Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116206861.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa Y. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX K. K., proti odporcovi M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, XXX
XX K. K., zast. splnomocnenou zástupkyňou T.. T. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. X, XXX XX K. K.,
o návrhu na zníženie výživného voči plnoletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu o zvýšení výživného,

o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní splnomocnenej zástupkyne plnoletého syna navrhovateľa M. R.
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 12. 2016, č. k. 15C/102/2016-72, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie podané splnomocnenou zástupkyňou M. R. o d m i e t a.

II. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa
zamietol, z r u š u j e a v tejto časti vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

III. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zročnom výživnom z r u š u j e a v tejto časti
konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou znížil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa voči jeho plnoletému synovi zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne,

počnúc dňom 15. 04. 2016. Druhou výrokovou vetou rozhodol súd tak, že zročné výživné na plnoleté
dieťa - odporcu za čas od 15. 04. 2016 do 13. 12. 2016 vo výške 360,- Eur povolil navrhovateľovi
splácať v mesačných splátkach po 40,- Eur, splatných spolu s bežným výživným s tým, že prvá splátka
je splatná do 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka do
15. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, a to pod následkom straty výhody splátok pri omeškaní
už jednej zo splátok . V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Konanie o vzájomnom návrhu

odporcu (plnoletého dieťaťa navrhovateľa) o zvýšenie výživného zastavil. Zároveň rozhodol aj o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okresný súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal dôvodnosť návrhu na zníženie výživného voči
jeho plnoletému synovi. Pri stanovení výšky zníženého výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že
navrhovateľ poberá starobný dôchodok, od 15. 07. 2015 ukončil živnostenské oprávnenie a v súčasnosti
nemá možnosť vykonávať živnosť v odbore stavebných prác. Za ďalšiu výraznú zmenu pomerov

považoval zmenu vysokej školy plnoletého syna, ktorý už neštuduje v G., ale vo J., čím sa výdavky na
ubytovanie súvisiace so štúdiom eliminovali. V prípade matky plnoletého syna došlo k miernemu nárastu
čistého mesačného príjmu od poslednej úpravy výživného. Súd preto ustálil novú výšku výživného od
podania návrhu od 15. 04. 2016 na sumu 90,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám odporcu - plnoletého dieťaťa. Ďalej súd zistil, že navrhovateľ za obdobie od apríla 2016 do
vyhlásenia rozsudku vo veci samej dňa 13. 12. 2016 hradil výživné v nižšom rozsahu, ako mu bolo

stanovené prechádzajúcim rozhodnutím súdu, 6-krát uhradil po 50,- Eur a 2-krát po 30,- Eur. Takto mu
vzniklo zročné výživné za uvedené obdobie v celkovej výške 360,- Eur a toto umožnil súd prvej inštancienavrhovateľovi plniť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- Eur spolu s bežným výživným. Tretím
výrokom súd v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, pretože navrhovateľ žiadal zníženie
vyživovacej povinnosti vo väčšom rozsahu, a to od 01. 04. 2016. Konanie o vzájomnom návrhu odporcu

o zvýšenie výživného voči navrhovateľovi súd zastavil v dôsledku späťvzatia vzájomného návrhu.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ a tiež splnomocnená zástupkyňa
odporcu.

3. Odvolací súd zistil, že splnomocnená zástupkyňa odporcu podala odvolanie oneskorene, keď
rozsudok jej bol doručený dňa 24. 01. 2017, bola riadne poučená o lehote na podanie odvolania 15
dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, odvolanie však bolo podané na poštu až dňa 09. 02.
2017, teda po uplynutí zákonom určenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania (táto lehota uplynula
dňom 08. 02. 2017). Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 386 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (vzhľadom na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015

Z. z. Civilného mimosporového poriadku) odmietol toto odvolanie ako oneskorene podané, a to bez
meritórneho prejednania.

4. Navrhovateľ vo včas podanom odvolaní označil dva odvolacie dôvody. Ako prvý dôvod uviedol, že
žiadal okresný súd v rokoch 2015 a 2016, aby mu predložil doklady potvrdzujúce, že syn M. R. je

