Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308201797
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemaníková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8308201797.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Televízne káblové rozvody, s.r.o., Humenné,
so sídlom Osloboditeľov 3, 066 01 Humenné, IČO: 36 450 031, právne zastúpený JUDr. Tatiana
Andrejcová, advokátkou, so sídlom Laborecká 1896/58, 066 37 Humenné, proti žalovanému: Ing.
Jaroslav Kičik, TKR Servis, so sídlom Osloboditeľov 1578/8, 066 01 Humenné, IČO: 30 628 407, právne
zastúpený JUDr. Bernard Medár, advokátom, so sídlom Dubová 4, 066 01 Humenné, o zaplatenie sumy

221 084,67 eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného na náhradu škody a iné, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo
dňa 12. apríla 2017, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017 o d m i e t a .
II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 12Cb/8/2008-1058 zo dňa 4. júna 2015 v spojení s
doplňujúcim rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. 12Cb/8/2008-1247 zo dňa 11. mája 2016
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 132 451,96 eur spolu s 14,75 % úrokom
z omeškania od 22. decembra 2012 do zaplatenia, trovy konania vo výške 2 653,- eur a v prevyšujúcej
časti žalobu o zaplatenia sumy 88 632,71 eur s príslušenstvom zamietol. Protinávrh žalovaného

zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Humenné.

2. O odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodol ako súd odvolací Krajský súd Prešov rozsudkom č.
k. 2Cob/47/2016-1474 a 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017 tak, že rozsudok Okresného súdu
Humenné č. k. 12Cb/8/2008-1058 zo dňa 4. júna 2015 v spojení s doplňujúcim rozsudkom Okresného
súdu Humenné č. k. 12Cb/8/2008-1247 zo dňa 11. mája 2016 potvrdil. Sporovým stranám náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

3. V odôvodnení rozsudku uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p. sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie a pre
zvýraznenie správnosti rozhodnutia konštatoval nasledovné. Citoval ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p.
§ 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., s poukazom na ktoré uviedol, že každopádne však treba procesné

účinky realizovaných právnych úkonov pred dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s
právnou úpravou, ktorá platila v čase realizácie, čo má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku, ktoré súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a
prijatými skutkovými závermi aplikoval.

4. K samotnému určeniu sudcu poukázal na Dodatok č. 11 k Rozvrhu práce na rok 2016, čl. 4 v zmysle

ktorého v časti “B-Pravidlá určovania zákonného sudcu senátu bodu 3 veta prvá Všeobecných pravidiel
prideľovania veci„ ak sa sudca spravodajca, ktorý v čase pridelenia veci nebol predsedom senátu, stanepredsedom senátu, má právo predsedať senátu vo veciach, ktoré mu boli pridelené ako spravodajcovi.
Z uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že veci ktoré boli pridelené JUDr. Marekovi Koščovi ako
spravodajcovi a do dňa 1. novembra 2016 neboli rozhodnuté, sa od dňa účinnosti vymenovania do

funkciepredsedusenátuprejednávajúsenátom,predsedomktoréhobudeJUDr.MarekKoščoasudcami
zostávajúcimi - doterajším členovia senátu.

5. Poukázal na závery znaleckého posudku, citoval ustanovenie § 127 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého
súd prvej inštancie aj postupoval. K tvrdeniu žalobcu ohľadne pravosti listín uviedol, že žalobca žiadnym

dôkazom jeho tvrdenie nepreukázal. Za podstatný dôkaz, odvolací súd považoval výpoveď svedkyne D.
M., na základe ktorého odvolací súd obranu žalovaného, že prílohy nevypisoval on, neuznal. Tvrdenie
žalovaného, že prílohu č. 1 k zmluve o dielo nepodpisoval v decembri 2005, ale až v januári 2007,
odvolací súd označil za nepreukázané.

6. Odvolací súd sa zaoberal aj posúdením nároku žalobcu na zaplatenie sumy, v ktorej časti bol tento

súdom prvej inštancie zamietnutý. Aj odvolací súd tento nárok označil za nedôvodný, pretože pre prijatie
záveru nie je záväzné to, čo žalobca vedie vo svojom účtovníctve, ale to, čo v danom prípade bolo
zaplatené, naviac pričom výšku nároku určil znalec, ktorý podrobne rozpísal aktuálnu cenu nedodaných
prvkov a súd z takto určenej ceny musel vychádzať.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný. Za nedôvodný považoval
aj nárok žalobcu na úrok z omeškania s poukazom na odôvodnenie súdu prvej inštancie.

