Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201479
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513201479.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO:

26429705, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému V. R., nar.
XX.X.XXXX, C. XXX, XXX XX G. U., o zaplatenie 904,87 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti požadovaného zmenkového úroku prevyšujúcej 0,06 % denne
zo sumy 904,87 eur od 12.10.2010 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu(tiežibaďalej„Nariadenie“),
doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 904,87 eur spolu
s 0,25 % denným úrokom zo sumy 904,87 eur od 12.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročným úrokom zo sumy
904,87 eur od 29.11.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,02 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca uplatnené nároky odôvodnil tým, že je indosatárom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil

žalovaný 21.4.2010 na zmenkovú sumu 904,87 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
0,25 % denne od 12.10.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
odporca doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil 0,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková
listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou. Ako dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca označil a predložil originál zmenky,
plnomocenstvo udelené jeho právnemu zástupcovi, kópiu výpisu navrhovateľa z príslušného registra, v
ktorom je zapísaný a kópiu osvedčenia jeho vtedajšieho právneho zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

3. Podaním doručeným súdu 23.12.2015 vzal žalobca podaný návrh späť v časti zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne a uplatňoval iba zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

4. Žalovaný na tlačivo na odpoveď (tlačivo C) nijako neodpovedal, v celom konaní sa k predmetnej veci
nevyjadril.5. Napriek uvedenému súd nariadil ústne pojednávanie, a to postupom podľa článku 5 ods. 1a.
Nariadenia (v znení nariadenia č. 2015/2421 zo 16.12.2015), pretože to považoval za potrebné, nakoľko
zo skutočností zistených v rámci činnosti súdu v tejto, ale i obdobných veciach, je zrejmé, že nemožno

vydať rozsudok na základe písomných dôkazov predložených žalobcom. Pojednávanie bolo v zmysle §
180 CSP vykonané napriek neprítomnosti strán sporu.

6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP čítaním: návrhu na uplatnenie pohľadávky z č.l. 1-3
spisu, úplnej kópie predloženej zmenky ako je v spise na č.l. 7, podania žalobcu doručeného súdu

28.5.2013 z č.l. 13 spisu, oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania z č.l. 15 spisu, rozsudku
tunajšieho súdu 1C/71/2013-23 z č.l. 23-26 spisu, námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z č.l.
27spisu,odvolaniažalobcuvočirozsudku1C/71/2013-23zč.l.28-33spisu,uzneseniaKSvPrešoveč.k.
5Co/63/2014-62 z č.l. 62-63 spisu, odpovede na oznámenie o vystúpení vedľajšieho účastníka z konania
zč.l.66spisu,odpovedenalustráciužalovanéhovregistriobyvateľovzč.l.80spisu,správyORPZ,OKP
Stará Ľubovňa k pobytu žalovaného z č.l. 83 spisu, podania žalobcu doručeného súdu 23.12.2015 z č.l.

92 spisu, potvrdenia o doručení dokumentov žalovanému z č.l. 93 spisu, výpisu žalobcu z obchodného
registra Mestského súdu v Prahe z č.l. 99 spisu, odpovede na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov
z č.l. 105 spisu, správy OR PZ, OO PZ Stará Ľubovňa k doručovaniu písomností žalovanému z č.l. 108
spisu; čítaním z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/388/2011: žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z č.l. 1 uvedeného spisu, zápisnice o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie z

č.l. 2 uvedeného spisu, zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru z č.l. 4 uvedeného
spisu, zmenky - jej kópie z č.l. 5 uvedeného spisu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
14984/10 z č.l. 6-7 uvedeného spisu, výpisu spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. z obchodného registra z
č.l. 8 uvedeného spisu, uznesenia OS Stará Ľubovňa č.k. 3Er/388/2011-11 z č.l. 11-13 uvedeného spisu
a súvisiacich doručeniek pripojených pri č.l. 13 uvedeného spisu.

7. Žalovaný ako dlžník a vyššie menovaná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ uzavreli dňa
21.4.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
400,- eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške 286,- eur v 7 splátkach
po 98,- eur mesačne počnúc 1.6.2010. Poplatok bol v bode 12. - druhej vete všeobecných podmienok

poskytnutia úveru (ďalej iba „VPPÚ“) špecifikovaný tak, že tretina predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné
dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým
spojenou. V zmluve bolo vyznačené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky poskytnuté na výkon
zamestnania - toto však v celej zmluve nie je nijako definované (kde je zamestnaný, odkedy, a pod., a
to napriek bodu 05. VPPÚ, podľa ktorého súčasne bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy a iných

