Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 20, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115222337
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115222337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XX, XXX XX F., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o bezdôvodné obohatenie a určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
24C 175/2015-63 zo dňa 14. júna 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Určuje, že poplatok 147,88 Eur v bode 8 Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX z
02.06.2009vznení:„Predmetomtejtodohodyoposkytnutíslužbyjezáväzokveriteľaposkytnúťdlžníkovi

na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu,
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, respektíve revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/
zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
vo výške 147,88 Eur a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 80,66 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj

súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou.

Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.660,24 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 559,90 Eur, na účet právneho

zástupcu žalobkyne vo Q. Prešov, JUDr. Igor Šafranko, číslo účtu X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
variabilný symbol: XXXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 4 odsek 2 písm. g/, i/, odsek 3 a 5 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských

úveroch“); § 37, § 39, § 52 až § 54, § 451 odsek 1 a 2, § 456, § 458 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3.Vychádzalzozistenia,žemedzistranamisporuboladňa02.06.2009uzatvorenáŽiadosťoposkytnutie
revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver

vo výške 1.493,73 Eur. Súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom
úvere je aj bod 8. označený ako Dohoda o poskytnutí služby - možnosť odkladu splátok. Úverovú zmluvu
(vrátane Dohody) považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný
žalobkyni strhol z úveru poplatok vo výške 147,88 Eur za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti
žiadala o odklad splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok. Zmluvné dojednanie nie je formulované
tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak,

že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo
výške 147,88 Eur. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je preto
nepochybná. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú
dohodu o cene za možný odklad splátok, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť za niečo, čo
mu nie je dodané (tzv. teória skutočného plnenia). Navyše z vykonaného dokazovania, vyplýva, že

žalobkyňa nemala záujem žiadnu takúto dohodu uzavrieť. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď
podpisovala žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej zmluvy ešte
nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený. Zmluva
vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol
len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až na 2. strane pretlačeného formulára

zmluvy je pod bodom 8. spomenutá dohoda o poskytnutí služby. V prípade dvoch alebo viacerých
právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine, by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových
alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu právnych
úkonov vôbec nezvýraznil, ale naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobkyňou uzatvoril len jeden právny
úkon. Takéto konanie žalovaného bežnej praxi a zvyklostiam odporuje a preto je v rozpore s dobrými

mravmi. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Preskúmaním úverovej zmluvy súd prvej inštancie zistil, že
v zmluve o revolvingovom úvere absentuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru

na účely jeho splatenia, preto s poukazom na ustanovenie § 4 odsek 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch žalovaný nemá nárok na úrok. Nepochybne ide o úžernícky úver a ako taký je neplatný.
Pokiaľ ide o výšku poplatku mal súd za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v celosti.
Strhnutie časti úveru, za službu - uzatvorenie zmluvy za poplatok 147,88 Eur hneď pri uzavretí zmluvy
je neprimerané a nadbytočné. Podľa súdu táto dohoda spôsobuje nerovnováhu medzi účastníkmi v

neprospech žalobkyne. K uzatvoreniu zmluvy došlo bez toho, aby žalobkyňa mohla ovplyvniť jej obsah,
výška poplatku za uzavretie zmluvy nebola individuálne dojednaná a je jednoznačne v neprospech
slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok

a žalobu zamietol alebo aby vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Uviedol, že Dohoda o
poskytnutí služby je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy o úvere, je samostatne podpisovaná
a obsahuje tiež poučenie o jej uzatváraní. Z rozsudku je nepreskúmateľné, na základe čoho dospel
súd prvej inštancie k záveru o neprijateľnosti celého ustanovenia článku 8 odsek 8.1. Poukázal na
skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou na dobu neurčitú a preto tvrdenie o chýbajúcej

náležitosti - termín konečnej splatnosti úveru je nedôvodná. K záveru súdu o absencii údaju o počte,
výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov poukázal na prejudiciálnu otázku vedenú pod
zn. C-42/15. Podľa jeho názoru súd pochybil aj pri posúdení toho, že dohoda o úrokoch je neplatná.
Úverová zmluva, kam patrí aj zmluva uzavretá medzi účastníkmi, sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka a v otázkach, ktoré neupravuje Obchodný zákonník, ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného
týkajúcich sa určenia bezúročnosti úveru (a v konečnom dôsledku vydania bezdôvodného obohatenia)
odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi stranami konania bola dňa 02.06.2009 podpísaná Žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na
základe uvedenej Zmluvy o úvere bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.493,73 Eur. V zmluve bol
ďalej uvedený počet splátok (30), splatnosť (20. deň v mesiaci), mesačná splátka (91,28 Eur), zmluvná

