Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/406/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913206941
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913206941.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: 1/ V.. T. Y., 2/ L. Y.,
obaja bytom E. F., N. XXX/XX, zastúpení JUDr. Máriou Kanthovou, advokátkou v Komárne, Župná 20,
proti žalovaným: 1/ I. D. V., a. s. so sídlom v V., U. XX, C.: XX XXX XXX, 2/ BOVANA, s. r. o., Karpatské
námestie 10, 83106 Bratislava, IČO 36 058 947, 3/ C. R., 4/ U.. U. R., obaja bytom E. F., T. XXXX/

XX, zastúpení JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5, o neplatnosť
dražby, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 01. 2014
č. k. 14C/251/2013-162, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 23. 01. 2014 č. k. 14C/251/2013 - 162 p o t
v r d z u j e .

II. Žalovaným 2/, 3/, 4/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho a

dovolacieho konania v celom rozsahu.

III. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov 1/, 2/, ktorým
sa domáhali voči žalovaným 1/ - 4/ určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby vykonanej dňa 20. 02. 2013
na Notárskom úrade JUDr. Janky Antalovej so sídlom v Rimavskej Sobote, priebeh ktorej

bol osvedčený v Notárskej zápisnici č. k. N 68/2013, NZ 5596/2013, NCRIs 5742/2013, keď predmetom
boli nehnuteľnosti:
- stavba (rodinný dom) so súpisným číslom XXX nachádzajúca sa na parcele č. XXX/X,
- stavba (sklad) so súpisným číslom XXXX nachádzajúca sa na parcele č. XXX/X,
- pozemok č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,
- pozemok č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2,
- pozemok č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2,

- pozemok č. XXX/X záhrady vo výmere XXX m2,
vrátane nezapísaného príslušenstva v evidencii nehnuteľností, všetko vedené na Liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie E. F.. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy
konania žalovanej 2/, 3/ a 4/, žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd ako prvú
riešil otázku súvisiacu s tvrdením žalobcov, že v súdenej veci vystupujú ako spotrebitelia a uzavretá
spotrebiteľská úverová zmluva (pre neplnenie, ktorej sa stali dlžníkmi veriteľa a došlo k predmetnej

dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti) obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a to tak, že hypotekárny
úver typu V. B. nebol spotrebiteľským úverom, a preto na námietky žalobcov týkajúce sa neprijateľných
zmluvných podmienok okresný súd neprihliadol. V ďalších dôvodoch napadnutého rozsudku okresnýsúd podrobil súdnemu prieskumu každý z tvrdených dôvodov pre určenie neplatnosti dražby - konkrétne
porušenie § 2 písm. g), § 9 ods. 2, § 24 ods. 2 písm. c) v spojení s § 24 ods. 8, § 20 ods. 10, § 20 ods.
7 a § 24 ods. 2 písm. h) zákona o dobrovoľných dražbách a dospel k záveru, že v súvislosti s tvrdenou

skutočnosťou - porušením príslušného konkrétneho zákonného ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách žiadne právo žalobcov súvisiace s uvedenou skutočnosťou dotknuté nebolo.
Okresný súd zdôraznil, že na súde sa možno domáhať určenia neplatnosti dražby, pokiaľ porušením
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách bol žalobca dotknutý na svojich právach, nestačí pritom
akékoľvek porušenie ustanovení zákona, musí ísť o také porušenie, ktorým sa reálne zmarí alebo

obmedzí výkon konkrétneho práva žalobcu s relevantným (negatívnym) následkom pre žalobcu. V
prejednávanej veci žalobcovia nepreukázali a za týmto účelom ani nenavrhli vykonať žiadne dôkazy, že
na ich strane došlo k reálnemu zmareniu alebo obmedzeniu výkonu konkrétneho práva s relevantnými
negatívnymi následkami na ich strane a preto súd žalobu zamietol.

2. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP platného a účinného v čase

rozhodovania okresného súdu z dôvodu, že žalobcovia 2/ až 4/ mali vo veci úspech v plnom rozsahu,
rovnako žalovaný 1/ bol úspešný v plnom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania neuplatnil.

3. Proti rozsudku okresného súdu podali žalobcovia zastúpení splnomocnenou advokátkou odvolanie
v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní uviedli, že ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby

odôvodnili svoj návrh, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby s tým, že dražba dňa
20. 02. 2013 bola vykonaná v rozpore s princípmi na uspokojenie plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Po oboznámení sa s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka sa stotožňujú s právnym názorom súdu, podľa ktorého predmetný hypotekárny úver nebol
spotrebiteľským úverom, a preto im neprináleží nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukázali

na skutočnosť, že podaním zo dňa 11. 11. 2013 doplnili a upresnili dôvody neplatnosti dražby, teda
v bodoch I. až VIII. bližšie špecifikovali, ktoré ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách boli porušené vykonaním dražby a uviedli aj to, ako boli dotknutí na svojich právach.

4. K odôvodneniu napadnutého rozsudku k tvrdenému porušeniu zákona - § 21 ods. 2 až 6 zákona o

dobrovoľných dražbách (ďalej ZoDD) keď podľa okresného súdu žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie
o tom, že súčasťou notárskej zápisnice o dražbe nebolo oznámenie o dražbe zo dňa 14. 01. 2013
obsahujúce poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6 ZoDD a pokiaľ by aj došlo k preukázaniu tejto tvrdenej
absencie porušenia práva žalobcov súvisiace s predmetnou skutočnosťou dotknuté neboli, poukazuje
na to, že poučenie v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. i) ZoDD malo byť obligatórnou náležitosťou

obsahu zápisnice o dražbe, náležitosti obsahu oznámenia o dražbe upravuje aj ustanovenia § 17 ods.
1, konkrétne podľa § 17 ods. 1 písm. l) dražobník v oznámení o dražbe uvedie aj poučenie podľa
§ 21 ods. 2 až 6 zákona. Obsah zápisnice, súčasť zápisnice a príloha zápisnice nie sú totožnými
pojmami a nemožno ich zamieňať, z citovaného ustanovenia zákona jednoznačne vyplýva, že zápisnica
o dražbe má obsahovať poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Žalobcovia majú za to, že z príslušnej právnej

úpravy jednoznačne vyplýva, že v predmetnej veci licitátor neoboznámil ustanovenie § 21 ods. 2 - 6
ZoDD, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 2 písm. i) v spojení s ustanovením § 24 ods. 8 zákona o
dobrovoľných dražbách. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že žalobcovia podali žalobu v zákonnej lehote
( o určenie neplatnosti dražby) a tiež oznámili správe katastra začatie súdneho konania pri realizácii
týchto oboch úkonov nekonkretizovali aké ich právo malo byť dotknuté. Uviedli, že ak by dňa 20. 02.

