Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915202998
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5915202998.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRužomberoksudkyňouJUDr.RenátouKrajčiovouvsporežalobcu:H.F.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom M. O. XXXX/XX, N., právne zastúpený Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom
Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, IČO: 47232765, proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Ružomberok, so sídlom Dončova 6, 034 01 Ružomberok, o zaplatenie sumy vo výške 1.140,80
eur spolu s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.140,80 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 23,18 eur od 01.06.2012 do 30.06.2012, 9% ročne zo sumy
66,64 eur od 01.07.2012 do 31.07.2012, 8,75% ročne zo sumy 95,61 eur od 01.08.2012 do 31.08.2012,

8,75% ročne zo sumy 136,17 eur od 01.09.2012 do 30.09.2012, 8,75% ročne zo sumy 156,45 eur od
01.10.2012 do 31.10.2012, 8,75% ročne zo sumy 194,11 eur od 01.11.2012 do 30.11.2012, 8,75% ročne
zo sumy 237,57 eur od 01.12.2012 do 31.12.2012, 8,75% ročne zo sumy 269,44 eur od 01.01.2013
do 31.01.2013, 8,75% ročne zo sumy 286,82 eur od 01.02.2013 do 28.02.2013, 8,75% ročne zo
sumy 321,58 eur od 01.03.2013 do 31.03.2013, 8,75% ročne zo sumy 356,34 eur od 01.04.2013
do 30.04.2013, 8,75% ročne zo sumy 388,21 eur od 01.05.2013 do 31.05.2013, 8,50% ročne zo
sumy 434,56 eur od 01.06.2013 do 30.06.2013, 8,50% ročne zo sumy 460,63 eur od 01.07.2013

do 31.07.2013, 8,50% ročne zo sumy 498,29 eur od 01.08.2013 do 31.08.2013, 8,50% ročne zo
sumy 515,67 eur od 01.09.2013 do 30.09.2013, 8,50% ročne zo sumy 559,13 eur od 01.10.2013
do 31.10.2013, 8,50% ročne zo sumy 599,69 eur od 01.11.2013 do 30.11.2013, 8,25% ročne zo
sumy 634,45 eur od 01.12.2013 do 31.12.2013, 8,25% ročne zo sumy 654,73 eur od 01.01.2014
do 31.01.2014, 8,25% ročne zo sumy 666,32 eur od 01.02.2014 do 28.02.2014, 8,25% ročne zo
sumy 701,65 eur od 01.03.2014 do 31.03.2014, 8,25% ročne zo sumy 742,87 eur od 01.04.2014
do 30.04.2014, 8,25% ročne zo sumy 776,21 eur od 01.05.2014 do 31.05.2014, 8,25% ročne zo
sumy 806,52 eur od 01.06.2014 do 30.06.2014, 8,15% ročne zo sumy 836,83 eur od 01.07.2014

do 31.07.2014, 8,15% ročne zo sumy 855,02 eur od 01.08.2014 do 31.08.2014, 8,15% ročne zo
sumy 903,52 eur od 01.09.2014 do 30.09.2014, 8,05% ročne zo sumy 921,71 eur od 01.10.2014 do
31.10.2014, 8,05% ročne zo sumy 955,05 eur od 01.11.2014 do 30.11.2014, 8,05% ročne zo sumy
994,46 eur od 01.12.2014 do 31.12.2014, 8,05% ročne zo sumy 1.033,87 eur od 01.01.2015 do
31.01.2015, 8,05% ročne zo sumy 1.067,21 eur od 01.02.2015 do 28.02.2015, 8,05% ročne zo sumy
1.082,54 eur od 01.03.2015 do 31.03.2015, 8,05% ročne zo sumy 1.107,07 eur od 01.04.2015 do
30.04.2015, 8,05% ročne zo sumy 1.140,80 eur od 01.05.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od

právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.05.2015 doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.05.2015 prostredníctvom
právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1.140,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 23,18 eur od 01.06.2012

do 30.06.2012, 9% zo sumy 66,64 eur od 01.07.2012 do 31.07.2012, 8,75% zo sumy 95,61 eur od
01.08.2012 do 31.08.2012, 8,75% zo sumy 136,17 eur od 01.09.2012 do 30.09.2012, 8,75% zo sumy
156,45 eur od 01.10.2012 do 31.10.2012, 8,75% zo sumy 194,11 eur od 01.11.2012 do 30.11.2012,
8,75% zo sumy 237,57 eur od 01.12.2012 do 31.12.2012, 8,75% zo sumy 269,44 eur od 01.01.2013 do
31.01.2013, 8,75% zo sumy 286,82 eur od 01.02.2013 do 28.02.2013, 8,75% zo sumy 321,58 eur od

01.03.2013 do 31.03.2013, 8,75% zo sumy 356,34 eur od 01.04.2013 do 30.04.2013, 8,75% zo sumy
388,21 eur od 01.05.2013 do 31.05.2013, 8,5% zo sumy 434,56 eur od 01.06.2013 do 30.06.2013,
8,50% zo sumy 460,63 eur od 01.07.2013 do 31.07.2013, 8,50% zo sumy 498,29 eur od 01.08.2013
do 31.08.2013, 8,50% zo sumy 515,67 eur od 01.09.2013 do 30.09.2013, 8,50% zo sumy 559,13
eur od 01.10.2013 do 31.10.2013, 8,50% zo sumy 599,69 eur od 01.11.2013 do 30.11.2013, 8,25%
zo sumy 634,45 eur od 01.12.2013 do 31.12.2013, 8,25% zo sumy 654,73 eur od 01.01.2014 do

