Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 12, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/540/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109208199
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6109208199.3

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavprávnejvecivýkonuexekúcievprospechoprávneného:SR-Ministerstvo
vnútraSlovenskejrepubliky,Pribinova2,81272Bratislava,IČO:00151866,protipovinnému:M.O.,nar.
XX.X.XXXX, bytom G. 4, XXX XX Y. Y., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Mário Mičák, Exekútorský
úrad so sídlom Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 630/09, na vymoženie 16,59 eur,
rozhodujúc o podnete na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36,85 eur, a to
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Banská Bystrica bol súdny exekútor poverený podľa § 45 ods. 1

zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonaním exekúcie na základe
vykonateľného rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Krajským riaditeľstvom
PZvBanskejBystricič.PB-AA-2653675-2008zodňa22.06.2008.Exekučnékonaniesazačalonanávrh
oprávneného, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 5.5.2009.

2. Pôvodným oprávnením bolo SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-
PS-1120/2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle
§ 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom
zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

3. Dňa 9.2.2016 súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného a súčasne žiadal rozhodnúť o trovách exekúcie vo výške 102,31 eur.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení od
1.4.2017, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do

31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po
začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.7. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

8. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko
len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - vykonateľného
bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydaného Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici č. PB-
AA-2653675-2008 zo dňa 22.06.2008 mal súd preukázané, že nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2008

a stal sa vykonateľným dňa 7.7.2008. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa
vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada
z úradnej povinnosti. Súd tak prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí
stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať
exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do
31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj

skončené, uplynula dňom 7.7.2011. Súd považuje za preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom
na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa jeho vykonateľnosti neúčinným.

9. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008.

Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia,
ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do
dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna
úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Keďže preklúzia
predstavuje hmotnoprávny inštitút, súd zastáva taký názor, že v danom prípade sa nemožno riadiť

pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny
účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení
účinnom od 01.09.2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 1. septembrom 2008. Ak bolo
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase
jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možno vykonať, posudzovať podľa

právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu. Pritom ak už raz lehota podľa
ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008 začala plynúť, musí
doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu.
Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia
plynutia.

10. V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 7.7.2008, pričom k vymoženiu
pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch
rokovoduplynutialehotyurčenejnaichzaplatenie.Neúčinnosťexekučnéhotituluvyvolávajúskutočnosti

hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca
spôsobilosťbyťpodkladompreexekúciu.Nazákladeuvedeného,spoukazomnamárneuplynutielehoty
na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v i l.

11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

12. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený súdny exekútor.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok

na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).15. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie
uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do

úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ by bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok
povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní
okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému
nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď
jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné
zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup
súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku

trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak
by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Súd ako dôvod zastavenia exekúcie
uprednostnil zistenú preklúziu práva, stratu spôsobilosti exekučného titulu (jeho neúčinnosť), ktorá
skutočnosť nastala omnoho skôr, než súdnym exekútorom tvrdená nemajetnosť povinného. Po uplynutí

3-ročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu, v danom prípade dňa 7.7.2011 bolo ďalšie
vykonávanieexekúcieneprípustné,nezákonné.Kzastaveniuexekúciedošlovýlučnezdôvodupreklúzie
práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného
(pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku
zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre pritom zistenú

nemajetnosť povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav tvrdený súdnym
exekútorom.Vdanejvecipretonieježiadnyzákonnýdôvod,abytrovyzastavenéhoexekučnéhokonania
v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust.
§ 200 ods. 1, 5, § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.

16. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1
vyhlášky a v zmysle § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu

súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

18. Podľa § 14 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti vo výške 3,32 Eura.

19. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

20. Podľa § 21 písm. a) vyhlášky odmena za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov za každú aj
začatú stranu vydaného textu je 0,66 eura.

21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.22. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto
zákona o daň z pridanej hodnoty.

23. Súd pri priznávaní trov exekúcie vychádzal z dôvodu zastavenia exekúcie, ktorým je preklúzia
vymáhaného nároku, ku ktorej došlo dňa 7.7.2011. Súd považuje za nesporné, že za účelne vynaložené

trovynadosiahnutieúčeluexekúciemožnopovažovaťlentrovyvynaloženénaúkonyvykonanéahotové
výdavky vynaložené do tohto dátumu. Na preklúziu musí súd, ako aj súdny exekútor prihliadať ex offo,
čo znamená, že ak tu bol dôvod na zastavenie exekúcie, ďalšie úkony súdneho exekútora vykonané po
dátume prekludovania pohľadávky nemožno považovať za účelné.

24. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 102,31 eur tak, že v

zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky žiadal priznať odmenu za 19 úkonov
exekučnej činnosti v sume 63,08 eur a to za získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručovanie
upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (OR, ŽR) 1 úkon,
zisťovanie majetku povinného (výzva podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku) 1 úkon, každé zisťovanie
platiteľa mzdy povinného (SP - r. 6/2009, 4/2010, 1/2011, 8/2011, 12/2014, 2/2015, 8/2015) 7 úkonov,

každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (Dopravný inšpektorát - r. 4/2010, 2/2015) 2 úkony, každé
zisťovanie účtu povinného (banky - r. 7/2014, 1/2015, 8/2015, 12/2015) 4 úkony, každé ďalšie zisťovanie
majetku povinného (nehnuteľnosti - r. 2/2015) 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie r. 8/2009
1 úkon; ďalej v zmysle § 22 vyhlášky žiadal priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné v sume
8,26 eur, náhradu za tlač a kopírovanie v sume 11,70 eur, náhradu za poplatok k súčinnosti motorové

vozidlá 0,20 eur (r. 2015), náhradu za poplatok k súčinnosti bánk 0,70 eur (r. 2015) a v zmysle § 21
vyhlášky žiadal priznať odmenu za vydanie potvrdenia zo spisu - správa o stave exekúcie v sume 1,32
eur. Súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo
výške 20 % v sume 17,05 eur.

25. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 36,85 eur pozostávajúce z
paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 29,88 eur, z náhrady hotových výdavkov za
poštovné v sume 0,83 eur a z 20 % DPH z odmeny a náhrad v sume 6,14 eur.

26. Paušálna odmena bola priznaná za 9 úkonov exekučnej činnosti vykonaných do 7.7.2011 v sume

29,88 eur a to za získanie poverenia na výkon exekúcie 1 úkon, doručovanie upovedomenia o začatí
exekúcie 1 úkon, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (OR, ŽR) 1 úkon, zisťovanie majetku
povinného (výzva podľa § 54 ods. 2 Exekučného poriadku) 1 úkon, každé zisťovanie platiteľa mzdy
povinného (SP - r. 6/2009, 4/2010, 1/2011) 3 úkony, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného
(Dopravný inšpektorát - r. 4/2010) 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie r. 8/2009 1 úkon. Súd

súdnemu exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za úkony vykonané po 7.7.2011, nakoľko tieto úkony
boli vykonané v čase, keď už bola vymáhaná pohľadávka prekludovaná a preto ich vykonanie považuje
súd za neúčelné.

27. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to

takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti.
V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky súd skúmal, či
vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom
ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu
spisu súdneho exekútora. Keďže sa v spise súdneho exekútora do prekludovania vymáhaného nároku

nachádzali štyri doručenky preukazujúce vznik poštovného v sume 0,83 eur (upovedomenie o začatí
exekúcie 0,33 eur + 0,25 eur + 0,15 eur; príkaz na začatie exekúcie 0,10 eur), súd takúto náhradu
súdnemu exekútorovi priznal. Súd vo zvyšku náhradu hotových výdavkov za poštovné uplatnenú do
7.7.2011 nepriznal, pretože výška takto uplatnených poštových výdavkov nebola v spise súdneho
exekútora preukázaná pripojenými doručenkami a preto ich súd považuje za nepreskúmateľné. Súd

súdnemu exekútorovi nepriznal ani náhradu hotových výdavkov za poštovné uplatnenú po 7.7.2011,
nakoľko tieto výdavky boli vynaložené po zániku vymáhanej pohľadávky a preto ich súd považuje za
neúčelne a nehospodárne vynaložené.28. Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za tlač a kopírovanie v sume
11,70 eur, nakoľko vznik, ani výška takýchto výdavkov nebola v spise súdneho exekútora preukázaná,
súdny exekútor nepredložil faktúry, ani iné doklady preukazujúce vznik takýchto výdavkov, a preto

súd považuje tieto hotové výdavky za nepreskúmateľné. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi
vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad materiálne výdavky na kancelárske
vybavenie.Súdjevšaktohonázoru,žezatietopotrebynáhradaneprináleží,nakoľkoanipriextenzívnom
výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným výdavkom demonštratívne uvedeným vo
vyhláške. Na základe výkladu § 22 vyhlášky má súd za to, že normotvorca nezahrnul vyššie spomenuté

náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, nakoľko zrejme pri vzniku
vyhlášky predpokladal, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov by bolo obtiažne a v niektorých
prípadoch exekúcie až nemožné a preto si súdny exekútor náhradu za kancelárske potreby hradí práve
z odmeny za svoju činnosť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v
zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora.

29. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za poplatok k súčinnosti motorové vozidlá 0,20 eur (r.
2015) a náhradu za poplatok k súčinnosti bánk 0,70 eur (r. 2015), pretože tieto výdavky boli vynaložené
po zániku vymáhanej pohľadávky a preto ich súd považuje za neúčelne a nehospodárne vynaložené.

30. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu za potvrdenie zo spisu v sume 1,32 eur (2 x 0,66 eur)
a to za správu o stave exekúcie podanú oprávnenému, nakoľko správu o stave exekúcie podľa názoru
súdu nemožno považovať za vydanie potvrdenia zo spisu v zmysle citovaného § 21 vyhlášky, ktorým
je spoplatnená manipulácia s exekútorským spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení
exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu vyhlášky, do ktorého cit. ustanovenie nepatrí. Zároveň

súd poznamenáva, že ide o úkon, ktorý bol vykonaný v čase, keď už bola vymáhaná pohľadávka
prekludovaná.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.