Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201489
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513201489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO:

26429705, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, proti žalovanému U. M., nar.
XX.X.XXXX, D. XXX, okr. F. Z., o zaplatenie 607,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti zmenkového úroku prevyšujúcej 0,06 % denne:
- zo sumy 1.107,13 eur od 17.5.2010 do 17.10.2010,
- zo sumy 957,13 eur od 8.10.2010 do 4.11.2010,
- zo sumy 807,13 eur od 5.11.2010 do 21.7.2011,
- zo sumy 707,13 eur od 22.7.2011 do 5.9.2011 a

- zo sumy 607,13 eur od 6.9.2011 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007,
ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu(tiežibaďalej„Nariadenie“),
doručeným súdu dňa 28.3.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 607,13 eur,

úroku vo výške 0,25 % denne: zo sumy 1.107,13 eur od 17.5.2010 do 7.10.2010, zo sumy 957,13 eur
od 8.10.2010 do 4.11.2010, zo sumy 807,13 eur od 5.11.2010 do 21.7.2011, zo sumy 707,13 eur od
22.7.2011 do 5.9.2011 a zo sumy 607,13 eur od 6.9.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku: zo sumy
1.107,13 eur od 12.8.2010 do 7.10.2010, zo sumy 957,13 eur od 8.10.2010 do 4.11.2010, zo sumy
807,13 eur od 5.11.2010 do 21.7.2011, zo sumy 707,13 eur od 22.7.2011 do 5.9.2011 a zo sumy 607,13
eur od 6.9.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 3,69 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobca uplatnené nároky odôvodnil tým, že je indosatárom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný 23.11.2009 na zmenkovú sumu 1.107,13 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku 0,25 % denne od 17.5.2010; uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a ako miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa - t.j. spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09
Bratislava (ďalej tiež aj ako „indosant“). Ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom
žalovaný doposiaľ na zmenkovú sumu zaplatil 500,00 eur a na úroky 0,00 eur, pričom keďže zmenková

listina je opatrená doložkou bez protestu, indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky žalobca označil a predložil originál
zmenky, plnomocenstvo udelené jeho vtedajšiemu právnemu zástupcovi v tomto konaní, kópiu výpisužalobcu z príslušného registra, v ktorom je zapísaný a kópiu osvedčenia jeho vtedajšieho právneho
zástupcu pre daň z pridanej hodnoty.

3. Podaním doručeným súdu 22.12.2015 vzal žalobca podaný návrh späť v časti zmenkového úroku vo
výške 0,19 % denne a uplatňoval iba zmenkové úroky vo výške 0,06 % denne.

4. Žalovaný na doručené tlačivo na odpoveď (tlačivo C) nijako neodpovedal; vyjadril sa k veci samej
na nariadenom pojednávaní, kde uviedol, že zmenku vystavil, pričom potreboval peniaze na súkromné

účely, uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmluvu o pôžičke, ktorú vypĺňal pracovník
uvedenej spoločnosti, ktorý sa ho pýtal či má živnosť, že je to potrebné na zabezpečenie pôžičky,
nič viac k tomu žalovanému neuviedol. Ďalej uviedol, že pracovník spoločnosti mu nevysvetlil čo je
zmenka, na aké účely sa používa a ako je možné uplatňovať zo zmenky právo na zaplatenie sumy,
resp. ako, za akých podmienok bude do zmenky konkrétna suma uvedená. Žalovaný nevedel pred
súdom vysvetliť čo znamená zmenka; na otázku, či mu niekto zo spoločnosti POHOTOVOSŤ alebo

zo spoločnosti CD Consulting, s.r.o. uvedenú zmenku predložil na platenie, teda s tým, že žiadal o jej
zaplatenie, uviedol, že nie. Ohľadne účelu, na aký potreboval pôžičku, žalovaný uviedol, že presne si už
nespomína, ale potreboval peniaze, nepoužil ich však ani na podnikanie ani na nijakú obchodnú činnosť,
ani na nejaké zamestnanie, v tom čase mal trochu ťažkosti s prácou a potreboval tie peniaze na poplatky
za domácnosť, ako aj pre deti a podobne.

5. Súd vo veci nariadil ústne pojednávanie, a to postupom podľa článku 5 ods. 1a. Nariadenia (v znení
nariadenia č. 2015/2421 zo 16.12.2015), pretože to považoval za potrebné, nakoľko zo skutočností
zistených v rámci činnosti súdu v tejto, ale i obdobných veciach, je zrejmé, že nemožno vydať rozsudok
na základe písomných dôkazov predložených žalobcom. Pojednávanie bolo v zmysle § 180 CSP

vykonané napriek neprítomnosti žalobcu.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného; podľa § 204 CSP čítaním: návrhu na uplatnenie
pohľadávky z č.l. 1-3 spisu, zmenky z č.l. 7 spisu, výpisu žalovaného zo živnostenského registra z č.l.
12 spisu, podania žalobcu z č.l. 15 spisu doručeného súdu 28.5.2013, oznámenia o vstupe vedľajšieho

účastníka do konania z č.l. 17 spisu, rozsudku tunajšieho súdu č. k. 1C/76/2013-24 z č.l. 24-27 spisu,
námietky neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z č.l. 28 spisu, odvolania voči rozsudku z č.l. 29-24
spisu, oznámenia vedľajšieho účastníka o vystúpení z konania z č.l. 56 spisu, uznesenia Krajského
súdu v Prešove 18Co/64/2014-63 z č.l. 63-64 spisu, odpovede na oznámenie o vystúpení vedľajšieho
účastníka z konania z č.l. 70 spisu, výpisu žalobcu z obchodného registra vedeného Mestským súdom

v Prahe z č.l. 76 spisu, podania žalobcu doručeného súdu 22.12.2015 z č.l. 88 spisu, oznámenia z č.l.
92 spisu a výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe z č.l. 94 spisu; čítaním
podľa § 204 CSP z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3Er/57/2011: žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie z č.l. 1 spisu, zápisnice z č.l. 2-4 uvedeného spisu, zmluvy o úvere vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru z č.l. 6 uvedeného spisu, zmenky z č.l. 7 uvedeného spisu,

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10182/10 z č.l. 8-9 uvedeného spisu, uznesenia
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 3Er/57/2011-14 z č.l. 14-16 uvedeného spisu, uznesenia KS
v Prešove 16CoE/61/2011 z č.l. 27-28 uvedeného spisu, vyjadrenia povinného z č.l. 29 uvedeného
spisu, uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Er/57/2011-52 z č.l. 52-54 uvedeného spisu,
uznesenia KS v Prešove 5CoE/208/2012 z č.l. 69-70 uvedeného spisu, uznesenia OS Stará Ľubovňa

3Er/57/2011-73 uvedeného spisu.

