Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112209028
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112209028.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobcu: MILK-AGRO,

spol. s r.o., Čapajevova 36, 080 46 Prešov, IČO: 17 147 786 proti žalovanej v X. T.: P. A., N.. XX.X.XXXX,
A. A. X, XXX XX K., D. Y. V. W., N.. XX.X.XXXX, A. A. X, K., Ž.P. M. X. T.: J. F., N.. XX.X.XXXX, A. B.
XXXX/XX, XXX XX K., D. Y. Q.. W. F., D. Okresného B. K. - Y., Ž. M. X. T.: R. W., N.. XX.X.XXXX, A. S.
XXX/XX, XXX XX K., Ž. M. X. T.: R. W., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXX/XX, XXX XX K., Ž. M. X. T.: S. W.,
N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, XXX XX B., Ž. M. X. T.: V. Š., N.. XX.X.XXXX, A. Ž. X, XXX XX K., Ž. M. X.
T.: V. Š., N.. XX.X.XXXX, A. M. X, XXX XX K., Ž. M. X. T.: V. G., N.. XX.X.XXXX, A. A. XX, XXX XX C.,
Ž. M. X. T.: M. Ž., N.. XX.X.XXXX, A. A. XXXX/XX, K., Ž. M. XX. T.: Y. A., N.. XX.X.XXXX, A. Q.Ň. XXX/

XX, XXX XX K. v konaní o zaplatenie 4.793,59 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 4.4.2012 domáhal voči žalovaným v 1. až v 11. rade
zaplatenia 4.793,59 EUR s príslušenstvom a to tak, že
-žalovanáv1.radejepovinná zaplatiťžalobcovi128,14EURspolus9,5%ročnýmúrokomzomeškania
od 27.10.2011 do zaplatenia,

- žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 355,25 EUR s 9,5 % ročným úrokom od 27.10.2011
do zaplatenia,
- žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 59,42 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 27.10.2011 do zaplatenia,
- žalovaná vo 4. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 314,20 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 27.10.2011 do zaplatenia,
- žalovaná v 5. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 114,06 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od

27.10.2011 do zaplatenia,
- žalovaná v 6. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.099,11 EUR s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 27.10.2011 do zaplatenia,
- žalovaná v 7. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 948,85 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od
27.10.2011 do zaplatenia,
- žalovaná v 8. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 966,80 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od
27.10.2011 do zaplatenia,

- žalovaná v 9. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 138,56 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od
27.10.2011 do zaplatenia,
- žalovaná v 10. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 294,40 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania
od 27.10.2011 do zaplatenia- žalovaná v 11. rade V. K. je povinná zaplatiť žalobcovi 338,80 EUR spolu s 9,5 % ročným úrokom z
omeškania od 27.10.2011 do zaplatenia.
Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalované v 1. až 11. rade boli jeho zamestnankyňami v pozícii

predavačiek, žalovaná v 6. rade ako vedúca a žalované v 7. a 8. rade ako jej zástupkyne, a to v
maloobchodnej predajni potravín Cassovia v Košiciach, kde bolo zistené za obdobie 4/2011 - 8/2011
manko vo výške 4.746,37 EUR a finančné manko 47,22 EUR za obdobie, ktoré si uplatňuje od
žalovaných na základe nimi podpísaných pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti za
zverené hodnoty a ktoré im bolo rozpísané a zosobnené podľa pomeru ich hrubých miezd, pričom u

vedúcej predajne a jej zástupkýň sa vychádzalo v zmysle zákonníka práce z dvojnásobku ich hrubých
miezd tak, ako to je upravené v § 189 ods. 2 Zákonníka práce. Vedúcej predajne a jej zástupkyniam
bolo zosobnené aj manko na finančnej hotovosti podľa pomeru ich zárobkov. Na zaplatenie náhrady
škody vzniknutej zo zisteného manka boli žalované vyznané právnym zástupcom žalobcu predsúdnymi
výzvami zo dňa 24.10.2011, no bezúspešne.

Žalované sa k žalobe vyjadrili takto :

Žalovaná vo 4. rade v ďalšom svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.9.2012 uviedla, že nesúhlasí
s vyčísleným mankom vo vzťahu k jej osobe vo výške 314,20 EUR, pretože riaditeľ spoločnosti bol
doporučeným listom zo dňa 20.7.2011 upozornený na nedostatky na predajni a vôbec to neriešil, po

druhýkrát bol riaditeľ spoločnosti upozornený na nedostatky na predajni doporučeným listom zo dňa
12.9.2011 a po tretí krát bol upozornený tiež doporučeným listom zo strany žalovanej vo 4. rade dňa
28.9.2012.

Žalovaná v 10. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 26.9.2012 uviedla, že riaditeľ žalobcu J..

Q.. K. bol upozornený zo strany predavačiek doporučeným listom zo dňa 20.7.2011 na nedostatky, ktoré
vznikli na predajni a vôbec to neriešil, preto sa domnieva, že zo strany zamestnávateľa nebol splnený
ods. 5 riadok 6 Pracovnej zmluvy, a to vytvorenie podmienok pre úspešné plnenie pracovných úloh, na
základe čoho súhlasí s číselným vyjadrením manka v sume 294,40 EUR.

Žalovaná v 6. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.9.2012 uviedla, že nárok žalobcu neuznáva z
dôvodu, že uvedená predajňa nemala ani vedúcu, ani zástupkyňu, pretože všetky zamestnankyne
boli vedené ako predavačky. Na inventúre, ktorá bola vykonaná dňa 11.9.2011 sa žalovaná v 6. rade
nemohla zúčastniť, keďže bola od 17.8.2011 práceneschopná. Žalovaná v 6. rade uviedla, že podľa nej
inventúra mala byť vykonaná hneď po ich odchode, t.j. 16.8.2011 a nie mesiac potom, čo sa na predajni

vystriedalo veľa ľudí. Podľa nej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na prácu, predavačky boli
vystavené neustálemu stresu, neustále ho žiadali o zlepšenie pracovných podmienok, ktoré spočívali
najmä v zavedení kamerového systému, o zabezpečenie predajne proti krádežiam (namontovaním
skriniek na ukladanie nákupov, zatvorením druhého vchodu, viac predavačiek na jednej smene). Na tieto
nedostatky upozorňovala R. W. doporučeným listom, na ktorý od žalobcu nedostala odpoveď. Okrem

toho na predajni mala pracovať predavačka, ktorá vraj „púšťala tovar cez pokladňu“, na čo žalovaná v
6. rade upozornila vedenie, proti čomu však zamestnávateľ nepodnikol žiadne kroky.

Žalovaná v 5. rade vo vyjadrení k žalobe z 5.10.2012 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu, pretože v
spoločnosti pracovala na základe zmluvy od 1.9.2010 a jej pracovný pomer bol ukončený k 30.4.2011,

pričom pred ukončením pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry, ktorá bola vykonaná
zároveň ako opravná inventúra pretože rodinné príslušníčky konateľa spoločnosti pána K. predošlú
inventúru nevykonali dôsledne. K inventúre vykonanej 11.9.2011 prizvaná nebola a s výsledkom
nesúhlasí. Uviedla, že konateľa spoločnosti viackrát ústne a jeden krát listom pani W. upozorňovali, že v
predajni sa vyskytli krádeže z dôvodu nezabezpečenia predajne, neboli tu žiadne kamery, bezpečnostné

kódy, strážna služba ani nič podobné, nebol tu dostatočný počet zamestnancov. Ďalej napríklad
povolené straty predajne predstavovali 0,03 % z tržby, čo nepokrývalo skutočné denné odpisy a zľavy
predajne. Okrem toho po jej odchode došlo v predajni k výpadku starého chladiaceho zariadenia, počas
pracovného voľna, preto sa tovar musel zlikvidovať a odpísať, kde došlo k vysokým stratám, čo tvorí
značnú časť manka. Poukázala na to, že zamestnávateľ sa pri každej zavedenej sankcii snažil previezť

zodpovednosť za finančné plnenie na zamestnancov, napr. pri falošnej bankovke, na ktorej overenie
pravosti nemali žiaden prístroj. V predajni fungovali dve pokladne, jedna bola pri vchode, druhá pri
východe z predajne, ktoré boli obsadené dvoma predavačkami a tretia pracovníčka mala na starosti
vykladanie tovaru, obsluhu zákazníkov a stráženie predajne.Žalovaná v 7. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 5.10.2012 uviedla, že nárok žalobcu, ktorý od
nej požaduje zaplatiť sumu 984,85 EUR s prísl. za manko zistené v predajni, kde pracovala na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.7.2010 (súčasťou ktorej je aj dohoda o hmotnej zodpovednosti za
zverené hodnoty) neuznáva s odôvodnením, že manko na tovare v údajnej výške 4.746,37 EUR bolo
navrhovateľom zistené na základe inventúry vykonanej dňa 11.9.2011, o ktorej inventúre nič nevedela,
pretože ju spoločnosť MILK-AGRO spol. s r.o. s vykonávaním inventúry neoboznámila. Žalovaná v 7.
rade dňa 15.8.2011 so zamestnávateľom uzatvorila dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu

31.8.2011. Odmietla preto zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla po skončení jej pracovného pomeru
za obdobie od 1.9.2011 do 11.9.2011. Rovnako poukázala na nedostatočné zabezpečenie predajne
zo strany žalobcu, tak technické, ako aj personálne, na čo upozorňovali doporučeným listom viac krát
riaditeľa spoločnosti pána J.. Q. K., ktorý však na to neodpovedal.