8. Odvolací súd rozhodoval aj odvolaní žalovaného proti výroku o zamietnutí protinávrhu -vzájomného
návrhu. Uviedol, že žalovaný si pred súdom prvej inštancie uplatnil právo na náhradu škody, ktorý návrh

však pred odvolacím súdom žiadal zmeniť, a to v zmysle, že uviedol, že žalobca práve týmto sporom
umelo vyvolal stav, ktorým zamedzil žalovanému zúčastniť sa akýchkoľvek výberových konaní. Pôvodne
žalovaný vzájomným návrhom žiadal, že žalovanému vznikla povinnosť skladovať technologické prvky
určené terciárne rozvody a nebol záväzok žalovaného obstarať nákup technologických prvkov na tieto
rozvody. Nárok žalovaného na ušlý zisk, odvolací súd označil za nedôvodný a uviedol, že žalovaný si

tohto aj bol vedomý, keď v rámci odvolacieho konania požiadal o zmenu, čomu však vyhovené nebolo
ako je podrobne popísané v uznesení č. k. 2Cob/85/2015-1236 zo dňa 25. februára 2016.

9. Odvolací súd sa zaoberal aj rozhodnutím o uložení povinnosti zaplatiť trovy štátu obidvoma stranami,
s ktorým rozhodnutím sa stotožnil, keďže v čase rozhodovania súd s poukazom na ustanovenie § 148

ods. 1 O. s. p. rozdelil náhradu znášaných výdavkov podľa výsledku konania, čo bolo správne.

10. K náhrade trov konania priznaných žalobcovi uviedol, že ním v podanom odvolaní nie je žiadne
zmienka o výhrade k tomuto záveru, a preto pri viazanosti dôvodu podaného odvolania nemožno privodiť
zmenu výroku o náhrade trov konania ani vtedy, ak už v navrhovanom odvolacom petite trovy konania

vyčíslil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že sporovým stranám ich náhradu nepriznal, pretože
ani jedna zo sporových strán v odvolacom konaní úspešná nebola, mala úspech len čiastočný, čo označil
za súladné s ustanovením § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.

12. Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou dňa 22. mája 2017, podal žalovaný dovolanie,
podaním doručeným súdu dňa 14. júla 2017 s poukazom na ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C.
s. p. a dôvod vymedzil v tom, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení.
Za nesprávny postup označil omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, nepoužitie správneho

právneho predpisu. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky.

13. K problému konkretizácie právnej otázky uviedol, že ide o výklad textu zmluvy o dielo uzavretej
dňa 26. júla 2004 medzi účastníkmi článok II. bod 2.1., podľa ktorého žalovaný popiera pravosť listín
a žalobca ich pravosť doposiaľ nepreukázal. Poukázal na judikatúru ohľadne dôkazného bremena s

poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Obo/52/2010 a uviedol, že
súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou nevysporiadal. Za jednoznačné uviedol, že žalovaný nemal
povinnosť dodať technologické prvky patriace do terciárnych rozvodov, a preto ich aj nedodal. Tvrdenie,
že žalovaný tieto technologické prvky fakturoval, označil za nepravdivé. Podrobne sa zaoberal faktúramič. 11/30/04 , 12/27/05 a uviedol, že jednoznačne nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žalovaný mal dodať
materiál na terciárne rozvody. Napadnuté rozhodnutie označil za arbitrárne, namietal, že odvolací súd
doplnenie dokazovania obmedzil výlučne iba na výsluch žalovaného a vôbec nezopakoval dokazovanie

a nevysporiadal sa s podstatnými tvrdeniami žalovaného.

14. Na strane 9 dovolania sa žalovaný zaoberal výkladom pojmu arbitrárny rozsudok, arbitrárnosť
rozhodnutia, odôvodnenie odvolacieho súdu.

15. Na stane 12 dovolania namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené výlučne na znaleckom
posudku a zároveň namietal, že konajúci súd sa jeho obsahom odvolania, ako ani tvrdením v ňom
uvedeným nevysporiadal.

16.Dovolateľsaďalejzaoberalvýkladompojmu„predmetzmluvyodielo„akotakým,faktúramiaprílohou
č. 1, ktorú označil za paškvil. Uplatňovaný nárok označil za vymyslený úmyslom poškodiť žalovaného.