7. Žalovaný ako dlžník a vyššie menovaná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ uzavreli dňa
23.11.2009 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, podľa ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
500,- eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť zvýšený o „príslušný poplatok“ vo výške 391,- eur v 9 splátkach

po 99,- eur mesačne počnúc 2.1.2010. Poplatok bol v bode 12. - druhej vete všeobecných podmienok
poskytnutia úveru (ďalej iba „VPPÚ“) špecifikovaný tak, že tretina predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné
dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým
spojenou. V zmluve bol žalovaný ako dlžník identifikovaný menom, priezviskom, , okrem rodného čísla
i identifikačným číslom 40718573 a adresou zodpovedajúcou miestu jeho podnikania v tom čase. V

bode 14. VPPÚ je uvedená dohoda o vyplnení zmenky, ktorú vystavil žalovaný podľa nej bez uvedenia
zmenkovej sumy a dátumu jej úročenia, tie bol oprávnený vyplniť na zmenke veriteľ ako remitent.
Zmenku vystavil žalovaný 23.11.2009 - išlo o vopred naformulované znenie (vrátane formulácie vo
vzťahu k plateniu „zmenkový úrok 0,25 % denne“), kde iba údaje vystaviteľa, miesto vystavenia zmenkya deň jej vystavenia boli dopísané ručne; takto vystavená bola v deň uzavretia zmluvy o úvere, pričom
následne v nej boli vyplnené údaj o zmenkovej sume, a to vo výške 1.107,13 eur a čas úročenia
zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17. mája 2010 - a to odlišným tlačeným písmom ako zvyšok

vzorového tlačiva. V hornej časti zmenky je uvedené „číslo zmluvy: XXXXXXXXX“, teda číslo uzavretej
zmluvy o úvere. Zmenka je opatrená doložkou „bez protestu“, čo v zmysle § 77 ods. 1 v spojení s
§ 46 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zbavovalo v danom prípade spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.
ako prvého zmenkového veriteľa a osobu, ktorá zmenku indosovala (je teda indosant), povinnosti na
zachovanie postihových práv dať urobiť protest, ako aj doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov

od vystavenia“.

8. Zmenka bola predložená ešte spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. s návrhom na začatie
rozhodcovského konania zo dňa 27.8.2010 Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s.. V rozhodcovskom konaní bol vydaný rozsudok sp. zn. SR 10182/10 zo
dňa 12.11.2010, ktorým zaviazal rozhodcovský súd žalovaného zaplatiť spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. sumu 1.107,13 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne z uvedenej sumy od 17.5.2010 do
zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 1.107,13 eur od 12.8.2010 do zaplatenia a k náhrade
trov rozhodcovského konania, pričom v rozsudku okrem iného poukázal na to, že ide o zabezpečovaciu
zmenku kde hlavným záväzkom je zmluva o úvere. Následne spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. do
zápisnice súdneho exekútora spísala 31.1.2011 návrh na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom

bol vyššie uvedený rozsudok rozhodcovského súdu; súdny exekútor dňa 24.2.2011 predložil uvedený
návrh (s pripojeným exekučným titulom, zmenkou, zmluvou o úvere vrátane VPPÚ) tunajšiemu súdu
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní najprv uznesením
č.k. 3Er/57/2011 - 14 zo dňa 14.6.2011 právoplatným v spojení s uznesením KS v Prešove sp. zn.
16CoE 61/2011 zo dňa 22.8.2011 zastavené exekučné konanie v časti celého zmenkového úroku

požadovaného v exekučnom konaní, a to konštatujúc jeho rozpor s dobrými mravmi, resp. so zásadami
poctivého obchodného styku. Už podaním v exekučnom konaní, doručeným súdu 27.7.2011 žalovaný
poukazoval na to, že síce si vzal úver 500,- eur, ako SZČO, ale neboli určené na podnikateľskú činnosť,
ale na uživenie jeho detí, nakoľko bol bez financií. Následne uznesením č.k. 3Er/57/2011 - 52 zo dňa
10.10.2012, právoplatným 3.5.2013 v spojení s uznesením KS v Prešove sp. zn. 5CoE/208/2012 zo

dňa 28.2.2013, tunajší súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie poukazujúc na vymáhanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy a s tým súvisiace neplatné
uzavretie rozhodcovskej doložky. Potvrdzujúce uznesenie KS v Prešove bolo doručené pôvodnému
veriteľovi - POHOTOVOSŤ, s.r.o. k rukám jeho právneho zástupcu 15.4.2013. Následne uznesením č.k.
3Er/57/2011 - 73 zo dňa 16.5.2013 právoplatným 6.6.2013 došlo k zastaveniu exekučného konania.

9. Návrh na uplatnenie pohľadávky, ktorý je predmetom tohto konania, bol súdu podaný žalobcom
28.3.2013, teda ešte v čase, keď na základe rozhodcovského rozsudku uvedeného vyššie, vydaného
na podklade tu predloženej zmenky, prebiehalo exekučné konanie na tunajšom súde, kde oprávneným
bola POHOTOVOSŤ, s.r.o..

10. Podľa čl. 19. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

12. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu podaním žalobcu doručeným súdu dňa 22.12.2015, súd
zastavil konanie v častiach požadovaných zmenkových úrokov ako je uvedené vo výroku pod bodom I.

tohto rozsudku, prevyšujúcich 0,06 % denne z jednotlivých súm. Predbežné prejednanie sporu v tomto
prípade nebolo vykonané, k uvedenému späťvzatiu došlo skôr ako začalo pojednávanie, teda nebol
vyžadovaný súhlas žalovaného s príslušným zastavením konania v dotknutej časti. V prevyšujúcej časti
súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, a to z nižšie uvedených dôvodov.