študentom školy. Žiadal súd, aby potvrdením bol vydokladovaný čas jeho štúdia. Žiadal súd, aby ho
zaviazal povinnosťou predkladať potvrdenie o štúdiu každý polrok, čo však okresný súd nezabezpečil.
Doposiaľ má len kópiu prísľubu Y. Y. G., že syn bude prijatý v akademickom roku 2014/2015 na denné
štúdium. Potvrdenie o tom, že tento ročník aj absolvoval, neobdržal doposiaľ. Ani na pojednávaní mu
nebolo predložené žiadne potvrdenie o ukončení tohto ročníka. Rovnako v roku 2015/2016 mu nebolo

predložené žiadne potvrdenie o štúdiu. Vyjadruje pochybnosť, či syn vôbec chodil do školy, keď do O.
ročníka nastúpil v akademickom roku 2014/2015 a dnes je študentom V. ročníka v roku 2016/2017.
Domnieva sa, že má právo vedieť, či syn študuje. Preto viacnásobne žiadal, aby mu súd zabezpečil
potvrdenie každý polrok. Ďalším odvolacím dôvodom je skutočnosť, že mu neboli vrátené originálne
poukážky o platbách výživného. Súd mu síce uložil povinnosť zaplatiť nedoplatok, on však nemal

možnosť skontrolovať, či je tento určený v správnej výške, pretože navrhovateľovi súd nevrátil prvotné
doklady - poštové poukážky o platbe výživného. Preto neuznáva 15-dňovú lehotu na podanie odvolania
a domáha sa vrátenia originálov poštových poukážok a predloženia potvrdení o návšteve školy za roky
2014/2015 a 2015/2016 z vysokej školy v G..

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP“), preskúmal vec v súlade s ust. § 62 až § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (CMP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku o zameškanom výživnom zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. d) CSP
a v napadnutom výroku, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti, zrušil v poukazom

na ust. § 389 ods. 1, písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

6. Odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania a opakovane aj počas konania
(napr. č. l. 9 - podanie navrhovateľa zo dňa 17. 05. 2016) sa okrem zníženia výživného domáhal

aj uloženia povinnosti oprávnenému zasielať navrhovateľovi doporučene potvrdenie o návšteve školy
každý školský polrok na adresu jeho trvalého bydliska s tým, že žiada o doručenie originálu potvrdenia.
Tiež na ústnom pojednávaní navrhovateľ uviedol, že trvá na písomných podaniach (č. l. 34 - zápisnica
o pojednávaní dňa 18. 10. 2016). Po vypočutí zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 13. 12. 2016
odvolací súd zistil, že navrhovateľ aj na tomto pojednávaní v rámci svojho výsluchu opakoval svoju

žiadosť o predkladanie uvedených potvrdení o návšteve školy.

7. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie, ktorý zamietol vo zvyšnej
časti návrh žalobcu, opomenul odôvodniť túto časť rozhodnutia vo vzťahu k návrhu žalobcu, kde sa
navrhovateľ domáhal v bode 2 návrhu uloženia povinnosti oprávnenému - plnoletému synovi predložiť

originály poštových poukážok za obdobie 2012 až 2014 a v bode 4 povinnosť pravidelne zasielať
potvrdenia o štúdiu za každý polrok od začiatku prijatia na vysokú školu. Odvolací súd upozorňuje,
že takéto návrhy na rozhodnutie uplatnené boli, odvolacia námietka vyjadrená v bode 1 odvolania sa
týka práve zamietnutia týchto návrhov, avšak zo spisu nevyplýva, že by sa súd v rámci konania týmitonávrhmi zaoberal, v odôvodnení rozsudku sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal. Preto pokiaľ súd
prvej inštancie v treťom výroku v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, dospel odvolací súd
k záveru, že tento výrok rozhodnutia je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 389 ods. 1, písm. b) a

c) CSP, pretože súd svojim postupom znemožnil navrhovateľovi uplatniť všetky procesné práva, tento
nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, v napadnutom rozsudku absentuje
odôvodnenie, ktoré by sa týkalo už uvádzaných návrhov (bod 2 a 4 návrhu na začatie konania).