2013 boli poučení o svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby by neboli podali v posledný
deň zákonnej lehoty, ale v čo najkratšej lehote po doručení zápisnice o vykonaní dražby a po doručení
tohto návrhu (žaloby) súdu, ihneď by podali správe katastra návrh na zápis poznámky o začatí súdneho
konania. V tejto súvislosti poukazujú na § 29 ods. 2 zákona, podľa ktorého vzhľadom na skutočnosť,
že ide o dražbu bytu a inej nehnuteľnosti predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby

na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa a
to bez zbytočných prieťahov. Pritom žalovaný 3/ a zástupca žalovaného 2/ ihneď po ukončení dražby
trvali na tom, aby žalobcovia vydražiteľovi odovzdali vydražené nehnuteľnosti tvrdiac, že vlastníkmi
nehnuteľnosti sa stali príklepom licitátora. Poukazujú na to, že žalovaní 3/ a 4/ v dobe od 22. 02. 2013 až
do 16. 08. 2013 mohli ako výluční vlastníci záložným právom nezaťažených nehnuteľností disponovať s

predmetom dražby a hrozbou vykonania možných prípadných právnych úkonov boli žalobcovia dotknutí
na svojich právach. Opätovne poukázali na to, že žalobu o určení neplatnosti dražby podali dňa 20. 05.
2013 z dôvodu absencie poučenia v zápisnici o vykonaní dražby.5. K skutočnosti, že účastníkom dražby a vydražiteľom bol len žalovaný 3/, žalovaná 4/ účastníkom
dražby ani vydražiteľom nebola, poukázal na ustanovenie § 2 písm. g) ZoDD, v zmysle ktorého
vydražiteľom sa rozumie účastník dražby, ktorému bol udelený príklep. Odvolatelia nesúhlasia s

vyhodnotením ich námietky ako takej, ktorou nebolo dotknuté žiadne ich právo s poukazom na rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo/42/94 zo dňa 27. 06. 1994 a poukazujú na to, že pokiaľ vydražené nehnuteľnosti
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nielen vydražiteľ, žalovaný 3/, ale aj jeho
manželka žalovaná 4/, mohli tieto užívať, predať, darovať, zaťažiť záložným právom, zriadiť k nim vecné
bremená alebo využiť iné práva výlučných vlastníkov a hrozbou vykonania týchto úkonov žalobcovia

boli dotknutí na svojich právach.

6. K tvrdenému porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 ZoDD (licitátor je zamestnancom dražobníka) v
súvislosti s tvrdeným zásahom do práv žalobcov, žalobcovia tvrdili, že funkciu licitátora vykonala osoba
nespĺňajúca zákonné podmienky podľa § 9 ods. 2 ZoDD, nebola spôsobilá ani vykonať funkciu licitátora.
Poukázali na postup licitátora pri výkone dražby, keď príklep na základe ktorého vydražiteľ - žalovaný

3/ nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam neudelil (licitátor) v súlade so zákonom. Týmto
žalobcovia boli dotknutí na svojich právach.

7. K neuvedeniu údajov o bývalých vlastníkoch predmetu dražby v notárskej zápisnici - porušenie
ustanovenia § 24 ods. 2 písm. c) ZoDD, ktorá povinnosť dražobníka vyplýva z ustanovenia § 24 ods.

8 ZoDD, žalobcovia poukazujú na obligatórnu náležitosť obsahu zápisnice o vykonaní dražby, nakoľko
dražba, ktorej navrhovateľom nie je skutočný vlastník, ale záložný veriteľ je konaním, ktoré sa vedie
absolútne mimo vôle a i bez pričinenia skutočného vlastníka, bez akejkoľvek predbežnej kontroly súdu
alebo iného orgánu verejnej moci, výlučne pod kontrolou dražobníka a nakoľko neobsahovala zápisnica
o tejto dražbe uvedenú obligatórnu náležitosť, boli žalobcovia na svojich právach dotknutí, nakoľko

zápisnica bola doručená osobám uvedeným v § 17 ods. 5 ZoDD bez údajov o bývalých vlastníkoch.

8. K neuvedeniu údajov o tom, ako a v akej výške bolo dohodnutého zníženie najnižšieho podania v
notárskej zápisnici o dražbe - teda porušenie ustanovenia § 20 ods. 10 ZoDD uviedol, že porušením
tohto ustanovenia boli dotknutí žalobcovia na svojich právach, pretože ak by táto suma (akú sumu môže

znížiť najnižšie podanie) bola dohodnutá v zmluve, licitátor by mohol znížiť najnižšie podanie, napr. o
menšie čiastky a vydražená cena mohla byť vyššia. Žalobcovia poukazujú na to, že v zmluve o vykonaní
druhej opakovanej dražby na druhej strane v čl. IV. je uvedená celková výška pohľadávky navrhovateľa
dražby ku dňu 24. 05. 2012 vo výške 105 636,44 eur, ku dňu vykonania dražby dňa 20. 02 . 2013 bola
oveľa vyššia, napriek tomu žalovaný 1/ súhlasil so znížením najnižšieho podania až na sumu 58 500 eur,

pričom zvyšok pohľadávky vo výške cca 60 000 eur vymáha od žalobcov. Žalobcovia teda vykonaním
dražby boli na svojich právach dotknutý. Navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že odvolací
súd vyhlási dobrovoľnú dražbu za neplatnú a žalovaných zaviaže na náhradu trov konania.

9. Písomným podaním zo dňa 01. 04. 2014 doručeným súdu dňa 03. 04. 2014 doplnili žalobcovia

odvolanie s odôvodnením, že nedopatrením došlo k vynechaniu časti textu z bodu V. odvolania. K
ustanoveniu § 20 ods. 10 ZoDD, k porušeniu ktorého došlo tým, že v zmluve nebolo dohodnuté o
akú čiastku zníži licitátor dražbu v prípade, ak nebolo urobené najnižšie podanie, pričom žalobcovia
navrhli v rámci dokazovania zadovážiť zmluvu o vykonaní druhej opakovanej dražby, čo súd aj vykonal.
Žalovaný 1/ so žalovaným 2/ dňa 18. 12. 2012 uzatvorili zmluvu o vykonaní druhej opakovanej dražby,

v ktorej nebola uvedená suma, o ktorú bolo možné najnižšie podanie znížiť. Licitátor teda svojvoľne
znižoval sumu o 5.000,- eur napriek tomu, že tento spôsob nebol v zmluve dohodnutý. Žalobcovia
sa domnievajú, že licitátor nebol oprávnený znížiť najnižšie podanie až dvanásťkrát počas dražby po
neurobení najnižšieho podania účastníkom dražby č. 1. Podľa čl. 16 ods. 10 ZoDD, pokiaľ zmluva
uzavretá medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom neobsahuje náležitosti ustanovené zákonom je

neplatná. Je nesporné, že zmluva o vykonaní dražby neobsahovala sumu o „ktorú je možné najbližšie
(podanie) znížiť“, je teda zo zákona neplatná a ide podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka o absolútna
neplatnosť právneho úkonu. Súd prvej inštancie teda nesprávne posúdil obsah článku VI. zmluvy o
vykonaní opakovanej dražby v súvislosti s § 20 ods. 10 ZoDD v spojení s § 16 ods. 10 ZoDD.

10. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu k absencii náležitosti notárskej zápisnice
podľa § 24 ods. 2 písm. i) ZoDD, nakoľko v nej chýba poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6 tohto zákona,
uviedol, že táto informácia v notárskej zápisnici nie je, táto informácia však bola uvedená dražobníkom
v oznámení o dražbe doručenom ešte pred konaním dražby. Týmto nedostatkom v notárskej zápisnicinedošlo k porušeniu ustanovení zákona do takej intenzity, že by to malo vplyv na vydraženie predmetu
dražby a že by to spôsobovalo neplatnosť dražby. Naviac žalobcovia využili svoje právo na podanie
žaloby v zmysle § 21 ZoDD v rámci stanovenej prekluzívnej lehoty, takže nemohli byť z tohto dôvodu na

svojich právach dotknutí. Kumulatívnou podmienkou pre úspešnosť žaloby o určenie neplatnosti dražby
podľa§21ods.2ZoDDjeporušenieustanoveniaZoDDavdôsledkutohtoporušeniamusiabyťdotknuté
práva osoby, ktorá sa neplatnosti dovoláva. Táto podmienka však splnená zo strany žalobcov nebola.
Podľa žalovaného I. správne vyhodnotil súd vzhľadom na všetky okolnosti, že nedostatok týkajúci sa
poučenia v notárskej zápisnici, nemožno považovať za nedostatok takého charakteru, ktorý by mal

spôsobovať neplatnosť samotnej dražby.

11. K námietke, že žalovaná 4/. nebola účastníčkou dražby, a preto nemohla byť vydražiteľkou podľa
žalovaného 1/ správne, okresný súd poukázal na judikát na NS SR č. R24/1995, v zmysle ktorého
vydražený majetok patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj keď sa predmetnej dražby
zúčastní len jeden z nich. Ak sa predmet dražby nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, notár túto skutočnosť uvedie do zápisnice tak, ako to bolo uvedené aj v samotnej notárskej
zápisnici. V osvedčení o druhom kole opakovanej dražby „vydražiteľ vyhlasuje, že nehnuteľnosť
nadobúda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu so svojou manželkou U.. U. R....“.
V súvislosti s námietkou žalobcov, že žalovaní 3/, 4/ mohli ako bezpodieloví spoluvlastníci užívať
nehnuteľnosti a disponovať s nimi rôznym spôsobom, označuje za tvrdenie neurčité, došlo ku

konštatovaniu možnej hrozby bez zjavného bližšieho špecifikovania, ktorým konkrétnym oprávnením v
súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti sa cítili byť (žalobcovia) dotknutí na svojich právach.

12. K námietke týkajúcej sa osoby licitátora L.. C. B. žalovaný 1/ poukázal na skutočnosť, že L.. C. B.
ako konateľ žalovaného 2/ bol v zmysle plnej moci zo dňa 19.02.2013 splnomocnený na vykonávanie

všetkých úkonov aj vtedy, ak je na ne potrebné osobitné splnomocnenie. Poukázal na Komentár k
zákonu o dobrovoľných dražbách, 1. vydanie 2010 (Katarína Valová a kol.), podľa ktorého licitátor pri
dražbe vystupuje ako splnomocnenec podnikateľa - dražobníka podľa § 15 Obchodného zákonníka,
je teda oprávnený konať v súvislosti s dražbou v mene a na účet dražobníka zo zákona. Žalobcovia
neboli dotknutí na svojich právach spôsobom, ktorý by viedol k určeniu neplatnosti dobrovoľnej dražby.

Pripomenul, že prvotnou príčinou výkonu dobrovoľnej dražby bolo delikventné správanie sa žalobcov
k žalovanému 1/, kedy v dôsledku nesplácania úveru došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere.

13. K absencii údajov o bývalých vlastníkoch predmetu bytu a výšky dohodnutého zníženia najnižšieho

podania v notárskej zápisnici uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého
síce žalobcovia uvádzajú, že boli týmto opomenutím dotknutí na svojich právach, toto svoje tvrdenie
však nijako nekonkretizovali. Zastáva názor, že aj keby licitátor znižoval sumu najnižšieho podania o
dohodnutú čiastku, viedlo by to k rovnakému výsledku a pokiaľ by licitátor neznížil najnižšie podanie,
mohol by dražiteľ vyčkať do ďalšieho kola dražby. Pritom v článku VI. zmluvy o vykonaní druhej

opakovanej dražby bola zároveň dohodnutá možnosť, o ktorú môže byť najnižšie podanie znížené, teda
až na 50 % zo sumy 117.000,- eur a týmto podanie bolo znížené o sumu vyplývajúcu aj zo samotnej
zmluvy.

14. K doplneniu odvolania zo strany žalobcov poukázal na zásadu koncentrácie, a preto dôvody, na

základe ktorých sa rozhodnutie odvolaním napáda, môže odvolateľ meniť, modifikovať a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania, čím následne jej oprávnenie dopĺňať dôvody zaniká. Preto by
odvolací súd na toto doplnenie prihliadať nemal. Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť.

15. Žalovaný 2/ spochybnil včasnosť podaného odvolania s ohľadom na to, či podanie označené ako
doplnenie odvolania bolo podané v zákonnej 15 - dňovej lehote, inak žiada, aby naň odvolací súd
neprihliadol (§ 205 ods. 3 OSP). Odvolanie samotné označil za neopodstatnené. Podľa žalovaného
2/ sa žalobcovia snažia bezdôvodne spochybňovať vlastnícke právo vydražiteľovi, dobrovoľná dražba
prebehla v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Konkrétne poukázal na

ustanovenie § 22 ods. 2 ZoDD (správne malo byť § 21 ods. 2 ZoDD), v zmysle ktorého domáhať
sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je možné len v prípade, ak došlo výkonom dobrovoľnej
dražby k porušeniu ZoDD, nepostačuje však akékoľvek porušenie zákona hoci aj formálne, porušenie sa
musí dotýkať práv účastníka konania. Rozumie sa tým ovplyvnenie jeho postavenia a práv negatívnymspôsobom, čo sa v tomto prípade nestalo. Žalobcovia v odvolaní opätovne uvádzajú skutočnosti, ktoré
už boli predmetom konania pred okresným súdom.