13. Podľa § 265 Obchodného zákonníka (ďalej „OBZ“), výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.14. Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky),
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy
o úvere a vystavenia zmenky), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu
príslušníkov svojej domácnosti.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere a vystavenia zmenky), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 52 ods.1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 odsek 5 OZ (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia zmenky), neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia
zmenky), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia
zmenky), veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

23. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení v čase uzavretia zmluvy o úvere a vystavenia

zmenky), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30

% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.24. Súd poukazuje tiež na ustanovenia Čl. I zákona č. 191/1950 Zb. - zákon zmenkový a šekový (ďalej
tiež iba „ZZŠ“); v znení platnom a účinnom v čase vystavenia zmenky a podania návrhu.

25. Podľa § 2 ods. 1 ZZŠ; o zmenke, v ktorej nie je údaj zročnosti, platí, že je zročná na videnie.

26. Podľa § 3 ods. 1 ZZŠ, zmenka môže znieť na vlastný rad vystaviteľa.

27. Podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3 ZZŠ, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní

môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.
Úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok
sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

28. Podľa § 10 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol

zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

29.Podľa§11ods.1ZZŠ,každúzmenku,ikeďnebolavystavenánarad,možnopreviesťindosamentom
(rubopisom).

30. Podľa § 14 ods. 1 ZZŠ, indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

31. Podľa § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

32. Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 ZZŠ, indosament po sročnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament
pred sročnosťou. Ale ak bola zmenka indosovaná až po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí lehoty
na protest, má indosament len účinky obyčajného postúpenia. Dokiaľ sa nepreukáže opak, predpokladá
sa, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty na protest.

33. Podľa § 23 ods. 1 ZZŠ , zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do
jedného roku od dáta vystavenia.

34. Podľa § 33 ods. 1 ZZŠ , zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas

po dáte vystavenia, na určitý deň.

35. Podľa § 38 ods. 1 ZZŠ, zmenku sročnú v určitý deň alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo
po videní musí majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden deň z nasledujúcich dvoch
pracovných dní.

36.Podľa§44ods.3ZZŠ,protestpreneplateniemusíbyťurobený,akideozmenkusročnúurčitéhodňa
alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý zo dvoch pracovných dní, nasledujúcich
po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách,
aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie.

37. Podľa § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka
prijatáalebozaplatená,súrokami,akbolidojednané;2.šesťpercentovéúrokyododňasročnosti;3.trovy
protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej
sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

38. Podľa § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54),platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní

odkladu (§§ 72 až 74).

39. Podľa § 78 ZZŠ, vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Vlastná zmenka, sročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotáchuvedených v § 23. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke.
Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25), od dáta ktorého začína
bežať lehota po videní.

40. Súd z vlastnej činnosti v obdobných veciach, týkajúcich sa nárokov uplatňovaných zo zmluvných
vzťahov kde veriteľom bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., i s ohľadom na rozhodovaciu
činnosť iných súdov týkajúcu sa obdobných vecí, musí konštatovať, že pôvodný veriteľ, spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., v početných prípadoch urobila predmetom súdnych konaní plnenia z

neprijateľných, resp. neplatných, zmluvných podmienok v spotrebiteľských právnych vzťahoch, ako aj
z podmienok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v právnych vzťahoch s fyzickými
osobami podnikajúcimi na základe živnostenského alebo iného oprávnenia, kde zistené skutočnosti o
podnikaní fyzických osôb, prípadne o ich zamestnaní, boli v zásade pravidelne dôvodom na zakrývanie
skutočnéhoúčeluapovahyzmluvnéhovzťahu,osobitneúverov,identifikáciatakýchtoosôbvpríslušných
zmluvách o úvere sa obmedzuje na ich meno, priezvisko, pridelené IČO a miesto podnikania s tým, že

v zmluve je vopred naformulované, že úver sa poskytuje na účely povolania (ako aj v tomto prípade)
či podnikania, resp. v novších zmluvných formulároch uvedenej spoločnosti z tam uvedených účelov
poskytnutia úveru mandatári menovanej spoločnosti v zásade vždy vyznačili ako účel poskytnutia
finančných prostriedkov podnikanie, zamestnanie, resp. povolanie. V tomto smere súd poukazuje len
stručne napr. na zistenia a závery vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 1C/17/2016, ale v kontexte tohto

konkrétneho prípadu napr. i na zistenia vo veci 1C/83/2013, kde obdobným postupom, s poukazom na
zmenku, žalobca uplatňuje nároky tak, ako v tomto konaní, pričom na pojednávaní v uvedenej veci tam
žalovaná výslovne uviedla, že úver žiadala preto, lebo ho potrebovala na iné účely, nie na podnikanie
či povolanie, ale na účely súkromné, potvrdila, že zmluvu vypĺňal pracovník veriteľa (teda mandatár) a i
v uvedenom prípade bol účel poskytnutia prostriedkov v zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola ňou

vystavená zmenka, uvedený „povolanie“.

41. Čo sa týka tejto konkrétnej veci, tak žalovaný na pojednávaní, tak ako už pôvodne v exekučnom
konaní poukazoval na to, že úver nebol z jeho strany čerpaný na účely podnikania ale pre potreby jeho
detí, čo žalobca v tomto konaní nijako nespochybnil. Zároveň je zarážajúce v akom smere vôbec, aký

reálny hospodársky prínos pre podnikanie žalovaného (podľa zverejneného výpisu zo živnostenského
registravtomčasepripredmetochpodnikaniamaloobchodvrozsahuvoľnejživnosti,pomocnéstavebné
práce, armovačské práce) by mala suma úveru 500,- eur, ktorá bola zmluvne poskytnutá.

42. Vyššie uvedené vedie súd k dôvodnému záveru o tom, že v danom prípade išlo v skutočnosti o

poskytnutie úveru spotrebiteľského, ako to aj na pojednávaní, rovnako ako už v exekučnom konaní,
uvádzal vo výpovedi žalovaný, a to podľa vtedy účinného zákona č. 258/2001 Z.z., pričom zmenka
tu predložená nespĺňa náležitosti na tento prípad vzťahujúceho sa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona
č. 258/2001 Z.z., pretože bola pôvodným veriteľom vyplnená v rozpore s uvedeným zákonným
ustanovením a navyše žalobca by touto zmenkou podľa uvedeného ustanovenia ani nemal disponovať.