Žalovaný v dovolaní rozoberá aj otázkou znaleckého posudku ako dôkazu v občianskom súdnom konaní
sotázkouviazanostinárokunazaplateniecenyzaprotokolárneprevzatiedieloanamietal,žesúdprvého
stupňa sa nezaoberal vypracovaným znaleckým posudkom znalcom Ing. Štefanom Mišovicom.

17. Na strane 17 dovolania sa dovolateľ sa zaoberal výkladom § 209 ods. 2 C. s. p. vo vzťahu k

rovnocennosti posudkov, s poukazom na nesprávne neodborné nezákonné premisy znalca, pokiaľ ide
o odpoveď na otázku č. 2.

18. Dovolateľ súčasne aj výpovede právnej zástupkyne JUDr. Andrejcovej, ako aj jej tvrdenia označil
za nepravdivé, z ktorého dôvodu tiež má za to, že odvolací súd rozhodol nezákonne, meritórne sa

nevysporiadal s uvedenými skutočnosťami, nevyhodnotil tieto skutočnosti a nespravodlivo rozhodol.

19. Na stranách 28, 29 a 30 sa dovolateľ podrobne zaoberal výkladom pojmu „dôkazné bremeno,
pojmom bremeno tvrdenia, pojmom negatívna dôkazná teória, presun dôkazné bremeno podľa úpravy
nového C. s. p.“.

20. Dovolateľ namietal aj záver výpovede svedkyne pani D. M., nedostatočné vysporiadanie sa s
námietkoupremlčania,ktorúžalovanýpredsúdomprvéhostupňauplatnil.Spoukazomnaustanovenia§
562 ods. 2 Obchodného zákonníka namieta, že žalobca si nesplnil včas povinnosť oznámiť vady tovaru.

21. Odôvodnenie odvolacieho súdu označil za také, ktoré bolo opreté o nepodstatné skutočnosti a tvrdil,
že odvolací súd sa mal zaoberať pôvodným vzájomným návrhom žalovaného, čo neurobil.

22. Podľa dovolateľa odvolací súd mal správne riešiť danú spornú otázku ako to vyplýva z vyššie
uvedených skutočností tak, že pri zopakovaní dokazovania odvolacím súdom, odvolací súd mal

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a preto ide o odvolací dôvod
podľa § 421 C. s. p., čo vyplýva z vyššie uvedeného textu.

23. Za otázku, ktorá ešte nebola vyriešená označil záväznosť súkromného znaleckého posudku a
skutočnosť, že znalec si je vedomý následkov vedome nesprávneho znaleckého posudku, nakoľko tento

bol predložený počas súdneho konania v tejto veci vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp.
zn. 12Cb/8/2008 a v prílohe žaloby.

24. Za odvolací dôvod § 421 ods. 1 C. s. p. dovolateľ označil sporné otázky v dovolacom konaní
rozhodované rozdielne, čo jednoznačne vyplýva z namietaných skutočností, ako aj z judikatúry.

25. Navrhol obidva rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu v Humennom na ďalšie konania.

26. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky § 35 C. s. p. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ako súd dovolací, prejednal dovolanie žalovaného a po zistení, že žalovaný dovolanie podal včas,
splnomocneným advokátom JUDr. Bernard Medár (§ 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania) § 443 C. s. p., preskúmal vec a dospel k nasledovnému záveru.28. Predmetom dovolacieho konania je rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/47/2016-1474,
2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017, s vyznačenou právoplatnosťou dňa 22. mája 2017 teda vo

veci rozhodnutej v čase účinnosti C. s. p.

29. Ide o návrh žalobcu doručený Okresnému súdu Michalovce dňa 6. februára 2008 zaplatenie 6 035
466,- Sk s príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
26. júla 2004, ide o dovolanie doručené za účinnosti C. s. p. vo veci začatej dňa 6. februára 2008, t.

j. za činnosti O. s. p.

30. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne miestne kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konane začalo (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

31. Dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorých, ak

nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti a
právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované.

31. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu

spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu v občianskoprávnom konaní sa zaručuje len vtedy, ak sú
splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť
vo veci samej. Platí to pre všetky štádia konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho
konania, v ktorom procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I. ÚS 4/2011).

32. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací
súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného právneho stavu právnej istoty
účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýkoľvek vád prvo-
inštančnej alebo druho-inštančnej fázy základného konania, ale len vád, ktorých zákonodarca povýšil

nad právnu istotu sporových strán (I. ÚS 35/2013).