16. K údajnej absencii poučenia žalobcov podľa § 21 ods. 2 až 6 ZoDD v notárskej zápisnici uvádza, že
žalobcoviabolinamožnosťpodaniažalobyoneplatnosťdobrovoľnejdražbyupozorneníviackrát.Naviac
žalobu v zákonnej trojmesačnej lehote podali, začatie súdneho konania oznámili príslušnej správe
katastra, takže mali vedomosť o možnosti takúto žalobu podať a boli si vedomí aj lehoty, v ktorej žalobu
podať možno. Poukázal na ustanovenie § 24 ods. 3 ZoDD, podľa ktorého súčasťou každej notárskej

zápisnice je podpísaný rovnopis oznámenia o dražbe a jeho prípadné dodatky. Povinnou náležitosťou
každého oznámenia o dražbe podľa § 17 ods. 1 písm. i) ZoDD je poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6.
Oznámenie o dražbe je následne technicky spojené s notárskou zápisnicou do jedného neoddeliteľného
celku pevne zviazaného trikolórou, ktorý je okrem iných osôb odovzdaný v jednom rovnopise aj
pôvodnému vlastníkovi nehnuteľnosti, teda žalobcom. Obdržanie takejto notárskej zápisnice (teda s
oznámením o dražbe pevne zviazaných do jedného celku) potvrdili svojím podpisom na preberacom

protokole, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

17. K námietke, že manželka žalovaného 3/ nebola účastníčkou dražby ani vydražiteľkou uvádza, že
táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na práva žalobcov a je úplne irelevantná. Poukázal na ustanovenie
§ 143 OZ, v zmysle ktorého manželka vydražiteľa sa automaticky stala bezpodielovou spoluvlastníčkou

predmetu dražby, priamo ex lege. K námietke k osobe licitátora, konkrétne k povinnosti licitátora dražby
byť zamestnancom dražobníka, poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou povinnosťou, je oprávnený na všetky
právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Licitátor L.. C. B. bol jedným z dvoch
konateľovdražobníka,konaltedavmeneanaúčettejtospoločnosti.Pokiaľvustanovení§9ods.2ZoDD

je ustanovené, že licitátor je zamestnancom dražobníka, poukazuje na systematiku právnej úpravy, keď
obsah tejto právnej vety nie je zahrnutý do prvého odseku, vzťahuje sa na prípady, keď licitátor spĺňa
všetky podmienky na výkon funkcie licitátora podľa ods. 1, avšak nie priamo zo zákona je oprávnený
konať v mene a na účet dražobníka. Rovnako to vysvetľuje v komentári v ZoDD L.. M. X.. Poukázal v
tomto smere na odôvodnenie súdu prvej inštancie.

18. K neuvedeniu údajov o bývalých vlastníkoch predmetu dražby uviedol, že samotná táto skutočnosť
žiadnym spôsobom neovplyvnila priebeh dobrovoľnej dražby a ani nemala vplyv na vydraženie
nehnuteľnosti. Pokiaľ by niekoho tento údaj zaujímal, mohol sa mu stať dostupným napr. z listu
vlastníctva, ktorý bolo možné vyhľadať podľa špecifikácie nehnuteľnosti, v oznámení o dražbe cez

katastrálny portál, ktorý je verejne prístupný.

19. K absencii údaja o tom, ako a v akej výške bolo dohodnuté zníženie najnižšieho podania v notárskej
zápisnici uviedol, že nie je možné citované ustanovenie zákona (§ 16 ods. 7 ZoDD) vykladať tak, že v
zmluve o vykonaní dobrovoľnej dražby je nutné uvádzať aj jednotlivé sumy, o ktoré je možné najnižšie

podanie znižovať. Predmetné ustanovenie znamená, že dražobník a navrhovateľ dražby môžu najnižšie
podanie znížiť iba v prípade, ak sa na tom v zmluve o vykonaní dražby dohodnú a zároveň je nutné
stanoviť aj sumu, na ktorú je možné podanie znížiť (formulácia „suma, o ktorú je najnižšie podanie
možné znížiť“). Poznamenal, že vydraženie nehnuteľnosti za čo najnižšiu cenu nebolo v záujme žiadnej
zo zúčastnených strán. Námietky žalobcov označil za nedôvodné a navrhol rozsudok okresného súdu

potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalovaní 3/, 4/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu označili napadnutý rozsudok za vecne
správny a navrhli ho potvrdiť. Podľa názoru žalovaných 3/, 4/ nemali žalobcovia potrebu oboznámiť
sa s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a následne dospieť k záveru, že poskytnutý

úver im nebol poskytnutý ako úver spotrebiteľský, takže im neprináležalo oslobodenie od súdneho
poplatku. Žalobcovia vedome zakupovali predmetné nehnuteľnosti pre účely výkonu ich podnikateľskej
činnosti,takžeichargumentáciaohľadomspotrebiteľskéhocharakteruzmluvybolanedôvodná.Žalovaní
3/ a 4/ sa v celkom rozsahu stotožnili s názorom súdu prvej inštancie, že v súvislosti s vytýkanou
absenciou poučenia podľa § 21 ods. 2 až 6 ZoDD v notárskej zápisnici nedošlo k žiadnemu porušeniu

akýchkoľvekzákonnýchprávžalobcov,pretoževyužilisvojejzákonnéprávopožiadaťsúdopreskúmanie
zákonnosti dražby. Žalobcovia nemohli byť v naznačenom smere žiadnym spôsobom dotknutí na svojich
právach, príslušné poučenie bolo súčasťou oznámenia o dražbe, ktoré žalobcovia prevzali zviazané s
notárskou zápisnicou, a preto boli o práve podania žaloby na súd o určenie neplatnosti dražby poučení.Za nedôvodnú považujú aj argumentáciu o neskorom zápise poznámky o začatí súdneho konania
do katastra, keďže zjavne opomínali uviesť tak podstatnú okolnosť, že k relatívne neskorému zápisu
tejto poznámky nedošlo z dôvodu neznalosti ich zákonných práv resp. pochybením katastra. Pritom

v zákone č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách nie je ustanovená žiadna lehota na oznámenie
začatia súdneho konania príslušnej správe katastra, len z ustanovenia § 21 ods. 3 zákona vyplýva,
že osoba, ktorá podala žalobu na súde podľa ods. 2, je povinná oznámiť príslušnej správe katastra
nehnuteľností začatie súdneho konania. V tejto súvislosti poukazuje na postup žalobcov pri podávaní
žiadosti o zápis poznámky na list vlastníctva o začatí súdneho konania o určenie neplatnosti dražby.