Nemožno tiež opomenúť vyjadrenie žalovaného, podľa ktorého sa ho mandatár veriteľa pýtal či má
živnosť,žejetopotrebnéprezabezpečenieúveru.Uvedenésvedčíojednoznačnomobchádzanízákona
zo strany poskytovateľa úveru a súčasne prvého majiteľa zmenky.

43. Zmenka bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009,

ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 500,- eur, ktorý mal do 9 mesiacov
vrátiť zvýšený o 391,- eur - teda mal za 9 mesiacov vrátiť o 78,2 % viac než mu bolo vo forme
úveru poskytnuté - tento poplatok je jednoznačne v zrejmom rozpore s dobrými mravmi (i so zásadami
poctivého obchodného styku) vzhľadom na výšku poskytnutého úveru a lehotu jeho splatnosti (pri
ročnom vyjadrení takýmto postupom by to malo byť /391 delené 9; to všetko násobené 12-mi - 521,33

eur a to je 104,27 % navýšenie úveru v súvislosti s jeho vrátením). Súčasťou zmluvy o úvere sú
VPPÚ, kde v zmysle bodu 04. ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je
povinný omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,- eur
za každý jeden prípad omeškania - táto zmluvná pokuta predstavuje 15,15 % výšky splátky. V zmysle
bodu 06. VPPÚ dlžník je v prípade porušenia svojich zmluvných povinností povinný uhradiť veriteľovi

zmluvnú pokutu 312,- eur to predstavuje 62,4 % z objemu poskytnutého úveru. Zmluvná pokuta v bode
06. VPPÚ je úplne netransparentná; postačí akékoľvek drobné porušenie menej závažnej povinnosti
a dlh sa absolútne neprimerane navýši. Celkom zjavne ide o netransparentnú neprijateľnú sankciu
(navyše nad rámec prípadných úrokov z omeškania). Osobitne treba poukázať na to, že dojednania ozmluvných pokutách postrádajú riadnu písomnú formu (§ 544 ods. 2 OZ, § 40 ods. 3 OZ - sú uvedené
vo vopred naformulovaných, jednostranne veriteľom naformulovaných VPPÚ, ktorých obsah žalovaný
nemal v tomto smere preukázateľne ako ovplyvniť). Poplatok za úver dojednaný v zmluve je ďalšou

netransparentnou klauzulou. Nič na tom nemení fakt, že ide o hlavný predmet plnenia, keďže jednak je
neprimeranevysokýajednakjenetransparentný(neuzavretýokruhadministrácie;viďobdobneC-134/13
Volksbank). Na dosiahnutie týchto plnení dojednal pôvodný veriteľ neplatne rozhodcovský proces, ako
aj zmenku, ktorú vyplnil čo do istiny úverovej zmluvy s podstatným navýšením oproti dlhu (úver 500,-
eur, na zmenke vyplnená suma 1.107,13 eur). Teda aj vo vzťahu k samotnej istine konanie pôvodného

veriteľa je treba považovať za nečestné a sledujúce získanie neoprávneného obohatenia na úkor dlžníka
už od samého začiatku právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla, osobitne s ohľadom na vo vopred
predtlačenom znení zmenky uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne).

44. Konanie pôvodného veriteľa odporuje fundamentálnym hodnotovým pravidlám, vyžadovaným
väčšinou spoločnosti a v demokratickej spoločnosti nemôže požívať ochranu (§ 3 OZ, porov. BECK).

Následky tohto konania platia i pre žalobcu, na ktorého boli práva zo zmenky postúpené. Žalobca
pri zrejmom množstve indosácií zmeniek si musel byť vedomý, že ide v skutočnosti o zmenkových
dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. OZ) a ktorých postavenie
nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky zákonník (§ 54 ods.1
OZ). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na úverové zmluvy, ďalej treba prihliadnuť

na osobné prepojenie cez pôvodne i tu vystupujúceho právneho zástupcu (Fridrich Paľko s.r.o.), kde
žalobcovi postačovalo vynaložiť minimálne úsilie, aby zistil spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej
zabezpečenie zmenkou. Z uvedeného vyplýva vedomé konanie žalobcu na škodu žalovaného. Preto
ani striktné zmenkové právo (§ 17 ZZŠ) nepredstavuje prekážku skúmania kauzy predchádzajúcej
vystaveniu zmenky a tým aj vznikol dôvod na opatrenie súdu smerujúce k zbaveniu účinkov nečestných

zmluvných klauzúl, resp. k neposkytnutiu ochrany výkonu práva odporujúceho zásadám poctivého
obchodného styku.

45. Žalobca v tejto veci odmietal posúdenie zmenky podľa kauzy právneho vzťahu, z ktorého
zabezpečenie zmenkou vzniklo, odmietal súvislosť s úverovou zmluvou. Ak by za takýchto okolností

súd priznal plnenie zo zmluvy, prípadne náhradu z bezdôvodného obohatenia, konal by o nenavrhnutom
predmete konania, teda neprípustne nad návrh.

46. Aj keď žalovaný nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu, prípadne uplatneniu práv zo
zmenky,jesúdoprávnenýapovinnýskúmaťplatnosťzmenkyadohodyojejvyplnení,aktívnulegitimáciu

majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky, a
tiež nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorých
vznikolzáväzok,ktorýzmenkazabezpečuje,aktoroubolovydaniezmenkypredvídané.Osobitnevtomto
prípade žalovaný výslovne poukazoval na spotrebiteľský účel úveru. V prípade zistených nedostatkov
je súd povinný konštatovať rozpor práv uplatnených zo zmenky so zákonom. V tejto súvislosti súd

poukazuje na závery NS SR v stanovisku č. 93/2015 zo dňa 20.10.2015, v zmysle ktorého ak by pri
vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy
a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo
by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity,
Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom

možnom domáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj
z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám
pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege.