príjmov). V bode 14. VPPÚ je uvedená dohoda o vyplnení zmenky, ktorú vystavil žalovaný podľa nej
bez uvedenia zmenkovej sumy a dátumu jej úročenia, tie bol oprávnený vyplniť na zmenke veriteľ ako
remitent. Zmenku vystavil žalovaný 21.4.2010 - išlo o vopred naformulované znenie (vrátane formulácie
vo vzťahu k plateniu „zmenkový úrok 0,25 % denne“), kde iba údaje vystaviteľa, miesto vystavenia
zmenky a deň jej vystavenia boli dopísané ručne; takto vystavená bola v deň uzavretia zmluvy o úvere,

pričom následne v nej boli vyplnené údaj o zmenkovej sume, a to vo výške 904,87 eur a čas úročenia
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12. októbra 2011 - a to odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva. V hornej časti zmenky je uvedené číslo zodpovedajúce číslu samotnej zmluvy o
úvere - XXXXXXXXX, a to s poznámkou „číslo zmluvy“. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“,
čo v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala
(je teda indosant), povinnosti na zachovanie postihových práv dať urobiť protest, ako aj doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

8. Zmenka bola predložená ešte spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. s návrhom na začatie

rozhodcovského konania zo dňa 13.12.2010 Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s.. V rozhodcovskom konaní bol vydaný rozsudok sp. zn. SR 14984/10
zo dňa 21.2.2011, ktorým zaviazal rozhodcovský súd žalovaného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. sumu 904,87 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z uvedenej sumy od 12.10.2010 do
zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 904,87 eur od 29.11.2010 do zaplatenia a k náhrade

trov rozhodcovského konania, pričom v rozsudku okrem iného poukázal na to, že ide o zabezpečovaciu
zmenku kde hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Následne spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. do
zápisnice súdneho exekútora spísala 31.5.2011 návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom
bol vyššie uvedený rozsudok rozhodcovského súdu, súdny exekútor dňa 5.8.2011 predložil uvedenýnávrh (s pripojeným exekučným titulom, zmenkou, zmluvou o úvere vrátane VPPÚ) tunajšiemu súdu
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní uznesením č.k.
3Er/388/2011-11 zo dňa 10.8.2011 právoplatným 7.9.2011 rozhodol o zastavení exekučného konania

v celom rozsahu, kde okrem iného konštatoval, že lustráciou v registri organizácií Štatistického úradu
SR na základe údajov o povinnom (tu žalovanom) vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a z ďalšieho
obsahu spisu nezistil, že by povinný (žalovaný) vykonával pred uzavretím zmluvy o úvere alebo po jej
uzavretí činnosť spadajúcu pod určité zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, ako aj že vyhlásením
o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon zamestnania malo ísť s prihliadnutím na všetky okolnosti

o obídenie zákonnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľského práva; zmluvu o poskytnutí úveru vyhodnotil
ako spotrebiteľskú, na základe čoho následne i rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, exekučné konanie v celom rozsahu zastavil - pôvodný veriteľ, POHOTOVOSŤ,
s.r.o., k rukám právneho zástupcu ktorého uznesenie bolo doručené 19.8.2011, uvedené závery súdu
v exekučnom konaní nijako nespochybnil.

9. Návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorý je predmetom tohto konania, bol súdu podaný žalobcom
28.3.2013, teda po vyššie uvedenej neúspešnej exekúcii.

10. Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom

členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu podaním žalobcu doručeným súdu dňa 23.12.2015, súd
zastavil konanie v časti požadovaného zmenkového úroku prevyšujúcej 0,06 % denne zo sumy 904,87
eur od 12.10.2010 do zaplatenia. Predbežné prejednanie sporu v tomto prípade nebolo vykonané, k
uvedenému späťvzatiu došlo skôr ako začalo pojednávanie, teda nebol vyžadovaný súhlas žalovaného
s príslušným zastavením konania v dotknutej časti. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu v celom

rozsahu zamietol, a to z nižšie uvedených dôvodov.

13. Podľa § 265 Obchodného zákonníka (ďalej „OBZ“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

14. Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere a vystavenia zmenky), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere a vystavenia zmenky), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 52 ods.1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 odsek 5 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky), neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia
zmenky), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia
zmenky), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia
zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia

je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

24. Súd poukazuje tiež na ustanovenia Čl. I zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový (ďalej
tiež iba „ZZŠ“); v znení platnom a účinnom v čase vystavenia zmenky a podania návrhu.

25. Podľa § 2 ods. 1 ZZŠ; o zmenke, v ktorej nie je údaj zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

26. Podľa § 3 ods. 1 ZZŠ, zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.

27. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok

sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

28. Podľa § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

29.Podľa§11ods.1ZZŠ,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesťindosamentom
(rubopisom).

