Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/131/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717000352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717000352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.

Jána Bobora a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaného ml. G. L., stíhaného pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí dňa 25.
januára 2018 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 0T/118/2017 zo
dňa 08.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T
118/2017 zo dňa 08. 08. 2017 vo výroku o treste.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného ml. G. L., nar. XX. XX. XXXX vo B., trvale bytom B., R. XXXX/XXX
podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n), § 38 ods. 3, § 117 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia
slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 0T/118/2017 zo dňa 08.08.2017 bol obž. ml. G. L. uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.a/, ods. 3 písm.b/ Tr.zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 07. 08. 2017 v presne nezistenom čase medzi 00.30 hod. až 01.00 hod. vo B. na X. R. XXXX,
na vonkajšej terase kaviarne F. M. vylomil drevenú okenicu barového stánku a z vnútra odcudzil audio
systém zn. Sony gtk-xlbt a fľašu 1 litrového sirupu zn. Monin do miešaných nápojov, čím spôsobil

spoločnosti KNAR, s. r. o. so sídlom T. Vansovej 766/78, Zvolenská Slatina, IČO: 45 623 104, škodu
poškodením vo výške 5,- € a odcudzením vecí vo výške 182,-- €,

pričom takto konal aj napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/4/2017 zo dňa
21. 06. 2017, právoplatným dňa 21. 06. 2017 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.
a/, písm. f/ Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zákona, pričom súd podmienečne upustil od
potrestania a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.

Za to mu súd podľa § 212 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm.m/, § 38 ods. 3, § 117
ods. 1 Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace nepodmienečne, pričom obžalovaného pre
výkon trestu odňatia slobody súd zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.Súčasne mu podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil povinnosť nahradiť poškodenému KNAR, s.r.o., so
sídlom T. Vansovej 766/78, Zvolenská Slatina, IČO: 45 623104, škodu vo výške 5,-€.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný ml.G. L., ktoré prostredníctvom
svojho obhajcu aj dodatočne písomne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo,
že obžalovaný považuje rozsudok vo výroku o treste za nesprávny a nezákonný, z toho dôvodu podal
proti nemu odvolanie. Obhajoba obžalovaného má za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
treste neprihliadol dôsledne k vyššie citovaným ustanoveniam Tr.zákona a tieto nedostatočne, resp.

nesprávne aplikoval. Súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol k tomu, že v zmysle § 117 ods. 2 Tr.zák.
ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody u mladistvých predstavuje tzv. ultima ratio, tento
druh trestu má vždy len subsidiárny charakter a teda mal by byť ukladaný len výnimočne a len v skutočne
nevyhnutných prípadoch. V tomto prípade je uloženie nepodmienečného trestu neprimerane prísnym
trestom. Ďalej obhajoba poukázala na to, že obžalovaný sa v celom rozsahu doznal, svoje konanie
úprimne oľutoval a v prípravnom konaní napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní

skutku. V konečnom dôsledku sa obžalovaný sústavne pripravuje na výkon povolania štúdiom na
strednej škole, pričom v septembri v roku 2017 má nastúpiť do druhého ročníka, pričom stredná škola,
ktorú navštevuje, hodnotí jeho správanie v škole veľmi pozitívne, ako aj bezproblémové. V prípade,
ak by musel nastúpiť nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody, nemohol by naďalej pokračovať v
štúdiu na tejto škole, ktorej prostredie, pedagógovia a spolužiaci majú na jeho správanie a ďalší vývin

pozitívny vplyv. Výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody by pravdepdobne došlo k narušeniu
sociálnych vzťahov, ktoré zjavne môžu mať a aj majú pozitívny vplyv na jeho ďalší život, prípravu na
povolanie a tým aj životnú perspektívu ohľadne možností zamestnania sa a zaobstarávania obživy pre
neho a jeho rodinu do budúcna. Z uvedeného dôvodu je preto toho názoru, že nepodmienečným
výkonom trestu odňatia slobody by nebol naplnený účel trestu v zmysle § 97 ods. 1 Tr.zák., pretože by

ním práve naopak došlo k významnejšiemu narušeniu sociálnych vzťahov a vyčleneniu práve z tohto
sociálneho prostredia, ktoré má na správanie obžalovaného a v budúcnosti život priaznivý vplyv.