47. Ustanovenie § 17 ZZŠ neustanovuje výslovne kto a aké námietky uplatňovať môže, ale kedy

ich uplatňovať nemožno. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva len
a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96.). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo, a to i pri pasivite
žalovaného. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie
pripúšťa i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by

zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl.
7 ods. 3 Nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nehovorí,
že žalobe musí vyhovieť. (Viď obdobne rozsudky KS v Prešove sp. zn. 21Co/65/2014 zo dňa 8.12.2016,
20Co/65/2014 zo dňa 29.9.2015, 6Co/65/2014 zo dňa 31.8.2017, 21Co/273/2014 zo dňa 5.2.2015.)48. To je dôležité z hľadiska práva EÚ. Súdny dvor EÚ totiž vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
smernice 93/13/EHS (počnúc C-240-244/98, Oceano Grupo Editorial, C-243/08, Pannon GSM) vyslovil,

že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo,
neskôr (C-137/08, VB Pénzügyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a (C-618/10, Banco
Espanol de Credito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich
môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné procesné i hmotné
právo konformne s právom EÚ.

49. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy, pokiaľ nie je spojený
s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007). Kauzálny vzťah sa
potom premieta i do charakteru zmenky.

50.Súd,sohľadomnavyššieuvedené,vtejtoveciskúmalnajmäčiišlovdanomprípadeospotrebiteľský

úver a či teda, vzhľadom na skutočnosti preukázané listinami v spise tunajšieho súdu 3Er/57/2011, podľa
ktorých zmenka tu predložená bola vystavená v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere z 23.11.2009 č.
705900001, a na zabezpečenie nárokov z nej vyplývajúcich, ide v danom prípade o tzv. „spotrebiteľskú
zmenku“.

51. Žalobca v tomto konaní zdôraznil (podanie doručené súdu 28.5.2013), že uplatňuje majetkové práva
zo zmenky, nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo
predložiť, že nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne zhodnotiť typ
zmenky a titul jej vzniku. Je však zaujímavé, že v plnomocenstve udelenom právnemu zástupcovi,

ktorý žalobcu v tejto veci pôvodne zastupoval, žalobca uvádza presný dátum narodenia žalovaného
(v zmenke, ktorou jedinou údajne žalobca disponuje, totiž dátum narodenia žalovaného, ani jeho
rodné číslo z ktorého by ho mohol vyvodiť, uvedený nie je). Z pohľadu súdu to spochybňuje vyššie
uvedenétvrdeniažalobcu.Žalobcatedauvádza,ženemávedomosťopotenciálneexistujúcichvzťahoch
žalovaného a pôvodného majiteľa zmenky.

52. Žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne určitý a platný. Samotný indosament
oprávňuje (§ 14 ods. 1 ZZŠ) indosatára na vymáhanie práv zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému
dlžníkovi. Základom (dôvodom) každého indosamentu je však určitá dohoda medzi indosantom a
indosatárom o tom, že indosant prevedie zmenku na indosatára (Kovařík, Z.: Zákon směnečný a

šekový. Komentář. C.H. BECK 2014, s. 84), keďže ani indosamentom nemožno indosatárovi zmenku
„nanútiť“, ale tento ju musí akceptovať. Preto § 17 ZZŠ odkazuje na okolnosti „nadobúdania zmenky“ na
strane indosatára. Indosatárovi teda možno robiť námietky , ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, teda v podstate, ktorý pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne (uznesenie
NS SR 3Obo/3/2007). „Vedomé“ konanie odkazuje na rozhraničenie úmyslu a vedomej a nevedomej

nedbanlivosti, pričom v spojení s citovaným názorom NS SR by sa zrejme mali brať na zreteľ aj kritériá
uplatňované judikatúrou k dobromyseľnosti v občianskom práve.

53. Žalobca, ako je súdu známe z jeho činnosti v obdobných veciach, nadobudol od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. množstvo obdobných zmeniek, ktoré následne uplatnil v konaniach na

všeobecných súdoch. Dobromyseľnosť nadobúdateľa treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti,
či v čase nadobúdania zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda,
resp. že zmenka kryje určitý kauzálny vzťah. Ak vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať
na to, že takýto vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky.
Dobromyseľnosť indosatára - žalobcu - je však v tomto prípade vylúčená z dôvodu, že zmenka v

hornom rohu obsahuje nielen číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy, ale doslova formuláciu
„číslo zmluvy: XXXXXXXXX.“ . Pri nadobúdaní takého veľkého a masového množstva zmeniek, ktoré
sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) musel
poskytnúť určité údaje o platení (keďže i žalobca uplatňoval jednotlivé časti z pôvodnej zmenkovej sumy
a zmenkové úroky za obdobia podľa dovtedajších platieb žalovaného), možno vychádzať z toho, že

indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho
zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal žalobca na škodu
dlžníka - žalovaného. Tvrdenú dobromyseľnosť spochybňuje i prepojenie medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a CD Consulting, s.r.o.. Oboch ich zastupovala v rôznych veciach v rozhodnom čase tá istá advokátskakancelária (Fridrich Paľko, s.r.o.), JUDr. Daniel Paľko bol až do roku 2012 konateľom CD Consulting,
s.r.o.. Osobitne v tomto smere tu treba zdôrazniť, že návrh na uplatnenie pohľadávky podal žalobca
v čase, kedy ešte na tunajšom súde prebiehalo exekučné konanie 3Er/57/2011, pričom uznesenie

KS v Prešove 5CoE/208/2012 z 28.2.2013, ktorým potvrdil uznesenie tunajšieho súdu 3Er/57/2011
- 52 z 10.10.2012 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nebolo ešte doručené ani tunajšiemu súdu, nieto ešte v exekučnom konaní oprávnenému -
pôvodnému majiteľovi zmenky, ktorým bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.; opätovne súd poukazuje,
že „exekučný titul“ - rozhodcovský rozsudok predložený v exekučnom konaní bol vydaný na podklade

i tu predloženej zmenky.

54. Zo zverejnených rozhodnutí súdov v obdobných veciach je zrejmé, že konania iniciované na
podklade zmeniek vystavených pôvodne na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sa stali akýmsi
spôsobom na sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje získanie plnení od dlžníkov čisto
s ohľadom na formálnosť inštitútu zmenky ako takého. Súd však musí mať na zreteli základný účel

konania, a to poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavné články o
súdnej ochrane (čl. 46 a nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
spolu s úpravou CSP (a predtým Občianskeho súdneho poriadku) predstavujú všeobecné požiadavky
spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Ústavný súd ČR keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí

smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen
súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel
a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR
sp.zn. II.ÚS 222/07). Súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady

C-240 až C-244/98). Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť.
Smernica indikatívnym spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu
posudzovanej klauzuly, posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými
zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolnosti prípadu; čl.4 ods.1 smernice). Súd musí ex offo reagovať
na prípadné nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 smernice.

