Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213224655
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213224655.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Košická

56, Bratislava, IČO: 35838825, v konaní zastúpený : HMG&PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefanovičova
12, Bratislava, IČO: 35885459, proti odporcovi : U. H., A.. X.X.XXXX, S. W. O., X. XXXX/X , o zaplatenie
2.048,15 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 32,53 Eur, s dohodnutým úrokom vo výške 17,30%
ročne od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 32,53 Eur
od 22.12.2010 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 24.10.2013 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 2.048,15
Eur, riadneho úroku vo výške 17,30% ročne z istiny 1.760,09 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.760,09 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku nadobudol od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené odporcovi
listom zo dňa 28.12.2010. Jeho právny predchodca a odporca uzatvorili dňa 16.11.2005 Zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jeho právny predchodca poskytol odporcovi úver
vo výške 1.228,17 Eur pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať
mesačnou splátkou vždy k 10-mu dňu toho ktorého mesiaca. Prvá splátka bola splatná 10.12.2005,

konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 10.11.2010. Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy
neplnil, poskytnutý úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti. Ku dňu postúpenia
pohľadávky pohľadávka postupcu činila 2.048,15 Eur a pozostáva z istiny 1.760,09Eur, riadneho úroku
34,68 Eur a úrokov z omeškania 253,38 Eur. Popri samotnom plnení požaduje od odporcu aj úroky z
omeškania vo výške 9% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu

navrhovateľa.

Odporca ako účastník konania uviedol, že je pravdou, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa
splátkový úver, ktorý riadne nesplácal z dôvodu finančných ťažkostí. Pripúšťa, že ostal na úvere dlžnýsumou uplatnenou navrhovateľom, avšak je toho názoru, že iba posledná splátka úveru v sume 32,53
Eur nie je premlčaná. Žiadal, aby túto sumu mohol vyrovnať v splátkach po 5-10,-Eur mesačne, nakoľko
okrem dávok sociálnej pomoci 62,-Eur mesačne žiadne iné príjmy nemá a zaťažuje ho vyživovacia

povinnosť voči maloletému P. H., A.. XX.XX.XXXX.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu odporcu aj Zmluvou o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a odporcom dňa 16.11.2005,
oznámením SLSP zo dňa 28.12.2010 o postúpení pohľadávok, Zmluvou o postúpení pohľadávok

č. 1424/2010/CE uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a navrhovateľom dňa 21.12.2010,
potvrdením o príjmoch odporcu. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 16.11.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol odporcovi spotrebný úver vo výške 37.000,-Sk

(1.228,17 Eur). Dlžník sa v bode II. Zmluvy zaviazal úver splácať v dohodnutom čase, k 10. dňu v
mesiaci spolu s úrokmi a poplatkami podľa Sadzobníka a nákladmi veriteľa spojené s úverom. Prvá
splátka bola splatná 10.12.2005, posledná 10.11.2010 po 980,- Sk (32,53 Eur). Úrokovú sadzbu dohodli
vo výške 17,30% ročne, poplatok za správu úveru 50,-Sk (1,65 Eur) mesačne. V bode III. 4 Zmluvy
sa dohodli, že dlžník je povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z

omeškania vo výške určenej veriteľom zverejnením. Dlžník zároveň súhlasil s tým, že z došlých súm
veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu.
V bode IV.2 Zmluvy dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov 9,71%-mi. Neoddeliteľnú súčasť Zmluvy
tvorili Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP) a Sadzobník SLSP a.s.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava, vl.č. 601/B vyplýva, že navrhovateľ
má v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných finančných zdrojov. SLSP a.s. svoju
pohľadávku voči odporcovi spolu s jej príslušenstvom postúpila navrhovateľovi Zmluvou o postúpení
pohľadávok č.1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010. Navrhovateľ ako postupník touto zmluvou nadobudol
všetkyprávapostupcuvočiodporcovi.Oznámeniesporiteľneopostúpenípohľadávkyzodňa28.12.2010

