadnutom rozsudku neuvádza ani len vymedzenie pojmu „dobré mravy“, čo je ich obsahom vo
vzťahu k otázke poplatku za službu. V napadnutom rozsudku pritom absentuje vôbec zhodnotenie toho,

že dohoda o poskytnutí služby nemusí byť uzavretá, aký je jej význam, aký je význam služby odkladu
splatnosti splátok a pod. Rozpor s dobrými mravmi nie je možné usudzovať len na základe toho, že sa
posudzuje len niektorá časť z právneho úkonu bez toho, aby sa do úvahy brali všetky, vo veci relevantné
skutočnosti. Navrhovateľ preto podáva odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e) v spojení s ust. § 205a ods.

1 písm. b) O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.. Na základe uvedeného navrhovateľ
navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že odporcu zaviaže na zaplatenie
žalovaných nárokov, ohľadne ktorých bol návrh zamietnutý, k náhrade trov konania a k náhrade trov
právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, alternatívne aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie

a rozhodnutie. Navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania za zaplatený súdny
poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 55,47 eur
vrátane DPH (1 úkon - odvolanie vo výške 45,82 eur vrátane DPH /38,18 eur + DHP 7,64 eur/, 1 x režijný
paušál 9,65 eur vrátane DPH /8,04 eur + DPH 1,61 eur/).Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom čo zistil, že odvolanie bolo podané
včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného

odvolania (§ 212 ods. 1), ale aj vo výroku, v ktorom nebolo podané odvolanie (vo zvyšnej časti sa
konaniezastavuje),pretoževzmysleust.§212ods.3O.s.p.odvolacísúdprihliadanavadykonaniapred
súdom I. stupňa, ak mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto bez nariadenia pojednávania,
postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., vec preskúmal a zistil, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je nepreskúmateľné, čím sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia
predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I. ÚS
26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v

rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

Podľa ust. § 96 O.s.p.

(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh
vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom

prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od

späťvzatia návrhu.

Ustanovenie rešpektuje navrhovateľa ako dominus litis. Iba výnimočne, ak navrhovateľ vezme návrh
späť, súd konanie nezastaví. Je to tak iba v prípade, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnychdôvodov nesúhlasí. O nesúhlase so späťvzatím súd rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 201).

Nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, a teda netreba ani zisťovať jeho stanovisko, ak

- došlo k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie,

- ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

- ide o neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

V prípadoch, keď nesúhlas odporcu so späťvzatím nie je účinný, je procesná situácia jednoznačná,
súd nemôže rozhodnúť inak, ako konanie zastaviť. Vzhľadom na túto skutočnosť a v záujme zrýchlenia
súdnehokonanianovela(zákonč.388/2011Z.z.<.. Preto proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. Vyhovieť odvolaniu bude možné iba výnimočne, a to v prípade, ak
došlo k nesprávnemu hodnoteniu prejavu navrhovateľa, alebo ak súd nevzal do úvahy vážne dôvody

odporcu, pre ktoré nesúhlasil so späťvzatím návrhu.

Navrhovateľ žaloval na zaplatenie sumy 633,28 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065% denne a úrok z
omeškania vo výške 1,775% ročne zo sumy 19,29 eur od 12.10.2010 do 8.11.2010, - zo sumy 19,29 eur
od 12.01.2011 do 16.01.2011, - zo sumy 19,29 eur od 12.07.2011 do 13.07.2011, - zo sumy 19,29 eur

od 12.01.2012 do 15.01.2012, - zo sumy 19,29 eur od 12.03.2013 do 22.04.2013, - zo sumy 16,00 eur
od 23.04.2013 do 27.05.2013, - zo sumy 19,29 eur od 12.04.2013 do 27.05.2013, - zo sumy 16,00 eur
od 28.05.2013 do 8.7.2013, - zo sumy 19,29 eur od 12.5.2013 do 08.07.2013, - zo sumy 16,00 eur od
09.07.2013 do 08.09.2013, - zo sumy 19,29 eur od 12.06.2013 do 08.09.2013, - zo sumy 16,00 eur od
09.09.2013 do 05.11.2013, - zo sumy 19,29 eur od 12.07.2013 do 05.11.2013, - zo sumy 16,00 eur od

06.11.2013 do zaplatenia, - zo sumy 19,29 eur od 12.08.2013 do zaplatenia, - zo sumy 597,99 eur od
15.08.2013 do zaplatenia, - tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu
360euraododňanasledujúcehopodni,vktoromcelkovásumatohtoúrokuzomeškaniaatejtozmluvnej
pokuty dosiahne sumu 360 Eur len 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 633,28 eur do zaplatenia a
na náhradu trov konania. Prvostupňový súd rozhodol výrokom, ktorým návrh navrhovateľa o zaplatenie