55. Ak má byť dôvodom nevykonania ex offo súdnej kontroly podľa žalobcu princíp vyššej právnej sily
a prednostná záväznosť nariadenia, tak treba uviesť, že práve z dôvodu princípu vyššej právnej
sily má prednosť princíp verejného poriadku. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred
nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla

verejného poriadku teda vždy za každých okolností (napr. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,
51).

56. Preto ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo celkom iste o konštrukciu s cieľom

obísť princípy unijného práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov
únie. Zmenka je osobitne náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať
sa ex offo neprijateľnosťou zmluvných podmienok podľa zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. V ústavnej
rovine bolo prizvukované, že prepätý formalizmus sa rovná sofistikovanému odňatiu spravodlivosti
(porovnajnálezÚstavníhosouduČRsp.zn.II.ÚS222/07). Jedôležitépoznamenaťito,žeideozákladné

konanie pred súdom (nachádza sa právo). Tým sú dané predpoklady na to, aby sa veriteľovi nepriznalo
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z takého výkonu práva, ktorý nemôže požívať
súdnu ochranu.

57. Žalobca je po spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nástupcom práv zo zmenky. Na žalobcu dopadajú

všetkydôsledkynečestnéhokonaniavrátanetoho,žemusípočítaťsodmietnutímsúdnejochrany.Súdna
ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na
dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri návrhoch, v ktorých osoba musela pri
elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti. Konanie v rozpore s čestnou obchodnou
praxou je teda nielen konaním proti dobrým mravom ale explicitne proti zákonu. V danej právnej

veci zrejme žalobca očakával, že bez všetkého budú uznané nároky, pritom dobre mohol vedieť, že
tieto nároky boli v skoršom období odmietnuté v exekučnom konaní pre rozpor s pravidlami verejného
poriadku.58. Smernica 2005/29 o nekalých obchodných praktikách výslovne reguluje pôsobenie aj na vzťahy po
zániku zmluvy. Podľa článku 3.1 táto smernica sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov
voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej

transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného
trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické
záujmy spotrebiteľov.

59. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje konanie veriteľa vrátane jeho nástupcu , aby vykonal
plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože sa tak koná bez odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa a spotrebiteľ môže urobiť ekonomické rozhodnutie smerujúce k vykonaniu takéhoto plnenia
(§ 7 a nasl. zákona o ochrane spotrebiteľa).

60. Nekalú obchodnú praktiku tejto povahy žalobca, kontinuálne s predchádzajúcim konaním jeho

právneho predchodcu, napĺňa. Zmenkový úrok 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne. Tento úrok má
sankčnú povahu, pretože je priamo spojený s nedodržaním povinnosti plniť aj po splatnosti pohľadávky.
Táto výška úroku bez ďalšieho opodstatňuje záver o jej neprimeranosti (viď názor Európskej komisie,
ktorá žiadala Slovenskú republiku listom z 14.9.2010 č. JUST/A3/RM/kb D (2010)11360 o vysvetlenie
a v ktorom okrem iného konštatuje cit. ,,útvary komisie si sotva vedia predstaviť, že by bol niekto

schopný považovať takúto sankciu za platnú“...). Zmenku pritom treba posudzovať v celom kontexte,
preto nemožno ani napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti požadovaných zmenkových úrokov,
ako tomu bolo v tomto prípade, dospieť k záveru, že týmto je daný postup zhojený a zmenka môže byť
podkladom na priznanie ostatných požadovaných nárokov žalobcovi - nemožno totiž akceptovať, aby
konanie v rozpore s dobrými mravmi či zásadami poctivého obchodného styku mohlo byť konvalidované,

nepochybne pod vplyvom zamietavých rozhodnutí v iných veciach, čiastočným späťvzatím žaloby,
nakoľko zmenka ako celok uvedenou vadou trpí od počiatku.

61.Akžalobcapredložilzmenku,naktorejvydaniemáprávožalovaný,súdneposkytnežalobcoviprávnu
ochranu. Výkon jeho práva ako držiteľa zmenky v takomto prípade bez právneho dôvodu zasahuje do

práva žalovaného na vydanie totožnej zmenky. Súd neposkytne ochranu ani v prípade, ak sa žalobca
domáha na súde plnenia po použití nekalej obchodnej praktiky. Za takýchto okolností podľa § 3 ods.1
OZ sa žalobcovi súdna ochrana nemá poskytnúť, pretože po práve má byť zmenka v moci druhej strany
sporu (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.).

62. Zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd v rámci občianskoprávnych vzťahov prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 ZZŠ, čo je
vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že

ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.
Navyše odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože
právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z.) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť.

63. Veriteľ a prvý majiteľ zmenky indosoval zmenku na žalobcu ešte v priebehu exekučného konania
potom, čo súd vydal uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a
to v exekučnom konaní vedenom pôvodným veriteľom na základe tej istej zmenky, na základe ktorej
uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní. Táto skutočnosť je preukázaná z príslušného exekučného

spisu, kde to jasne vyplýva z kópie danej zmenky (ešte nie je indosovaná). Pôvodný veriteľ teda po
zistení, že práva zo zmenky zrejme nebude môcť s úspechom uplatniť v exekučnom konaní, indosoval
túto zmenku na žalobcu, ktorý je právnickou osobou v Českej republike, v snahe postupovať podľa
nariadenia 861/2007, pričom nepochybne účelom bolo dosiahnuť cieľ, ktorý mu už raz bol odopretý v
exekučnom konaní. Súd je teda toho názoru, že pôvodný veriteľ i žalobca postupovali na škodu dlžníka

- žalovaného v snahe docieliť následky spojené s indosovaním zmenky, uvedené v § 17 ZZŠ, a to
vylúčiťvočimajiteľovizmenkynámietkyžalovaného,ktorébysazakladalinavlastnýchvzťahochmajiteľa
zmenky k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Súd tiež poukazuje, že prvý majiteľ previedol
rubopisom na žalobcu množstvo takýchto zmeniek (čo je súdu známe z jeho činnosti, keď iba natunajšom súde boli a sú vedené mnohé obdobné spory žalobcu proti subjektom, ktoré vystavili zmenku
rovnakému pôvodnému veriteľovi, ktorý zmenky následne indosoval na žalobcu) a je teda jasný, účelový
postup oboch, pôvodného veriteľa aj žalobcu.