31.01.2014, 8,25% zo sumy 666,32 eur od 01.02.2014 do 28.02.2014, 8,25% zo sumy 701,65 eur od
01.03.2014 do 31.03.2014, 8,25% zo sumy 742,87 eur od 01.04.2014 do 30.04.2014, 8,25% zo sumy
776,21 eur od 01.05.2014 do 31.05.2014, 8,25% zo sumy 806,52 eur od 01.06.2014 do 30.06.2014,
8,15% zo sumy 836,83 eur od 01.07.2014 do 31.07.2014, 8,15% zo sumy 855,02 eur od 01.08.2014
do 31.08.2014, 8,15% zo sumy 903,52 eur od 01.09.2014 do 30.09.2014, 8,05% zo sumy 921,71

eur od 01.10.2014 do 31.10.2014, 8,05% zo sumy 955,05 eur od 01.11.2014 do 30.11.2014, 8,05%
zo sumy 994,46 eur od 01.12.2014 do 31.12.2014, 8,05% zo sumy 1.033,87 eur od 01.01.2015 do
31.01.2015, 8,05% zo sumy 1.067,21 eur od 01.02.2015 do 28.02.2015, 8,05% zo sumy 1.082,54 eur
od 01.03.2015 do 31.03.2015, 8,05% zo sumy 1.107,07 eur od 01.04.2015 do 30.04.2015, 8,05% zo
sumy 1.140,80 eur od 01.05.2015 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania vrátane trov právneho

zastúpenia. Žalobca žalobu po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že bol do 31.03.2015 žalobca
príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a svoju funkciu u žalovaného v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok vykonával v 12 hodinových službách, okrem toho
ale musel vykonávať aj iné činnosti predchádzajúce výkonu služby a nasledujúce po tomto výkone,
nakoľko tieto sú nariadené príslušníkovi internými predpismi, pričom sa jedná o úsek minimálne 20

minút pri každej službe, konkrétne žalobca vykonával činnosti 1) príprava na službu (preoblečenie
do služobnej uniformy, vystrojenia a vyzbrojenia, odovzdanie informácií z predchádzajúcej služby...),
podrobnosti upravujú interné predpisy § 3 RMS č. 5/2014 a služobných rovnošatách príslušníkov Zbor
väzenskej a justičnej stráže, RMS č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej
stráže, 2) rozdelenie strážnej zmeny (nástup strážnej zmeny, kontrola výstroje a výzbroje, kontrola

ustrojenosti informácie z predchádzajúcej služby, preskúšanie zmeny z interných predpisov, prečítanie
denného rozkazu riaditeľa ústavu a vystriedanie starej zmeny), ktoré upravujú interné predpisy RMS č.
5/2014 o služobných rovnošatách príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a § 44 a 45 RMS č.
2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže, 3) výkon štátnej služby (plnenie
úloh v dennej 6.00 hod.-18.00 hod., alebo nočnej zmene 18.00-6.00 hod.), 4) vyhodnotenie strážnej

a režimovej služby (po vystriedaní novo nastupujúcou zmenou), ktoré upravujú interné predpisy § 45
RMS č. 2/2014 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže. Žalobca uviedol, že
sa nejedná o reálny výkon služby ide o činnosti na samotný výkon potrebné, bez ktorých by tento bol
ohrozený, resp. by nebol možný, pričom príslušník nemá možnosť odmietnuť sa zúčastniť na výkone
činností predchádzajúcich a nasledujúcich po výkone služby (12 hodinovej službe). Žalobca poukázal na

skutočnosť, že činnosti, ktoré vykonával nad rámec 12 hodinovej služby sa nezapočítavali príslušníkovi
do výkonu služby. Žalobca ďalej uviedol, že vykonával počas obdobia služby pred a po každej 12
hodinovej službe aj ostatné úkony približne v trvaní 20 minút pripadajúcich na jednu službu, pričom
tento čas sa mu do času výkonu služby nezapočítaval ani zaň nebol platovo ohodnotený, čím vznikol
žalobcovi nárok spočívajúci v rozdiele výšky služobného platu, ktorý by mal žalobca dostať so zarátaním

predmetných 20 minút pri každej službe a výšky služobného príjmu, ktorý reálne dostal, a to za obdobie
od 01.04.2012 do 31.03.2015. Žalobca si zároveň uplatnil aj úroky z omeškania za obdobie od prvého
dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci v ktorom bol služobný plat splatným v zmysle § 106 zákona
č. 73/1998 Z.z., o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície.

2.Právnyzástupcažalobcunapojednávaniachvosvojichprednesochzotrvalnapodanejžalobevcelom
rozsahu, poukázal na skutočnosť, že žalobca bol povinný dostavovať sa na miesto výkonu služby v
čase, ktorý sa mu nezapočítaval do času služby, za ktorý poberal služobný príjem, musel vykonávaťčinnosť, ktorá nemala len prípravný charakter, pričom musel časť zo svojho voľna venovať na to, aby bol
na mieste výkonu služby skôr a zároveň po oficiálne vedenej službe opúšťal miesto až neskôr, nakoľko
interné právne predpisy mu ukladali množstvo povinností, ktorých nesplnenie bolo aj sankcionovateľné

v disciplinárnom konaní, z dôvodu, že to bol pokyn nadriadeného, ktorý žalobca musel splniť. Právny
zástupca žalobcu na záver uviedol, že zákon č. 73/1998 rozlišuje čas služby, čas odpočinku a je zrejmé,
keď riaditeľ ústavu nariadil v tomto prípade aj žalobcovi aj iným osobám byť prítomný 15 minút pred
službou, pričom dokazovaním sa preukázalo, že skôr ako 5 minút po službe sa nedá opustiť pracovisko,
je tu dvadsať minútový úsek denný pri každej službe, ktorý navyše pracovníci musia byť k dispozícii

služobnému úradu, majú to dané rozkazom, ktorý sú povinní rešpektovať, riaditeľ sa môže rozhodnúť
uložiť im aj ďalšie povinnosti, môže im nariadiť byť prítomný na pracovisku 05.30 v takomto prípade
žalobca by musel byť prítomný a pokiaľ by bola prijatá argumentácia žalovaného za 15 minút žalobca
stále to nebude mať zaplatené, bude robiť vo svojom čase odpočinku a bez nároku na odmenu. Služobný
orgán ukladá povinnosti, rozkazmi ministra alebo denným rozkazom riaditeľa ústavu a stanovuje kedy
musí prísť do práce. Žalobca by mal tento úsek mať zaplatený. V minulosti tento úsek býval kratší a

pribúda povinností, čo je dané aj bezpečnostnou situáciou a je tu záujem na ochrane, nemôže to byť na
úkor času odpočinku jednotlivých príslušníkov a na úkor toho, aby robili túto činnosť bezplatne, v danom
prípade by išlo o nútenú prácu bez nároku na odmenu, ktorú Ústava nepripúšťa nad rámec úpravy
Zákonníka práce, ale v zmysle ústavných ustanovení sú chránené aj osoby v zmysle zákona č. 73/1998.