Žalovaná v 8. rade vo vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 4.10.2012 uviedla, že pri zriadení

predajne bol nový kolektív, ktorý dostal za úlohu objednať všetok tovar do predajne s tým, že keď ho
privezú, od predajne a chodby nebude mať nikto kľúče. Opak bol však pravdou, keď tovar zvážali, chodili
okolo neho robotníci a kľúče od priestorov mali aj nájomníci, ktorí mali prenajaté priestory vedľa tejto
predajne. Už pri prvej inventúre sa ukázalo, že tovar bol rozkradnutý a predavačky toto manko zistené
pri inventúre zaplatili, pričom žalovaná v 8. rade, aj napriek tomu, že mala zmluvu ako predavačka

musela zaplatiť dva a pol násobne viac ako ostatné predavačky. S kolegyňami neustále upozorňovali
nadriadených,žepredajňajenedostatočnezabezpečenáprotikrádežiam(dvavchodydopredajne,málo
predavačiek na smene, žiadali o uzavretie jedného z vchodov, zabezpečenie kamier, skrinky na uloženie
tašiek, čo bolo zamestnávateľom odmietnuté. Ďalšia inventúra prebehla tak, že inventúrna komisia mala
vynechať niekoľko regálov s tovarom, pričom uviedla, že tovar chýba, ale keďže predavačky tento rozdiel

odmietli uhradiť, vykonala sa opravná inventúra, ktorá už dopadla dobre. Okrem toho majiteľ predajne
chcel dať zaplatiť predavačkám pokutu od hygieny za to, že nemali v sklade teplú vodu aj napriek tomu,
že na túto skutočnosť zamestnankyne predajne neustále upozorňovali nadriadených, aj údržbu, ale bez
odozvy. Práve pre tieto problémy, ktoré neustále pretrvávali dala žalovaná v 8. rade 15.8.2011 výpoveď,
ktorú zamestnávateľ neuznal, ale aj napriek tomu od 16.8.2011 nastúpila na iné miesto v spoločnosti

Deichmann.

Podľa §96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa §96 ods.2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa §96 ods.3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Žalobca dňa 5.12.2012 zobral žalobu voči žalovanej v 11.rade späť a žiadal voči nej konanie zastaviť.

Vzhľadom na tento procesnoprávny úkon žalobcu a v súlade s cit. ustanovením súd konanie voči
žalovanej v 11.rade zastavil a súčasne rozhodol o trovách konania v tomto právnom vzťahu.

Vzhľadom na to, že pobyt žalovanej v 1.rade je neznámy, ustanovil jej súd v súlade s ustanovením § 29
ods. 2 O.s.p. Uznesením pod sp. zn. 38C/46/2012-113 zo dňa 31.7.2013 opatrovníka na zastupovanie

v tomto konaní, rovnako aj pre žalovanú v 2.rade, ktorej pobyt je neznámy, ustanovil súd Uznesením
pod sp. zn. 38C/46/2012-145 zo dňa 27.8.2014 opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
výpoveďami účastníkov konania, výpoveďami svedkov, písomnými podaniami účastníkov konania, ako

aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

Z jednotlivých pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty vyplýva, že
žalobca so žalovanými tieto zmluvy uzavrel nasledovne :- so žalovanou v 1. rade Pracovnú zmluvu dňa 7.6.2000 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu o
hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 7.6.2000,
- so žalovanou v 2. rade Pracovnú zmluvu dňa 29.4.2011 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu o

hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 29.4.2011,
- so žalovanou v 3. rade Pracovnú zmluvu dňa 8.8.2011 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu o
hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 8.8.2011,
- so žalovanou vo 4. rade Pracovnú zmluvu dňa 2.12.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 2.12.2010, rozviazala so žalobcom pracovný pomer

k 29.8.2011,
- so žalovanou v 5. rade Pracovnú zmluvu dňa 30.8.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu o
hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 30.8.2010, žalovaná v 5. rade listom zo dňa 28.2.2011
požiadala žalobcu o skončenie pracovného pomeru k 31.3.2011, žalobca, resp. poverený zamestnanec
žalobcu na túto listinu uviedol, že nesúhlasí s výpoveďou k termínu 31.3.2011, dňa 28.4.2011 žalovaná
v 5. Rade a žalobca uzavreli dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 30.4.2011,

- so žalovanou v 6. rade Pracovnú zmluvu dňa 28.5.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu o
hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 28.5.2010,
- so žalovanou v 7. rade Pracovnú zmluvu dňa 27.7.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 27.7.2010, a dňa 15.8.2011 žalobca so žalovanou v
7.rade uzavrel Dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.8.2011,

- so žalovanou v 8. rade Pracovnú zmluvu dňa 12.7.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 12.7.2010, dňa 15.8.2011 dala výpoveď, na iné
pracovné miesto nastúpila od 16.8.2011,
- so žalovanou v 9. rade Pracovnú zmluvu dňa 23.5.2011 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu o
hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 23.5.2011,

- so žalovanou v 10. rade Pracovnú zmluvu dňa 26.7.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 26.7.2010,
- so žalovanou v 11. rade Pracovnú zmluvu dňa 27.7.2010 na pracovnú pozíciu predavačky, a Dohodu
o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty dňa 27.7.2010.

V liste zo dňa 20.7.2011, ktorý žalovaná vo 4. rade adresovala riaditeľovi spoločnosti MILK-AGRO spol.
s r.o. J.. Q. K., uviedla, že odmietajú platiť za vzniknuté manko, pretože zo strany zamestnávateľa neboli
vytvorené podmienky na to, aby si riadne plnili svoje pracovné povinnosti, pretože na predajni MILK-
AGRO, Tr. SNP, obchodný dom Terasa sú nedostatky, a to :
- na predajni pracovalo málo predavačiek na danú rozlohu predajne, pretože ak na jednej smene pracujú

tri zamestnankyne, z čoho dve sú predavačky, jedna je vedúca alebo zástupkyňa, tak je to málo, navyše
jedna sila odišla a jedna bola práceneschopná,
- v dôsledku toho sa v predajni kradne, a nemajú to ako dosledovať, napr. v sobotu 16.7.2011 zákazník
chcel ukradnúť dve kávy, ale podarilo sa ho predavačkám chytiť aj keď ich bolo málo,
- žalovaná vo 4. rade ďalej poukázala na skutočnosť finančného ohodnotenia predavačiek, čo činí

v priemere 292,32 EUR na osobu, za čo musia vykonávať funkciu pokladníčky, dokladačky tovaru,
upratovačky, viazačky kartónov a samozrejme aj dozor.
- ďalej poukázala na tretí závažný problém, ktorým boli dva východy z predajne, ktoré zákazníci používali
namiestonaprechodcezichpredajňu,pretonavrhla,abybolzrušenýzadnývchodapreloženápokladňa
dopredu, k pokladnici č.1.

- žalovaná vo 4.rade ďalej poukázala aj na piaty nedostatoka to, že zákazníci mohli vojsť do ich predajne
s nákupom z inej predajne s tým, že mali bloček, potom pre nich nebol problém, aby si „doložili“ tovar v
ich predajni bez platenia, čomu sa podarilo zabrániť napr. 16.7.2011, preto navrhla, aby sa namontovali
skrinky pri vchode do predajne, aby sa zabránilo vstupu zákazníkov s nákupom z inej predajne, pretože
inak nie je možné zabrániť odcudzeniu tovaru z ich predajne.

Ako vyplýva z poštového podacieho hárku č. T., žalovaná vo 4. rade doručovala túto listinu žalobcovi
službou doporučene dňa 20.7.2011.