64. Žalobcovi bola indosovaná už splatná zmenka, pričom sa jedná o vlastnú zmenku, sročnú na videnie;
pôvodný majiteľ zmenky uplatnil v rozhodcovskom konaní aj príslušenstvo v zmysle § 48 ZZŠ. Zmenka
bola predložená na zaplatenie 12.8.2010 (ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku),
indosovaná bola nepochybne až po uplynutí lehoty na protest (i keď bola opatrená doložkou „bez

protestu“, mohol pôvodný majiteľ uvedené využiť), čo je zrejmé z prečítaných písomností, pretože návrh
na začatie exekučného konania so zmenkou, na ktorej chýba indosament, bol podaný na tunajšom súde
dňa 24.2.2011 kedy exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej tieto
listiny pripojil. Zmenka bola predložená podľa rozhodcovského rozsudku (nepochybne vychádzajúceho
z údajov v návrhu na začatie takého konania uvedených pôvodným majiteľom zmenky) na zaplatenie
12.8.2010, teda po uplynutí zákonných lehôt na protest, preto má indosament iba účinky obyčajného

postúpenia, aj voči žalobcovi teda možno uplatniť všetky námietky, ako proti prvému majiteľovi. V tomto
prípade je teda vyvrátená domnienka ustanovená v § 20 ods. 2 ZZŠ, pretože bolo preukázané, že
indosament, ktorý je nedatovaný, bol na zmenku napísaný po uplynutí lehoty na protest. V dôsledku
vyššie uvedeného postupu možno teda proti žalobcovi namietať aj námietky, ktoré by bolo možné
namietať voči prvému majiteľovi zmenky, teda to, že zmenka nebola vyplnená podľa dohody veriteľa a

dlžníka (§ 10 ZZŠ), nakoľko uvedená dohoda o vyplnení zmenky (bod 14. VPPÚ) je neplatná vzhľadom
na jej vopred jednostranné naformulovanie pôvodným veriteľom bez možnosti žalovaného ovplyvniť jej
obsah a vzhľadom na jej rozpor s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z..

65. Inštitút zmenky je založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, ale samotná formálnosť

však nemôže byť podkladom na bezbrehý výkon práva, zo zmenkového vzťahu, v prospech jednej
zo zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú síce formálne v rovnom postavení,
ale faktická situácia v tomto prípade bola odlišná, pričom na jednej strane vystupoval profesionálny
podnikateľ pôsobiaci v oblasti poskytovania úverov a teda z toho titulu zbehlý v danej forme tvorby
a formulácie zabezpečovacieho prostriedku zmenkou, na druhej strane neinformovaný dlžník. Navyše

často dochádza k situáciám, kedy je zmenka využívaná vo vzťahu k subjektom, od ktorých nie je
možné očakávať hlbšie povedomie o zmenkovom práve, čo pre nich môže mať fatálny dôsledok v
podobe vzniku dlhovej špirály. ÚS ČR vo svojom náleze z 16.10.2012 sp. zn. Pl 16/12 konštatoval, že
súčasné napätie, spojené so zmenkami je spôsobené najmä ich zneužívaním hlavne voči subjektom, po
ktorých nie je možné požadovať špecifické znalosti a značnú rigiditu zmenkových vzťahov spravodlivo

požadovať. Vo všeobecnej rovine možno súhlasiť s názorom, zdôrazňujúcim význam autonómie vôle v
oblasti záväzkových vzťahov. Napriek tomu však ochrana autonómie vôle nemôže byť absolútna tam,
kde existuje iné základné právo jednotlivca, alebo dokonca ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný
verejný záujem, ktorý je spôsobilý autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. (ÚS ČR: IV. ÚS 457/10).

66. Napriek tomu, že žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, súd skúmal jej
platnosť, pretože princíp „právo patrí bdelým“ v spotrebiteľských veciach ustupuje princípu, ktorým je
ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd SR (uznesenie Najvyššieho
súduSRzo16.januára2013,sp.zn.6MCdo9/2012,uznesenieNajvyššiehosúduSRz21.marca2012,
sp. zn. 6 Cdo 1/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012). Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu, odporuje
požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero právnych
predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon
o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej úpravy,
spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Účelom spotrebiteľského

práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť
spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.
Úlohou súdu je preto ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú zmluvné
podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa. V rozsudku Európskeho
súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi)

samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie
odporcu ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa
jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou
súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. K obdobnému záveru o prelomení zásady zmenkyako abstraktného cenného papiera vo vzťahu ku spotrebiteľovi došlo aj rozhodnutím Nemeckého
najvyššieho súdu (BGH), 25. 2. 1965 - II. Zaitschrift für das gesamte Handelsrecht und Wirtschaftrecht
191/62 Hamm, publikovaný v časopise Neue juristische Wochenschrift, 1965 str. 1125. Ak teda vo vyššie

uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o
to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej
súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv.

67. Taktiež podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o. C-76/10,

bolo rozhodnuté Súdnym dvorom EÚ, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu
rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií (a nielen sankcií, ale akýchkoľvek
zmluvných dojednaní) obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné
informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto rozhodnutia proti POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to že spotrebiteľ sa v porovnaní
s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,

ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 uvedeného rozhodnutia Súdneho
dvora je jasne uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné
ustanovenia, ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo
zmluvy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť

s nimi rovnosť medzi účastníkmi právneho vzťahu. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky
regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení
do 31.12.2007 a od 1.1.2008. Následná právna úprava v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazovala. Pokiaľ by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu

zo zmenky, súd by nemohol v tomto prípade aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by
došlo k zmareniu účelu spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré
neprijateľnézmluvnépodmienky,ktorébyvšaksúdnemoholskúmať,čímbybolospotrebiteľoviodopreté
jeho právo na právnu ochranu.