3. Splnomocnený zástupca žalovaného vo svoji prednesoch na pojednávaniach najmä uviedol, že
príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže patrí podľa ustanovenia § 84 zákona č. 73/1998 o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SR a Železničnej polície, služobný príjem iba za výkon štátnej služby, pričom z dikcie ustanovení
vyplýva, že úmyslom zákonodarcu pri jeho tvorbe bolo nepochybne oddeliť samotný výkon štátnej

služby od úkonov obvyklých alebo potrebných pred začiatkom, resp. po skončení výkonu štátnej služby.
Argumentáciu potvrdzuje i zaradenie ustanovenia § 188a ods. 3 do zákona č. 73/1998, v prípade že
by zákonodarca považoval za výkon štátnej služby aj činnosti uvádzané žalobcom v bodoch 1-5 v časti
vyjadrenie k žalobe, neoddeľoval by v ustanoveniach § 188a) výkon štátnej služby v ods. 1 a 2 od
úkonov vykonávaných v priamej súvislosti. Takýmto úkonom je ods. 3, samotné znenie nadpisu § 188a

Výkonštátnejslužbyapriamasúvislosťsnímindikujezáujemzákonodarcunatakomtorozdelení,ďalším
dôvodom je skutočnosť, že v rozpočtovej kapitole Ministerstva spravodlivosti neboli od času prijatia
zákona č. 73/1998 rozpočtované peňažné prostriedky na úhradu príjmov príslušníkov Zboru väzenskej
a justičnej stráže za činnosť špecifikovanú žalobcom. Ak by bolo úmyslom zákonodarcu uhrádzať, resp.
platiť peňažné prostriedky príslušníkom aj za takéto činnosti bolo by zrejmé, že táto skutočnosť, by sa

musela prejaviť aj v plánovaných rozpočtových prostriedkoch na takéto úhrady. Pozíciu žalobcu v spore
oslabuje aj zmena jeho argumentácií vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.07.2015 oproti argumentáciám
uvedených v žalobe. V žalobe žalobca žiada úhradu príjmov aj za prípravu na službu vystrojenie
a vyzbrojenie príslušníka, rozdelenie strážnej zmeny, striedanie strážnych stanovíšť a vyhodnotenie
priebehu služby strážnej zmeny, ktoré už vo vyjadrení k žalobe kvalifikoval ako úkony v priamej súvislosti

s výkonom štátnej služby, pričom nárok opiera už len o účasť na rozdelení zmeny, teda zmenil žalobu.
Žalobca v žalobe v bodoch 1-4 časť 1 oddelil výkon štátnej služby uskutočňovaný v dennej zmene od
6.00 hod. do 18.00 hod., v bode 3 žaloby o ďalších činnostiach realizovaných mimo výkonu štátnej
služby uvádzaných v bode 1-2 a 4 žaloby. Vo vyjadrení k žalobe od tejto argumentácie už upúšťa, ďalej
poukázal na interný predpis rozkaz č. 2 z roku 2014 ustanovenie § 45, ktorý jednoznačne hovorí, že

sa spracováva hlásenie vedúceho strážnej zmeny o odovzdaní a prevzatí služby, t. j. moment, kedy
dochádza k zodpovednosti, kedy preberá nová zmena svoju zodpovednosť a stará zmena končí, nie
je možné, aby v priebehu 24 hodín nastal časový úsek, kedy by boli zodpovedné obidve zmeny tak,
ako tvrdil žalobca, vždy je zodpovedný iba jeden, na konkrétnom strážnom stanovišti až za celú zmenu,
preto aj samotný výkon štátnej služby je aj v priebehu 24 hodín vždy presne rozdelený na časový úsek,

kedy daná zmena je zodpovedná vykonávať štátnu službu a kedy zodpovedá a kedy nie a ani štátnu
službu nevykonáva. Na záver splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že v rámci dokazovania
sa preukázalo, že návrhy a stanoviská, ktoré dali sú v súlade so zákonom, zdôraznil, že príslušníci
zboru a najmä žalobca vykonával štátnu službu v nepretržitom režime, ktorý musel byť zachovaný a
časový úsek prípravy na výkon štátnej služby, resp. odchodu z tohto ústavu nemožno považovať za

výkon štátnej služby, poukázal na pracovné pomery, keď zamestnanci v Bratislave Slovnaft, Dimitrovka,
Volkswagen,súpovinníprísťnabránusčasovýmpredstihomaoveľaväčšímakoje15minútprezliecťsa
do pracovného odevu, prevziať si nástroje a pracovný čas sa im začína až samotným výkonom práce nakonkrétnom pracovisku, nie vstupom do objektu zamestnávateľa, pričom pracovisko príslušníka zboru
v strážnej službe je jeho strážne stanovište.

4. V rámci dokazovania súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov kpt. Mgr. J. S., mjr. PhDr. J. A. a
zároveň sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to najmä s personálnym rozkazom č.
10 zo dňa 12.02.2015 riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, v zmysle ktorého
vyplýva, že žalobca bol uvoľnený podľa § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v znení neskorších
predpisov zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorý

bol zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii zástupca vedúceho zmeny úseku strážnej a eskortnej
činnosti oddelenia ochrany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok, pričom služobný
pomer žalobcu skončil dňom 31.03.2015, a to z dôvodu žiadosti žalobcu uplynutím lehoty pre skončenie
služobného pomeru, s výplatnými páskami žalobcu za obdobie od apríla 2012 do marca 2015 (č. l.
spisu 8-20), s výkazmi služobnej činnosti žalobcu za obdobie od apríla 2012 do marca 2015 (č. l. spisu
21-56), s rozkazom č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka rozkazov

ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014 (č. l. spisu 68-70), a to najmä s rozdelením
strážnej zmeny § 44 a s § 45 striedanie strážnych zmien a príslušníkov zboru na strážnych stanovištiach,
s denným rozkazom riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok zo dňa 26.01.2015, s
rozpisomslužiebnadeň27.01.2015-utorok(č.l.spisu71-77),zktoréhovyplývamiestoačasrozdelenia
strážnej zmeny, chodba - 2.NP AB budovy v čase 5.45 hod., a 17.45 hod., a zároveň striedanie sa na

strážnych stanovištiach v čase od 6.00 hod., do 18.00 hod., a v čase od 18.00 hod. do 6.00 hod.

