Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6817010001
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavoj Sendecký
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6817010001.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a
sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, v trestnej veci obžalovaného J. U., pre zločin zabitia
podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 21. februára 2018
odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v Revúcej zo dňa 30.08.2017 sp.zn.
2T/1/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

RozsudkomOkresnéhosúduvRevúcejzodňa30.08.2017sp.zn.2T/1/2017bolobžalovanýJ.U.uznaný
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 22. októbra 2015 vo večerných hodinách v H., okres N. na ulici H. v bytovom dome č. XXX v byte

č. XX po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svojho ťažko zdravotne postihnutého strýka W. S.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol v jeho opatrovateľskej starostlivosti a s ktorým žil spoločne v domácnosti
tak, že drevenou palicou o rozmeroch 82x3 cm ho opakovane veľkou intenzitou a prudkosťou udieral
po pravej ruke a hornej časti chrbta a stredne veľkou intenzitou po hlave, čím mu spôsobil zlomeninu
kostí pravého predlaktia a pravého ukazováka, ako aj krvné podliatiny v oblasti pravej hornej končatiny,
pruhovité krvné podliatiny na hornej polovici chrbta zlomeninu 2. až 5. rebra vpravo a 6. rebra vľavo,

tržnozmliaždenú ranu v ľavej temennej oblasti s kožnou odreninou v okolí s pomliaždením mäkkých
lebečných pokrývok a ložiskovým krvným výronom medzi mäkkými plenami na bočnej strane pravého
spánkového laloka mozgu, ktoré zranenia by si vyžadovali celkovú dobu liečenia do 8 týždňov, avšak
v spojitosti s ťažkými chorobnými zmenami na srdcovocievnom a dýchacom systéme došlo k zlyhaniu
ťažko chronicky chorobne poškodeného srdca a následnej smrti W. S..

Za to mu bol uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. pri zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia
slobody mu súd podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. uložil obžalovanému aj ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V
písomných dôvodoch uviedol, že jeho odvolanie smeruje tak do viny, ako aj do trestu, pretože nemožno
súhlasiť s tým, že obžalovaný J. U. nemal žiadne informácie o vážnych zdravotných problémoch
svojho strýka a teda nemohol vedieť, resp. dôvodne predpokladať, že svojím násilným konaním mu
môže spôsobiť aj následok v podobne smrti. Zdôraznil, že obžalovaný sa o svojho ťažko zdravotného
postihnutého strýka W. S. staral dlhodobo, nepretržite od roku 2011, a to na základe rozhodnutia Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca zo dňa 07.06.2011. Okrem toho obžalovaný sa k zdravotnému
stavu W. S. jasne vyjasnil v tom smere, že jeho strýko nemal dolné končatiny, bol odkázaný na invalidnývozík, bol alkoholik, dlhodobý fajčiar, mal zdravotné problémy s krvným tlakom a mal problémy s
dýchaním, resp. liečil sa na psychiatrii v R. a bol to práve on, ktorý s poškodeným pravidelne navštevoval
ošetrujúceholekára.Poznamenal,ževzápisniciovýsluchuzadržanéhozodňa23.10.2015J.U.uviedol,

že poškodeného zbil palicou preto, lebo sa strýkovi ťažko dýchalo, chrčal a strýko mu neodpovedal na
otázku, prečo tak chrčí. Taktiež obžalovaný uviedol, že častokrát bol svedkom toho, ako sa strýko v noci
triasol a búchal si hlavu o posteľ, aj o stenu.
Na základe takto vykonaných dôkazov možno jednoznačne teda vyvodiť záver, že obžalovaný poznal
zlý zdravotný stav svojho strýka, teda si mohol byť vedomý alebo aspoň mohol dôvodne predpokladať,