Z Inventúrneho zoznamu k inventúre zo dňa 11.9.2011, (ktorú podpísala V.. V. W. M. W. dňa 11.10.2011)
vyplýva,ževpredajniCassoviaKošicebolozaobdobie4/2011-8/2011zistenémankovovýške4.746,37

EUR a finančné manko vo výške 47,22 EUR. Z tohto inventúrneho zápisu vyplýva, že posledná účtovná
inventúra bola vykonaná dňa 10.4.2011.Ako vyplýva z Predpisu na zúčtovanie manka na základe inventúry na predajni Cassovia Košice k
11.9.2011 bolo zistené manko vo výške 4.746,37 EUR vyčíslené voči žalovaným nasledovne:
- A. Y. 294,40 EUR

- A. P. 128,14 EUR
- F. J. 355,25 EUR
- K. V. 338,80 EUR
- W. R. 59,42 EUR
- W. R. 314,20 EUR

- W. S. 114,06 EUR
- Š. V. 1.082,09 EUR
- Š. V. 969,61 EUR
- G. V. 951,84 EUR
- Ž. M. 138,56 EUR.

Ako vyplýva z Predpisu na zúčtovanie manka na základe inventúry na predajni Cassovia Košice k
11.9.2011 bolo zistené finančné manko vo výške 47,22 EUR vyčíslené voči žalovaným nasledovne:
- Š. V. 17,02 EUR
- Š. V. 15,24 EUR
- G. V. 14,96 EUR.

Žalovaná vo 4. rade v liste adresovanom žalobcovi (zo dňa 12.9.2011) vytýkala žalobcovi, že ako
zamestnávateľ porušil dohodu o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty v bode 3 tejto dohody,
pretože aj napriek upozorneniu zamestnancom na nedostatky, žalobca tieto nedostatky neodstránil ani
po predchádzajúcom upozornení listom zo dňa 20.7.2011 a ani na tento list neodpovedal v zákonnej

lehote 30 dní. Pre nevytvorenie pracovných podmienok pre zamestnanca, žalovaná vo 4. rade uviedla,
že rozviazala so žalobcom pracovný pomer k 29.8.2011. Ako vyplýva z poštového podacieho hárku č.
T., žalovaná vo 4. rade doručovala túto listinu žalobcovi službou doporučene dňa 12.9.2011.

V liste zo dňa 28.9.2011 žalovaná vo 4. rade v liste adresovanom žalobcovi reagovala na vyjadrenie

žalovanéhoz21.9.2011otom,ženeprijímajejvýpoveďzpracovnéhopomeru,kdeopäťpoukázalanato,
že jej ako zamestnávateľ nevytvoril podmienky pre úspešné plnenie pracovných úloh. Podľa poštového
podacieho hárku č. T., žalovaná vo 4. rade doručovala túto listinu žalobcovi službou doporučene dňa
30.9.2011.

Na pojednávaní dňa 25.4.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že dňa 11.9.2011 bola na prevádzke
žalobcu vykonaná inventúra, pri ktorej bolo zistené manko - schodok v celkovej sume 4.746,37
EUR a na finančnej hotovosti 47,22 EUR, ktorý bol následne zosobnený na jednotlivé žalované, ako
na zamestnankyne, čo žalované nezaplatili aj napriek tomu, že mali podpísané dohody o hmotnej
zodpovednosti. K námietkam, ktoré uvádzali žalované vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe

uviedol, že toto nie je pravdou, pretože ani jedna zo žalovaných neodstúpila od dohody o hmotnej
zodpovednosti, pričom im Zákonník práce im takúto možnosť ponúka. Preto ak aj zistili nejaké
nedostatky, mali to žalobcovi vytknúť, ktorý by ich musel napraviť a v prípade, že by tak neurobil, mali
žalované právo od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, čo sa nestalo.

Žalovaná v 3. rade na pojednávaní dňa 25.4.2014 vypovedala, že u žalobcu pracovala zhruba tri týždne
v septembri 2011, teda v čase, keď sa vykonávala inventúra, dňa 11.9.2011 a výpoveď dostala hneď
potom, ako bola vykonaná inventúra. Uviedla, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože z
jeho strany neboli primerané podmienky na to, aby nedošlo k schodku, pretože tam neboli kamery, SBS.

Žalovaná vo 4. rade na pojednávaní dňa 25.4.2014 vo svojej výpovedi uviedla, že nielen ona, ale celý
kolektív zistili, že zo strany zamestnávateľa sú určité nedostatky pre výkon ich práce, na čo listom zo dňa
20.7.2011, v zmysle bodu 3 Dohody o hmotnej zodpovednosti upozornili riaditeľa na nedostatky, ktoré
jednotlivo vytkli, išlo o to, že ich bolo na predajni málo, niekedy prišli do práce tak, že boli len dve, pričom
jedna z mala byť aj v pokladni, ale aj súčasne aj na dozore, ďalšia dokladala tovar a mala byť na predajni

súčasne, čo bolo samozrejme nemožné. Na list zo dňa 20.7.2011 od zamestnávateľa nedostali žiadnu
odpoveď,ibanásledneprišlašéfkamaloobchodnýchpredajníW..M.dopredajne,avykričalaich,žečoto
znamená, hovorila iba o produktivite práce, ale nie o tom ako sa odstránia vytknuté nedostatky. Za ďalší
nedostatok považovala nedostatočné finančné ohodnotenie, pracovali za 290 EUR mesačne, pričommali spojené funkcie - upratovačky, viazačky, predavačky, pokladničky, dokladačky tovaru a súčasne
aj dozoru na predajni. Ďalším problémom bolo, že v predajni boli dva východy, jeden vchod a druhý
východ, na základe čoho zákazníci aj z inej predajne s nákupom prechádzali von cez predajňu žalobcu,

kde si občas niečo prihodili k už nakúpenému tovaru, bez platenia. Raz takto prichytili zlodeja, krádež
bola riešená policajtmi, a riaditeľ, aj keď o tomto probléme vedel, nič neurobil, navrhovali mu, aby zadný
východ zatvoril, alebo aby pri vstupe do predajne dal namontovať skrinky na odkladanie tašiek, ale nič
sa nestalo. Preto sa žalovaná vo 4. rade domnieva, že neboli vytvorené riadne pracovné podmienky
na to, aby mohli zabrániť stratám tovaru v predajni a pre dodržanie dohody o hmotnej zodpovednosti.

Vyhlásením na pojednávaní odstúpila od Dohody o hmotnej zodpovednosti.

Žalovaná v 5. rade na pojednávaní dňa 25.4.2014 uviedla, že u žalobcu pracovala od septembra 2010 na
pozícii predavačky, ale ústna dohoda bola taká, že bude vykonávať pozíciu zástupkyne, pracovný pomer
ukončila ešte v apríli 2011 dohodou o skončení pracovného pomeru, t.j. pred vykonaním inventúry, ktorá
je predmetom tohto konania a ktorej manko je predmetom tohto konania. Dva týždne pred ukončením jej

pracovnéhopomerubolavykonávanáinventúra,kedybolotakistozistenémanko,začozaplatila50EUR
pri skončení pracovného pomeru. Takisto potvrdila, že podmienky pre zamestnankyne u žalobcu boli
doslova veľmi tvrdé, pričom nielen riaditeľa, ale aj oblastné zástupkyne na nedostatky opakovane ústne
a raz aj písomne upozorňovali, ale nič sa nezmenilo. Spoločnosť žalobcu si doslova len zabezpečila
priestor na predajňu, ale ďalej sa o nič nestarala, pre zabezpečenie tovaru a pre pracovné podmienky

svojich zamestnancov nič viac neurobili. Manko vždy muselo vzniknúť, pretože do manka žalobca vždy
zarátal nielen krádež, ale aj nepredaný tovar po lehote spotreby, napr. všetka nepredaná zelenina, ďalej
všetky zľavy na tovare, t.j. rozdiel medzi predajnou cenou a zľavou a aj preceňovanie trvanlivého tovaru
podľa dátumu spotreby. Niektorí zástupcovia predajcov k preceňovaniu trvanlivého tovaru podľa dátumu
spotreby poskytli dobropisy v danej hodnote pri preceňovaní, čím sa znížili straty, avšak pri poslednej

inventúre dňa 11.9.2011 nikto zo zamestnancov danej predajne nebol prítomný, aj preto je manko
také vysoké, pretože nikto v prospech predavačiek nezabezpečil dobropisy. Žalobca nezabezpečil
bezpečnosť tovaru pred krádežou, bolo verejnosti známe bezpečnostné zabezpečenie predajne, preto
k nim chodili organizované skupiny zlodejov, čo pri malom počte predavačiek nezvládli odkontrolovať.
Ďalšou skutočnosťou bola ktorá mala vplyv na výšku manka bola skutočnosť, že im do predajne bola

pridelenánáhradnákolegyňa,žalovanáv1.rade,oktorejajoblastnézástupkynezMILKAGRAvedeli,že
kradne tak, že keď bola v pokladni naúčtovala len za časť tovaru. Uviedla, že ona sama tieto nedostatky
žalobcovi vytkla ústne.