5. Tunajší súd rozsudkom č.k. 7Cpr/2/2015-112 zo dňa 03.05.2016 žalobu v celom rozsahu zamietol,
keď dospel k záveru, že žalobcovi nepatrí služobný príjem za činnosti v súvislosti s prípravou na výkon
služby, ako aj v súvislosti s úkonmi po skončení služby, ktoré sú realizované v priamej súvislosti s

výkonom služby, kde zaradil úkony pred aj po výkone služby zvyčajné. Krajský súd v Žiline uznesením
č.k. 9CoPr/6/2016-136 zo dňa 10.11.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho uznesenia odvolací súd poukázal, že súd
prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca vykonával štátnu
službu v nerovnomerne rozvrhnutom základnom čase v 12-hodinových nepretržitých zmenách, pričom

na základe rozkazu Ministra spravodlivosti a riaditeľa ústavu na rozdelenie strážnej zmeny bol povinný
upravený s určenou výzbrojou a výstrojom sa dostaviť 15 minút pred začatím zmeny a vykonávať
nimi stanovené činnosti vyplývajúce mu z funkcie zástupcu vedúceho zmeny, a to takisto aj 5 minút
po skončení zmeny, pričom napriek preukázanému vykonávaniu uvedených činností na rozkaz bez
akéhokoľvek odôvodnenia týkajúceho sa týchto skutočností tieto posúdil ako úkony v priamej súvislosti

s výkonom štátnej služby podľa § 188a ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z., za ktoré nepatrí príslušníkovi
služobný plat, nevysporiadajúc sa s tým, že za nesplnenie úloh uložených týmito rozkazmi by bol žalobca
disciplinárne potrestaný. Týmto postupom súdu došlo k porušeniu konkrétnych procesných práv strany v
takej miere, že došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom, a teda k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces.

6.Advokátskykoncipientprávnehozástupcužalobcuvnadväznostinazrušujúceuznesenieodvolacieho
súdu poukázal na ust. § 188a zákona o štátnej službe príslušníkov ZVJS, pričom činnosť, za ktorú
žalobca požaduje priznať peniaze, bola vykonávaná na rozkaz, nebola možnosť odmietnuť ju vykonať,
bol by disciplinárne stíhaný. Tieto činnosti sú výkonom štátnej služby a patrí žalobcovi za ne odmena.

Mohlo dôjsť k tomu, že na rozkaz by žalobca mohol vykonávať aj 30-40 minút navyše a nemohol by
to odmietnuť. Príslušník ZVJS buď priamo vykonáva službu alebo je čas odpočinku a pokiaľ vykonáva
činnosti, ktoré sú súčasťou služby, sú nevyhnutné, ide o výkon služby a prislúcha odmena. Nemôže byť
na úkor žalobcu, ak zaradenie takejto činnosti mimo 12-hodinovej služby musí vykonávať navyše, pokiaľ
sa to nedá stihnúť v rámci 12-hodinového úseku. Sporné je, či za činnosti v priamej súvislosti nepatrí

odmena, toto nie je nikde upravené. Minimálne činnosti, a to rozdelenie zmeny nabitie, vybitie zbrane,
vyhodnotenie zmeny, vykonávané na rozkaz, možno považovať za výkon štátnej služby a nie za úkony
v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby. Za úkony v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby
možno považovať príchod do služby, preoblečenie do uniformy, vystrojenie a vyzbrojenie, príprava na
preskúšanie z písomnej prípravy vzhľadom na odlišný charakter týchto činností. Nevie si predstaviť, že

by preskúšanie z interných predpisov a podanie hlásení bolo vykonávané mimo služby. Za nesplnenie
úloh uložených rozkazmi by žalobca bol disciplinárne potrestaný s poukazom na ustanovenie § 48 ods.3
písm. a) citovaného zákona.7. Splnomocnený zástupca žalovaného doplnil svoje stanovisko poukazom na skutočnosť, že rozkaz sa
používa v podmienkach ozbrojených síl a zborov ako riadiaci akt, napríklad aj preventívna rehabilitácia
alebo rekreácia sa upravuje vo forme rozkazu a nejedná sa pritom o výkon štátnej služby. Ďalej uviedol,

že úkony potrebné pred výkonom štátnej služby nie sú výnimočnými ani v civile, kde nie sú vždy
súčasťou pracovnej doby, v nepretržitých prevádzkach, kde dochádza k bezprostrednému odovzdaniu a
prevzatiu služby, sa služba preberá pred samotným prevzatím služby a odovzdáva sa po. V ich internom
predpise je to jednoznačne upravené tak, že prevzatie štátnej služby podpisuje a preberá a odovzdáva
štátnu službu vedúci zmeny, je to jednoznačný okamih, nemôže dôjsť k súbežnému trvaniu výkonu

štátnej služby dvoch vedúcich smien alebo v danom prípade dvoch zástupcov vedúceho zmeny, vždy
je vo výkone štátnej služby aj zodpovednosť za pridelené plnenie služobných úloh, ktorú nesie iba
jedna zmena, jeden zástupca vedúceho zmeny. Zdôraznil argument týkajúci sa prideľovania finančných
prostriedkov, keď ráta sa vždy iba s tým, že výkon na jednom stanovišti sa vykonáva 24 hodín a nie 24
hodín a pol hodina. Výkon štátnej služby začína až okamihom prevzatia štátnej služby v zmysle rozkazu
č. 2 z roku 2014 ministra spravodlivosti SR. K otázke možnosti disciplinárneho postihu v súvislosti s

