Rozsudok Judgement was issued on Monday, July 6, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/749/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214210000
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214210000.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Západoslovenská distribučná, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, v konaní zastúpeného
GRABAN, TORMA & PARTNERS, s.r.o., Vodná 3, Košice, proti odporcovi: S. N., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom Q. 3, H., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou Z.. S. H.,
vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 1.310,66 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.5.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcovi
zaplatiť mu sumu 1.310,66 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa
5.11.2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri
ktorej bolo zistené odberné miesto bez platne uzavretej zmluvy na dodávku elektrickej energie. Bol
zistený neoprávnený odber, o čom bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň
bola vykonaná fotodokumentácia. Neoprávneným odberom mu bola spôsobená škoda v celkovej výške
1.310,66 €, na ktorú sumu odporcovi vystavil dňa 6.12.2012 faktúru č. 3207785 s dátumom splatnosti

dňa 21.12.2012. Nakoľko odporca dlžnú sumu v lehote splatnosti neuhradil, svojho nároku sa domáha
podaným návrhom na začatie konania. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania z dlžnej sumy
počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho
poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.
Tunajší súd vo veci vydal dňa 9.6.2014 platobný rozkaz 15Ro/213/2014-14, ktorý sa však nepodarilo
doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto bol uznesením č.k. 15Ro/213/2014-28 zo dňa 11.9.2014 v
celom rozsahu zrušený.

Nakoľko pobyt odporcu zostal napriek vykonanému rozsiahlemu šetreniu neznámy, súd uznesením č.k.
14C/749/2014-42 zo dňa 3.2.2015 ustanovil odporcovi na zabezpečenie ochrany jeho práv v konaní
opatrovníčku.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil právny zástupca
navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Nedostavila sa ani opatrovníčka
odporcu, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Súd preto vec v zmysle § 101 ods. 2

O.s.p. prejednal v neprítomnosti opatrovníčky odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu vyúčtovania náhrady škody, pokusu o zmier,
výpočtu škody, protokolu o zistení neoprávneného odberu, fatodokumentácie, platobného rozkazu č.k.15Ro/213/2014-14 zo dňa 9.6.2014, uznesenia č.k. 15Ro/213/2014-28 zo dňa 11.9.2014, uznesenia č.k.
14C/749/2014-42 zo dňa 3.2.2015, špecifikácie uplatneného nároku, výpisu z počítačového systému,
výpisu z LV č. XXXXX pre k.ú. H., výpisu stavu elektromera, cenníka, informácie, cenníka, cenníka,

informácie, cenníka, kalkulácie a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 5.11.2012 vykonali zamestnanci navrhovateľa kontrolu odberného miesta na adrese: Q. X., H. (byt
č. XB). O vykonanej kontrole bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o

energetike, keď v protokole bolo konštatované, že odberné miesto bolo bez platne uzavretej zmluvy na
dodávkuelektriny.Tiežbolokonštatované,žebolsvojvoľnebezzmluvypripojenýelektromer,pričombola
registrovaná spotreba elektriny. Odberné miesto bolo po kontrole odpojené pod krytom svork. elmera. Pri
vykonaní kontroly zákazník prítomný nebol. O vykonanej kontrole bola vyhotovená fotodokumentácia.
Na základe výsledkov kontroly navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 3207785 zo dňa 6.12.2012
znejúcu na sumu 1.310,66 € s dátumom splatnosti 21.12.2012.

Ako vyplynulo z výpisu z počítačového systému navrhovateľa odberné miesto: Q. 3, H., byt č. XB bolo
pripojené k odberu elektrickej energie na základe zmluvy uzavretej s odberateľom: V. N., Y. XX, H.,
pričom zmluvný vzťah trval v období od 10.11.2010 do 14.3.2011. Počnúc od 15.3.2011 do 28.12.2011
bola na predmetné odberné miesto uzavretá zmluva s odporcom. Počnúc od 29.12.2011 navrhovateľ

neevidoval existenciu zmluvného vzťahu pre odber elektrickej energie.

