Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 6, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210919
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617210919.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko,
a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, IČO : 35 697 280 zastúpený Bobák, Bollová a spol,
s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. Vl. Clemetisa 10, IČO : 35 855 673,
adresa pre doručovanie : Orange Slovensko, a.s., so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, proti

žalovanej : N. K., obmedzená spôsobilosti na právne úkony, narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
Z., E. XXX/X, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou G. U., narodenou XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
Z., E. XXX/X, o zaplatenie 114,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní opatrovníčky žalovanej zo dňa
20.10.2017 proti výroku o trovách platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Lučenec číslo
konania 8Csp/245/2017-56 zo dňa 06.10.2017, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec
číslo konania 8 Csp/245/2017-67 zo dňa 24.10.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Lučenec číslo konania Csp/245/2017-56 zo dňa
06.10.2017 vo výroku II. o trovách konania m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť
žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eur , v lehote do
15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

II. Vo zvyšnej časti zostáva platobný rozkaz súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP vydal platobný rozkaz obsahujúci
vo výroku I. povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi v lehote do 15 dní odo dňa doručenia platobného
rozkazu sumu 114,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 01.05.2016

do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením. Výrokom II platobného
rozkazu rozhodol súd o trovách konania a uložil žalovanej povinnosť v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a odmenu zástupcu
žalobcu za úkony právnej služby vo výške 61,06 eur.

2.ProtivýrokuII.platobnéhorozkazuotrováchkonaniapodalavzákonnejlehoteodvolanieopatrovníčka

žalovanej. Uviedla, že jej dcéra je zbavená spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného
súdu Lučenec č.k. 5Ps/5/2016-54 a preto žiada o odpustenie trov konania vo výške 16,50 eur a tiež
odpustenie odmeny žalobcu v sume 61,06 eur. Dôvodom je, že jej dcéra má nízky príjem, poberá
invalidný dôchodok vo výške 165 eur, čo nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb a má tiež
aj iné záväzky, ktoré musí mesačne splácať. Okrem toho má vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére
E. K. vo výške 27,32 eur mesačne.

3. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.4. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že ako predbežnú musel posúdiť otázku prípustnosti odvolania
proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol súčasne o nároku na náhradu trov konania a aj o

samotnej výške náhrady trov konania v platobnom rozkaze, ako aj to, či o tomto odvolaní má rozhodnúť
krajský súd alebo priamo súd, ktorý napádaný platobný rozkaz vydal.

5. Podľa ustanovenia § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je možné vo veci samej alebo o jej
časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak

tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného
a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní
od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v
tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje
za uznesenie.

6. Podľa ustanovenia § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku, proti uzneseniu súdu prvej inštancie
je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa ustanovenia § 357 písm. m/ Civilného sporového poriadku, odvolanie je prípustné proti
uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

8. Je zrejmé, že napádaným výrokom platobného rozkazu súčasne rozhodol o nároku na náhradu
trov konania, aj o samotnej výške náhrady trov konania. V zmysle § 265 ods. 1 posledná veta CSP
výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. V súlade
s ustanovením § 357 písm. m/ CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o

nároku na náhradu trov konania. Ustanovenie § 262 ods. 2 CSP stanovuje výlučnú právomoc na
rozhodnutie o výške náhrady trov súdnemu úradníkovi. Postavenie vyššieho súdneho úradníka definuje
Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch s tým, že v zmysle § 3 ods. 1 je vyšší súdny úradník
oprávnený vykonávať úkony súdu v civilnom procese, v trestnom konaní, v konkurznom konaní a
inú činnosť súdu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. V zmysle § 3 ods. 5 môže vyšší súdny

úradník konať a rozhodovať samostatne, t. j. vo vlastnom okruhu. Treba tiež podotknúť, že pravidlo
formulované poslednou vetou § 174 ods. 1 OSP („opravným prostriedkom len proti výroku o trovách
konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý platobný rozkaz vydal“) sa v
CSP nezachovalo, a teda prípadné odvolanie voči trovám v platobnom rozkaze by preto muselo byť
prejednané odvolacím súdom, ktorý by bol povinný posudzovať nielen nárok, ale aj samotnú výšku

trov uvedených v platobnom rozkaze. Tak ako to vyplýva nielen z vyššie citovaného Zákona o súdnych
úradníkoch, ale aj z Ústavy SR, podľa ktorej nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, nemôže
byť sudcovi odňatá možnosť rozhodnúť o nejakej čiastkovej otázke vo veci, ktorá mu bola na rozhodnutie
pridelená, keď je výlučne len na zákonnom sudcovi, či na rozhodnutie o tejto čiastkovej otázke poverí inú
osobu (vyššieho súdneho úradníka, tajomníka), ak je to podľa zákona, resp. rozvrhu práce prípustné,

alebo si vymieni o tejto čiastkovej otázke rozhodnúť sám.