30. Podľa § 14 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

31. Podľa § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.32. Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 ZZŠ, indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament
pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty

na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá
sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

33. Podľa § 23 ods. 1 ZZŠ , zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do
jedného roku od dáta vystavenia.

34. Podľa § 33 ods. 1 ZZŠ , zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas
po dáte vystavenia, na určitý deň.

35. Podľa § 38 ods. 1 ZZŠ, zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo
po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch

pracovných dní.

36.Podľa§44ods.3ZZŠ,protestpreneplateniemusíbyťurobený,akideozmenkusročnúurčitéhodňa
alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich
po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách,

aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

37. Podľa § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej

sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

38. Podľa § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a

68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

39. Podľa § 78 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotách

uvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke.
Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína
bežať lehota po videní.

40. Súd z vlastnej činnosti v obdobných veciach, týkajúcich sa nárokov uplatňovaných zo zmluvných

vzťahov kde veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., i s ohľadom na rozhodovaciu
činnosť iných súdov týkajúcu sa obdobných vecí, musí konštatovať, že pôvodný veriteľ, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v početných prípadoch urobila predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných, resp. neplatných, zmluvných podmienok v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ako aj
z podmienok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v právnych vzťahoch s fyzickými

osobami podnikajúcimi na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, kde zistené skutočnosti o
podnikaní fyzických osôb, prípadne o ich zamestnaní, boli v zásade pravidelne dôvodom na zakrývanie
skutočnéhoúčeluapovahyzmluvnéhovzťahu,osobitneúverov,identifikáciatakýchtoosôbvpríslušných
zmluvách o úvere sa obmedzuje na ich meno, priezvisko, pridelené IČO a miesto podnikania s tým,
že v zmluve je vopred naformulované, že úver sa poskytuje na účely zamestnania (ako aj v tomto

prípade) či, povolania, podnikania, resp. v novších zmluvných formulároch uvedenej spoločnosti z tam
uvedených účelov poskytnutia úveru mandatári menovanej spoločnosti v zásade vždy vyznačili ako
účel poskytnutia finančných prostriedkov podnikanie, zamestnanie, resp. povolanie. V tomto smere
súd poukazuje len stručne napr. na zistenia a závery vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1C/17/2016,
ale v kontexte tohto konkrétneho prípadu napr. na zistenia vo veciach 1C/76/2013 či 1C/83/2013, kde

obdobným postupom, s poukazom na zmenky, žalobca uplatňuje nároky tak, ako v tomto konaní, a kde
boli vykonané pojednávania pred samotným pojednávaním v tejto veci, pričom na pojednávaniach v
uvedených veciach tam žalovaní výslovne uviedli, že úver žiadali preto, lebo ho potrebovali na iné účely,
nie na podnikanie či povolanie, ale na účely súkromné, zhodne potvrdili, že zmluvu vypĺňal pracovníkveriteľa(tedamandatár)aivuvedenýchprípadochbolúčelposkytnutiaprostriedkovvzmluváchoúvere,
v súvislosti s ktorými boli vystavené zmenky, uvedený „povolanie“ (osobitne treba poukázať na to, že v
tomto prípade za pôvodného veriteľa uzatváral zmluvu o úvere ten istý mandatár ako v prípade zmluvy

týkajúcej sa konania 1C/76/2013).

41. Vyššie uvedené, v spojení so závermi súdu v konaní 3Er/388/2011 o spotrebiteľskej povahe zmluvy
o úvere (ktoré v danom konaní pôvodný veriteľ ani nijako nespochybňoval) vedie súd k dôvodnému
záveru o tom, že v danom prípade išlo v skutočnosti o poskytovanie úveru spotrebiteľského, a to podľa

vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z., pričom zmenka tu predložená nespĺňa náležitosti na tento
prípad uplatňovaného ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., pretože bola pôvodným veriteľom
vyplnená v rozpore s uvedeným zákonným ustanovením a navyše žalobca by touto zmenkou podľa
uvedeného ustanovenia ani nemal disponovať.