odporca neprevzal. Svoju povinnosť pravidelne splácať úver si odporca neplnil. Táto skutočnosť
medzi účastníkmi sporná nie je. Vzhľadom na to, že navrhovateľ na výzvu súdu zo dňa 6.3.2014 o
predloženie presnej špecifikácie žalovanej istiny a príslušenstva pohľadávky, výkaz prijatých platieb a
ich započítania, súd nevedel zistiť ktoré splátky odporca neuhradil, ktorými splátkami a od ktorého dňa
sa dostal do omeškania, z čoho pozostáva žalovaná istina v sume 1.760,09 Eur.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006 a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2 citovaného zákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, 5 citovaného zákona od spotrebiteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvapodľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 879f ods.3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto
zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53 , 54 a
57 tohto zákona podľa ods.3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona

Podľa § 53 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ustanovenie ods.l sa
nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník bola prebratá Smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako
interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť či je podmienka nečestná. Iba takto je možné chrániť
spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú
dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej
Zmluvy o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré však odporcovia ovplyvniť nemohli,
nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Odporcovi ako spotrebitelia mohli zmluvu prijať ako celok alebo ju odmietnuť.

Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj vzhľadom na ustanovenie
§ 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.2007 posúdil ako občianskoprávnu vec
(spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v
predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).

Medzi spotrebiteľské zmluvy neboli zaradené zmluvy o úvere, ale až novela Občianskeho zákonníka č.
379/2008 Z.z. v § 52 ods. 1 definovala spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka aj

právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzatvorili so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 150/2004 Z.z.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s
účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.“.Podľa § 100 ods.1,2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( §101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 ods.1,2 Zákona č. 509/91 Z. z. v znení noviel dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne
nariadenie č. 87/95 Z. z.).

Výška úrokov z omeškania podľa §3 ods. 1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z.( v znení účinnom od
1.1.2009) je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané. Použitie tejto námietky
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému súdne priznať. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť na jeho

základe podať návrh na súd, teda obvykle vtedy, ak je záväzok splatný.

Predmetom konania je zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z povinnosti odporcu splácať úver
poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa v mesačnej výške 32,53 Eur spolu s dohodnutým
úrokom a úrokom z omeškania. Toto právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.

Posledná splátka bola splatná dňa 10.11.2010, čiže premlčacia doba pre túto splátku plynula od
11.11.2010 a uplynula dňom 11.10.2013. Nakoľko návrh bol podaný súdu 24.10.2013, súd konštatoval,
že pohľadávka navrhovateľa až na poslednú splátku splatnú 10.11.2010 v sume 32,53 Eur je premlčaná
a vzhľadom na ustanovenie §5b Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 nie je možné
priznať navrhovateľovi úspech na uhradenie splátok splatných do 10.9.2010. Preto s poukazom na

ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka návrh pre premlčanie pohľadávky nad sumu 32,53
Eur s príslušenstvom zamietol. Odporcu zaviazal na uhradenie tejto sumy spolu s dohodnutým úrokom
17,30% ročne od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s ustanovením § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. vo výške 9% ročne, nakoľko
základná úroková sadzba ECB od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola 1%. K dátumu 22.12.2010, od ktorého

priznal navrhovateľovi dohodnuté úroky a úroky z omeškania súd udáva, z dôkazov predložených
navrhovateľom sa nedalo zistiť kedy a akou sumou sa dostal odporca do omeškania, je však zrejmé, že
v čase postúpenia pohľadávky už bol v omeškaní a preto nárok navrhovateľa na úroky od 22.12.2010
je opodstatnený.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa tohto ustanovenia O.s.p. súd povolil odporcovi uhradiť pohľadávku navrhovateľa vzhľadom na
jeho osobné a zárobkové pomery v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku,
stane sa zročnou celá pohľadávka.

Podľa § 142 ods.1,2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.

Navrhovateľ mal vo veci nepatrný úspech, odporcovi žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.