9. Podľa § 265 ods. 1 CSP má súd v platobnom rozkaze uložiť, aby žalovaný zaplatil pohľadávku a
trovy konania. Pri subsidiárnom použití § 262 ods. 1 a 2 CSP by teda platobný rozkaz mal doslovne
obsahovať len výrok, ktorým by sa uložila žalovanému len povinnosť zaplatiť pohľadávku a náhradu

trov konania a vyslovilo sa, že o výške náhrady trov konania sa rozhodne samostatným uznesením, čo
je však v priamom rozpore s ustanovením § 265 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa platobným rozkazom
v lehote 15 dní uloží žalovanému zaplatiť okrem uplatnenej peňažnej pohľadávky alebo jej časti, aj
náhradu trov konania, keď nie je možné, aby sa niekomu ukladala povinnosť v stanovenej lehote (15
dní) zaplatiť náhradu trov konania bez toho, aby táto bola explicitne vyčíslená. Preto podľa názoru

odvolacieho súdu je potrebné vykladať ustanovenie § 265 ods. 1 CSP ako lex specialis k ustanoveniu
§ 262 ods. 1, 2 CSP. Tak ako to uviedol odvolací súd už vyššie, výrok o trovách konania sa na účely
konania o platobnom rozkaze považuje v zmysle § 265 ods. 1 posledná veta CSP za uznesenie. Je preto
možné toto uznesenie (platobný rozkaz), ak bude ukladať povinnosť zaplatiť konkrétnu sumu náhrady
trov, vnímať z hľadiska opravných prostriedkov tak, že tento platobný rozkaz - pre potreby odvolania voči

jeho trovám, uznesenie v sebe spája uznesenie podľa § 265 ods. 1 a 2 CSP, teda je proti nemu súčasne
prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP), pokiaľ sa týka posúdenia otázky, kto a komu je povinný
nahradiť trovy konania a z akého dôvodu a v akom rozsahu, ako aj sťažnosť, pokiaľ sa týka posúdenia
samotného vyčíslenia náhrady trov konania. V tejto prejednávanej veci neprichádza do úvahy ten výklad,že rozhodnutie je obsahovo len uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP, teda je proti nemu prípustná len
sťažnosť, nakoľko vo veci nerozhodol vyšší súdny úradník, ale priamo sudca.
10. Zároveň je podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na základný princíp vyjadrený v čl. 4 CSP,

podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu k posudzovanej právnej veci. Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná
a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím
na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom

bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

11. Tak ako to vyplýva z dôvodovej správy k citovanému článku 4, tento upravuje analógiu legis a
anológiu iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného
práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iusticiae), teda, že sudca nemôže

spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava v prejednávanej veci. Klasické
interpretačné pravidlo analógie umožňuje sudcovi použiť ustanovenie, ktoré svojím obsahom a účelom
je natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy
výslovne poňaté neboli.

12. Poukazujúc na uvedené preto aplikujúc článok 4 CSP, reflektujúc na zákaz odopretia spravodlivosti,
odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tak, ako to odvolací súd
uviedol vyššie, odvolanie prípustné, preskúmal odvolací súd platobný rozkaz v jeho napadnutej časti -
vo výroku o náhrade trov konania v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379, § 380, § 381 a § 383

CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a platobný
rozkaz okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 388
CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

13. Podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov

konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Odvolací súd, v súvislosti s citovanou právnou úpravou náhrady trov konania konštatuje, že právna
úprava Civilného sporového poriadku upravuje osobitným spôsobom náhradu trov konania v prípade, ak
súd vydá platobný rozkaz, kedy obligatórne uloží v platobnom rozkaze povinnosť žalovanému v lehote

do 15 dní od doručenia platobného rozkazu povinnosť zaplatiť žalobcovi nielen peňažnú pohľadávku
uplatnenú v konaní, ale aj nahradiť mu trovy konania. Toto zákonné ustanovenie tak má špeciálnu
povahu oproti pomerne striktným kritériám pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania v prípade
meritórneho rozhodnutia súdu, kedy súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v zásade vychádza
z procesného úspechu strán v spore a priznáva či nepriznáva náhradu trov konania v závislosti od