Žalovaná v 6. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že podľa zmluvy bola predavačka, ale v

skutočnosti vykonávala funkciu vedúcej v predajni od 1.6.2010 do 17.8.2011. Potvrdila, že predajňa
otvorila sa v auguste 2010 a nebola vôbec bezpečnostne zabezpečená, žalobca priestor kúpil ale
následne sa už sa o nič nestaral. Chod predajne mali zabezpečovať samé, nikto sa zo strany
zamestnávateľa o nič viac nestaral. Poukázala na problémy v predajni a to : dva vchody, cez ktoré
sa dalo prechádzať z inej predajne, ďalej tu bol prístup aj na spoločnú chodbu, ktorú dočasu, kým

nemali sklad využívali na uskladnenie ich tovaru a kde mali prístup okrem nás a iné osoby z iných
firiem (zamestnanci predajne zeleniny, zamestnanci predajne elektroniky). Žalovaná v 6. rade uviedla,
žeosobnežiadalazamestnávateľaozabezpečeniedrahšiehotovaruprostredníctvomochrannéhopultu,
t.j. aby tam mohli byť uložené drahšie veci napr. cigarety a alkohol, ďalej o zabezpečenie skriniek na
odkladanie tovaru pred vstupom do predajne a o zabezpečenie kamerového systému, ale tomu žalobca

nevyhovel. Uviedla, že osobne oblastnej zástupkyni povedala, že žalovaná v l. rade už predtým bola
prichytená pri krádeži a že ju na predajni nechce, ale oblastná zástupkyňa jej na to povedala, že si má
nájsť tri dôvody na jej prepustenie, takže do času, kým ju prepustili, ešte v predajni pracovala.

Na pojednávaní dňa 24.10.2014 vypovedala žalovaná v 7. rade tak, že u žalobcu pracovala od 1.8.2010

do 31.8.2011 ako predavačka, od apríla 2011 ako zástupkyňa vedúcej, avšak k zmene pracovnej zmluvy
nikdy nedošlo. Uviedla, že prístup majiteľa firmy k riešeniu ich problémov nebol dobrý, preto s pani W.
napísali list riaditeľovi, v ktorom vytýkali nedostatky, išlo predovšetkým o nedostatočné zabezpečenie
bezpečnosti predajne, pretože tu boli tri vchody, prvý vchod do predajne spredu, zadný vchod, priamo do
predajne, pri týchto vchodoch boli umiestnené pokladne, a ešte zadný vchod, kde sa cez rampu nakladal

tovar do chodby, ktorý sa dal síce uzamknúť, ale v čase, keď bol tovar vyložený na chodbu, až do času,
kým ho odniesli do predajne, alebo do skladu zostal nechránený, ďalej o nedostatočné zabezpečenie
tovaru,pretožiadaliozriadenieskriniekprezákazníkovnaodloženiesivecivinýchpredajní,ďalejžiadali
viac predavačiek, každý deň boli na predajni 4 zamestnankyne, vedúca, zástupkyňa a dve predavačky,pričom žalovaná v 7. rade sa s vedúcou striedali na predajni pri dokladaní tovaru, pri nahadzovaní
nového tovaru do počítača, pri dohliadaní na zákazníkov a v pokladni boli zvyšné 2 predavačky, išlo o
rozlohou o veľkú predajňu, cca 100 m2 a na túto plochu ich bolo málo predavačiek, upozorňovali, že

regály s tovarom boli vyššie a dlhé, preto aby videli ponad museli sa postaviť bedničku, ďalej išlo o to, že
do predajne bola pridelená nová zamestnankyňa (žalovaná v l. rade), ktorá bola predtým v inej predajni
prichytená pri krádeži, a následne bola prichytená pri krádeži aj v ich predajni, požadovali od pani M.,
aby sa v súvislosti s tým urobila inventúra, ale odmietla s tým, že tak často sa inventúra nemusí robiť.
Ďalším nedostatkom bol výpadok prúdu na dva dni, kedy náhradné zdroje nezabezpečili dostatočnú

prevádzku mrazničky a chladničky, preto sa celý tovar v nich znehodnotil a všetka táto škoda išla do
manka. Ďalej poukázala na to, že ako zástupkyňa nebola prizvaná k inventúre 11.9.2011, aj keď už
tom čase pracovala v inej firme, predtým sa inventarizácia vykonávala aj pri príchode, alebo odchode
vedúcej a zástupkyne, ale pri jej odchode dňa 31.8.2011 sa inventarizácia tovaru nevykonala.

Žalovaná v 8. rade vo svojej výpovedi uviedla, že u žalobcu pracovala od 13.7.2010 do 15.8.2011,

kedy dala výpoveď z dôvodu, že sa v predajni nakopili problémy a manká, keďže nebolo dostatočné
zabezpečenie tovaru a predajne, pretože tam boli tri vchody, dva vchody pri ktorých boli pokladne a
zadný vchod cez sklad, ktorý žiadali zatvoriť, pretože cez neho mali prístup rôzni ľudia, na predajni bolo
málo zamestnancov, každý deň boli len tri, a to predavačka, zástupkyňa a vedúca predajne a tieto sa
pravidelne striedali na predajni a vykonávali všetky funkcie, žiadali od regionálnej vedúcej, slečny C.

ďalšieho zamestnanca na dozor, žiadali ďalej skrinky pre zákazníkov na uloženie tovaru, ale aj o kameru.
Ďalej uviedla, že výpadok elektrickej energie netrval dva dni, ale tri - štyri dni, kedy sa tovar znehodnotil,
čo išlo priamo do manka. A takisto potvrdila, že nová zamestnankyňa, pani A. kradla, na čo upozorňovali
slečnu C., nápravu neurobila.

Žalovaná v 9. rade vypovedala, že u žalobcu pracovala zhruba jeden mesiac, niekedy v júni 2011, ale
pripojila sa k tvrdeniam ostatných žalovaných a potvrdila, že na predajni ich bolo málo, len tri, z toho dve
boli v pokladni a vedúca bola na predajni a robila aj dozor, keď bolo menej ľudí, išla len jedna pokladňa.
V predajni neboli žiadne kamery, bol tam len alarm na dverách, ktoré sa pri príchode a odchode kódovali.

Žalovaná v 10. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že u žalobcu pracovala od 26.7.2010 do
31.10.2011 ako predavačka a pripojila sa k tvrdeniam žalovaných, potvrdila, že bol výpadok elektriny
počas3dní,kedysavšetkymrazenéachladenévýrobkyzničili,čoišlodomanka.Kpočtuzamestnancov
uviedla, že doobedu pracovali 4 zamestnankyne lebo sa vykladal a doplňoval tovar a poobede už len
3, čo bolo málo. V predajni boli dva vchody do predajne, predný a zadný, cca 30 metrov od seba, a

teda keď jedna bola v 1.pokladni a na 2. pokladni nikto, tak zákazník mohol s tovarom bez povšimnutia
prejsť okolo prázdnej pokladne. Uviedla, že list z 20.7.2011 písala pani W. v mene všetkých kolegýň,
všetky s ním súhlasili. Reakcia žalobcu bola taká, že pani M. vykričala v kancelárii vedúcu, že sa má
starať o produktivitu práce, že zabezpečenie prevádzky je ich práca, ale na zlepšení podmienok sa nič
nezmenilo.

Na pojednávaní dňa 23.9.2015 svedkyňa V.. D. M. vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2011 pracovala
na pozícií zástupcu riaditeľa pre maloobchod, žalobca má celkovo 182 maloobchodných predajní,
svedkyňa mala v roku 2011 na starosti zhruba 38 alebo 39 prevádzok od ich otvorenia až po celú dobu
trvania a to čo sa týka zariadenia prevádzky, personálneho zabezpečenia prevádzky, vyloženia tovaru a

všetko, čo s tým súvisí. V septembri 2011 bolo zabezpečenie tejto prevádzky štandardné, bola napojená
na pult polície od vzniku predajne, teda po odchode predavačiek z predajne boli prevádzky zabezpečené
proti krádeži a počas pracovnej doby za predajňu zodpovedajú predavačky, je to ich pracovnou náplňou
a majú podpísanú hmotnú zodpovednosť. Uviedla, že bezpečnosť tovaru žalobca nevedel zabezpečiť
prostredníctvom SBS alebo lepiacich štítkov, pretože je to pre malé predajne nákladné a vo väčšine

prípadov predajne nevykazujú žiadne manko, teda dá sa to ustriehnuť aj bez manka. Poukázala na to,
že na predajni sú povolené straty, ktorá sa uvádza v inventarizačnej tabuľke, napr. 0,3 % z objemu tržby
na predajni, 6% povolenej straty zo zeleniny, 2% na mäsové výrobky, čo znamená, že do tejto výšky si
žalobca neuplatňuje stratu voči zamestnancom. Svedkyňa uviedla, že predajní, kde dva východy nie je
veľa, boli napríklad v Rožňave, ktorá už činnosť ukončila a v Lipanoch, kde nemajú manko. Na otázku,

ako svedkyňa riešila situáciu s výpadkom prúdu, uviedla, že sa nepamätá.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.9.2015 uviedol, že podľa výsledkov inventúry za
prechádzajúce obdobie a obdobie nasledujúce po spornej inventúre v septembri 2011, kedy manko boloextrémne vysoké, tak nikdy predtým, a ani potom už také vysoké manko nebolo, napr. k 10.4.2011 bolo
manko 251,47 EUR, k 10.3.2012 bolo manko 67,24 EUR a dokonca v inventúre zo dňa 7.4.2013 nebolo
žiadne manko, ale naopak, boli v pluse v sume 27,01 EUR.

