Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203344
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7813203344.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Moniky Géciovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Brne,
Příkop 843/4, Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705 proti žalovanému: Z. V., J.. XX.XX.XXXX,
G. I. O., J. XXX, za účasti osobitného subjektu na strane na strane žalovaného Spolku právnej ochrany
spotrebiteľa (SPOS) so sídlom Čajakova 1, 040 01 Košice, IČO: 42244552, zastúpeného JUDr. Jánom
Dorkinom, advokátom so sídlom v Rožňave, Námestie baníkov č. 17/33, 048 01 Rožňava, o uplatnenie
pohľadávky 399,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 12. decembra 2016 č.k. 9C/327/2013-161

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
ani osobitnému subjektu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
žalobu žalobcu zamietol, nepriznal stranám sporu právo na náhradu trov konania s tým, že osobitnému
subjektu priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na zaplatenie pohľadávky uplatnenej podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal plnenia zo zmenky
vystavenej žalovaným dňa XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 399,00 eur, zaplatenia zmenkového úroku
vo výške 0,25 % denne od 20.04.2011 zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 399,00 eur
od 04.07.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 1,33 eur, náhrady
trov konania vo výške súdneho poplatku 23,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 75,14 eur.

3. Súd prvej inštancie vo veci už rozhodol rozsudkom č.k. 9C/327/2013-90 zo dňa 03.11.2014, ktorý
bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/568/2015-148 z 13.10.2015 zrušený a vec bola
vrátená na ďalšie konanie. Uložil súdu nariadiť vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu a na
pojednávaní uložil vykonať dokazovanie listinami predloženými stranami sporu ako aj listinami, ktoré sú
v exekučnom spise, prípadne umožniť stranám navrhnúť ďalšie dôkazy a umožniť im realizovať všetky
procesné práva a riadne zistiť skutkový stav s poukazom na preskúmanie platnosti vyplnenia zmenky v

kontexte s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase vystavenia zmenky.

4. Na výzvu súdu prvej inštancie, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primeranéinformácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do
návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť. Žalobca

uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky a disponuje len indosovanou
zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré
by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo preložiť. Žalobca nemá dostatočne
presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

5. Žalobca k doručenému listinnému dôkazu - úverovej zmluve so všeobecnými podmienkami uviedol,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Záväzky zo zmenky, aj
keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými a preto nie sú závislé na
úverovom vzťahu. Súd je oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa
musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej
neprípustnosť.

6. Žalovaný v súlade s čl. 5 Nariadenia, nedoručil súdu prvej inštancie odpoveď na tlačivo C a
pripojenú žalobu. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, pričom žalobca sa pojednávania
nezúčastnil a neúčasť písomne ospravedlnil, pričom súhlasil s pojednávaním bez jeho účasti. Žalovaný
na pojednávaní so žalobou nesúhlasil a navrhol žalobu zamietnuť a nenavrhol doplniť dokazovanie.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil,
že žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú žalovaným dňa 25.01.2010. Z
originálu predloženej zmenky vyplýva, že listina je označená ako zmenka, vystavená v Rožňave, dňa

25.01.2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. IČO: 35807598,
Pribinova 25, 81109 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka č.
23636/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 399,00 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 20.04.2011. Zo
zmenky ďalej vyplýva, že je splatná: Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, 81109 Bratislava „bez protestu“,
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bol žalovaný k číslu zmluvy

XXXXXXX. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru
3269/25a, 030 00 Praha, Česká republika, IČO: 26429705, Pohotovosť s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ
a nečitateľný podpis.

8. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným dňa 25.01.2010 súd prvej inštancie zistil, že predmetom
tejto bolo poskytnutie úveru vo výške 300,00 eur. Úver mal byť zaplatený s poplatkom 288,00 eur, v
12 mesačných splátkach po 49,00 eur počnúc od 13.03.2010. V článku 14 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru bola uvedená Dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného

záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradil včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradil len časť splátok, alebo neuhradil včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

9. Súd prvej inštancie podrobil kontrole Úverovú zmluvu a Dohodu o vyplnení zmenky vyplývajúcu
zo všeobecných úverových podmienok spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Vzniknutý vzťah posúdil podľa
ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka (OZ), ktoré obsahujú právnu úpravu spotrebiteľských
zmlúv. Dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
preto je neplatná. V dôsledku neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi žalobcu nemohlo

vzniknúť právo na vyplnenie zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. h/, i/, j/, k/ zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe
a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 300,00 eur a nie sumy 588,00 eur. Preto nemohla
byť ani uvedená správna dlžná suma na zmenke vo výške 399,00 eur. Mal za to, že zmenka je zároveň

v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko príslušenstvo v zmenkovej sume môže byť vo
výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a teda maximálna výška zmenkovej
sumy môže byť v sume 390,00 eur, pričom v zmenke je až 399,00 eur. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú
veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Zároveň poukázal aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a

obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 uverejnené v Zbierke stanovísk
8/2015, podľa ktorého: I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku,
platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek
okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatnenéhonároku,jetentoexoffopovinnýzabezpečiťprieskumnárokuvintenciáchmožnejabsolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť

predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených
námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu
neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ,
je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a
účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky

vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Aj
z vyššie uvedených dôvodov považoval za potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

10. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil s poukázaním na § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods.
1 a 2 CSP. Žalobca bol vo veci neúspešný a žalovaný ako úspešný účastník trovy konania si trovy
konania neuplatnil. Osobitnému subjektu priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko vystupoval na
strane úspešného žalovaného a uplatnil si trovy právneho zastúpenia. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/,
písm. b/ a písm. h/ CSP. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie listinami, pričom účastníci takéto dokazovanie nenavrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz

o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovaného neboli vznesené
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli tak splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov
než navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanej veci
súd mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Predpokladomprevydanierozsudkubolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Žalovanýmoholvzniesť
námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia.
Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovaného. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal
dokazovanie, preukazujúce charakter žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany

žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval a svojím konaním ju prakticky
uznal. Súd teda dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj
nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka
je pritom platná, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné

podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Namietal, že súd sa aplikáciou zákona
č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny
vzťah. Predovšetkým ignoroval ustanovenie § 17 citovaného zákona, v zmysle ktorého žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť žalovaný, tým menej tak

môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok
preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu.
Nesúhlasil s nepriznaním zmenkového úroku v plnej výške, pričom je zrejmé, že v rozpore s dobrými
mravmi nemôže byť každý úrok, ale iba neprimerane vysoký. Argumentoval citovanými rozhodnutiamisúdov. Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby

na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko
zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v

prostredíspotrebiteľskýchúverov,keďžeprávnaúpravaexplicitnepripúšťalapoužívanieblankozmeniek.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril prostredníctvom osobitného subjektu. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za vecne správne a samotné odvolanie preto za nedôvodné.

13. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016,
ďalej len „CSP“) procesne prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže na
jeho nariadenie neboli dôvody uvedené v ust. § 385 ods. 1 CSP a verejne vyhlásil rozsudok dňa 22.
februára 2018, preskúmal rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a z pohľadu

uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

14. Rozsudok je vo výroku o zamietnutí žaloby, ak aj vo výroku o trovách konania vecne správny, preto
ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. Žalobca namieta existenciu odvolacích dôvodov § 365 ods. 1 písm. d/, písm. b/ a písm. h/ CSP t.j.
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd dospel k záveru,
že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na

zistenýskutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebola
zistená iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

17. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o

zamietnutí žaloby okrem iného na zistení, že zmenka bola vyplnená v zjavnom rozpore s ustanovením §
4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z. z., pretože právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský
úvervovýške300,00eurazmenkovásumauvedenánazmenkebola399,00eur,čojeviacakozákonom
dovolené prípustné navýšenie o 30%. Preto žalobca takúto zmenku nesmel prijať a ak ju prijal, konal v
rozpore so zákonom. S týmto záverom odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí a v tejto časti sa stotožňuje

s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich vecnú správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Ďalej súd prvej
inštancie správne skúmal zmenku až po úroveň dohody o vyplnení zmenky. Na zdôraznenie správnosti
tohto záveru odvolací súd uvádza nasledovné:

18. Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu

vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy
nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná,
ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

19. V sporovom konaní v zásade platí, že strany sporu sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, súd však pri aplikácii uvedeného ustanovenia nebol obmedzený pri vykonávaní dôkazov
iba na dôkazy navrhnuté stranami sporu, ale mohol sám vykonať aj ďalšie dôkazy a ak to bolo pre
rozhodnutie vo veci nevyhnutné tieto si aj sám zabezpečiť. V prejednávanej veci bol takýto postupnevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, a to aj s ohľadom na bod I.1 Stanoviska č. 93/2015, podľa ktorého
bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
so zreteľom na možnú absolútnu neplatnosť úkonu, v ktorom má zabezpečovať nároky zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Jeho postup tak bol v súlade s § 185 CSP, keď si zabezpečil listinné dôkazy, z
ktorých mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v ktorom má uplatňovaný nárok základ (úverovej zmluvy),
ale aj platnosť dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako jediného
dôkazu predloženého žalobcom na preukázanie jeho nároku.

20. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nerešpektoval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. v
tom zmysle, že hoci žalovaný nemohol vzniesť kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd
sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Prijatie výkladu
smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky
a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ

zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinností na
spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. V prípade
záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah
spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť
zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o

porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska č. 93/2015).

21. Napriek skutočnosti, že žalovaný v konaní výslovne nenamietal neplatnosť zmenky, súd správne
skúmal jej platnosť, vychádzajúc z názoru, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým)
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochrana práv spotrebiteľa. Rovnaký názor opakovane prezentoval vo svojich rozhodnutiach Najvyšší
súd Slovenskej republiky (napr. uznesenia sp. zn. 6MCdo/9/2012, 6Cdo/1/2012, 5Cdo/61/2012).
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života odporuje
požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec sa
vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o

spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže
dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,

ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

22. Ustanovenie § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neurčuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale
kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované

ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá
aj z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa výkladu
smernice 93/13/EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v
spotrebiteľskýchzmluváchexoffo,neskôrvyslovil,žeichmusískúmaťexoffoažeodporujeeurópskemu
právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch

musínárodnýsúdvykladaťnárodnéprávokonformnesprávomEÚ.AnisamotnéNariadenieneobsahuje
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie
je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného „vydá
rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby ex offo
skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky.

23. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č.
191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. Podľa novelizovaného znenia ust. § 17
ods. 2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej

povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods. 1 ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenkymoholuplatniť,akjehozaviazanosťzozmenkyvzniklavsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou.V
prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek je podľa novej právnej úpravy povinnosťou súdu ex offo prihliadať
na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa ich sám nedovoláva. Tátopovinnosť je súdu určená zákonom, pričom citované ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo
upravuje procesnú činnosť súdu a vzhľadom na chýbajúce prechodné ustanovenia k úprave účinnej od
23.12.2015 je potrebné vychádzať z toho, že sa vzťahuje aj na konania začaté na súde pred účinnosťou

zák. 438/2015 Z.z. Procesná norma pôsobí na všetky prebiehajúce spory odo dňa nadobudnutia svojej
účinnosti, pokiaľ zákon neurčuje osobitný (intertemporálny) režim.

24. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú nedôvodné a preto potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. §

387 ods. 1 CSP, v spojení s výrokom o trovách konania.

25. O nároku trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP, 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania
mu nevznikli s tým, že neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rovnako
odvolací súd nepriznal osobitnému subjektu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ním

podané vyjadrenie k odvolaniu žalobcu z hľadiska jeho strohého, všeobecného a formálneho znenia
nemalo vplyv na rozhodnutie súdu s odkazom aj na ust. § 251 CSP.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).