Ako vyplynulo z výpisu z X. XXXXX pre k.ú. H., výlučným vlastníkom nehnuteľnosti: bytu č. XB
nachádzajúceho sa vo vchode č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX postaveného na parcele
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX je V. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., H. ktorý

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod
č. I. dňa X.X.XXXX.

Navrhovateľ v priebehu konania v plnom rozsahu zotrval na podanom návrhu na začatie konania. Vo
svojom písomnom podaní zo dňa 6.7.2015 sa okrem iného vyjadril k spôsobu výpočtu škody. Pre prípad,

že by súd nemal dostatočne preukázaný uplatnený nárok navrhol doplniť dokazovanie výsluchom jeho
zamestnancov, ktorý vykonali predmetnú kontrolu a výsluchom V. N. ku skutočnosti, v akom vzťahu bol
k odporcovi, na základe akého titulu odporca užíval byt a v akom období.

Opatrovníčka odporcu sa k návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla začína na základe návrhu na
začatie konania (žaloby). Tento spôsob začatia konania predpokladá ustanovenie § 79 O.s.p. Iba v
prípadoch, v ktorých to zákon expressis verbis pripúšťa, občianske súdne konanie môže začať aj na

základe rozhodnutia súdu. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na základe návrhu (vždy
tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom začatia konania. Z
dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet
konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti
súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú.

Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, ako ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu.
Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok,

ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia,
preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.). Rovnako nie je
porušením ne ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keďnávrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná,
výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa

rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje

povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv.
presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom
práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že niekto,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom navrhovateľ tvrdí, že
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej
povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania.

Ak návrh podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o

nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je návrh podaný proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho
pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V týchto prípadoch ide
potom o otázku vecnej či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v

procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že

nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

Predmetom konania vo veci je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.310,66 € s príslušenstvom
titulom škody, ktorá vznikla navrhovateľovi neoprávneným odberom elektrickej energie.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zistený neoprávnený odber elektrickej energie sa
týkal nehnuteľnosti - bytu č. 1B nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súp. č. 2586 vo vchode
č. 3. Z predloženého výpisu z X. pre k.ú. Komárno mal súd tiež preukázané, že výlučným vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti sa na základe kúpnej zmluvy počnúc od 3.1.2011 stal V. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. 642/24, H. V období od 15.3.2011 do 28.12.2011 bola v systéme navrhovateľa evidovaná

zmluva o odbere uzavretá s odporcom. Po tomto dátume navrhovateľ neevidoval platne uzavretú
zmluvu na odber elektrickej energie. Keďže neoprávnený odber elektrickej energie zistil navrhovateľ
dňa 5.11.2012, t.j. v čase takmer jeden rok po ukončení zmluvného vzťahu s odporcom, súd mal
za to, že odporca nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v konaní, keďže navrhovateľ ničímnepreukázal, že by odporca mal byť nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (či už titulom vlastníckeho
vzťahu alebo titulom práva užívania a pod.). V čase vykonanej kontroly bol vlastníkom nehnuteľnosti,
ktorej sa neoprávnený odber týkal, V. N., preto má súd za to, že práve vlastník nehnuteľnosti je

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a tento mal vystupovať ako odporca v konaní. Dokazovanie
v rozsahu navrhnutom navrhovateľom v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 6.7.2015 (vykonanie
dokazovania výsluchom zamestnancov navrhovateľa, ktorý vykonali kontrolu a výsluchom V. N.) súd
považoval za nadbytočné pre účely tohto konania, keď záver o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
odporcu v konaní by navrhovateľ ani doplnením dokazovania v navrhnutom smere vyvrátiť nedokázal.

Podľa názoru súdu mal navrhovateľ správne v konaní žalovať vlastníka nehnuteľnosti, ktorý (pokiaľ
existoval medzi ním a odporcom nejaký záväzkovoprávny vzťah (napr. nájomná zmluva)) by bol
následne oprávnený uplatňovať si nárok od odporcu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd konštatujúc
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní, návrh voči nemu v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov
konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.