sumy 575,41 eur, zmluvnej pokuty vo výške 131,42 eur, ročného úroku z omeškania 8,50 % vo výške
4,52 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 16 eur od 10.02.2014 do zaplatenia a
zo sumy 575,41 eur od 15.08.2013 do zaplatenia zamietol. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavil. Súd
odporkyni náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom k dispozičnému právu
navrhovateľa,ktorýsiuplatniloprotipôvodnémunárokuz18.11.2013svojímpodanímzodňa24.06.2014

zaplatenie sumy 575,41 eur, zmluvnej pokuty vo výške 131,42 eur, ročného úroku z omeškania 8,50
% vo výške 4,52 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 16 eur od 10.02.2014
do zaplatenia a zo sumy 575,41 eur od 15.08.2013 do zaplatenia, vo zvyšnej časti prevyšujúcej nárok
navrhovateľa na zaplatenie istiny, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v ktorej časti súd návrh
zamietol, súdkonanievozvyšku(včasti,kdenavrhovateľzobralnávrhspäť)zastavil.Takýtodispozitívny

úkon navrhovateľa sa však v celom spise nenachádza. Pred pojednávaním (03.09.2014), oznamuje
listom z 28.08.2014, že ospravedlňuje neúčasť na pojednávaní a trvá na žalobe v plnom rozsahu. a
navrhuje jej vyhovieť. Prvostupňový súd na pojednávaní 03.09.2014 v zápisnici uvádza neprítomnosť
navrhovateľa a po otvorení pojednávania konštatuje, že navrhovateľ sa svojim upresneným návrhom
zo dňa 24.06.2014 domáhal zaplatenia istiny 575,41 eur, zmluvnej pokuty vo výške 131,42 eur, úroku

z omeškania 8,50 % vo výške 4,52 eur a ročného úroku z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 16
eur od 10.02.2014 do zaplatenia a zo sumy 575,41 eur od 15.08.2013 do zaplatenia. Odporkyňa na to
reagovala, že 06.02.2014 poslala naposledy navrhovateľovi splátku na úver vo výške 19,29 eur a od
tej doby nič neuhradila. V liste z zo dňa 24.06.2014 domáhal navrhovateľ zaplatenia istiny 575,41 eur,zmluvnej pokuty vo výške 131,42 eur, úroku z omeškania 8,50 % vo výške 4,52 eur a ročného úroku
z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 16 eur od 10.02.2014 do zaplatenia a zo sumy 575,41 eur od
15.08.2013 do zaplatenia. V tomto liste vyčíslil a vyrátal zmluvnú pokutu na 131,42 eur, preto upravil

žalobu tak, že popri neuhradených splátkach úveru (spolu vo výške 575,41 eur), požadoval úhradu
vyčíslenej zmluvnej pokuty vo výške 131,42 eur a (úrok z omeškania vo výške 8,5 % p.a.), vyčíslil úrok
v tabuľke a uviedol, že takto vyčíslený úrok predstavuje 4,52 eur. Popri vyčíslenom úroku z omeškania
si navrhovateľ uplatnil aj nárok na zapl. 8,5 % úroku z omeškania zo sumy 16 eur od 10.02.2014 do
zaplatenia a zo sumy 575,41 eur od 15.08.2013 do zaplatenia. Vôbec nezobral vo zvyšku svoj návrh

späť a nežiadal konanie vo zvyšnej časti zastaviť. Takto to bez dispozitívneho úkonu navrhovateľa sám
urobil súd I. stupňa. Navyše čo aj k čiastočnému späťvzatiu je potrebný súhlas odporcu podľa ust. § 96
ods. 2 O.s.p. Keďže navrhovateľ takýto dispozivítny úkon nevykonal, nemohol súd I. stupňa rozhodovať
o zastavení vo zvyšnej časti potom ako zamietal nárok o zaplatenie sumy 575,41 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 131,42 eur, ročného úroku z omeškania 8,50 % vo výške 4,52 eur a ročného úroku z omeškania
vo výške 8,50 % zo sumy 16 eur od 10.02.2014 do zaplatenia a zo sumy 575,41 eur od 15.08.2013 do

zaplatenia.Týmto sa jeho rozhodnutie stalo
nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a odňala sa tak účastníkom konať pred súdom. Na túto
procesnú vadu preto prihliadal odvolací súd, nakoľko mal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Tým, že nezobral navrhovateľ v časti návrh späť, ale súd tak rozhodol, akoby vzal späť, nerozhodol tak
súd o celom návrh pôvodnom, nesprávne zastavil konanie hoci tu nemal predpoklady v zmysle ust. §

96 ods. 1, 2 O.s.p..

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní jednoznačne uvedie navrhovateľ ktorú časť z pôvodného návrhu zo dňa 7.2.2014
berie späť a žiada v nej konanie zastaviť a špecifikuje pohľadávku, zmluvnú pokutu a úrok, o ktorom
nároku žiada rozhodnúť. Až potom bude môcť súd I. stupňa zastaviť konanie po dispozitívnom úkone
navrhovateľa § 96 ods. 1 O.s.p., len so súhlasom odporkyne podľa § 96 ods. 2 O.s.p. a rozhodnúť o

zvyšnej upravenej časti návrhu navrhovateľa.

Podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.