42. Zmenka bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.4.2010,

ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 400,- eur, ktorý mal do 7 mesiacov
vrátiť zvýšený o 286,- eur - teda mal vrátiť o 71,50 % za obdobie siedmich mesiacov (čo v ročnom
vyjadrení znamená 122,57 % navýšenie odplaty poskytnutého úveru) - tento poplatok je jednoznačne
v zrejmom rozpore s dobrými mravmi (i so zásadami poctivého obchodného styku) vzhľadom na výšku
poskytnutého úveru a lehotu jeho splatnosti. Navyše súčasťou zmluvy o úvere sú VPPÚ, kde v zmysle

bodu 04. ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný omeškanú
splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- eur za každý jeden prípad
omeškania - táto zmluvná pokuta predstavuje 15,31 % výšky mesačnej splátky. V zmysle bodu 06. VPPÚ
dlžník je v prípade porušenia svojich zmluvných povinností povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
312,- eur to predstavuje 78 % z objemu poskytnutého úveru - pričom úver, treba opäť zdôrazniť, mal

byť vrátený 7-mi mesačnými splátkami. Zmluvná pokuta v bode 06. VPPÚ je úplne netransparentná;
postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej povinnosti a dlh sa absolútne neprimerane navýši.
Celkom zjavne ide o netransparentnú neprijateľnú sankciu (navyše nad rámec prípadných úrokov z
omeškania). Osobitne treba poukázať na to, že dojednania o zmluvných pokutách postrádajú riadnu
písomnú formu (§ 544 ods. 2 OZ, § 40 ods. 3 OZ - sú uvedené vo vopred naformulovaných, jednostranne

veriteľom naformulovaných VPPÚ, ktorých obsah žalovaný nemal v tomto smere preukázateľne ako
ovplyvniť). Poplatok za úver dojednaný v zmluve je ďalšou netransparentnou klauzulou. Nič na tom
nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je neprimerane vysoký a jednak je
netransparentný(neuzavretý okruh administrácie; viď obdobne C-134/13 Volksbank). Na dosiahnutie
týchto plnení dojednal pôvodný veriteľ neplatne rozhodcovský proces, ako aj zmenku, ktorú vyplnil čo

do istiny úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu (úver 400,- eur, na zmenke vyplnená
suma 904,87 eur). Teda aj vo vzťahu k samotnej istine konanie pôvodného veriteľa je treba považovať
za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor dlžníka už od samého začiatku
právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, osobitne s ohľadom na vo vopred predtlačenom znení
zmenky uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne).

43. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaným
väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK).
Následky tohto konania platia i pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené. Žalobca
pri zrejmom množstve indosácií zmeniek si musel byť vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových

dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy - v tomto prípade navyše
je pred číslom uvedeným na zmenke výslovne uvedené „číslo zmluvy“, ďalej treba prihliadnuť na
osobné prepojenie cez pôvodne i tu vystupujúceho právneho zástupcu (Fridrich Paľko s.r.o.), kde

žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej
zabezpečenie zmenkou. Z uvedeného vyplýva vedomé konanie žalobcu na škodu žalovaného. Preto
ani striktné zmenkové právo (§ 17 ZZŠ) nepredstavuje prekážku skúmania kauzy predchádzajúcej
vystaveniu zmenky a tým aj vznikol dôvod na opatrenie súdu smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných
zmluvných klauzúl, resp. k neposkytnutiu ochrany výkonu práva odporujúceho zásadám poctivého

obchodného styku.

44. Žalobca v tejto veci odmietal jej posúdenie podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého zabezpečenie
zmenkouvzniklo,odmietalsúvislosť súverovouzmluvou.Akbyzatakýchtookolnostísúdpriznalplneniezo zmluvy, prípadne náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o nenavrhnutom predmete konania,
teda neprípustne nad návrh.

45. Aj keď žalovaný nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo
zmenky,jesúdoprávnenýapovinnýskúmaťplatnosťzmenkyadohodyojejvyplnení,aktívnulegitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a
tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorých
vznikol záväzok, ktorý zmenka zabezpečuje, a ktorou bolo vydanie zmenky predvídané. V prípade

zistených nedostatkov je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na závery NS SR v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v
zmysle ktorého ak by pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané

ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu
posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy
takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí
prihliadať ex lege.

46. Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy
ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96.). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. Z § 17
ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa i taký

výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo
neumožňovalosúduskúmaťkauzálnevzťahy,naktorýchkrytiejezmenkaurčená.Čl.7ods.3Nariadenia
naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe musí
vyhovieť. (Viď obdobne rozsudky KS v Prešove sp. zn. 21Co/65/2014 zo dňa 8.12.2016, 20Co/65/2014
zo dňa 29.9.2015, 6Co/65/2014 zo dňa 31.8.2017, 21Co/273/2014 zo dňa 5.2.2015.)

47. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,
že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco

Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné
právo konformne s právom EÚ.

48. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený

s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa
potom premieta i do charakteru zmenky.