že po fyzickom útoku drevenou palicou môže vzniknúť aj následok - teda smrť poškodeného. Poškodený
W. S. mal v čase útoku 64 rokov, teda už len vzhľadom k vyššiemu veku poškodeného možno
všeobecne rozumne predpokladať, že v dôsledku zvýšenej fyzickej záťaže, ktorej je takáto osoba po
útoku vystavená, môže dôjsť k zlyhaniu srdca, aj keď sa takáto osoba špeciálne nelieči na choroby
srdcovocievneho systému. Dôkazmi teda bolo spoľahlivo preukázané, že vzhľadom na dlhodobé
spolužitie mal obžalovaný dostatočné vedomosti o zlom zdravotnom stave svojho strýka, teda mal

predvídať, že po použití násilia môže dôjsť k záťaži na dýchací a srdcovocievny systém, čo môže viesť aj
k smrti poškodeného. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že obžalovaný J. U. v plnej miere zodpovedá aj za
nedbanlivostný následok - smrť svojho strýka W. S.. Záverom dodal, že pokiaľ ide o zhodnotenie osoby
páchateľa, teda, že ide o osobu s mentálnou retardáciu tak v prípade obžalovaného J. U., ide len o ľahkú
mentálnu retardáciu, debilitu s IQ 50 až 69, čo zodpovedá mentálnemu veku 9 až 12 ročnému dieťaťu

a teda takáto osoba podľa znalkyne z odboru psychiatrie je schopná plne rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania. Mentálna retardácia a organický psychosyndróm sú príčinou len podstatne zníženej
schopnosti ovládať svoje správanie, ale nie schopnosti rozpoznať, že jeho správanie je so zreteľom na
charakter konania spoločensky nežiaduce.
Navrhol odvolaciemu súdu zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadril aj obhajca obžalovaného, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť, pretože s dôvodmi, ktoré sú uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia sa v plnej
miere stotožnil. V tejto súvislosti poukázal najmä na znalecký posudok J.. R. S. a J.. W. J., v ktorom
obaja znalci z odboru zdravotníctvo - odvetvie súdne lekárstvo, konštatovali, že zranenia poškodeného

W. S. neboli primárne smrteľné, lebo u poškodeného zistili ťažké chronické akútne chorobné zmeny,
ktoré viedli k jeho úmrtiu. V danom prípade znalci nenašli žiadne poranenia na tele poškodeného, ktoré
by jednoznačne smerovali do životne dôležitých orgánov, ktorých poškodením by mohlo spôsobiť u
poškodeného život ohrozujúci stav. Poranenia, ktoré boli zistené, teda neboli smrteľné a nemohli byť ani
príčinou straty vedomia poškodeného. Primárnou príčinou úmrtia bol najmä jeho dlhodobý zlý zdravotný

stav v súbehu viacerých závažných a dlhodobých problémov so srdcom v spojitosti s chronickým
zápalom pľúc. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní okresného súdu sa znalec J.. R. S. vyjadril, že po
preskúmaní zdravotného stavu ex post po úmrtí poškodeného bolo len otázku času, kedy by vzhľadom
na ťažké zdravotné problémy došlo k jeho úmrtiu. Záverom poukázal taktiež na znalecký posudok
znalcov z odboru zdravotníctvo - odvetvie psychiatria, J.. H. E. a R.. M. T., z ktorého jednoznačne

vyplýva, že obžalovaný mal v čase skutku v podstate znížené ovládacie schopnosti vzhľadom k jeho
mentálnej retardácii, pričom jeho inteligenčná vybavenosť zodpovedá mentálnemu veku dieťaťa od 9
do 12 rokov a teda takáto osoba už z laického pohľadu nie je schopná rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania. S prihliadnutím na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku je teda irelevantné, či
obžalovanýpoznalzlýzdravotnýstavpoškodeného,nakoľkotentovzhľadomksvojejnízkejinteligenčnej

vybavenosti nie je schopný racionálne ovládať svoje správanie a vo chvíli, keď sa ocitá v konfliktnej
situácii, tak túto rieši pudovo, okamžite bez premýšľania presne tak, ako dieťa. Poznamenal tiež, že
obžalovaný poškodenému W. S. privolal zdravotnícku pomoc a pred príchodom zdravotníkov sa pokúšal
poskytnúť mu prvú pomoc sám.
Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora zamietol.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením, navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného poukázal na písomné vyhotovenie vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora
a navrhol odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko na to boli splnené zákonom

stanovené podmienky (obžalovaný vzal na vedomie termín verejného zasadnutia).
Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre
rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani
daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Odvolací súd musí konštatovať, že skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú
dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa pri zachovaní
kontradiktórnosti konania vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre
zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného J. U. podaná. Súd prvého stupňa

dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich celkovom súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú
uvedené v ust. § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.
V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podrobne
a aj presvedčivo a aj vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a z akých dôvodov a prečo obžalovaného uznal vinným z prečinu