Za nedôvodnú označujú argumentáciu žalobcov o tom, že v období od 22.02.2013 do 16.08.2013 mohli
žalovaní3/,4/svydraženýminehnuteľnosťamiakýmkoľvekspôsobomdisponovaťaprípadnetakohroziť
ich bližšie nešpecifikované práva. Žalovaní 3/, 4/ predmetné nehnuteľnosti nevydražili za účelom, aby s
nimi akýmkoľvek spôsobom disponovali, teda aby ich scudzili resp. zaťažili. Tieto nadobudli pre vlastné
potreby. Z predložených dôkazov vyplynulo, že zápis začatia súdneho konania do katastra nehnuteľností
bol dňa 16.08.2013 uskutočnený z dôvodu ľahostajného a neodborného prístupu žalobcov 1/, 2/ k

výzvam katastrálneho úradu. Žalovaným 3/, 4/ nie je známe, aké práva žalobcov mali byť dotknuté v
súvislosti s odovzdaním vydražených nehnuteľností vydražiteľom, najmä s poukazom na nesprávnu
interpretáciu udalostí, ktoré sa odohrali po dražbe.

21. Za nelogické označuje tvrdenia žalobcov o tom, že pokiaľ by suma, o ktorú môže dražobník znižovať

najnižšie podanie, bola napr. 100,- eur, resp. 500,- eur, bola dohodnutá v zmluve o vykonaní druhej
dražby, v konečnom dôsledku mohla znamenať vyššiu vydraženú cenu. Ide o vyslovene hypotetické
tvrdenie, nakoľko aj pokiaľ by licitátor znižoval sumu po 100,- eur, mal vydražiteľ možnosť vyčkať, či
licitátor zníži najnižšie podanie na sumu predstavujúcu polovicu z hodnoty znaleckého posudku, k čomu
nebolo potrebné poznať obsah zmluvy o vykonaní druhej opakovanej dražby, bolo potrebné poznať len

zákonnémožnostiuvedenévzákoneodobrovoľnýchdražbách,omožnomrozsahuzníženianajnižšieho
podania. Dražiteľovi nič nebránilo, aby nerobil žiadne podania a aby vyčkal do najbližšej opakovanej
dražby. Bolo teda úplne jedno, o aké čiastky bolo najnižšie podanie znižované, vydražená cena by
v prípade nezáujmu iného dražiteľa aj tak nižšia nebola. Žalovaní 3/, 4/, uvádzajú, že sa cítia byť
ukrátení a dotknutí na svojich právach, keďže od doručenia žaloby žalobcov majú obavu investovať

ďalšie finančné prostriedky do rekonštrukcie nehnuteľnosti a na základe zápisu do listu vlastníctva o
súdnom konaní nemôžu v plnom rozsahu uplatňovať svoje vlastnícke práva. Žalobcovia pritom pred
súdom prvej inštancie ani nenavrhli vykonať žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali, že na ich strane
došlo k reálnemu zmareniu alebo obmedzeniu výkonu konkrétneho práva s relevantnými negatívnymi
následkami. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CDo151/2005, v zmysle ktorého v

rámci zavedenej koncentrácii konania má odvolateľ povinnosť v odvolaní podanom v odvolacej lehote
presne uviesť to, z akých dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 OSP napáda rozhodnutie súdu prvého
stupňa, a to pod sankciou vadnosti svojho podania majúceho za následok možnosť jeho odmietnutia zo
strany súdu. Doplnenie odvolania bolo podané jednoznačne po uplynutí odvolacej lehoty, a preto naň
odvolací súd nemá brať zreteľ. Uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.

22. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku odvolania podaného žalobcami 1/, 2/ potvrdil rozsudok
okresného súdu a žalobcom uložil povinnosť náhrady trov konania žalovaným 2/, 3/ a 4/, žalovanému
1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Žalobcovia proti rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie tvrdiac, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 237 ods. 1 písm. f) OSP a k iným vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením zo dňa 26. 04. 2016 č. k.

7Cdo/503/2015 - 267 zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Dôvodom, pre
ktorý dovolací súd zrušil rozsudok okresného súdu bola zistená skutočnosť, že k odvolaniu žalobcov
sa písaným podaním vyjadrili všetci štyria žalovaní, avšak pred rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý
rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania, nemali možnosť dozvedieť
sa o týchto vyjadreniach, pretože im neboli doručené a o ich existencii sa dozvedeli až z písomného

vyhotovenia rozsudku odvolacieho súdu. Opomenutím doručenia týchto vyjadrení žalobcom došlo k
porušeniu ich práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a tým k odňatiu ich možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1písm. f) OSP. Z tohto dôvodu dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie bez toho, aby sa ďalej zaoberal vecnou stránkou dovolania.

25. Po doručení uznesenia NS SR predložil okresný súd spis na rozhodnutie o odvolaní krajskému
súdu. Právna zástupkyňa žalobcov podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 20. 02. 2017 oznámila
zmeny týkajúce sa žalovaných, konkrétne uviedla, že bývalí spoločníci dražobnej spoločnosti AUCTION
- PRVÁ DRAŽOBNÁ spol. s r. o. so sídlom na Troskách 3, Banská Bystrica, IČO: 36 058 974 (žalovaný
2/) uzatvorili zmluvy o prevode obchodného podielu a od 20. 05. 2016 jediným spoločníkom a od

11. 05. 2016 jediným konateľom spoločnosti je R. L. X., bytom L. I. H. X, V., U.. Zároveň od 20. 05.
2016 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti AUCTION - PRVÁ DRAŽOBNÁ spol. s r. o. a
novým obchodným menom spoločnosti je BOVANA s. r. o. Od 20. 05. 2016 bolo zmenené aj sídlo
spoločnosti z adresy Na Troskách 3, Banská Bystrica na nové sídlo: Karpatské námestie 10, 831 06
Bratislava. Obchodná spoločnosť BOVANA s. r. o. na základe zmluvy o zlúčení od 19. 01. 2017 je
právnym nástupcom spoločnosti Kleveria s. r. o. so sídlom Stoličková 870/4, Banská Bystrica, ktorá bola

vymazaná z Obchodného registra. Právny zástupca žalovaného 2/ L.. C. B., advokát, jej telefonicky
oznámil, že v predmetnej veci už žalovaného 2/ nezastupuje. Právna zástupkyňa žalobcov navrhla s
poukazom na ustanovenie § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
a vrátiť mu vec na ďalšie konanie poukazujúc na to, že im nebolo doručené ani vyjadrenie žalovaného 2/
k odvolaniu žalobcov, u žalovaného 2/ nastali také zmeny, ktoré ovplyvňujú vykonanie dôkazov a tento

nedostatok aj vzhľadom na vyššie uvedené právne skutočnosti (vykonané zmeny v Obchodnom registri)
nie je možné napraviť pred odvolacím súdom a to ani na nariadenom pojednávaní.