49. Súd, s ohľadom na vyššie uvedené, ex offo v tejto veci skúmal najmä či išlo v danom prípade o
spotrebiteľský úver a či teda, vzhľadom na skutočnosti preukázané listinami v spise tunajšieho súdu

3Er/388/2011, podľa ktorých zmenka tu predložená bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy o
úvere z 21.4.2010 č. XXXXXXXXX, a na zabezpečenie nárokov z nej vyplývajúcich, ide v danom prípade
o tzv. „spotrebiteľskú zmenku“.

50. Žalobca v tomto konaní zdôraznil (podanie doručené súdu 28.5.2013), že uplatňuje majetkové práva

zo zmenky, nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo
predložiť, že nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ
zmenky a titul jej vzniku. Na samej zmenke je však výslovne uvedené „číslo zmluvy: 705900066“, čo
vyložene spochybňuje vyššie uvedené tvrdenia žalobcu. Žalobca teda uvádza, že nemá vedomosť o

potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a pôvodného majiteľa zmenky.

51. Žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný indosament
oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k zmenkovémudlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi indosantom a
indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon směnečný a
šekový. Komentář. C.H. BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku

„nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať. Preto § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na
strane indosatára. Indosatárovi teda možno robiť námietky , ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie
NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej
nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá

uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti v občianskom práve.

52. Žalobca, ako je súdu známe z jeho činnosti v obdobných veciach, nadobudol od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. množstvo obdobných zmeniek, ktoré následne uplatnil v konaniach na
všeobecných súdoch. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti,
či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda,

resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať
na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.
Dobromyseľnosť indosatára - žalobcu - je však v tomto prípade vylúčená z dôvodu, že zmenka v hornom
rohu obsahuje číslo zmluvy, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy (to možno zistiť porovnaním
so spisom). Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré sú označené

rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) musel poskytnúť určité
údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale
spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že
pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka - žalovaného. Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje
i prepojenie medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. a CD Consulting, s.r.o.. Oboch ich zastupovala v rôznych

veciach v rozhodnom čase tá istá advokátska kancelária (Fridrich Paľko, s.r.o.), JUDr. Daniel Paľko
bol až do roku 2012 konateľom CD Consulting, s.r.o.. Osobitne v tomto smere tu treba zdôrazniť, že
návrh na uplatnenie pohľadávky podal žalobca po neúspešnom pokuse o exekúciu v konaní tunajšieho
súdu 3Er/388/2011, kde ako oprávnený vystupovala a plnení sa domáhala spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. pričom „exekučný titul“ - rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom konaní bol vydaný na

podklade i tu predloženej zmenky.

53. Zo zverejnených rozhodnutí súdov v obdobných veciach je zrejmé, že konania iniciované na
podklade zmeniek vystavených pôvodne na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa stali akýmsi
spôsobom na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje získanie plnení od dlžníkov čisto

s ohľadom na formálnosť inštitútu zmenky ako takého. Súd však musí mať na zreteli základný účel
konania, a to poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavné články o
súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
spolu s úpravou CSP (a predtým Občianskeho súdneho poriadku) predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Ústavný súd ČR keď v jednom zo

svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí
smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR
sp.zn. II.ÚS 222/07). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že

priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady
C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu; čl.4 ods.1 smernice). Súd musí ex offo reagovať

na prípadné nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 smernice.

54. Ak má byť dôvodom nevykonania ex offo súdnej kontroly podľa žalobcu princíp vyššej právnej sily
a prednostná záväznosť nariadenia, tak treba uviesť, že práve z dôvodu princípu vyššej právnej
sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred

nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla
verejného poriadku teda vždy za každých okolností (napr. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,
51).55. Preto ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom
obísť princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov

únie. Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať
sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine bolo prizvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnajnálezÚstavníhosouduČRsp.zn.II.ÚS222/07). Jedôležitépoznamenaťito,žeideozákladné
konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo

plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z takého výkonu práva, ktorý nemôže požívať
súdnu ochranu.

56. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú
všetkydôsledkynečestnéhokonaniavrátanetoho,žemusípočítaťsodmietnutímsúdnejochrany.Súdna
ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na

dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri
elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. Konanie v rozpore s čestnou obchodnou
praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom ale explicitne proti zákonu. V danej právnej veci
zrejme žalobca očakával, že bez všetkého budú uznané nároky, pritom dobre mohol vedieť, že tieto
nároky boli v skoršom období odmietnuté pre rozpor s pravidlami verejného poriadku.

57. Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej
transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného

trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

58. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu , aby vykonal

plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia
(§ 7 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa).

59. Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy žalobca, kontinuálne s predchádzajúcim konaním jeho

právneho predchodcu, napĺňa. Zmenkový úrok 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Tento úrok má
sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky.
Táto výška úroku bez ďalšieho opodstatňuje záver o jej neprimeranosti (viď názor Európskej komisie,
ktorá žiadala Slovenskú republiku listom z 14.9.2010 č. JUST/A3/RM/kb D (2010)11360 o vysvetlenie
a v ktorom okrem iného konštatuje cit. ,,útvary komisie si sotva vedia predstaviť, že by bol niekto

schopný považovať takúto sankciu za platnú“...). Zmenku pritom treba posudzovať v celom kontexte,
preto nemožno ani napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti požadovaných zmenkových úrokov,
ako tomu bolo v tomto prípade, dospieť k záveru, že týmto je daný postup zhojený a zmenka môže byť
podkladom na priznanie ostatných požadovaných nárokov žalobcovi - nemožno totiž akceptovať, aby
konanie v rozpore s dobrými mravmi či zásadami poctivého obchodného styku mohlo byť konvalidované,

nepochybne pod vplyvom zamietavých rozhodnutí v iných veciach, čiastočným späťvzatím žaloby,
nakoľko zmenka ako celok uvedenou vadou trpí od počiatku.

60.Akžalobcapredložilzmenku,naktorejvydaniemáprávožalovaný,súdneposkytnežalobcoviprávnu
ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu zasahuje do

práva žalovaného na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa žalobca
domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky. Za takýchto okolností podľa § 3 ods.1
OZ sa žalobcovi súdna ochrana nemá poskytnúť, pretože po práve má byť zmenka v moci druhej strany
sporu (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.).

61. Zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd v rámci občianskoprávnych vzťahov prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 ZZŠ, čo jevyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že
ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.
Navyše odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože

právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z.) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť.

62. Veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu po neúspechu v exekučnom konaní,

kde závery súdu o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere, v súvislosti s uzavretím ktorej bola zmenka
vystavená, nijako ani nerozporoval, pričom práve od spotrebiteľskej povahy samotnej zmluvy o úvere
súd v exekučnom konaní vyvodzoval dôvody pre zastavenie exekučného konania v celom rozsahu.
Táto skutočnosť je preukázaná z príslušného exekučného spisu, kde to jasne vyplýva z kópie danej
zmenky (ešte nie je indosovaná). Pôvodný veriteľ teda po zistení, že práva zo zmenky zrejme nebude
môcť s úspechom uplatniť v exekučnom konaní, indosoval túto zmenku na žalobcu, ktorý je právnickou

osobou v Českej republike, v snahe postupovať podľa nariadenia 861/2007, pričom nepochybne účelom
bolo dosiahnuť cieľ, ktorý mu už raz bol odopretý v exekučnom konaní. Súd je teda toho názoru,
že pôvodný veriteľ i žalobca postupovali na škodu dlžníka - žalovaného v snahe docieliť následky
spojené s indosovaním zmenky, uvedené v § 17 ZZŠ, a to vylúčiť voči majiteľovi zmenky námietky
žalovaného, ktoré by sa zakladali na vlastných vzťahoch majiteľa zmenky k vystaviteľovi alebo k

predošlým majiteľom. Súd tiež poukazuje, že prvý majiteľ previedol rubopisom na žalobcu množstvo
takýchto zmeniek (čo je súdu známe z jeho činnosti, keď iba na tunajšom súde boli a sú vedené mnohé
obdobné spory žalobcu proti subjektom, ktoré vystavili zmenku rovnakému pôvodnému veriteľovi, ktorý
zmenky následne indosoval na žalobcu) a je teda jasný, účelový postup oboch, pôvodného veriteľa aj
žalobcu.

63. Žalobcovi bola indosovaná už splatná zmenka, pričom sa jedná o vlastnú zmenku, sročnú na videnie;
pôvodný majiteľ zmenky uplatnil v rozhodcovskom konaní aj príslušenstvo v zmysle § 48 ZZŠ. Zmenka
bola predložená na zaplatenie 29.11.2010 (ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku),
indosovaná bola nepochybne až po uplynutí lehoty na protest (i keď bola opatrená doložkou „bez

protestu“, mohol pôvodný majiteľ uvedené využiť), čo je zrejmé z prečítaných písomností, pretože návrh
na začatie exekučného konania so zmenkou, na ktorej chýba indosament, bol predložený na tunajšom
súdesožiadosťousúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa5.8.2011,pričom
zmenka bola predložená podľa rozhodcovského rozsudku (nepochybne vychádzajúceho z údajov v
návrhu na začatie takého konania uvedených pôvodným majiteľom zmenky) na zaplatenie 29.11.2010,

