Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 4, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/1617/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6101895820
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Hadvičáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6101895820.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: TANO CONTO, s.r.o., so sídlom
Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica, IČO 31 592 279, na vymoženie pohľadávky vo výške 69,70 Eur (2
100,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský
úrad so sídlom ČSA 23, 974 01 Banská Bystrica,, pod sp. zn. EX 971/2001, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky
vo výške 69,70 Eur (2 100,- Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne so sídlom Bratislava, pobočka Banská Bystrica č. k.
503-32-4220-2000-24 zo dňa 28.09.2000.

Poverením č. 5601 027641 * zo dňa 13.12.2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA
23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. EX 971/2001.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 3Er/1617/2001-22 zo dňa 11.09.2015 vyhovel súd návrhu oprávneného
na zmenu účastníka na strane oprávneného a to tak, že na miesto oprávneného Sociálna poisťovňa
so sídlom ul. 29. augusta 8-10,813 63 Bratislava, IČO 30 807 484 vstúpil nový oprávnený spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

Súdny exekútor dňa 28.07.2015 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil a vyúčtoval trovy
exekúcie a na výzvu súdu predložil exekučný spis EX 971/01.

Súd zo spisového materiálu vlastného exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu
sp. zn. EX 971/2001, mal preukázané, že u povinného bola viackrát vykonaná lustrácia majetku

za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej
vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. V priebehu exekučného konania súdny
exekútor zistil, že momentálne nemá vedené žiadne aktívne bankové účty, nie je vlastníkom žiadneho
motorového vozidla. Zároveň má súd za preukázané, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Z
uvedeného vyplýva, že povinný v súčasnosti nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani
finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť zvyšná časť pohľadávka oprávneného. V dôsledku

uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravenýchv ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v
predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní
pokračovať a exekúciu vykonať, vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 07.12.2001, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa

začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti
patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred
účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj

exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje
podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie
novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak
sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa

predpisov platných do 1. februára 2002.

Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny

exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený (pričom sa odvolával na ust. § 203 ods.
2 Exekučného poriadku). Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom
do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia

tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení
exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani
pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená
nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie

povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné
subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré
vymedzujepodmienky,zaktorýchmožnouložiťpovinnosťnahradiťtrovyexekúcieoprávnenému.Novela
Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek,podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre
danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné
postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203

Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011/.

Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré

exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné

sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia

až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na
právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu

porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný

súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa

(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a

datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.