Žalovaná v 10. rade v písomnom vyjadrení k výpovedi svedkyne V.. M. uviedla, že povinnosťou každého
zamestnávateľa je zabezpečiť predajňu počas jej chodu a bezpečnostné kamery v čase za žalované
obdobie neboli namontované.

Žalovaná v 6. rade v elektronickom podaní doručenom súdu 26.1.2016 uviedla, že sa spornej inventúry
nemohla zúčastniť, pretože bola v tom čase práceneschopná.

Na pojednávaní dňa 27.1.2016 žalovaná vo 4. rade uviedla, že nesúhlasí s výpoveďou pani V.. M.,
pretože dávala podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu vo veci nevyplatenia mzdy zo strany žalobcu,
na základe čoho 2 x boli zo Slovenskej obchodnej inšpekcie na kontrole u žalobcu. Uviedla, že zadržala

zlodeja pri dverách, keď vychádzal druhými dverami, ktorý zobral tovar tak, že prišiel z inej predajne už
s nákupom a v ich predajni si už len doložil dve vodky, ktoré nezaplatil a toto bolo na dennom poriadku.
Ďalej uviedla, že na dennej smene boli dve alebo tri, pričom jedna bola pri pokladni, plus mala dozor,
druhá bola vzadu, vykladala tovar a tretia bola v kancelárii, kde nahadzovala tovar do počítača, čo bolo
veľmi málo.

Žalovanáv7.radenapojednávanídňa27.1.2016uviedla,ženesúhlasísvýpoveďou paniV..M.,pretože
v čase, keď tam pracovali sa veľmi kradlo, pretože na to boli vhodné podmienky. Sama bola svedkom
udalosti, keď zlodej ukradol alkohol, na čo privolali policajtov, ale inokedy zlodeji ušli aj s tovarom,
nevedeli ich dohoniť.

Žalovaná v 8. rade na pojednávaní dňa 27.1.2016 uviedla, že tiež nesúhlasí s výpoveďou pani V.. M.,
pretože predajňa bola zabezpečená iba na noc, ale kradlo sa cez deň, napríklad sa nedalo ustriehnuť,
keď prišla 20-členná skupina občanov po sociálnych dávkach, niekedy sa im aj vyhrážali, z obavy potom
ich s kávou nechali odísť, ale vždy o týchto udalostiach hovorili s vedúcou pani Š. P. B. W. C..

Na pojednávaní dňa 27.1.2016 vypovedala ako svedkyňa V. C., ktorá pracovala u žalobcu ako
regionálny manažér od roku 2003 do roku 2012 a jej povinnosťou bola starostlivosť o zaradené
maloobchodné predajne, t.j. o produktivitu práce, hospodárske výsledky, o chod prevádzky, o
zabezpečenie dostatku zamestnancov, školiteľov. Na prevádzku na Tr. SNP chodila jeden krát do týždňa

na kontrolu práce vedúcej a na tejto prevádzke nezistila nejaké výrazné nedostatky, išlo o štandardné
fungovanie prevádzky. Z bezpečnostného hľadiska predajňa nebola zabezpečená okrem predavačiek
iným systémom, teda len oni mohli odhaliť zlodeja. Na tejto prevádzke pracovalo 8 ľudí, 4 ráno a 4
poobede. Svedkyňa potvrdila, že určite to nemali jednoduché, pretože tam boli dva vchody do predajne,
jeden vchod a jeden východ, čo sťažovalo zabezpečenie bezpečnosti tovaru, pretože ak zákazník vošiel

cez jeden vchod do predajne a cez druhý vyšiel, tak to určite sťažovalo pozíciu predavačiek, pretože
pri počte 4 predavačiek na jednej prevádzke, ak na jednej pokladni bola jedna predavačka, na druhej
pokladni, ktorá bola na druhom konci predajne bola druhá predavačka, tretia zabezpečovala tovar zo
skladu, tak skutočne bolo to stráženie veľmi náročné. Ale bolo to štandardné riešenie na jednotlivých
prevádzkach v spoločnosti žalobcu. Svedkyňa potvrdila, že dostávala od zamestnancov tejto prevádzky

podnety o tom, že predajňa bola veľká na daný počet zamestnancov. Ďalej uviedla, že táto prevádzka
sa líšila od iných prevádzok práve tými dvoma vstupmi navyše, inak sa nelíšila, ani na ostatných
prevádzkachžalobcunefungovalzabezpečovacísystémvzmysle,žebytambolkamerovýsystémalebo
pípacie zariadenie. Uviedla, že na tejto predajni vždy boli manká, vyššie boli v začiatkoch, neskôr sa táto
predajňa zmenšovala, takže manko sa zredukovalo. Svedkyňa ďalej potvrdila, že dostala od žalovaných

podnet ohľadne podozrenia voči pani A. o tom, že púšťa tovar pre svojich spoločníkov bez platenia.

Ako vyplýva z vyjadrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 12.2.2016, na predajni MILK-AGRO spol. s r.o. so sídlom
Tr. SNP č. 88 v Košiciach v období od 10.4.2011 do 11.9.2011 neevidovali kontroly v prevádzkarni týchto

potravín, avšak na tejto adrese evidovali v príslušnom období dve iné prevádzkarne potravín, FRESH
a M+M s.r.o..Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ
Košice - Západ zo dňa 17.2.2016 vyplýva, že vykonaným šetrením v denníku priestupkových spisov
DVS nebolo zistené, aby v priebehu roku 2011 boli zo strany Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ

vykonávané asistencie pri riešení krádeží na prevádzke s názvom Terasa Cassovia, Tr. SNP 88 v
Košiciach.

Na pojednávaní dňa 8.6.2016 žalovaná v 7. rade k správe z polície uviedla, že bola som na predajni, keď
došlo ku krádeži, ktorú udalosť spisovala polícia, bolo to Obvodné oddelenie PZ Košice - Západ, niekedy

v júni alebo v júli 2011. K stanovisku Slovenskej obchodnej inšpekcie uviedla, že pred ich prevádzkou
tam sídlili potraviny FRESH.

Právny zástupca žalobcu k skutkovému a právnemu stavu veci na pojednávaní dňa 8.6.2016 uviedol, že
všetky zamestnankyne mali uzatvorenú riadnu dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe
ktorých si zamestnávateľ voči nim uplatnil nárok na náhradu škody. Bolo jednoznačne preukázané, že

zamestnávateľ žiadnym spôsobom neporušil podmienky vytvoriť primerané pracovné podmienky na to,
aby si mohli zamestnankyne plniť svoje pracovné povinnosti, žiadna zo žalovaných nikdy neodstúpila
od dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti, jedna žalovaná nešpecificky namietala vytvorenie
pracovných podmienok, avšak aj napriek tejto skutočnosti zotrvala v spoločnej hmotnej zodpovednosti. Z
tohto dôvodu zodpovedajú všetky zamestnankyne v hmotnej zodpovednosti v zmysle Zákonníka práce.

Tvrdenie žalovaných, že niektoré skončili pracovný pomer a nemajú zodpovedať za schodok, ktorý bol
zistený až po skončení pracovného pomeru sa nezakladá na pravde, nakoľko pre prípad, že dôjde
k skončeniu pracovného pomeru, môže zamestnanec požiadať o vykonanie inventúry, ak tak neurobí,
zodpovedá za schodok zistený pri najbližšej inventúre. Ďalej uviedol, že ani SOI neevidoval žiadne
protiprávnekonaniearovnakoajzpríslušnéhoObvodnéhooddeleniaPZjezrejmé,ževdanejprevádzke

nedochádzalo k žiadnym protiprávnym konaniam.