teda po uplynutí zákonných lehôt na protest, preto má indosament iba účinky obyčajného postúpenia, aj
voči žalobcovi teda možno uplatniť všetky námietky, ako proti prvému majiteľovi. V tomto prípade je teda
vyvrátená domnienka ustanovená v § 20 ods. 2 ZZŠ, pretože bolo preukázané, že indosament, ktorý
je nedatovaný, bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku vyššie uvedeného
postupu možno teda proti žalobcovi namietať aj námietky, ktoré by bolo možné namietať voči prvému

majiteľovi zmenky, teda to, že zmenka nebola vyplnená podľa dohody veriteľa a dlžníka (§ 10 ZZŠ),
nakoľko uvedená dohoda o vyplnení zmenky (bod 14. VPPÚ) je neplatná vzhľadom na jej vopred
jednostranné naformulovanie pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej obsah a
vzhľadom na jej rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..

64. Inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, ale samotná formálnosť
však nemôže byť podkladom na bezbrehý výkon práva, zo zmenkového vzťahu, v prospech jednej
zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú síce formálne v rovnom postavení,
ale faktická situácia v tomto prípade bola odlišná, pričom na jednej strane vystupoval profesionálny
podnikateľ pôsobiaci v oblasti poskytovania úverov a teda z toho titulu zbehlý v danej forme tvorby

a formulácie zabezpečovacieho prostriedku zmenkou, na druhej strane neinformovaný dlžník. Navyše
často dochádza k situáciám, kedy je zmenka využívaná vo vzťahu k subjektom, od ktorých nie je
možné očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve, čo pre nich môže mať fatálny dôsledok v
podobe vzniku dlhovej špirály. ÚS ČR vo svojom náleze z 16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že
súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom, po

ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti a značnú rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo
požadovať. Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom, zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v
oblasti záväzkových vzťahov. Napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. (ÚS ČR: IV. ÚS 457/10).

65. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal jej
platnosť, pretože princíp „právo patrí bdelým“ v spotrebiteľských veciach ustupuje princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súduSRzo16.januára2013,sp.zn.6MCdo9/2012,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.marca2012,
sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych
predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon
o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy,
spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Účelom spotrebiteľského
práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť

spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
Úlohou súdu je preto ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné
podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V rozsudku Európskeho
súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi)
samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie

odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenky
ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht

191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie
uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o
to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv.

66. Taktiež podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10,
bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu
rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek
zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je

uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho
dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné

ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo
zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť
s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení

do 31.12.2007 a od 1.1.2008. Následná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazovala. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu
zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébyvšaksúdnemoholskúmať,čímbybolospotrebiteľoviodopreté

jeho právo na právnu ochranu.

67. Zmenka je jedným z najprepracovanejších historicky dlhodobo sa vyvinutým inštitútom, zákon
zmenkový a šekový je v našom právnom poriadku jeden z najstálejších právnych predpisov, avšak
zákonodarca nereflektoval náležite vo vzťahu k jeho obsahu na vývoj súčasných právnych vzťahov

osobitne v oblasti úverov, kde inštitút zmenky sa v mnohých prípadoch stal nástrojom formalizovaného
vymáhania nárokov veriteľov (práve s ohľadom na samotnú abstraktnosť zmenky ako takej), ktoré
by inak v riadnom súdnom konaní vedenom na podklade samotnej kauzy nemohli obstáť; zmenkoudoslova dochádza k zneužívaniu vedomostne zdatnejšieho postavenia veriteľa, ako profesionála na poli
poskytovania úverov, v úverových právnych vzťahoch.

68. Súd teda z dôvodov ako je uvedené vyššie, má za to, že v danom prípade išlo pri uzavretí zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 21.4.2010 v skutočnosti o spotrebiteľský právny vzťah, pričom už
samotné „dojednanie“ o výške poplatku za poskytnutie úveru spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere
podľa § 39 OZ, nakoľko pri takejto výške oproti poskytnutej istine úveru a neurčitosti tohto poplatku
(osobitne čo do neidentifikovateľných administratívnych nákladov - bod 12. VPPÚ) ide jednoznačne o