odmena(1.244,77Eur),RPMN(64,77%),ročnáúrokovásadzba(68,83%),priemernáRPMN(40,61%),
poskytnutá čiastka revolvingu (739,39 Eur), zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu (903,70 Eur),
predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (55,38 %) a ročná úroková sadzba revolvingu
(67,53 %). V bode 8 Zmluvy o úvere bol uvedený poplatok za poskytnutie služby - možnosť odkladu
splátok vo výške 147,88 Eur.

10. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa ustanovenia § 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom

12. Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa odseku 2, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa odseku 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.14. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

16. Podľa ustanovenia § 853 odsek 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú

osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným ide o
spotrebiteľský vzťah. Na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce

sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka a
nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

18. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka na úverové vzťahy
vzniknuté pred 01.04.2015. Predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného

spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom
zákonníku(§52anasl.).Ideovzťahmedziobchodníkomaspotrebiteľom,ktorýprijímaúvernaspotrebu.
Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa -
žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

19. Odvolací súd konštatuje, že na predmetnú zmluvu sa zároveň vzťahuje Zákon o spotrebiteľských
úveroch. Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch,
ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce
definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté
podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému

zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného
zákonníka.

20. Obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy zo dňa 02.06.2009 bolo, v zmysle ustanovenia § 4 odsek
2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase jej uzatvorenia, uvedenie výšky, počtu

a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len jednou sumou
bez rozlíšenia istiny úrokov a poplatkov. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov.

21. Pokiaľ ide o poukaz žalovaného na konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci

C-42/15 v tejto súvislosti je potrebné dodať, že podľa tohto rozhodnutia čl. 10 odsek 2 písm. h) a i)
smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22odsek 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do
svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov.

22. Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie
vydané vo veci C-42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom
alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd,

ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

23. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa

voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako
nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám.
Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou
záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou
požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá

do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento
stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej
povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto
smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota,
kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od

nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak
sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica
nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice
zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a
nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej

alebo právnickej osobe alebo založenie, resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia
porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v
sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť
a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania
štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej,

resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalobkyni ako spotrebiteľovi nie je možné
uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na základe ustanovení smernice č.
2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná náprava vo vnútroštátnom práve, ktorá doposiaľ
nenastala. Žalobkyňu nemožno postihovať za to, že v dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver
ním získaný sa v zmysle v súčasnosti platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy považuje za

bezúročný a bez poplatkov.

24. Účelom právnej úpravy (§ 4 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek
pochybností aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume)
úrokov z úveru a poplatkoch. Žalovaný ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o

spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou
straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 odsek 3 Zákona o spotrebiteľských
úveroch). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva
k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalobkyňa ako
spotrebiteľ však túto možnosť nemala, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o

spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010)

25. Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ustanovenie § 4 odsek 3 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii

náležitostí uvedených v ustanovení § 4 odsek 2 písm. i/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.26. Rovnako správny je tiež záver súdu prvej inštancie o absencii ďalšej základnej náležitosti úverovej
zmluvy, a to konečnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje pokiaľ je v zmluve
uvedený počet splátok (30) a deň v mesiaci, kedy sú jednotlivé splátky splatné (20.).

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyni mal byť poskytnutý úver vo výške 1.493,73 Eur. Suma
147,88 Eur bola započítaná na úhradu služby uvedenej v bode 8 Zmluvy o úvere (k predmetnej zmluvnej
podmienky sa odvolací súd vyjadruje v nižších bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia). Žalobkyňa
žalovanému celkovo uhradila sumu 4.006,09 Eur. Preto rozhodol súd prvej inštancie správne, pokiaľ

žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.660,24 Eur.

28. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa určenia neprijateľnej podmienky odvolací súd uvádza
nasledovné:

29. Podľa bodu 8 Zmluvy o úvere nazvaný ako „Dohoda o poskytnutá služby uzavretá podľa ustanovenia

§ 269 odsek 2 Obchodného zákonníka“, cit:
„8.1 Predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 147,88 Eur a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 80,66 Eur
v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto

dohody o poskytnutí služby.
8.2 Dlžník je oprávnený nie však povinný požiadať o odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu po
splatení prvých troch splátok úveru/revolvingu za podmienky, že je dlhodobo práceneschopný, pričom
dlhodobou pracovnou neschopnosťou sa rozumie pracovná neschopnosť začatá najskôr v deň uzavretia
tejto Dohody o poskytnutí služby a trvajúca dlhšie ako tri týždne, alebo pokiaľ s ním bol skončený

pracovný pomer. Dlžník je povinný toto svoje pravo veriteľovi doložiť kópiou lekárskeho potvrdenia,
ktoré preukazuje dobu trvania jeho pracovnej neschopnosti alebo kópiou potvrdenia o vedení v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, alebo výpoveďou, resp. dohodou o skončení pracovného pomeru, alebo
iného dokumentu, ktorý preukazuje skončenie pracovného pomeru, pričom odo dňa vyhotovenia
ktoréhokoľvek z uvedených dokumentov do dňa ich doručenia veriteľovi nesmie uplynúť doba dlhšia

ako dva mesiace. Účinnosť odkladu splácania nastáva okamihom doručenia žiadosti veriteľovi vrátane
všetkých príslušných dokladov podľa predchádzajúcej vety, ktoré sú potrebné na naplnenie tohto práva.
Dlžník je oprávnený požiadať' o odloženie splátok poskytnutého úveru aj v iných prípadoch ako je
uvedené vyššie, ale tento odklad splátok je podmienený schválením zo strany veriteľa. Na odloženie
splátokvtýchtoinýchprípadochnemádlžníkprávnynárok.Žiadosť'musíbyťpísomnáamusíobsahovať

meno, priezvisko dlžníka, číslo Zmluvy o revolvingovom úvere, počet a označenie splátok úveru/
revolvingu, ktorých splatnosť dlžník požaduje odložiť, žiadosť musí byť dlžníkom podpísaná a datovaná.
Právo dlžníka na odklad splatnosti splátok úveru/revolvingu podľa splátkového kalendára v jednotlivom
prípade zaniká, pokiaľ bude žiadosť vrátane príslušných dokladov dokazujúcich toto právo dlžníka
doručené veriteľovi v deň nasledujúcom po dni, v ktorom omeškanie dlžníka s úhradou akejkoľvek

splátky úveru/revolvingu dosiahlo tridsať dní.“

30.Podľaustanovenia§3odsek1ObčianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzatvoreniaZmluvyoúvere,
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa odseku 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa odseku 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa odseku 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 02.06.2009
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej

činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol
žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na
možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvydodávateľ.Existujúcepochybnostitreba
odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí
byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti.

33. V zhode so súdom prvej inštancie treba súhlasiť s názorom, že predmetný poplatok za eventuálne
poskytnutie odkladu splátok dojednaného revolvingového úveru je zmluvné dojednanie, ktoré v
skutočnostineposkytujedlžníkovi-žalobkynireálneprotiplnenie,amožnouzavrieť,žetakétodojednanie
je jej vnútené bez toho, aby mohla jeho obsah nejakým spôsobom modifikovať, alebo vylúčiť, ak chce,

aby jej bol poskytnutý predmetný úver. Naviac tento poplatok musí spotrebiteľ - dlžník zaplatiť vopred
bez toho, aby vôbec bolo isté, že budúcnosti túto tzv. službu využije. Treba súhlasiť s názorom súdu
prvej inštancie, že táto podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinnosti účastníkov tohto
právneho vzťahu v neprospech spotrebiteľa, a preto je neplatná.

34. Dohoda o poskytnutí služby uvedená v bode 8, hoci graficky mierne odlíšená od zvyšku zmluvy (ale
umiestnená medzi ostatými zmluvnými podmienkami) má charakter štandardnej zmluvnej podmienky
používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či
uvedená dohoda by bola zakomponovaná v rámci ostatných zmluvných podmienok alebo sa nachádzala
na osobitnom tlačive, či je graficky odlíšená. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania
opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Dohoda o poskytnutí služby bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto

dojednania.

35. Predkladanie rôznych dohôd o poskytnutí služieb spotrebiteľom za stavu, keď prirodzene nevenujú
dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany
spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení technika predkladania.

36. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 sankciu
neplatnosti.

37. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

38. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument

strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

39. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v
celom rozsahu potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).