8. K druhej odvolacej námietke, podľa ktorej nemohol navrhovateľ v zákonnej 15-dňovej lehote reagovať

na rozsudok okresného súdu z dôvodu, že mu tento nevrátil predložené doklady - poštové ústrižky,
nemohol si teda overiť správnosť určeného zročného výživného, odvolací súd uvádza, že zo spisu
nevyplýva, že by navrhovateľ o vrátenie týchto dokladov súd požiadal, naviac mal možnosť do spisu
nahliadnuť; zo zvukového záznamu z pojednávania odvolací súd zistil, že všetky tieto doklady boli
predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie a súd spolu s účastníkmi sa s každým týmto
dokladom vysporiadal a v súčinnosti s účastníkmi zisťovali výšku zameškaného výživného. K tomuto

však odvolací súd upozorňuje, že rozhodovanie o zameškanom výživnom v tomto prípade nebolo
predmetom konania a nebol dôvod na takéto rozhodnutie. Predmetom konania bolo rozhodnutie o
znížení výživného na plnoleté dieťa, ktoré zásadne začína na návrh, súd je teda viazaný návrhom, a
to výškou výživného a určením, od kedy požaduje výživné (v tomto prípade znížiť). Rovnako pri zmene
návrhu z dôvodu zmeny pomerov je možné rozhodovať len na návrh. V prípade plnoletých osôb sa

zmena pomerov v minulosti posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Odvolací súd upozorňuje,
že podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, prípadne na zníženie vyživovacej povinnosti
neoprávňuje povinného prestať s plnením výživného. Až do rozhodnutia súdu mal preto navrhovateľ
povinnosť plniť výživné v dovtedy určenej výške po 150,- Eur mesačne a táto povinnosť mu vyplývala z
právoplatného rozsudku súdu. Pokiaľ ide o plnoletú oprávnenú osobu, ak súd rozhodne o zmene a zníži

výživnéododňapodanianávrhu,mápovinný(tunavrhovateľ)právopožadovaťnaviaczaplatenévýživné
vrátiť, prípadne má možnosť započítať preplatok formou dohody s oprávneným, či už na zameškané
výživné alebo ďalšie výživné (čo je rozdielny postup ako pri maloletých deťoch). Otázku zročného
výživného nemal súd prvej inštancie riešiť v uvedenom rozsudku a nebol dôvod, aby umožňoval
navrhovateľovi plniť nižšie výživné v splátkach (už vzhľadom na existenciu právoplatného rozsudku, ku

zmene ktorej dôjde až právoplatnosťou rozhodnutia o znížení výživného). Z uvedeného dôvodu preto
odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1, písm. a) CSP tento výrok rozsudku okresného súdu z
dôvodu neexistencie procesných podmienok pre takéto konanie zrušil a konanie o ňom zastavil (§ 389
ods. 1, písm. a/, § 391 ods. 1 CSP).

9. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne o prevyšujúcej časti návrhu, v ktorej okresný súd
návrh zamietol (okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie zmenil rozsudok okresného súdu tak, že znížil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 150,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc
dňom 15. 04. 2016, ktorý výrok nebol napadnutý včas podaným odvolaním a ktorého sa rozhodnutie
odvolacieho súdu nedotklo), a to z dôvodov uvedených vyššie, teda aby sa súd prvej inštancie

vysporiadal s celým návrhom navrhovateľa tak, ako bol tento uplatnený a aby tomuto rozhodnutiu
zodpovedalo aj odôvodnenie rozhodnutia v zmysle požiadaviek zákona (§ 220 CSP).

10. S poukazom na ust. § 57 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP odvolací súd o trovách odvolacieho
konania nerozhodoval.

11. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).