Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3Cpr/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917204229
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2017:5917204229.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Franke Slovakia s.r.o.,

so sídlom M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, IČO: 36389501, zast. Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom
Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36866563, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
XX, K., o zaplatenie 2.254,97 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.916,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne zo sumy 1.916,65 eur odo dňa 22.04.2017 až do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%. O výške náhrady
trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením vydaným
súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.06.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu zaplatiť 2.254,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 2.254,97 eur od 22.04.2017 až do zaplatenia. Žalobca uviedol, že dňa 06.02.2015 uzavrel so

žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný vykonával u neho prácu na pracovnej pozícii
zámočník - strojár. Dohodnutým dňom nástupu do práce bol 09.02.2015, ku ktorému vznikol pracovný
pomer. Dňa 27.01.2016 bola uzatvorená dohoda o zmene pracovných podmienok, ktorou došlo k
zmene doby trvania pracovného pomeru na neurčitý čas. Dňa 01.04.2015 bola uzatvorená dohoda
o prehlbovaní kvalifikácie, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu umožniť žalovanému absolvovať s
cieľom prehlbovania kvalifikácie účasť na vzdelávacej aktivite. V zmysle jej bodu 9. žalovaný sa zaviazal,
že v prípade, ak nezotrvá v pracovnom pomere so žalobcom po dobu dvoch rokov od ukončenia

prehlbovania kvalifikácie, uhradí žalobcovi pomernú časť nákladov vynaložených na prehlbovanie
kvalifikácie v zmysle bodu 10. až 12. dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Listom zo dňa 21.12.2016
žalobca oznámil okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce.
K okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo dňom vrátenia oznámenia o okamžitom skončení
pracovného pomeru poštou žalobcovi dňa 02.01.2017. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru bolo závažné porušenie pracovnej disciplíny, a to neospravedlnené absencie v práci v dňoch
16.12.2016, 19.12.2016, 20.12.2016 a 21.12.2016 a porušenie rozhodnutia zamestnávateľa č. 6/2016

o prekážkach v práci na strane zamestnanca. Listom o okamžitom skončení pracovného pomeru bol
žalovaný vyzvaný na úhradu sumy vo výške 225,00 eur titulom neoprávneného vyplatenia odmeny k
dovolenkovým obdobiam podľa bodu d) platnej kolektívnej zmluvy na rok 2016/2017, na vyplatenie
ktorej mu podľa kolektívnej zmluvy nevznikol nárok, a sumy vo výške 2.368,30 eur, ktorá zodpovedánáhrade alikvotnej časti nákladov na prehlbovanie kvalifikácie ku dňu 30.11.2016 z dôvodu nezotrvania
v pracovnom pomere po celú dohodnutú dobu po ukončení prehlbovania kvalifikácie. Listom zo dňa
16.03.2017 bol žalovaný opätovne vyzývaný na úhradu uvedenej dlžnej sumy. Žalovaný bol vyzvaný k

úhrade dlžnej sumy listom zo dňa 16.03.2017 do 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Túto výzvu prevzal
dňa 22.03.2017. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy v lehote splatnosti sa dňom 22.04.2017 žalovaný
dostal do omeškania.

2. Tunajší súd vydal dňa 24.07.2017 pod č.k. 3Cpr/9/2017-34 platobný rozkaz v zmysle návrhu

navrhovateľa. Žalovaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu podal na súde odpor
proti platobnému rozkazu, v ktorom navrhol zrušiť platobný rozkaz a nariadiť vo veci pojednávanie
s tým, že neuznáva žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu. Okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 21.12.2016 je absolútne neplatným
právnym úkonom. Dňa 19.12.2016 žalovaný nemohol nastúpiť na plánovanú pracovnú zmenu pre
zdravotné problémy. Telefonicky žiadal lekára o osobnú návštevu, nepriaznivý zdravotný stav mu

neumožňoval ísť k lekárovi osobne. Žalovaného jeho lekár nenavštívil. Dňa 20.12.2016 bol žalovaný
v sprievode svojej mamy odvezený k lekárovi, ktorý mu vystavil pre zamestnávateľa potvrdenie, že
je od 20.12.2016 do 31.12.2016 PN. Následne sa pokúšal kontaktovať nadriadeného pána Y. D.,
ktorý mal firemný telefón vypnutý. Následne volal kolegom U. U. a U. E.. či sa nachádza niekto v
práci. komu by mohol odovzdať potvrdenie o PN. Žalovaný dňa 22.12.2016 v sprievode svojej sestry