úkonmi mimo štátnej služby uviedol, že je na zvážení nadriadeného, či boli naplnené znaky zavinenia
skutku, príslušník môže byť postihnutý aj za protiprávne konanie v čase osobného voľna: V tomto
ponímaní predstavuje rozkaz organizačný akt, nie je to rozkaz v klasickom ponímaní. Nie je rozkaz ako
rozkaz, a to z hľadiska obsahu daného rozkazu, pričom následky neuposlúchnutia rozkazu sa posudzujú
individuálne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/25/2011, v zmysle ktorého rozdiel

je v sankcii, ak došlo k zisteniu alkoholu pred výkonom štátnej služby - disciplinárne opatrenie alebo po
prevzatí služby - personálne opatrenie.

8. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že bol zaradený v strážnej a eskortnej službe,
pôsobil vo funkcii zástupcu vedúce zmeny. Uviedol, že k prevzatiu služby dochádza až po vyhodnotení

zmeny aj niekoľko minút po 6.00 hod., resp. 18.00 hod., nedá sa to tak, že by súbežne neslúžili dvaja
vedúci zmeny, čo potom s tými 5-10 minútami, keď je tam ešte starý a aj nový vedúci zmeny. K rozdeleniu
zmeny doplnil, že zástupca vedúceho zmeny musí skontrolovať u príslušníkov, svojich podriadených
ustrojenosť, výzbroj, čaká na príchod vedúceho zmeny, o 17.45 hod. príde vedúci zmeny, ktorému
zástupca vedúceho zmeny podá hlásenie, podriadení tam musia byť skôr. Potom vedúci zmeny realizuje

samotné rozdelenie zmeny v tých 15 minútach pred zmenou. Ak sú nejaké závažné poznatky, také,
ktoré stoja za pozornosť, musí byť o tom oboznámený vedúci zmeny. Ttieto informácie zbiera nový
vedúci zmeny od starého. Raz do mesiaca prebieha porada vedúcich smien a poznatky z týchto porád
sa prezentujú len na rozdelení zmeny, nikde inde. Potom prebieha samotné rozdelenie, príslušníci sa
oboznámia so samotnými poznatkami, dôjde k preskúšaniu z interných predpisov. Keď sú príslušníci

preskúšaní z interných predpisov, otázka vedúceho znie, či sú schopní štátnej služby. Rozdelenie zmeny
skončí prečítaním denného rozkazu, odchádza sa na nabitie zbraní, ktoré má svoju procedúru, kde velí
zástupca vedúceho zmeny. Po nabití zbraní sa odchádza na strážne stanovištia. Na strážnom stanovišti
dôjde k výmene príslušníka, k prevzatiu a odovzdaniu strážnej služby priamo na stanovišti, výmene
poznatkov, salutuje sa, t.j. vojenským spôsobom sa odovzdáva služba starým príslušníkom novému,

pričom na stanovište idú všetci, t.j. starý zástupca vedúceho zmeny, nový zástupca vedúceho zmeny, je
tam starý príslušník, prichádza nový príslušník. Nový príslušník keď si preberie službu, podáva hlásenie
novému zástupcovi vedúceho zmeny. Potom sa ide na ďalšie stanovište, kde sa deje to isté, tento proces
trvá určitý čas, stanovíšť je viacej. Z posledného strážneho stanovišťa sa ide v tvare na vybitie zbraní,
je to procedúra, kde sa velí, po vybití zbraní sa organizovaným spôsobom odíde na určité miesto, kde

dôjde k vyhodnoteniu zmeny. Nastúpia sa všetci do toho istého tvaru ako na začiatku, povedia si výtky,
aký chýb sa v budúcnosti vyvarovať, poďakuje sa za službu a odchádza sa na odovzdanie zbraní. Tým
sa služba končí.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil tiež s podaním právneho zástupcu žalobcu, kde

špecifikoval výpočet uplatneného úroku z omeškania v nadväznosti na počet 12-hodinových služieb v
tom ktorom mesiaci príslušného kalendárneho roku, a to jednotlivo za každý mesiac.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 1 ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície,
tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnejslužby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 73/1998 Z.z., štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh
Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace.
Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.

Podľa § 188a ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení

a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn
nadriadeného a činnosť, ktorá je predmetom služobnej cesty.

Podľa § 188a ods.3 zákona č. 73/1998 Z.z., v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony
potrebné na výkon štátnej služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom
služby alebo po jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom

zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného alebo
ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.

Podľa § 44 ods. 2 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka
rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, miesto a čas rozdelenia strážnej

zmeny určuje riaditeľ ústavu v dennom rozkaze. Príslušníci zboru, ktorí sú denným rozkazom určení
do výkonu strážnej činnosti a režimovej činnosti sa dostavia na miesto rozdelenia včas, upravení a s
určenou výzbrojou a výstrojom.

Podľa § 44 ods. 4 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže

Zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, vedúci strážnej zmeny pred
rozdelením zistí u vedúceho striedanej strážnej zmeny poznatky o situácii a mimoriadnych udalostiach,
ku ktorým prišlo v priebehu jeho služby a alebo v predchádzajúcich zmenách.

Podľa § 44 ods. 5 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka

rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, po príchode príslušníkov zboru na
určené miesto zástupca vedúceho strážnej zmeny preverí ich pripravenosť na výkon služby, jednotnosť
ustrojenia a celkovú úpravu, skontroluje ich výzbroj a výstroj a zistené nedostatky nariadi odstrániť, pri
príchode vedúceho strážnej zmeny mu podá hlásenie.