68. Zmenka je jedným z najprepracovanejších, historicky dlhodobo sa vyvinutým inštitútom, zákon
zmenkový a šekový je v našom právnom poriadku jeden z najstálejších právnych predpisov, avšak
zákonodarca nereflektoval náležite vo vzťahu k jeho obsahu na vývoj súčasných právnych vzťahov
osobitne v oblasti úverov, kde inštitút zmenky sa v mnohých prípadoch stal nástrojom formalizovaného
vymáhania nárokov veriteľov (práve s ohľadom na samotnú abstraktnosť zmenky ako takej), ktoré

by inak v riadnom súdnom konaní vedenom na podklade samotnej kauzy nemohli obstáť; zmenkou
doslova dochádza k zneužívaniu vedomostne zdatnejšieho postavenia veriteľa, ako profesionála na poli
poskytovania úverov, v úverových právnych vzťahoch.

69. Súd teda z dôvodov ako je uvedené vyššie, má za to, že v danom prípade išlo pri uzavretí zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009 v skutočnosti o spotrebiteľský právny vzťah, pričom už
samotné „dojednanie“ o výške poplatku za poskytnutie úveru spôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere
podľa § 39 OZ, nakoľko pri takejto výške oproti poskytnutej istine úveru a neurčitosti tohto poplatku
(osobitne čo do neidentifikovateľných administratívnych nákladov - bod 12. VPPÚ) ide jednoznačne o
úkon v rozpore s dobrými mravmi. Z toho titulu i v súvislosti s neplatným právnym úkonom - zmluvou

o úvere - je neplatná i samotná vystavená a pôvodným veriteľom vyplnená zmenka, osobitne tiež s
ohľadom na zrejmé zahrnutie do nej neplatne dojednaných zmluvných pokút a neplatnosť samotnej
dohody o vyplnení zmenky (bod 14. VPPÚ) z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko v takom znení bola
vopred jednostranne naformulovaná samotným pôvodným veriteľom, bez možnosti dlžníka ovplyvniť jej
obsah,tentojumuselibabezvýhradneakceptovaťpokiaľúverchcelzískať,pričomvkonečnomdôsledku

vystaviť musel i zmenku v značnej časti vopred jednostranne naformulovanú veriteľom, čo spôsobilo
značnú nerovnováhu práv zmluvných strán v neprospech dlžníka - žalovaného, ktorý v príslušnom
kauzálnom vzťahu bol nepochybne spotrebiteľom. Preto súd návrh žalobcu v časti prevyšujúcej rozsah,
v ktorom bol návrh vzatý späť a v ktorom bolo konanie zastavené, v celosti zamietol.

70. Pre prípad, že by záver súdu o spotrebiteľskom právnom vzťahu, ktorý predchádzal vystaveniu
zmenky, v danom prípade bol nejako spochybnený (vzhľadom na identifikáciu žalovaného v zmluve o
úvere i jeho údajom IČO) treba pre úplnosť poznamenať, že výška odplaty za úver, výška zmenkového
úroku vopred predtlačená do formulára zmenky pôvodným veriteľom, nedodržanie riadnej písomnejformy „dojednania“ zmluvných pokút, i samotný spôsob dojednania o vyplnení zmeniek, čas indosácie
a okolnosti za ktorých k nej došlo (zrejmý neúspech v exekučnom konaní) teda v podstate všetko
čo v zmysle vyššie uvedeného súd hodnotí ako nečestné a neprijateľné v spotrebiteľskom právnom

vzťahu, súd jednoznačne považuje i za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, ktorý nepožíva právnu ochranu a teda ani v takom prípade nie je možné priznať akékoľvek
plnenie zo zmenky (ktorú treba posudzovať s ohľadom na všetky skutočnosti vždy ako jeden celok,
ako výsledok celej a nedeliteľnej činnosti veriteľa voči žalovanému dlžníkovi) žalobcovi, a to v zmysle
§ 265 OBZ. Vyššie uvedené výsledky zistené skúmaním, či v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah

nemožno totiž v prípade opačného zistenia odignorovať a tváriť sa, že v prípadnom obchodnoprávnom
vzťahu je to v poriadku. Tu súd opätovne poukazuje na to, že ústavné články o súdnej ochrane (čl. 46 a
nasl.), čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, spolu s úpravou CSP (a predtým
Občianskeho súdneho poriadku) predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu, pričom
vzťah práva a spravodlivosti načrtol Ústavný súd ČR keď v jednom z nálezov uviedol: „súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí

byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS 222/07). Preto aj v takom prípade, pri
nepochybnom zistení o zrejmom zneužití formálnosti zmenkového práva v tejto veci, nemožno dospieť
k inému záveru, ako tomu, že ani tu by nemohol takýto výkon práva požívať právnu ochranu a teda i

v takom prípade by vyššie uvedené zistenia mohli byť iba dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcu v
celom rozsahu prevyšujúcom časť, v ktorej bolo konanie zastavené.

71. Pre úplnosť súd uvádza, že v zmysle článku 9 Nariadenia „súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie“ - teda z uvedených dôvodov nemôže z pohľadu súdu obstáť

prípadná námietka, že súd vykonával príslušné dôkazy, na základe ktorých bol návrh žalobcu
zamietnutý, i napriek tomu, že ich nenavrhol samotný žalovaný.

72. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

74. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

75. V predmetnom konaní žalobca čiastočným späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania v príslušnej
časti bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo konanie žalovaného v zmysle podaného návrhu, teda
zaplatenie nárokov, v ktorých časti bol návrh vzatý späť; v prevyšujúcej časti bol žalobca v dôsledku
zamietnutia návrhu v celom rozsahu neúspešný. Žalovanému však v tomto konaní podľa obsahu spisu

žiadne preukázateľné trovy nevznikli, v konaní bol pasívny až na samotnú účasť na pojednávaní. Z
uvedených dôvodov súd podľa § 257 CSP žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (a to vrátane
odvolacieho konania o rozsudku tunajšieho súdu č.k. 1C/76/2013 - 24 zo dňa 12.8.2013, nakoľko
relevantný i v tomto smere je konečný výsledok konania v zmysle tohto rozsudku, pričom žalobcovi v
rámci uvedeného neboli priznané ani požadované trovy spojené s podanou námietkou proti pôvodnému

vstupu do tohto konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného, nakoľko následným vystúpením uvedeného združenia z konania, oznámením
doručeným súdu 28.2.2014, sa príslušná námietka žalobcu stala bezpredmetnou a trovy s jej podaním
spojené nie sú trovami týkajúcimi sa veci samej).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.