úkon v rozpore s dobrými mravmi. Z toho titulu i v súvislosti s neplatným právnym úkonom - zmluvou
o úvere - je neplatná i samotná vystavená a pôvodným veriteľom vyplnená zmenka, osobitne tiež s
ohľadom na zrejmé zahrnutie do nej neplatne dojednaných zmluvných pokút a neplatnosť samotnej
dohody o vyplnení zmenky (bod 14. VPPÚ) z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko v takom znení bola
vopred jednostranne naformulovaná samotným pôvodným veriteľom, bez možnosti dlžníka ovplyvniť jej
obsah,tentojumuselibabezvýhradneakceptovaťpokiaľúverchcelzískať,pričomvkonečnomdôsledku

vystaviť musel i zmenku v značnej časti vopred jednostranne naformulovanú veriteľom, čo spôsobilo
značnú nerovnováhu práv zmluvných strán v neprospech dlžníka - žalovaného ako spotrebiteľa. Preto
súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej rozsah, v ktorom bol návrh vzatý späť a v ktorom bolo konanie
zastavené, v celosti zamietol.

69. Len pre prípad, že by záver súdu o spotrebiteľskom právnom vzťahu v danom prípade bol nejako
spochybnený (napr. predložením dôkazov doposiaľ súdu neznámych; vzhľadom na v zmluve o úvere
označený účel poskytnutia finančných prostriedkov na údajný výkon zamestnania žalovaného) treba
pre úplnosť poznamenať, že výška odplaty za úver, výška zmenkového úroku vopred predtlačená do
formulára zmenky pôvodným veriteľom, nedodržanie riadnej písomnej formy „dojednania“ zmluvných

pokút, i samotný spôsob dojednania o vyplnení zmeniek, čas indosácie a okolnosti za ktorých k nej
došlo (zrejmý neúspech pôvodného majiteľa zmenky v exekučnom konaní) teda v podstate všetko
čo v zmysle vyššie uvedeného súd hodnotí ako nečestné a neprijateľné v spotrebiteľskom právnom
vzťahu, súd jednoznačne považuje i za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, ktorý nepožíva právnu ochranu a teda ani v takom prípade nie je možné priznať akékoľvek

plnenie zo zmenky (ktorú treba posudzovať s ohľadom na všetky skutočnosti vždy ako jeden celok,
ako výsledok celej a nedeliteľnej činnosti veriteľa voči žalovanému dlžníkovi) žalobcovi, a to v zmysle
§ 265 OBZ. Vyššie uvedené výsledky zistené skúmaním, či v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah
nemožno totiž v prípade opačného zistenia odignorovať a tváriť sa, že v prípadnom obchodnoprávnom
vzťahu je to v poriadku. Tu súd opätovne poukazuje na to, že ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a

nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spolu s úpravou CSP (a predtým
Občianskeho súdneho poriadku) predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu, pričom
vzťah práva a spravodlivosti načrtol Ústavný súd ČR keď v jednom z nálezov uviedol: „súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky

a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07). Preto aj v takom prípade, pri
nepochybnom zistení o zrejmom zneužití formálnosti zmenkového práva v tejto veci, nemožno dospieť
k inému záveru, ako tomu, že ani tu by nemohol takýto výkon práva požívať právnu ochranu a teda i
v takom prípade by vyššie uvedené zistenia mohli byť iba dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu v

celom rozsahu prevyšujúcom časť, v ktorej bolo konanie zastavené.

70. Pre úplnosť súd uvádza, že v zmysle článku 9 Nariadenia „súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie“ - teda z uvedených dôvodov nemôže z pohľadu súdu obstáť
prípadná námietka, že súd vykonával príslušné dôkazy, na základe ktorých bol návrh žalobcu

zamietnutý, i napriek tomu, že ich nenavrhol samotný žalovaný.

71. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

73. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.74. V predmetnom konaní žalobca jednak čiastočným späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania
v príslušnej časti bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo konanie žalovaného v zmysle podaného

návrhu, teda zaplatenie nárokov, v ktorých časti bol návrh vzatý späť; v prevyšujúcej časti bol žalobca
v dôsledku zamietnutia návrhu v celom rozsahu neúspešný. Žalovanému však v tomto konaní žiadne
trovy nevznikli, v konaní bol navyše absolútne pasívny. Z uvedených dôvodov súd podľa § 257 CSP
žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (a to vrátane odvolacieho konania o rozsudku tunajšieho
súdu č.k. 1C/71/2013 - 23 zo dňa 12.8.2013, nakoľko relevantný i v tomto smere je konečný výsledok

konania v zmysle tohto rozsudku, a žalobcovi ani požadované trovy spojené s podanou námietkou proti
pôvodnému vstupu do tohto konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, nakoľko jeho
vystúpením z konania, oznámením doručeným súdu 28.2.2014, sa príslušná námietka žalobcu stala
bezpredmetnou a trovy s jej podaním spojené nie sú trovami týkajúcimi sa veci samej).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.