33. V danom prípade žalovaný podal dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove sp. zn.
2Cob/47/2016-1474, 2Cob/48/2016-1474 zo dňa 12. apríla 2017 teda vo veci rozhodnutej za účinnosti
C. s. p. a dovolateľ prípustnosť dovolania označil ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/, b/, c/ C. s. p.

34. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

35. V konkrétnom prípade dovolateľ v rozsiahlom dovolaní v počte 48 strán ani v jednom bode jeho
dovolania neuviedol od vyriešenia akej právnej otázky rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo, v ktorej

sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

36. Dovolateľ v dovolaní podrobne rozviedol, čoho sa žalobca predmetnou žalobou domáhal a
toto označil za konkretizáciu právnej otázky. Za konkretizáciou právnej otázky označil napríklad
popísanie skutkového, stavu, menovanie predložených dokladov, konkretizáciu dôkazov, všeobecný

poukaz na judikatúru, námietku dovolateľa ohľadne nevysporiadania sa s jeho argumentami,
namietanú nezrozumiteľnosť rozhodnutia, namietanie nepravdivosti tvrdenia druhým účastníkom,
znalcom nesplnené atribúty dané ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a fakt, že išlo o rozhodnutie
súdu prvej inštancie, v ktorom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky.

37. Z obsahu dovolania dovolací súd nezistil, že dovolateľ v jeho dovolaní by špecifikoval dôvod
prípustnosti uvedený ustanovení § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., keď jednoznačne neuviedol, ktorá otázka
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo v dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne.38. Za takúto otázku nemožno považovať poukaz a rozoberanie jednotlivých pojmov, „arbitrárny
rozsudok, skrátenie odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, pojem arbitrárny rozsudok, arbitrárnosť

rozhodnutia, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, znalecký posudok ako dôkaz v občianskom
súdnom konaní viazanosť nároku na zaplatenie ceny na protokolárne odovzdanom diele, výklad
ustanovenia § 209 ods. 2 C. s. p. vo vzťahu k rovnocennosti posudkov“. Žalovaný v podstate v
jeho dovolaní sa zaoberá výkladom jednotlivých pojmov a týmto jeho výkladom všeobecne namietal
neprávosť napadnutého rozhodnutia.

39. Takto koncipovaný nesúhlas dovolateľa s napadnutým rozhodnutím nemôže byť a ani nie je
konkretizovanie otázok daných ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ C. s. p., ktoré ustanovenie za
splnenia týchto podmienok, prípustnosť dovolania zakladá.

40. Žalovaný prípustnosť dovolania s poukazom na ním citované ustanovenie nepreukázal ani jeho

výkladom zmluvy o dielo, zaoberaním sa jednotlivými faktúrami, cenou dodaných prvkov, výkladom
pojmu dôkazné bremeno, konštatovaním, či sa odvolací súd v zdôvodnení zaoberal nepodstatnými
skutočnosťami, ktorými dôvodmi na strane 47 dovolania namietal prípustnosť dovolania podľa § 421
ods. 1 písm. b/ C. s. p..

41. Prípustnosť dovolania ako mimoriadneho prostriedku je jednoznačne vymedzenými ustanoveniami
v C. s. p. daná.

42. Tvrdenie skutočností namietaných ako nesprávnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na
ustanovenie, ktoré prípustnosť dovolania zakladá, bez toho, aby tieto tvrdenia napĺňali podstatu a

preukázaný obsah citovaných ustanovení, prípustnosť dovolania, nezakladá.

43. Dovolanie s takýmto obsahom, ktoré nekonkretizuje konkrétnu právnu otázku od vyriešenie ktorej
záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu je iba vyjadrenie nesúhlasu sporovej strany, ktorá bola v spore
neúspešná, ktorý nesúhlas s napadnutým rozhodnutím však prípustnosť dovolania s poukazom na

citované C. s. p., nezakladá.

44. Dovolanie prípustné podľa § 432 ods. 1 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení. V danom prípade z hore uvedených dôvodov nejde o dovolanie
prípustné podľa § 421 C. s. p. a preto dovolateľ nemôže prípustnosť dovolania dôvodiť nesprávnym

právnym posúdením.

45. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak:
- nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo dovolacie dôvody nie sú vymedzené
spôsobom uvedeným v § 431 a § 435 C. s. p.

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 35 C. s. p.) s poukazom na ustanovenie § 447 písm. f/ C. s.
p. dovolanie preto odmietol.

47. Rozhodnutie o nároku na náhrade trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 druhá veta C. s. p.).

48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.