konečnéhomeritórnehorozhodnutiasúduaznehovyplývajúcehoúspechučineúspechutej-ktorejstrany
sporu (§ 255 ods. 1 a CSP). V oboch prípadoch však určitú možnú modifikáciu pomerne striktného
aplikovania zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku dáva súdu len ustanovenie § 257
CSP, umožňujúce súdu výnimočne nepriznať náhradu trov konania (prípadne priznať ich len sčasti)
inak úspešnej strane sporu, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súdy sú povinné vždy

vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti z hľadiska
rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by striktné aplikovanie zásady
úspešnosti v spore bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho prípadu mohlo viesť v praxi k
nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti rozhodovania súdu,
zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania v

takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa
ustanovenia§257CSP.Zákonnádikciavyžadujepreaplikáciumoderačnéhooprávneniasúdunaplnenie
dvoch podmienok a to, musí ísť v danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí
ísť o výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia.
Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť

dané charakterom určitej procesnej situácie, prípadne sa môže týkať celkom špecifických sociálnych
aspektov strán sporu. V zásade však je nutné zdôrazniť, že aplikácia moderačného oprávnenia súdu v
zmysle ustanovenia § 257 CSP by mala mať charakter ojedinelosti a výnimočnosti.15. Za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa odvolací súd v danom spore považuje všetky okolnosti,
ktoré uviedla opatrovníčka v odvolaní a to predovšetkým právny status žalovanej, ktorá je rozsudkom
Okresného súdu Lučenec č.k. 5Ps/5/2016-54 zo dňa 16.03.2017, právoplatným dňa 22. 3. 2017,

obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Žalovaná bola obmedzená spôsobilosti na právne úkony
a to v rozsahu (okrem iného) nespôsobilosti rozhodovať o majetkovoprávnych záležitostiach, napríklad
uzatváranie zmlúv, nakladanie s hnuteľnými a nehnuteľnými vecami, vykonávať administratívne úkony
vyžadujúce si kontakt s úradmi. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd zistil, že žalovaná má diagnostikované psychiatrické ochorenie, je psychiatricky liečená viac ako

XX rokov, pričom jej Z. - ustanovená opatrovníčka žalovanej - sa v danom konaní súdu domáhala
úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony žalovanej najmä z dôvodu, že nie je schopná niesť
zodpovednosť za právne úkony, ktoré urobila v minulosti, kedy „bez rozmyslenia si vybavila úver v
S. C., pričom ho nemá ako platiť. Rovnako si zobrala telefón v Orange, ktorý tiež neplatí.“ Vzhľadom
na odôvodnenie predmetného rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na predmet konania v danej
veci, ktorým je uplatnená pohľadávka telekomunikačného operátora Orange Slovensko, a.s. so sídlom

v Bratislave, je tak zrejmé, že aj predmet daného sporu vznikol zrejme na základe takéhoto konania
žalovanej, pričom už v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi žalobcom a
žalovanou dňa 2. 2. 2015 žalovaná vzhľadom na niekoľkoročné psychiatrické liečenie, už ani v danom
čase celkom zjavne nebola plne spôsobilá posúdiť dopad tohto právneho úkonu a najmä plne niesť
zodpovednosť za svoje právne úkony. Aj táto okolnosť, ktorá neskôr viedla k obmedzeniu spôsobilosti

žalovanej na právne úkony, je podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilým dôvodom hodným osobitného
zreteľa, na ktorý odvolací súd prihliada. Okrem tohto dôvodu považuje odvolací súd za ďalšie dôvody
hodné osobitného zreteľa na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku aj skutočnosť
vyplývajúca z nepriaznivých osobných a sociálnych pomerov žalovanej, keď žalovaná ako osoba s
obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony má nízky príjem, poberá invalidný dôchodok vo výške 165

eur, čo nepostačuje ani na pokrytie jej základných životných potrieb a má tiež aj iné záväzky, ktoré musí
mesačne splácať. Okrem toho má žalovaná vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére E. K. vo výške 27,32
eur mesačne.

16. S ohľadom na uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa potom odvolací súd s poukazom na

ustanovenie § 257 civilného sporového poriadku považoval za spravodlivé podľa ustanovenia § 388
CSP zmeniť výrok II. napadnutého platobného rozkazu súdu prvej inštancie a žalobcovi priznať nárok
na náhradu trov konania spočívajúce len v zaplatenom súdnom poplatku za konanie vo výške 16,50 eur,
ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

17. Vo zvyšnej časti zostáva platobný rozkaz okresného súdu nedotknutý.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP vzhľadom
len na čiastočný procesný úspech žalovanej v odvolacom konaní vyslovil, že žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).