V neposlednej rade pri rozhodovaní o treste súd nesprávne priznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m/ Tr.zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený, pretože táto všeobecná priťažujúca okolnosť

nemala byť v žiadnom prípade použitá. V danom prípade totiž skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti
už za trestný čin odsúdený, v tomto prípade bola použitá ako okolnosť odôvodňujúca naplnenie znaku
skutkovej podstaty opodstatňujúceho právnu kvalifikáciu skutku podľa odseku 3 písm. b/ § 212 Tr.zák. V
minulosti bol odsúdený len raz a to Okresným súdom Zvolen, sp.zn. 1T/4/2017 a preto v danom prípade
bola tá istá okolnosť použitá dvakrát a to jednak ako okolnosť zakladajúca prísnejšiu právnu kvalifikáciu

skutku podľa § 212 ods. 2 písm.a/, ods. 3 písm. b/ Tr.zák. a jednak ako všeobecná priťažujúca okolnosť
podľa § 37 písm. m/ Tr.zák. K takémuto duplicitnému použitiu tej istej okolnosti dvakrát a to v neprospech
obžalovaného, bráni ust. § 38 ods. 1 Tr.zák. a najmä zásada nebis in idem. V závere odvolania
obžalovaný uviedol, že si uvedomil nesprávnosť a nezákonnosť svojho konania, pričom samotné
zadržanie a následné konanie pred súdom a hrozba nástupu nepodmienečného výkonu trestu odňatia

slobody boli pre neho viac než dostatočným ponaučením, aby sa v budúcnosti nikdy viac žiadneho
protiprávneho konania nedopustil. Po vyhlásení predmetného odsudzujúceho rozsudku prejavil účinnú
snahu po svojej náprave, podstatne zmenil svoje správanie, vyhýba sa požívania alkoholu, ako aj
osobám, ktoré by mohli mať na neho nepriaznivý vplyv, poškodenému sa ospravedlnil a nahradil mu
spôsobenú škodu, pričom ďalším spôsobom života a riadnym plnením svojich osobných a školských

povinností sa chce stať platným členom spoločnosti. Z uvedeného dôvodu požiadal krajský súd, aby
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby rozhodujúc sám mu uložil trest povinnej práce,
prípadne trest odňatia slobody, ktorého výkon nebude podmienečne odložený, s určením primeranej
skúšobnej doby.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov ich odvolania, v tejto
súvislosti poukázal na to, že obžalovaný nespáchal taký závažný trestný čin, za ktorý by mal byť tak
prísne potrestaný. Po skutku sa jeho správanie zmenilo, zrejme mu bude ukladaný ďalší trest, keďže
trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe, ktorá mu bola uložená za predchádzajúcu trestnú činnosť,
z toho dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť trest, ktorý

by nebol spojený s jeho výkonom.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a
zákonný a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že veľmi ľutuje trestnej činnosti, ktorú spáchal a sľúbil, že
sa to už viackrát nestane.

Zákonná zástupkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že syn sa od tej doby veľmi zmenil,
veľmi nechodí vonku, chodí do tanečnej školy, venuje sa tancu. Nemá s ním žiadne problémy.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného ml.G. L. je dôvodné.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v potrebnom rozsahu a v tomto smere odvolací
súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd podľa § 257 ods. 7

Tr.por. prijal. Z toho dôvodu odvolanie obžalovaného v napadnutom rozsudku smerovalo len proti výroku
o treste. Z uvedeného dôvodu krajský súd preskúmal tento výrok a na rozdiel od prvostupňového súdu
dospel k inému záveru pokiaľ ide o uloženie trestu odňatia slobody.

V tomto smere odvolací súd prihliadol na opodstatnené námietky obhajoby obžalovaného, s ktorými

sa v celom rozsahu stotožnil, pričom odôvodnenie v napadnutom rozsudku, týkajúce sa výroku o
treste vyhodnotil ako nenáležité, ktoré nezodpovedalo okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného.
Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že obžalovanému okresný súd skutočne uložil neprimeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, keďže vzhľadom na okolnosti prípadu,
výšku spôsobenej škody, osobu obžalovaného, ktorý sa trestnej činnosti dopustil ako mladistvý, jeho

postoj k spáchanej trestnej činnosti a jeho prípravu na budúce povolanie sú takými skutočnosťami,
ktoré mali prvostupňový súd doviesť k inému záveru o druhu a výmere trestu, ako ku ktorému dospel
v napadnutom rozsudku.

V tejto súvislosti okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o neaplikovateľnosti ust. § 49 ods. 2 Tr.zák.

Toto ustanovenie sa týka prípadov, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody.

V tomto smere z odpisu RT vyplynulo, že u obžalovaného v konaní vedenom pod sp.zn. 4T/4/17 zo dňa

21.06.2017, právoplatného toho istého dňa, bolo podmienečne upustené od potrestania mladistvého
s určením skúšobnej doby v trvaní 1 rok. Teda v prípade obžalovaného zjavne nejde o podmienečné
odsúdenie alebo o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd preto zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a

rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr.por. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4
mesiacov, ktorý mu však v zmysle § 119 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1
rok. Pri ukladaní trestu odvolací súd obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.
m/ Tr.zák. , keďže jej aplikácia by bola v rozpore so zásadami ukladania trestov. Takto uložený trest
krajský súd považuje z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie za zákonný a spravodlivý,

ktorý u obžalovaného dosiahne uvedomenie si svojho protispoločenského konania a tým dosiahne aj
splnenie účelu trestu v zmysle Tr.zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.