26. Krajský súd následne doručil právnej zástupkyni žalobcov vyjadrenie žalovaného 1/, vyjadrenie
žalovaného 2/ a vyjadrenie žalovaných 3/ a 4/ s poučením, že má možnosť zaujať k nim svoje

stanovisko v lehote 10 dní. Zároveň žalovanému 1/ a právnemu zástupcovi žalovaných 3/, 4/ doručil
kópiu „oznámenia zmien“ na oboznámenie.

27. Žalobcovia ani žalovaní žiadne ďalšie svoje vyjadrenie ani stanovisko nedoložili.

28. Vzhľadom na uvedené krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.) preskúmal vec
v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a
contrario. Odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Predovšetkým odvolací súd k oznámeniu právnej zástupkyne žalobcov o zmenách týkajúcich sa

žalovaného 2/ a jeho právneho zástupcu uvádza, že skutočnosti, že v prípade spoločnosti s ručením
obmedzeným došlo k zmene spoločníkov vzhľadom na uzatvorené zmluvy o prevode obchodného
podielu, zároveň došlo k zmene obchodného mena a zmene sídla spoločnosti, nemajú žiadny právny
vplyv na prebiehajúci súdny spor, nesúhlasí teda s názorom právnej zástupkyne žalobcov, že by
nastali zmeny ovplyvňujúce vykonanie dôkazov. Rovnako bez právnej relevancie na tento súdny spor je

skutočnosť, že obchodná spoločnosť BOVANA na základe zmluvy o zlúčení je aj právnym nástupcom
spoločnosti Kleveria, s. r. o.. Rovnako bez právneho dosahu je aj skutočnosť, že pôvodný právny
zástupca žalovaného 2/ L.. C. B., advokát, už žalovaného 2/ v tomto konaní nezastupuje (odvolací súd
podotýka, že právny zástupca žalovaného 2/ spoločnosti AUCTION - PRVÁ DRAŽOBNÁ spol. s r. o. už
túto skutočnosť, že žalovaného 2/ nezastupuje, oznámil okresnému súdu).

30. Odvolací súd z podaného dovolania zistil, že toto bolo odôvodnené vadami podľa § 237 ods. 1
písm. f) OSP, na základe ktorej aj dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o ďalší
dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP (konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci ) žalobcovia ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby tvrdili, že

v odvolaní konkrétne opísali a konkretizovali, čím a ako boli dotknutí na svojich právach. Žalobcovia
uviedli, že podľa ich názoru z listinných dôkazov založených do spisu a výsledkov dokazovania
vykonaného na pojednávaní vyplýva, že uniesli dôkazné bremeno a dostatočne preukázali, že pri
vykonaní dobrovoľnej dražby v predmetnej veci zo strany žalovaného 2/ došlo k porušeniu ustanovení
ZoDD a zároveň žalobcovia boli dotknutí na svojich právach a sú teda dané dôvody na určenie

neplatnosti dražby. Uviedli v odvolaní množstvo údajov a faktov pri porušení každého ustanovenia ZoDD
ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby a dostatočne špecifikovali v čom a ako boli dotknutí
na svojich právach. Na tieto zistenia však okresný súd dostatočne neprihliadol a preto nesprávne
skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyvodené z vykonaných dôkazov viedli k nesprávnemu právnemuposúdeniu okresným súdom. Okrem tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré tvrdenie
bolo dovolacím súdom vyhodnotené ako dôvodné a bolo dôvodom pre zrušenie rozsudku odvolacieho
súdu v dovolaní žalobcovia tvrdili, že ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby konkrétne opísali a

konkretizovali čím a ako boli dotknutí na svojich právach, pričom odvolací súd tieto náležite nepreskúmal
a stotožnil sa so závermi prvostupňového súdu, pričom v rozsudku neodôvodnil, ako dospel k právnemu
názoru, že žalobcovia ako predchádzajúci vlastníci predmetu dražby neboli dotknutí na svojich právach.
V tejto súvislosti poukázali na dôvodovú správu k novele zákona o dobrovoľných dražbách k §
21, v zmysle ktorej „nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorými je

osoba zároveň aj dotknutá na svojich právach. Nebolo zámerom predkladateľa kauzisticky vypočítavať
jednotlivé prípady, kedy o relevantné poškodenie práv osoby by sa jednalo a necháva sa riešenie tejto
otázky výlučne na súdnu prax“. Podľa názoru žalobcov má súd zvážiť, či došlo k takému porušeniu
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorými je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach.
Neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, že žalobcovia ani v konaní pred prvostupňovým súdom ani v
podanom odvolaní nekonkretizoval, aké ich práva boli porušené, keďže táto povinnosť nevyplýva zo

zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý je lex specialis v predmetnej veci. Ďalej tvrdil nesprávny právny
názor výkladu ustanovenia § 20 ods. 10 ZoDD, kde si podľa neho odvolací súd protirečí, keď uvádza
„podstatné je, že musí existovať dohoda o možnosti znížiť najnižšie podanie o dohodnutú čiastku, čo v
danom prípade bolo splnené tým, že bola dohodnutá čiastka, po ktorú možno najnižšie podanie znížiť
( v percentuálnom vyjadrení 50 % zo sumy 117 000 eur), čo je dostatočne zrozumiteľné a určité“. Podľa

tohto právneho názoru by malo byť najnižšie podanie znížené na dražbe ihneď po neurobení najnižšieho
podania na čiastku 58 500 eur, čo v danom prípade nebolo. Dražobník napriek tomu, že v zmluve o
vykonaní druhej opakovanej dražby nebola uvedená žiadna konkrétna čiastka, o ktorú mohol znížiť
licitátor najnižšie podanie, ak nebolo urobené najnižšie podanie, svojvoľne znižoval najnižšie podanie o
čiastky vo výške 5.000 eur. V dôsledku toho neobstojí ani tvrdenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého

domnienka žalobcov, že v prípade znižovania najnižšieho podania o menšie čiastky by mohlo mať za
následok vyššiu vydraženú cenu a je bez relevancie. Uvádza, že podľa druhej časti právnej vety § 20
ods. 10 ZoDD „zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby“. Pričom
ak tento údaj absentuje v zmluve o vykonaní opakovanej dražby, zmluva je podľa § 16 ods. 10 ZoDD
neplatná.