Podľa § 44 ods. 6 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže
Zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, vedúci strážnej zmeny po
príchode na určené miesto a) oboznámi príslušníkov zboru s rozkazmi, pokynmi a inými informáciami
alebo s poznatkami súvisiacimi s výkonom služby, ktoré boli zistené v predchádzajúcich zmenách, b)
preverí vedomosti vytypovaných príslušníkov zboru podľa spracovanej písomnej prípravy, c) oboznámi

príslušníkov zboru s mimoriadnymi úlohami, po d, preverí, či sú príslušníci zboru schopní vykonávať
službu, e) vyhlási denný rozkaz s určením príslušníkov zboru na jednotlivé strážne stanovištia a
stanovištia režimovej činnosti a oboznámi ich so systémom striedania, môže určiť dohovorené znamenia
alebo signály pre kontrolu príslušníkov zboru, f) ak sa dostavia na rozdelenie strážnej zmeny nariadení,
podá im hlásenie.

Podľa § 44 ods. 7 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže
Zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, vyhlásením denného
rozkazu rozdelenie končí, príslušníci úseku režimových činností odchádzajú na stanovištia samostatne,
pričom prevzatie stanovištia nahlásia službukonajúcemu vedúcemu strážnej zmeny (jeho zástupcovi)

bezodkladne po prevzatí stanovišťa, príslušníci strážnej zmeny odchádzajú pod velením vedúceho
strážnej zmeny k nabíjaniu zbraní, zbrane sa nabíjajú vždy pred odchodom na strážne stanovište a
vybíjajú sa bezodkladne po príchode zo strážneho stanovišťa.

Podľa § 44 ods. 8 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka

rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014. Príslušníci zboru a zamestnanci
zboru so všetkých organizačných zložiek v ústave, ktorí zabezpečujú výkon služby /prác v mimo
pracovnom čase sa pred nástupom a po ukončení výkonu služby/ prác dostavia k vedúcemu strážnej
zmeny, vedúci strážnej zmeny pred ich nástupom preverí, čí sú schopní vykonávať službu/prácu.Podľa § 45 ods. 1 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka
rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, striedanie strážnych zmien sa

vykonáva po rozdelení zmeny a nabití zbraní, skutočný čas striedania príslušníkov zboru v priebehu
výkonu služby je uvedený v prílohe denného rozkazu. Podľa § 45 ods. 2 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní
ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej
republiky ročník 2014, príslušníkov zboru na strážne stanovištia zavádza zástupca vedúceho strážnej
zmeny alebo vedúcim oddelenia ochrany určený príslušník zboru (uvedený v dennom rozkaze).

Podľa § 45 ods. 3 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka
rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, na strážne stanovištia odchádza
strážna zmena v určenom tvare. Pri striedaní príslušníkov zboru sa postupuje nasledovne,
a) po príchode k strážnemu stanovišťu zástupca vedúceho strážnej zmeny velí, „Zmena, zastaviť stáť,
stráženie zaujať, strážne stanovište vystriedať!“,

b) striedajúci príslušník zboru po vypočutí rozkazu na vykonanie vystriedania odíde na strážne
stanovište, striedaný príslušník zboru odovzdá striedajúcemu príslušníkovi zboru poznatky o priebehu
službu, hlási prípadné nedostatky na strážnom stanovišti a po odovzdaní pokračuje strážený do
vystriedania,
c) striedajúci príslušník zboru preberá strážne stanovište, preveruje neporušenosť pečatí, funkčnosť

signálno-bezpečnostných a spojovacích prostriedkov, osvetlenia ovládaného zo strážneho stanovišťa a
úplnosť inventára na strážnom stanovišti,
d) po prevzatí strážneho stanovišťa príslušník zboru hlási „Pán zástupca vedúceho strážnej zmeny
(alebo namiesto oslovenia uvedie hodnosť), prevzal som strážne stanovište bez nedostatkov“, alebo
uvedie zistené nedostatky), striedaný príslušník zboru sa zaradí na koniec určeného tvaru.

Podľa § 45 ods. 4 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka
rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, po zavedení príslušníkov zboru na
strážne stanovištia prevezmú obidvaja vedúci strážnych zmien od svojich zástupcov hlásenie a podpíšu
prevzatie a odovzdanie služby v knihe „Hlásenie vedúceho strážnej zmeny o odovzdaní a prevzatí

služby“.

Podľa § 45 ods. 6, rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka
rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, po vystriedaní všetkých strážnych
stanovíšť zavedie vystriedaný zástupca vedúceho strážnej zmeny všetkých príslušníkov zboru do

priestoru určeného na vybíjanie zabraní, po vybití zbraní zabezpečí službukonajúci vedúci strážnej
zmeny uloženie zbraní v sklade zbraní.

Podľa § 45 ods. 7, rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže
Zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ročník 2014, po uložení zbraní vyhodnotí

vystriedaný vedúci strážnej zmeny na určenom mieste výkon strážnej činnosti a alebo príslušníkov z
oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu výkon režimovej činnosti.

Podľa § 45 ods. 8, rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka
rozkazovMinistraspravodlivostiSlovenskejrepublikyročník2014,výnimkupristriedanístrážnychzmien

môže povoliť na návrhu riaditeľa ústavu generálny riaditeľ zboru, rozsah udelenej výnimky a spôsob
striedania strážnej zmeny sa uvedie v rozpise strážnych stanovíšť.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu 31.1.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. znení účinnom ku dňu 1.2.2013, ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.
januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

11. Žalobca v čase rozhodnom trvania služobného pomeru od 01.04.2012 do 31.03.2015 bol zaradený
do funkcie zástupcu vedúceho zmeny úseku strážnej a eskortnej činnosti oddelenia ochrany Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody Ružomberok a personálnym rozkazom riaditeľa žalovaného bol uvoľnený
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 191

ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov dňom 31.03.2015. Za uvedené obdobie
trvania služobného pomeru žalobca poberal služobný príjem za 12-hodinový výkon služby, (ktorú
skutočnosť dotvrdzujú aj výkazy služobnej činnosti predložené žalobcom), zdokladovaný výplatnými
páskami žalobcu za obdobie od apríla 2012 do marca 2015, ktorá výška vyplateného služobného príjmu
medzi stranami sporu nebola sporná.

12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával aj činnosti nad rámec 12-hodinového
výkonu služby - činnosti, ktoré predchádzali 12-hodinovému výkonu služby, ako aj činnosti, ktoré
nasledovali po 12-hodinovom výkone služby.