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm.
d), písm. e), písm. f) Tr. zák. a nie tak, ako bola na obžalovaného podaná obžaloba pre zločin zabitia
podľa § 148 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e),
písm. f) Tr. zák.
Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé a aj

vyčerpávajúce, a preto nie je potrebné opakovať dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k tomu, aby
obžalovaného z vyššie uvedeného prečinu ublíženia na zdraví uznal za vinného.
K dôvodom odvolania okresného prokurátora odvolací súd uvádza nasledovné:
Možno sa plne stotožniť s právnym názorom okresného súdu, vysloveným v odôvodnení napadnutého
rozsudku, že v danom prípade nie je možné uznať obžalovaného za vinného zo zločinu zabitia

podľa § 148 ods. 1,2 Tr. zák., pretože na to neboli splnené zákonom predpokladané podmienky, a to
jednak v súvislosti so znaleckým posudkom J.. R. S. a J.. W. J., ktorí v ňom okrem iného uviedli, že
bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie ťažko chorobne poškodeného srdca, pričom
k úmrtiu menovaného došlo pre zvláštny zdravotný stav a na úmrtí menovaného sa podieľalo viacero
faktorov, jednak chorobné zmeny na srdci, rozsiahle zjazvenie ľavej komory srdca v oblasti zadnej steny

s vytvorením výraznej výdute, ďalej v súvislosti s chronickým zápalom priedušiek a chronickým rozdutím
pľúc, hnisavým zápalom priedušiek a pľúc a nakoniec v súvislosti s tukovou embóliou - upchatie ciev
tukovými časticami, ktoré boli spôsobené v dôsledku poranení, ktoré utrpel dňa 22.10.2015. Obaja znalci
okrem toho uviedli, že v prípade, že by uvedené poranenia utrpel mladší zdravý jedinec, k úmrtiu by
nedošlo, pričom celková doba liečby a práceneschopnosť v prípade tých poranení, ktoré poškodený

predmetný deň utrpel, by nepresiahla dobu 8 týždňov. Ďalej aj znaleckým posudkom J.. H. E., znalkyne z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorá okrem iného u obžalovaného konštatovala
ľahkú mentálnu retardáciu, ktorá zodpovedá u dospelého jedinca mentálnemu veku 9 až 12 rokov
a v neposlednom rade aj závermi znaleckého posudku R.. M. T. z odboru psychológia, ktorá taktiež
u obžalovaného konštatovala ľahkú duševnú zaostalosť, kognitívnu nespoľahlivosť a neschopnosť

elaborácie v emočných napätých situáciách.
Predmetné znalecké posudky a závery v nich uvedené ani odvolací súd nepresvedčil o tom, že
obžalovaný J. U. tak po subjektívnej, ako aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu zabitia
tak, ako to správne rozviedol súd prvého stupňa v otázke zavinenia, ako aj v otázke následku vo vzťahu
k vyššie uvedenému zločinu. Okrem toho súd prvého stupňa správne poukázal aj na mentálnu úroveň

obžalovaného, ako aj zdravotný stav poškodeného, o ktorom obžalovaný nemal dostatočné vedomosti
a nakoniec aj o konštatovanie znalcov, že obžalovanému vzhľadom na jeho intelektovú úroveň nemal
byť poškodený zverený do akejkoľvej opatery.
Súhrn všetkých týchto skutočností, no najmä tých, ktoré podrobne rozviedol súd prvého stupňa, viedlo aj
odvolací súd k záveru, že obžalovaný protiprávnym konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), d), e) a
f) Tr. zák.
Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku, ktorým obžalovanému na základe takéhoto konania,
vzhľadom na zistenie jednej poľahčujúcej okolnosti, uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pretože tento trest

zodpovedá ust. § 34 ods. 1 a nasl. Tr. zák. a zohľadňuje tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.
Taktiež správny bol aj výrok prvostupňového súdu, ktorý v zmysle § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.Keďže odvolanie okresného prokurátora dôvodné nebolo, odvolací súd ho v zmysle § 319 Tr. por.
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.