31. Za ďalšiu inú vadu konania považuje aj skutočnosť, že odvolací súd neprihliadol na doplnenie
odvolania, poukazuje pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/195/2005 Z. z. uverejnený
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 2/2014, v zmysle ktorého, ak k odstráneniu vady odvolania dôjde
do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolanie je bezvadné a vec musí byť na jeho podklade podrobená

odvolaciemu konaniu. Je bez právneho významu, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí odvolacej
lehoty.

32. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, dôvodmi odvolania, aj
s prihliadnutím na dôvody podaného dovolania dospel k záveru, že odvolanie žalobcov proti rozsudku

okresného súdu nie je dôvodné a nie je spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie odvolaním napadnutého
rozsudku. Zotrváva na svojom vyjadrenom právnom názore o možnosti rozšíriť dôvody odvolania len do
uplynutia lehoty na odvolanie (podľa predchádzajúcej právnej úpravy § 205 ods. 3 OSP, podľa aktuálnej
právnej úpravy § 365 ods. 3 CSP). Nesúhlasí s tvrdením, že šlo pri spracovaní podaného odvolania
k pisárskej chybe, k vypadnutiu textu, vzhľadom na porovnanie textu odvolania a jeho doplnenia, keď

je zrejmé, že k takejto tvrdenej pisárskej chybe nedošlo a opomenutie nemožno naprávať doplnením
po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ v dovolaní právna zástupkyňa žalobcov poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/195/2005 odvolací súd len dodáva, že tento sa zaoberá
odstránením vád odvolania, nie dopĺňaním odvolacích dôvodov.

33. Pokiaľ ide o ďalšie dôvody podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že okresný súd ako súd
prvej inštancie sa podrobne zaoberal každým jednotlivým tvrdeným porušením zákona o dobrovoľných
dražbách a dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne vysvetlil, či k takémuto porušeniu došlo a pokiaľ aj
zistil, že došlo k porušeniu zákona vysvetlil, prečo nerozhodol v zmysle návrhu žalobcov o neplatnosti
dražby, konkrétne prečo mal za to, že týmto porušením konkrétneho zákonného ustanovenia nedošlo

zároveň aj k splneniu druhej kumulatívnej podmienky vyžadovanej ustanovením § 21ods. 2 ZoDD a tým
je preukázanie, že šlo o také porušenie zákona, ktorým by boli žalobcovia konkrétne dotknutí na svojich
právach s relevantými negatívnymi následkami na ich strane. Odvolací súd tak považuje napadnutýrozsudok za vecne správny a správne odôvodnený, preto na odôvodnenie rozsudku okresného súdu v
celom rozsahu v podrobnostiach odkazuje v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

34. K jednotlivým porušeniam zákona o dobrovoľných dražbách odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide
o absenciu poučenia žalobcov podľa § 21 ods. 2 - 6 ZoDD o možnosti podať žalobu o určenie
neplatnosti dražby v trojmesačnej prekluzívnej lehote, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia, aj
pokiaľ v uvedenej notárskej zápisnice o vykonaní opakovanej dražby absentoval tento údaj (bol len
súčasťou už vyhotovenej zviazanej zápisnice spolu s oznámeniami o konaní dražby) nepreukázali, že

bolo negatívnym spôsobom zasiahnuté do práva žalobcov podať takúto žalobu, keďže ju v zákonom
stanovenej lehote aj podali. Samotná okolnosť, že túto žalobu podali až v posledný deň trojmesačnej
prekluzívnej lehoty je z tohto pohľadu irelevantná. Preto nemôže tento tvrdený dôvod mať za následok
neplatnosťdobrovoľnejdražby.Tvrdenie,žeprenedostatočnépoučeniebolapoznámkaozačatíkonania
o určenie neplatnosti dražby zapísaná v katastri nehnuteľnosti až dňa 16. 08. 2013 by mohla byť
zohľadnená a dôvodná jedine v takom prípade, keby došlo k takému zásahu do práv žalobcov zo strany

žalovaných 3/, 4/, ktorým by skutočne v uvádzanom čase v neprospech žalobcov v dôsledku tohto
chýbajúceho poučenia a neskoršieho zápisu poznámky v katastri nehnuteľnosti aj reálne negatívne
zasiahli do právneho postavenia žalobcov. Toto však preukázané nebolo.

35. Nedôvodná je námietka žalobcov v tom, že vydražené nehnuteľnosti okrem vydražiteľa žalovaného

3/ nadobudla aj jeho manželka v rámci BSM a boli teda dotknutí na svojich právach hrozbou vykonania
úkonov, pretože je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v prípade príklepu licitátora vydražené
nehnuteľnosti prešli do BSM zo zákona a preto tvrdená skutočnosť, že žalovaná 4/ nebola účastníčkou
dražby je úplne bez základná k tvrdenému porušeniu zákona, resp. negatívnemu ovplyvneniu nejakých
možných práv žalobcov.

36. K námietke o porušení ustanovenia § 9 ods. 2 ZoDD odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na
odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie, ktorý v dostatočnej miere a zrozumiteľným spôsobom
vysvetlil, prečo v tomto smere nepovažuje za dôvodné tvrdenie o porušení zákona, naviac žalobcovia
žiadnym spôsobom nekonkretizovali, v čom mali byť dotknutí na svojich právach tým, že licitátor nebol

zamestnancom dražobníka.

37. Pokiaľ ide o neuvedenie údajov o bývalých vlastníkoch predmetu konania v notárskej zápisnici
- s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 2 písm. c) ZoDD správne zistil súd prvej inštancie, že toto
tvrdenie je pravdivé, avšak zároveň vysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval túto skutočnosť za relevantnú

pre rozhodnutie o určenie neplatnosti dražby, konkrétne uviedol, že žalobcovia síce uviedli, že týmto
opomenutím boli dotknutí na svojich právach, avšak tieto svoje práva nijako nekonkretizovali. Odvolací
súd k tomu dodáva, že aj v podanom odvolaní vysvetľujú žalobcovia, že táto náležitosť má byť v
zápisnici uvedená, zdôrazňujú, že ide o obligatórnu náležitosť, avšak žiadnym spôsobom neuviedli,
akým negatívnym spôsobom tento chýbajúci údaj zasiahol do akých ich konkrétnych práv a akým

spôsobom tak, aby bolo možné súhlasiť s tým, že práve v dôsledku tohto pochybenia boli žalobcovia
dotknutí na svojich právach.

38. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcov, podľa ktorej v zmluve o druhej opakovanej
dražbe nebola dohodnutá suma, o ktorú možno znižovať najnižšie podanie a z ktorého dôvodu má byť

dražby neplatná. V zmluve o vykonaní druhej opakovanej dobrovoľnej dražby v čl. VI. pod bodom 6.
1 je uvedené: zmluvné strany sa dohodli, že najnižším podaním bude 75 % z ohodnotenia predmetu
dražby znaleckým posudkom č. 75/2012 vypracovaný znalcom C.. U. F., to je 75 % zo sumy 117 000
eur s možnosťou ďalšieho zníženia až na 50 % zo sumy 17 000 eur. Z notárskej zápisnice zo dňa 20.
02. 2013 o priebehu druhej opakovanej dobrovoľnej dražby je zrejmé, že licitátor vyzval účastníka, aby

dražil za vyvolávaciu cenu 87 750 eur, po troch neúspešných výzvach pristúpil k zníženiu najnižšieho
podania na sumu 82 750 eur, po ďalších troch neúspešných výzvach pristúpil k zníženiu najnižšieho
podania na sumu 82 750 eur, po ďalších troch neúspešných výzvach licitátor postupne znižoval podanie
na sumu 77 750 eur, 72 750 eur, 70 750 eur, 65 750 eur..... až k zníženiu najnižšieho podania na sumu
58 500 eur, za ktorú bola predmetná nehnuteľnosť nakoniec vydražená, keď na výzvu licitátora nebolo

urobené žiadne vyššie podanie.

39. Podľa § 20 ods. 10 ZoDD, ak nebolo urobené najnižšie podanie, zníži licitátor najnižšie podanie o
čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. Podľa tohto ustanovenia môže licitátor znížiť najnižšiepodanie iba v takom prípade, že takáto možnosť bola dohodnutá v zmluve o vykonaní dražby a to o
čiastkuvzmluveurčenú.Vdanomprípadesícenebolauvedenáčiastka,oktorújemožnéznížiťnajnižšiu
sumu, ale uvedená suma po ktorú je možné licitátorom dražobnú sumu znižovať. V konečnom dôsledku

to znamená, že v zmluve o vykonaní druhej opakovanej dražby bolo dohodnuté, že najnižšie podanie
môže byť znížené na 50 % zo sumy 117 000 eur, takže výkon záložného práva bol zrealizovaný v súlade
s citovaným zákonným ustanovením. Názor odvolateľov, v zmysle ktorého citované ustanovenie má byť
vykladané tak, že mala byť uvedená presná čiastka o ktorú môže licitátor sumu (postupne) znižovať, nie
je dôvodný, takáto povinnosť z citovaného zákonného ustanovenia nevyplýva.

40. Pokiaľ žalobcovia ako odvolatelia tvrdia, že pokiaľ chýba v zmluve údaj o čiastke, o ktorú môže
licitátor znížiť najnižšie podanie s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 10 s tým, že pokiaľ tento údaj
absentujevzmluveovykonaníopakovanejdražbyjezmluvapodľa§16ods.10ZoDDneplatná,odvolací
súd s takýmto právnym názorom nesúhlasí a nepovažuje ho za správny. Ustanovenia § 20 upravuje
priebeh dražby, v konkrétnom ustanovení § 20 ods. 10 sa uvádza, ak nebolo urobené najnižšie podanie,

zníži licitátor najnižšie podanie o čiastku dohodnutú v zmluve o vykonaní dražby. S poukazom na prv
uvedené je zrejmé, že v zmluve ( o vykonaní druhej opakovanej dražby) bolo dohodnuté, že najnižšie
podanie môže byť znížené na 50 % zo sumy 117 000 eur, ktoré dojednanie je dostatočne zrozumiteľné
a určité. Pokiaľ sa odkazuje na ustanovenie § 16 ods. 10 ZoDD zo strany žalobcov (k dôsledku tvrdenej
neplatnosti zmluvy) odvolací súd poukazuje na uvedené zákonné ustanovenie, keď v ods. 4 sa uvádza,

akvzáložnejzmluveboladohodnutásumaakonajnižšiepodaniepreprípadkonaniadobrovoľnejdražby,
v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon
neustanovujeinak.Vodseku7tohtoustanoveniasauvádza,ževzmluvemožnodohodnúťajoprávnenie
licitátora znížiť najnižšie podanie a zároveň sa uvedie suma, o ktorú je najnižšie podanie možné znížiť; v
prípade výkonu záložného práva najnižšie podanie nie je možné dohodnúť nižšie, ako ustanovuje tento

zákon.

41. Aj pokiaľ by sa pripustil výklad najnižšieho podania na čiastku o ktorú sa postupne znižovala cena
dražených nehnuteľností, poukazuje odvolací súd na znenie tohto zákonného ustanovenia, v zmysle
ktorého v zmluve možno dohodnúť aj oprávnenie licitátora znížiť najnižšie podanie... . Zároveň však

odvolací súd odkazuje na svoj výklad uvedený vyššie k tomuto zákonnému ustanoveniu. To znamená,
že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva tvrdenie, ani právny názor žalobcov, že absencia
dohody o čiastke, o ktorú bude licitátor znižovať podanie, má za následok neplatnosť zmluvy podľa §
16 ods. 10 ZoDD, a teda je táto odvolacia námietka nedôvodná.

42. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobcovia ani v konaní pred súdom prvej
inštancie a ani v podanom odvolaní nekonkretizovali, aké ich práva boli, resp. mali byť porušené, či
zhoršené tvrdeným porušením jednotlivých ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách. Odvolací súd
zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že aj keď v niektorých (uvedených) prípadoch došlo k
porušeniu niektorých ustanovení zákona, žalobcovia ani konkrétne netvrdili ale ani nebolo zistené, akým

spôsobomadoakýchprávžalobcovtýmbolozasiahnuté.Odvolacísúddodáva,žetieto(dotknutépráva)
by museli byť v príčinnej súvislosti medzi uvádzaným porušením zákona a tvrdeným porušením práv
žalobcov. Pokiaľ by pre vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby postačovalo samotné nedodržanie
zákona, bol by toto zákonodarca riešil sankciou neplatnosti a možnosťou domáhať sa vyslovenia
neplatnosti na súde bez ďalšieho. Znamená to, že by nemusel preukazovať ako a v čom boli tvrdeným

porušením zákona dotknuté jeho práva (negatívnym spôsobom).

43. Odvolací súd vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj vo výroku o trovách konania, ktoré
uznesenie nebolo v odvolaní žiadnym spôsobom napádané.

44. O náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396
ods. 1, § 453 ods. 3 CSP tak, že úspešným sporovým stranám v odvolacom a dovolacom konaní priznal
podľa § 255 CSP a § 262 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom
rozsahu,konkrétnetútonáhradupriznalžalovaným2/,3/,4/,ktorísatejtonáhradydovolalivočižalobcom

1/ a 2/. Žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho dovolacieho konania nepriznal, nakoľko túto náhradu
nežiadal a zo spisu mu nevyplývajú.

45. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).