13. Sporné medzi stranami sporu bolo právne posúdenie, či žalobca v rámci vykonávaných činností, a to

v časovom úseku od 5.45 hod. do 6.00 hod. v prípade plnenia si úloh v dennej zmene a v časovom úseku
od 17.45 hod do 18.00 hod. v prípade plnenia si úloh v nočnej zmene, ako aj po výkone služby v časovom
úseku od 18.00 hod. do 18.05 hod. alebo od 6.00 hod. do 6.05 hod. vykonával činnosti, ktoré možno
považovať za výkon štátnej služby alebo ide o úkony v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané z výpovede svedkov kpt. Mgr. J. S.,
vedúceho zmeny oddelenia ochrany u žalovaného, ako aj mjr. PhDr. J. A., vedúceho oddelenia ochrany
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok u žalovaného, že žalobca bol zaradený v strážnej
zmene a vykonával službu v nepretržitých 12-hodinových službách s nástupom do služby v rannej dobe
5.45 hod a s nástupom do nočnej zmeny o 17.45 hod., pričom strážna služba končila v rannej dobe 5

minút po 6.00 hod. a v nočnej zmene 5 minút po 18.00 hod., t.j. žalobca vykonával činnosti v časovom
horizonte sumárne 20 minút pripadajúcich na jednu službu, pričom sa jednalo o výkon činností, ktoré
mu ukladá interný predpis § 44 a § 45 rozkazu č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a
justičnej stráže Zbierka rozkazov ministra spravodlivosti Slovenskej republiky a zároveň žalobca konal
aj na základe denného rozkazu riaditeľa žalovaného.

15. Súd mal ďalej preukázané na základe príslušných ustanovení rozkazu č.2 o zabezpečovaní ochrany
Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti SR ročník 2014 a tiež
z výsluchu žalobcu, aké sú oprávnenia a povinnosti zástupcu vedúceho zmeny v čase 15 minút
pred začiatkom strážnej zmeny a 5 minút po jej skončení, t.j. aké činnosti musel žalobca vtedy

vykonávať.Podľatohtopredpisurozdeleniestrážnejzmenyprebiehavmiesteačaseurčenomriaditeľom
ústavu v dennom rozkaze. Je povinnosťou príslušníkov zboru, ktorí sú denným rozkazom určení do
výkonu strážnej činnosti a režimovej činnosti, dostaviť sa na miesto rozdelenia včas, upravení a s
určenou výzbrojou a výstrojom. Následne je povinnosťou zástupcu vedúceho strážnej zmeny preveriť
pripravenosť príslušníkov na výkon služby, jednotnosť ustrojenia, celkovú úpravu, skontrolovať ich

výzbroj a výstroj, zistené nedostatky nariadiť odstrániť. Zástupca vedúceho strážnej zmeny pri príchode
vedúceho strážnej zmeny mu podá hlásenie (vedúci strážnej zmeny ešte pred rozdelením zisťuje u
vedúceho striedanej strážnej zmeny poznatky o situáciách a mimoriadnych udalostiach, ku ktorým
prišlo v priebehu jeho služby alebo v predchádzajúcich zmenách). Následne vedúci strážnej zmeny
oboznámi príslušníkov zboru s rozkazmi, pokynmi a inými informáciami alebo poznatkami súvisiacimi

s výkonom služby, ktoré boli zistené v predchádzajúcich zmenách, preverí vedomosti vytypovaných
príslušníkov zboru, oboznámi príslušníkov zboru s mimoriadnymi úlohami, preverí, či sú príslušníci
zboru schopní vykonávať službu, vyhlási rozkaz s určením príslušníkov zboru na jednotlivé strážne
stanovištia a oboznámi ich so systémom striedania, čím rozdelenie zmeny končí a príslušníci strážnej
zmeny odchádzajú pod velením vedúceho strážnej zmeny k nabíjaniu zbraní. Následne dochádza k

striedaniu strážnych smien, pričom skutočný čas striedania príslušníkov zboru v priebehu výkonu služby
je uvedený v prílohe denného rozkazu. Je povinnosťou zástupcu vedúceho strážnej zmeny zaviesť
príslušníkov zboru na strážne stanovištia. Na strážne stanovištia dochádza strážna zmena v určenom
tvare, pričom pri striedaní príslušníkov zboru sa postupuje podľa procedúry v zmysle označenéhopredpisu, kde velí zástupca vedúceho strážnej zmeny. Na základe rozkazu zástupcu vedúceho strážnej
zmeny dochádza k odovzdaniu a preberaniu strážneho stanovišťa medzi striedajúcim príslušníkom
zboruastriedanýmpríslušníkomzboru.Pozavedenípríslušníkovzborunastrážnestanovištiaprevezmú

obidvaja vedúci strážnych smien od svojich zástupcov hlásenie a podpíšu prevzatie a odovzdanie
služby v knihe „Hlásenie vedúceho strážnej zmeny o odovzdaní a prevzatí služby“. Po vystriedaní
všetkýchstrážnychstanovíšťzavedievystriedanýzástupcavedúcehostrážnejzmenypríslušníkovzboru
do priestoru určeného na vybíjanie zbraní, kde prebehne vybitie zbraní, po ktorom zabezpečí vedúci
strážnej zmeny uloženie zbraní v sklade zbraní. Následne vyhodnotí vystriedaný vedúci strážnej zmeny

výkon strážnej činnosti.