Žalovaná vo 4. rade k skutkovému a právnemu stavu veci na pojednávaní dňa 8.6.2016 uviedla, že
opakovane písala listy žalobcovi, v ktorých vytýkala konkrétne nedostatky na predajni, na tieto listy však
odpoveď nedostala. Zopakovala, že ich bolo na predajni málo, keď boli tri, jedna musela byť na dozore.

Uviedla, že odstúpila od zmluvy o hmotnej zodpovednosti písomne, kde špecifikovala dôvody, ktoré
uvádzala ako nedostatky na predajni.

Po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účastníci neuviedli žiadne ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania, preto súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa §251 ods.1 Zákonníka práce č.311/2001 Z.z. účinný od 1.4.2002, ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené
inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1.4.2002 sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.

Keďže v konaní ide o nárok voči žalovanej v 1.rade, ktorý vznikol z pracovnoprávneho vzťahu
vzniknutého pred 1. aprílom 2002 (prac. zmluva a dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty
zo dňa 7.6.2000) aplikoval súd na tento prípad Zákonník práce č.65/1965 Z.z. (v znení účinnom do
30.04.2001), ďalej v texte len „Zákonník práce“.

Podľa §176 ods.1 Zákonníka práce ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty,
ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami
súčasnedojednať,žeakbudúpracovaťnapracoviskusviacerýmizamestnancami,ktoríuzavrelidohodu

o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa §176 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak
je neplatná.

Podľa §176 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.Podľa §179 ods.5 Zákonníka práce ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov,
je každý z nich povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa §185 ods.3 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje výšku požadovanej náhrady škody so
zamestnancom a oznámi mu ju spravidla najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že
škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Vo vzťahu k žalovaným v 2. až v 10.rade súd posúdil nárok, ktorý vznikol z pracovnoprávneho vzťahu

vzniknutého pred 1. aprílom 2002 (prac. zmluva a dohoda o hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty
v rokoch 2010 až 2011) aplikoval súd na tento prípad Zákonník práce č.311/2001 Z.z. (v znení účinnom
od 01.03.2010), ďalej v texte len „Zákonník práce“.

Podľa §182 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa §182 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa §182 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 184 ods.2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,

b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,
c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa § 184 ods.3 Zákonníka práce ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Podľa § 187 ods.2 Zákonníka práce ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov,
každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa 191 ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla

a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi je upravená ako všeobecná
a osobitná zodpovednosť za škodu a u oboch typov zodpovednosti zamestnanca sa jedná o
subjektívnu zodpovednosť zamestnanca, kde vždy sa vyžaduje jeho zavinenie. Do kategórie osobitnej

zodpovednosti zamestnanca za škodu patrí aj zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Tento typ zodpovednosti za škodu bol upravený v
§176 a nasl. Zákonníka práce č.65/1965 Z.z., resp. v novom Zákonníku práce č.311/2001 Z.z. v § 182.
Preuplatnenienárokuzamestnávateľazaškodyspôsobenejzamestnancompriosobitnejzodpovednosti
sa vyžaduje zavinenie zamestnanca, avšak jeho zavinenie sa predpokladá, je priamo prezumované

v zákone. Zamestnanec sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť tým, že preukáže skutočnosti, že
schodok vznikol bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno zavinenia teda znáša vždy zamestnanec.Zodpovednosť zamestnankýň v tomto prípade je podložená jednotlivými dohodami o hmotnej
zodpovednosti a táto zodpovednosť nie je solidárna, ale je delená.

Z výsledkov vykonaného dokazovania sú pre súd nesporné základné skutočnosti pre vyvodenie
zodpovednosti za škodu podľa ust. §176 Zákonníka práce (č.65/1965 Z.z.), resp. §182 Zákonníka práce
(č.311/2001 Z.z.) a to, že všetky žalované boli zamestnankyne žalobcu a pracovali na prevádzkovej
jednotke prevádzku na Tr. SNP č.88 v Košiciach v obchodnom centre Cassovia v pracovných pozíciách
predavačky, pričom mali uzavretú kolektívnu hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, že existovali skutočnosti, ktoré by žalované súlade s ust. § 176
ods. 3 Zákonníka práce, resp. podľa §182 ods.3 Zákonníka práce zbavovali zodpovednosti celkom,
prípadne sčasti a to z dôvodu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia.

Žalované v tomto konaní nenamietali pravdivosť tvrdení o tom, že pri inventarizácii vykonanej dňa

11.9.2011 bolo za obdobie od 4/2011 do 8/2011 vyčíslené manko vo výške 4.746,37 EUR a finančné
manko vo výške 47,22 EUR, iba skutočnosť, že inventúry sa nezúčastnili. Z tohto inventúrneho zápisu
vyplýva, že posledná účtovná inventúra bola vykonaná dňa 10.4.2011. Pred začatím inventúrneho
obdobia za obdobie od 4/2011 (t.j. od 11.4.2011) do 8/2011, mali platne uzavreté pracovné zmluvy a
dohody o hmotnej zodpovednosti žalované v 1., 4.,5., 6., 7., 8. a v 10. rade a žalované v 2., 3. a v 9. rade

tieto pracovné zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti uzavreli až po začatí inventúrneho obdobia.
Toto zistené manko o výške 4.746,37 EUR bolo rozpočítané voči žalovanej v 1.rade v sume 294,40
EUR, voči žalovanej v 2.rade v sume 128,14 EUR, voči žalovanej v 3.rade v sume 355,25 EUR, voči
žalovanej v 4.rade v sume 338,80 EUR, voči žalovanej vo 5.rade v sume 59,42 EUR, voči žalovanej
v 6.rade v sume 314,20 EUR, voči žalovanej v 7.rade v sume 114,06 EUR, voči žalovanej v 8.rade

v sume 1.082,09 EUR, voči žalovanej v 9.rade v sume 969,61 EUR, voči žalovanej v 10.rade v sume
951,84 EUR a voči pôvodnej žalovanej v 11.rade v sume 138,56 EUR. Rovnako bolo voči žalovaným
rozpočítané aj zistené finančné manko vo výške 47,22 EUR a to voči žalovanej v 6.rade v sume 17,02
EUR, voči žalovanej v 7.rade v sume 15,24 EUR a voči žalovanej v 8.rade v sume 14,96 EUR.

Pre sporové občianskoprávne konanie platí prejednacia zásada znamenajúca, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať na ne dôkazy je vecou účastníkov konania. Z §120 ods.3 O.s.p. sa vyvodzuje
tzv. dôkazné bremeno ako procesná zodpovednosť za výsledok konania pokiaľ je určovaná výsledkom
vykonaného dokazovania.

Organizácie sú vo všeobecnosti povinné pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti vykonať
inventarizáciu. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
musísariadnainventarizáciavykonaťpriuzavretídohôdospoločnejhmotnejzodpovednostisovšetkými
spoločne zodpovednými zamestnancami. Nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť
dohody o hmotnej zodpovednosti, má však pre organizáciu tie dôsledky, že musí inými dôkaznými

prostriedkami preukázať stav hodnôt, za ktoré zamestnanec prevzal zodpovednosť a skutočnosť, či
došlo ku schodku.

Ak ide o vyúčtovanie zverených hodnôt, predstavuje schodok účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou
veci riadne zverených a zaúčtovaných na strane jednej a hodnotou vecí riadne zistených pri fyzickej

inventúre a jednak riadne vyúčtovaných. Pre stanovenie schodku musia byť stanovené dva pevné
časové body pre porovnanie a to východzí bod (pri podpise dohody o hmotnej zodpovednosti, kedy
sa spíše stav prevzatých hodnôt zamestnancom) a konečný bod (ku ktorému sa konečné vyúčtovanie
vykonáva (začiatok mimoriadnej inventarizácie) a ak zamestnávateľ nevykoná čo i len jednu, tak sa
dostáva do tzv. dôkaznej núdze a schodok sa spravidla nedá vôbec presne zistiť, resp. preukázať.