16. Súd vec právne posúdil s poukazom na ust. § 188a ods.1 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého
výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
činnosť vykonávaná na rozkaz alebo pokyn nadriadeného, keď dospel k záveru, že žalobca vykonával
v čase 15 minút pred začatím strážnej zmeny a aj 5 minút po skončení strážnej zmeny svoje oprávnenia

a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru vo funkcii zástupcu vedúceho zmeny úseku strážnej a
eskortnej činnosti oddelenia ochrany žalovaného na základe rozkazu Ministra spravodlivosti SR č. 2 o
zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže Zbierka rozkazov Ministra spravodlivosti
SR ročník 2014, ako aj na základe denného rozkazu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody tak,
ako boli podrobne popísané vyššie. Vzhľadom k tomu súd má za to, že tieto úkony realizované žalobcom

v uvedenom čase sú výkonom štátnej služby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že za nesplnenie
úlohuloženýchrozkazmibybolžalobcadisciplinárnepotrestaný,keďžejepovinnosťoupríslušníkaZVJS
v zmysle § 48 ods. 3 písm. a ) citovaného zákona plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené okrem
iného rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a
v zmysle § 52 ods.1 citovaného zákona je zavinené porušenie povinnosti príslušníka ZVJS, pokiaľ nie

je trestným činom alebo priestupkom, kvalifikované ako disciplinárne previnenie, za ktoré v zmysle §
53 citovaného zákona mu možno uložiť disciplinárne opatrenie. Podľa názoru súdu uvedené činnosti
nemožnozaradiťpodpojemúkonyvykonávanévpriamejsúvislostisvykonávanímštátnejslužby(§188a
ods.3 citovaného zákona), nakoľko nejde o úkony potrebné na výkon štátnej služby, úkony počas štátnej
služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Ide o výkon oprávnení a

povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, resp. o činnosť vykonávanú na rozkaz, ktoré činnosti
sú pojmovo zaradené nepochybne pod výkon štátnej služby (§ 188a ods.1) - predmetné činnosti
vykonávané žalobcom vo funkcii zástupcu vedúceho zmeny v čase 15 minút pred začatím strážnej
zmeny a 5 minút po skončení strážnej zmeny z hľadiska ich povahy (napr. rozdelenie strážnej zmeny,
samotné vystriedanie príslušníkov na strážnych stanovištiach), procedúry, ktorá sa na ne vzťahuje (napr.

velenie, podávanie hlásení), resp. závažnosti vykonávaných činností (napr. nabitie, vybitie zbrane) sú
nevyhnutným predpokladom výkonu strážnej zmeny, t.zn. možno konštatovať, že je nepredstaviteľné
riadne uskutočnenie strážnej zmeny bez ich vykonania. Uvedenému záveru zodpovedá aj skutočnosť,
že sa jedná o činnosti vykonávané na rozkaz. Porovnávať tieto činnosti (odovzdanie a prevzatie zmeny)
s činnosťami vykonávanými v niektorých civilných zamestnaniach pred začiatkom pracovnej doby,

resp. po jej ukončení je nenáležité, nakoľko v tomto prípade ide o plnenie úloh príslušníkom ZVJS v
služobnom úrade, ktoré mu vyplývajú z funkcie, do ktorej bol zaradený. Napokon súd sa nestotožnil s
argumentom žalovaného týkajúcim sa viacerých významov pojmu rozkaz, nakoľko v kontexte tejto veci
je to irelevantné. Je bez akýchkoľvek pochybností, že bolo povinnosťou žalobcu plniť úlohy stanovené
rozkazmi (rozkaz č. 2 o zabezpečovaní ochrany Zborom väzenskej a justičnej stráže - Zbierka rozkazov

ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ročník 2014, denný rozkaz riaditeľa žalovaného).

17. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobcovi za uvedené činnosti, ktoré predstavujú výkon
štátnejslužbypodľa§188aods.1citovanéhozákona,patríslužobnýpríjemvzmysleust.§84citovaného

zákona. V konaní bolo nesporné, že za čas 20 minút pri každej strážnej službe (15 minút pred jej začatím
a 5 minút po jej začatí) nebol žalobca platovo ohodnotený a preto nárok uplatňovaný žalobcom v tomto
sporevočižalovanémuzodpovedajúcirozdieluvýškyslužobnéhoplatu,ktorýbymaldostaťsozarátaním
predmetných 20 minút pri každej službe a výšky služobného príjmu, ktorý reálne dostal za obdobie od
1.4.2012 do 31.3.2015 v celkovej sume 1.140,80 eur, je dôvodný v celom rozsahu čo do základu aj

výšky.Súdnezistilvovyčísleníuplatnenéhonárokužalobcomžiadnenesprávnosti-vyčíslenienárokuza
obdobie od mesiaca apríl do mesiaca december 2012 vo výške 286,803 eur pri priemernom hodinovom
služobnom príjme 8,6910 eur a počte služieb 99, vyčíslenie nároku za r.2013 vo výške 379,507 eur
pri priemernom hodinovom služobnom príjme 8,6910 eur a počte služieb 131, vyčíslenie nároku zaobdobie od januára do februára 2014 vo výške 76,556 eur pri priemernom hodinovom služobnom príjme
8,8334 eur a počte služieb 26, vyčíslenie nároku od marca do decembra 2014 v sume 324,353 eur pri
priemernom hodinovom služobnom príjme 9,0940 eur a počte služieb 107 a napokon vyčíslenie nároku

od januára do marca 2015 v sume 73,576 eur pri priemernom hodinovom služobnom príjme 9,1970 eur
a počte služieb 24, keď pri vyčíslení sa postupovalo podľa vzorca priemerný hodinový služobný príjem /
3 (za 20 minút) x počet služieb. V priebehu sporu žalobca doplnil aj podrobné vyčíslenie nároku za
jednotlivé mesiace v rozhodnom období.

18. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobe vyhovel
v celom rozsahu, a to jednak čo do uplatnenej istiny v celkovej výške 1.140,80 eur a jednak čo do
uplatneného príslušenstva - úroku z omeškania tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku, nakoľko
pokiaľ žalovaný neuhradil žalobcovi služobný príjem v riadnej výške v lehote splatnosti v zmysle
§ 106 citovaného zákona (služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
v nasledujúcom kalendárnom mesiaci), dostal sa žalovaný dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty

splatnosti toho ktorého nároku na vyplatenie rozdielu služobného príjmu, ktorý mal žalobca dostať a
reálne vyplateného služobného príjmu, do omeškania (§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom
výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do
31.1.2013 a § 10c toho istého nariadenia v znení účinnom od 1.2.2013.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.1
CSP a priznal žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.