V prejednávanom prípade s ohľadom na zistený skutkový stav súd uzavrel, že na preukázanie skutočnej
výšky schodku, na ktorom by sa mali podieľať žalované, absentujú riadne inventúry v čase uzavretia
dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti so žalovanou v 2.rade (29.4.2011), so žalovanou v 3. rade
(8.8.2011), so žalovanou v 9. rade (23.5.2011), a u žalovaných, ktoré skončili pracovný pomer v období

do konania inventúry 11.9.2011 rovnako absentujú riadne inventúry v čase rozviazania pracovného
pomeru, a to u žalovanej vo 4. rade ( k 29.8.2011), u žalovanej v 5. rade (k 30.4.2011), u žalovanej
v 7. rade (k 31.8.2011) a u žalovanej v 8. rade (k 15.8.2011), na základe čoho nie je možné zistiť a
porovnať stav na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáli a iných hodnotách, ktoréžalované prevzali v čase vzniku pracovného pomeru a podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti a k
momentu zániku pracovného pomeru a nemôže to byť pripísané na ich ťarchu ani v súlade s ust. §
184 ods.3 Zákonníka práce, pretože žalované v konaní opakovane tvrdili, že žalobcu žiadali o čiastkové

inventúry pri vzniku alebo zániku pracovného pomeru počas inventarizačného obdobia, ale žalobca ich
ani v jednom prípade nevykonal. Tieto tvrdenia žalované síce nepodložili listinnými dôkazmi, ale keďže
žalobca ani v jednom, či už ústnom, alebo písomnom podaní nenamietal tieto ich tvrdenia, uznal ich
súd za preukázané.

Medzi právne podmienky založenia tejto zodpovednosti patrí podmienka, aby zamestnanec po celú
dobu hmotnej zodpovednosti mal osobne k dispozícii hodnoty, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej
zodpovednosti, preto, keďže toto sa v konaní nepreukázal rozsah, v akom boli hodnoty zverené
jednotlivým žalovaným v období od 4/2011 do 8/2011, tak to bol jeden z dôvodov zamietnutia žaloby.

Žalované sa v konaní bránili tvrdením, ktoré bolo potvrdené aj svedeckou výpoveďou zamestnankyne

žalobcu, pani V. C. (regionálnej manažérky, ktorej povinnosťou bola starostlivosť o zaradené
maloobchodné predajne aj z hľadiska personálneho, na pojednávaní dňa 27.1.2016), že v rámci
inventúrneho obdobia od 4/2011 do 8/2011, ktorého výsledkom bola inventúra dňa 11.9.2011, v predajni
na Tr. SNP č.88 v Košiciach, v obchodnom centre Cassovia boli zistené nasledujúce nedostatky :
- nedostatočný počet zamestnancov na dennej prevádzke, nakoľko na dennej prevádzke pracovalo

maximálne 7 - 8 pracovníčok, z toho, 4 dopoludnia a 3 popoludní, z tohto počtu bola jedna predavačka
v pokladni pri vchode, druhá predavačka bola v pokladni pri východe, tretia predavačka (vedúca)
nahadzovala tovar vo svojej kancelárii do počítača a posledná predavačka (zástupkyňa vedúcej)
dokladala tovar zo sladu, alebo vykonávala dozor na predajni, táto situácia sa ešte zhoršila, keď niektorá
z nich celkom prirodzene niekedy aj ochorela,

- neprimeraný počet predavačiek na tak veľkú rozlohu predajne, okolo 100 m2 pričom v rámci toho
priestoru dozor vykonávali 1 predavačka na jednej smene, ak vôbec pri ostatných povinnostiach
(dokladanie nového tovaru, obsluha zákazníkov, viazanie tovaru, obsluha pokladne, dozor na predajni)
to stihla robiť,
- neprimerane vysoké a dlhé regály, cez ktoré žalobkyne voľne nevideli do ďalšej uličky a nemohli tak

monitorovať celý priestor predajne, aby videli ponad regál, pomáhali si debničkami, na ktoré sa postavili,
čo spôsobovalo neprehľadnosť v priestore,
- napojenie na centrálny pult na polícii - fungovalo po ukončení pracovnej doby, ktoré zabezpečilo
prevádzkupredvylúpením,čopotvrdilasvedkyňaV..D.M.(zástupkyňariaditeľapremaloobchod),avšak
toto jediné riešenie na zabezpečenie predajne nemalo žiaden vplyv na krádeže počas prevádzky, počas

pracovného dňa,
- nedostatočné zabezpečenie tovaru v predajni - nikdy zo strany žalobcu nebola zabezpečená
ochrana tovaru ochrannými štítkami, strážnou službou alebo kamerovým systémom, alebo ako žiadali
žalované, zriadením ochranného pultu pre drahší tovar, čo potvrdila V.. D. M. (zástupkyňa riaditeľa pre
maloobchod) s odôvodnením, že to bola nákladná záležitosť,

- nedostatočné zabezpečenie tovaru v predajni z dôvodu 2 samostatných vstupov do predajne pred
zákazníkmi z iných obchodov, ktorým samostatné 2 vchody vzdialené od seba cca 30m a malý počet
predavačiek na dozore umožňovali v predajni žalobcu si len „doložiť“ nejaký tovar k už predtým
zakúpenému tovaru v inej predajni, avšak bez doplatenia u žalobcu,
- nedostatočné zabezpečenie tovaru na chodbe vedúcej od nakladacej rampy (3.vchod do predajne),

ktorú spočiatku, pokiaľ nemali sklad, používali na skladovanie tovaru, pretože sa tu voľne pohybovali aj
cudzie osoby, t.j. robotníci, zamestnanci zeleniny a predajne s technikou, na základe čoho už hneď pri
prvej inventúre sa ukázalo, že tovar bol rozkradnutý, čo predavačky následne zaplatili,
- umelo upravovaná hodnota tovaru - pred inventarizáciou si prevádzky zabezpečovali tzv. dobropisy
k preceňovaniu trvanlivého tovaru podľa dátumu spotreby od jednotlivých dodávateľov, podľa čoho sa

hodnota tovaru v predajni umelo upravovala, a teda nešlo o reálny stav tovaru v predajni, ale stav, ktorý
čiastočne závisel od úspechu jednania s dodávateľmi; a keďže pri poslednej inventúre dňa 11.9.2011
nikto zo zamestnancov danej predajne nebol prítomný, tak nikto v prospech predavačiek nezabezpečil
dobropisy, ktoré by výšku manka znížili,
- na predajňu bola aj napriek nesúhlasu ostatných žalovaných, ako predavačka pridelená žalovaná

v 1.rade potom, ako sa na inej prevádzke žalobcu dopustila krádeže tovaru; toto konanie následne
zopakovala aj v predajni na Tr. SNP č.88 tak, že niektorým svojím známym nezarátala do nákupu určité
položky, a tejto situácie boli svedkami žalované,- opakované krádeže na predajni tvrdené žalovanými, ktoré však zo strany Obvodného oddelenia PZ
Košice - Západ neboli objektivizované; žalované tvrdili, že niektorí spoluobčania, keď prišli vo väčších
skupinkách, sa im otvorene vyhrážali, preto, ak ich videli ukradnúť menšie veci, napr. kávu, tak to z

obavy o svoj život a zdravie nechali tak,
- inventúra vykonaná dňa 11.9.2011 sa vykonala bez prítomnosti žalovaných, a žalobca so žalovanými
zistené manko neprejednal, iba sumu zistenú rozpočítal pre žalované k zaplateniu,
- v letných mesiacoch roku 2011 v tejto predajni došlo k výpadku prúdu na dva - tri dni (v tomto
údaji sa výpovede rozchádzali) počas pracovného voľna, a aj keď žalobca zabezpečil nový generátor,

nepostačovalo to na prevádzku chladničky a mrazničky a tak sa celý tovar v nich uložený znehodnotil,
čo tvorí značnú časť manka.

Súd mal za preukázané, že žalovaná vo 4. rade vo svojom mene, ale aj v mene ostatných kolegýň
písomne, doporučeným listom zo dňa 20.7.2011, 12.9.2011 a zo dňa 28.9.2012 vytýkala žalobcovi
nedostatky na tejto predajni spočívajúce v tom, že na predajni ich pracovalo málo predavačiek na danú

rozlohu predajne, pretože ak na jednej smene pracujú tri zamestnankyne, z čoho dve sú predavačky,
jedna je vedúca alebo zástupkyňa, navyše jedna sila odišla a jedna bola práceneschopná, v dôsledku
čoho sa v predajni kradne, a nemajú to ako dosledovať, napr. v sobotu 16.7.2011 zákazník chcel
ukradnúť dve kávy, ale podarilo sa ho predavačkám chytiť aj keď ich bolo málo, ďalej poukázala na slabé
finančné ohodnotenie predavačiek v priemere 292,32 EUR na osobu, za čo musia vykonávať funkciu

pokladníčky, dokladačky tovaru, upratovačky, viazačky kartónov a samozrejme aj dozor. Ďalej poukázala
na tretí závažný problém, ktorým boli dva východy z predajne, ktoré zákazníci používali namiesto na
prechod cez ich predajňu, preto navrhla, aby bol zrušený zadný vchod a preložená pokladňa dopredu,
k pokladnici č.1 a aj na piaty nedostatok a to, že zákazníci mohli vojsť do ich predajne s nákupom z
inej predajne s tým, že mali bloček, potom pre nich nebol problém, aby si „doložili“ tovar v ich predajni

bez platenia, čomu sa podarilo zabrániť napr. 16.7.2011, preto navrhla, aby sa namontovali skrinky pri
vchode do predajne, aby sa zabránilo vstupu zákazníkov s nákupom z inej predajne, pretože inak nie je
možné zabrániť odcudzeniu tovaru z ich predajne. Súčasne žalobcovi navrhla aj riešenia daného stavu.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní tvrdil, že ak aj žalované zistili nejaké

nedostatky, mali to žalobcovi vytknúť, alebo mohli od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ale
keďže ani jedna zo žalovaných neodstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom im Zákonník
práce im takúto možnosť ponúka, tak sú povinné žalobcovi zaplatiť manko, ktoré bolo inventúrou zistené.
Ďalej tvrdil, že podľa výsledkov inventúry za prechádzajúce obdobie a obdobie nasledujúce po spornej
inventúre v septembri 2011, kedy manko bolo extrémne vysoké, tak nikdy predtým, a ani potom už také

vysoké manko nebolo.

Svedkyňa V.. D. M. (zástupkyňa riaditeľa pre maloobchod) na pojednávaní dňa 23.9.2015 potvrdila, že
táto prevádzka okrem napojenia na pult polície nemala iné zabezpečenie tovaru okrem predavačiek,
ktoré za predajňu zodpovedajú na základe podpísaných dohôd o hmotnej zodpovednosti.

Aby zamestnávateľ mohol plniť svoju povinnosť vytvárať zamestnancom pracovné podmienky, ktoré by
im umožňovali riadny výkon ich povinností, zákon ukladá zamestnancom povinnosť oznamovať svojmu
nadriadenému chyby ihneď, len čo ich zistil. Tieto ustanovenia treba vykladať tak, že v tých prípadoch,
keď je úplne jasné a dokázateľne zistené, že chyba bola zamestnávateľovi známa, nie je potrebné, aby

zamestnanec ešte formálne osobitne hlásil jej existenciu.

Za významnú okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaných za vznik schodku súd považuje
skutočnosť, že žalobca aj napriek tomu, že bol celkom jednoznačne zo strany žalovaných opakovane
(v dňoch 20.7.2011, 12.9.2011 a 28.9.2012) písomne upozorňovaný na konkrétne nedostatky na tejto

predajni, tieto nedostatky nielen že neodstránil, ale ani na listy žalovaných vôbec neodpovedal, čím
žalobca sám porušil čl. 3 dohody o hmotnej zodpovednosti.

Súd na základe toho dospel k záveru, že žalobca nevytvoril pre žalované vhodné podmienky na
tejto predajni na to, aby v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti zabezpečili ochranu tovaru pred

krádežami (pre nedostatočný počet zamestnancov na dennej smene, pre chýbajúce dodatkové prvky
na tovare - ochranné štítky, bezpečnostné skrinky, chýbajúci kamerový systém, strážna služba, pre
nemožnosť vykonania monitorovania tovaru pre vysoké a dlhé regály, atď.), alebo pred znehodnotením
tovaru (v dôsledku výpadku prúdu v letnom období) a nevykonal ani primerané bezpečnostné opatreniana dostatočnú ochranu svojho majetku (zamedzenie prístupu cudzích osôb do predajne, zatvorenie
zadného vchodu). Zároveň nebolo preukázané, že by žalobca, ako zamestnávateľ poskytol svojim
hmotne zodpovedným zamestnancom nejaké odborné školenie o tom, ako majú postupovať pri

zabezpečovaní ochrany tovaru, predajne, a teda zvereného majetku, podľa výsledkov vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žalované k svojim postupom došli na základe osobných skúseností
a za účelom bezpečnosti prevádzky konali intuitívne.

Zamestnávateľ pritom po uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti prenechal všetku zodpovednosť za

tovar, ktorý sa nachádzal na prevádzke na zamestnancov, bez toho, aby sa sám aktívne zaujímal o
jeho ochranu, resp. o zabezpečenie takých podmienok, za ktorých by žalované mohli riadne hospodáriť
so zverenými prostriedkami. Nemožno preto súhlasiť s postojom žalobcu, ktorý celú zodpovednosť
za zistené manko bez toho, aby predtým odstránil nedostatky, na ktoré bol upozornený, preniesol na
žalované, čo bol ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.

Za ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaných za vzniknutý schodok súd považuje
skutočnosť, že škoda zistená v inventúrnom období od 4/2011 do 8/2011 nevznikla v príčinnej súvislosti
s plnením pracovných úloh žalovaných, ale v dôsledku iných okolností, napr. preto, že v predajni bol
umelo navyšovaný tovar v evidencii stavu zásob pred každou inventúrou napr. pomocou dobropisov
k preceňovaniu trvanlivého tovaru podľa dátumu spotreby od jednotlivých dodávateľov, ďalej bez

vplyvu zo strany žalovaných zostalo zaradenie žalovanej v 1.rade do predajne, ktorá sa už predtým
u žalobcu dopustila krádeže, a rovnako tomu tak bolo aj v tejto predajni, na čo žalované vedenie
žalobcu upozorňovali (potvrdila to aj pani C.), ďalej ani pri pravidelných kontrolách pracovníčok vedením
spoločnosti (pani M. P. C.) sa nikdy počas inventarizačného obdobia nezistilo porušenie pracovnej
disciplíny ostatnými žalovanými, k ďalšej „inej“ okolnosti, ktorá mohla mať vplyv na vznik schodku

bolo, že žalobca nezabezpečil pre žalované školenie, resp. nepoučil žalované v čom spočíva hmotná
zodpovednosť zamestnancov a o spôsobe ochrany tovaru na predajni, a napokon, žalobca aj napriek
opakovaným a neustálym schodkom zisteným v každom inventúrnom období predchádzajúcom, ale aj
nasledujúcom po tomto inventúrnom období, neurobil žiadne vhodné opatrenia na zamedzenie vzniku
ďalších schodkov na tovare zverenom žalovaným.

Nakoľko žalované v konaní preukázali dôvody pre zbavenie sa svojej zodpovednosti za schodok, tým,
že inventúrne zistený schodok za obdobie od 4/2011 do 8/2011 vo výške 4.793,59 EUR je nepreukázaný
v jeho reálnej výške (nezrealizovaním riadnych inventúr pri uzavretí dohôd o spoločnej hmotnej
zodpovednosti a pri zániku pracovného pomeru u niektorých žalovaných, na základe čoho nie je možné

zistiť, aký stav hodnôt bol žalovaným odovzdaný, aký prevzali a aký odovzdali pre porovnanie so stavom
k 11.9.2011), ďalej, že tento schodok nebol zavinený žalovanými (konaním žalobcu - nevytvorením
vhodných bezpečnostných opatrení, čo výrazne spochybnilo bezpečnosť tejto prevádzky a nemožnosť
vstupu „tretích osôb“ do predajne a ochranu majetku žalobcu hmotne zodpovednými zamestnancami a
nevytvorením vhodných podmienok na vykonávanie účinného dozoru žalovanými) a že tento schodok

nevznikol v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh žalovanými, súd dospel k záveru, že nárok
žalobcu je nedôvodný, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Na rozhodnutie súdu nemalo ani vplyv ani tvrdenie žalobcu, že tvrdenie žalovaných o nedostatkoch na
predajni v tomto konaní je účelové, pretože aj keď vedeli o tvrdených nedostatkoch, tak neodstúpili od

dohôd o hmotnej zodpovednosti.

K uvedenému súd poznamenáva, že použitie takejto formy jednostranného skončenia
zodpovednostného vzťahu nie je priamo podmienkou pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca
podľa § 176 ods. 3 Zákonníka práce. Zo skutočnosti, že žalované takúto možnosť poskytnutú im

zákonom nevyužili, nemožno však vyvodiť záver, že v dôsledku toho im zanikla možnosť zbaviť sa
zodpovednosti za schodok zo zákonného dôvodu.

V závere súd považuje za dôležité poukázať na to, že žalobca porušil ust. §191 ods.2 Zákonníka práce
tým, že po zistení schodku určil výšku škody k zaplateniu žalovaným bez toho, aby s nimi prerokoval

požadovanú náhradu škody, a jeho jednostranné rozhodnutie o výške škody nemožno považovať za
vzájomné jednanie so svojím zamestnancom.Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalované mali vo veci plný úspech a podľa cit. zákonného ustanovenia im vznikol nárok na náhradu
trov konania, avšak z dôvodu, že žalovaným v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli a ani si
žiadne trovy konania neuplatnili, tak im súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trovy
konania z dôvodu jeho procesného neúspechu v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.