doručil žalobcovi potvrdenie od lekára o tom, že v dňoch 20.12.2016 do 31.12.2016 je práceneschopný
pre akútne ochorenie. Vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav nemohol oznámiť bez zbytočného
odkladu svojmu nadriadenému práceneschopnosť. Na základe lekárskej správy bol uznaný za PN,
preto nejde o neospravedlnenú absenciu zamestnanca. Pre závažné porušenie pracovnej disciplíny sa
vyžaduje úmyselné konanie zamestnanca, v danom prípade preukázané pre akútne ochorenie, teda

nie úmyselne. Ďalej pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie zamestnávateľa č. 6/2016, na základe
ktorého malo dôjsť k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, s poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu Bratislava sp.zn. 9Co/540/2011 zo dňa 20.09.2012, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia
pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo
v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Ďalej žalobca bližšie neuviedol,

ako dospel k uplatnenému nároku vo výške 2 029,97 eur. Pred vypracovaním okamžitého skončenia
pracovného pomeru mal žalovaný záujem zotrvať v pracovnom pomere minimálne po dobu 2 rokov v
rámci dohody o prehlbovaní kvalifikácie. Toto ukončenie pracovného pomeru bolo vykonané z iniciatívy
žalobcu ako zamestnávateľa a teda povinnosť zotrvať v pracovnom vzťahu po dobu najmenej 2 rokov
bola porušená konaním žalobcu. Žalovaný svojím konaním neporušil povinnosť v rámci dohody o

prehlbovaní kvalifikácie zotrvať v pracovnom vzťahu po dobu najmenej dvoch rokov od skončenia
prehlbovania kvalifikácie. Tunajší súd uznesením zo dňa 25.08.2017 č.k. 3Cpr/9/2017 zrušil platobný
rozkaz, keďže žalovaný podal proti nemu včas odpor s vecným odôvodnením.

3. Vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti skončenia

pracovného pomeru uviedol žalobca, že o neplatnosti skončenia pracovného pomeru musí vždy
rozhodnúť súd v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce na základe žaloby zamestnanca. Bez rozhodnutia
súdu sa skončený pracovný pomer považuje za platne skončený, a to aj vtedy, ak samotný úkon
smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Na podanie takejto žaloby je v zmysle
citovaného ustanovenia dvojmesačná lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer

skončiť na základe neplatného právneho úkonu. Ide o prekluzívnu lehotu, to znamená jej uplynutím
zaniká právo podať žalobu. Ak sa žalovaný domnieval, že daný pracovný pomer nebol skončený platne,
mal možnosť podať žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo však v zákonom ustanovenej
lehote neučinil. Preto tvrdenia žalovaného ohľadom neplatnosti skončenia pracovného pomeru v tomto
konaní nemajú žiadnu právnu relevanciu. Skúmanie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v tomto

konaní nie je právne možné a vzhľadom na uplatnenú fikciu platnosti skončenia pracovného pomeru
ani potrebné. Preto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého ukončenie pomeru okamžitým
skončenímpracovnéhopomerubolovykonanéziniciatívyžalobcuakozamestnávateľaatedapovinnosť
zotrvať v pracovnom vzťahu po dobu najmenej 2 rokov bola porušená konaním žalobcu. Pokiaľ tvrdil
žalovaný, že žalobca neuviedol, ako dospel k uplatnenému nároku na dlžnú sumu vo výške 2.029,97 eur,

žalobcapoukázal,žepredložilvkonanírelevantnédôkazy,ktorésvedčiavprospechsamotnejexistencie
tohto nároku žalobcu, ako aj v prospech tvrdenia o uplatňovanej výške sumy týchto nákladov, konkrétne
ide o dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 01.04.2015, okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 21.12.2016, ako aj vyúčtovanie nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovaného. V poslednomprípade ide o interný dokument žalobcu, ktorý vedie ako zamestnávateľ, kde evidoval presné sumy
nákladov vynaložených na prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov vrátane žalovaného. Vzhľadom k
tomu žalobca považuje svoj uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu a preto navrhol, aby súd

žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Duplika žalovaného. Žalovaný opätovne poukazuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru je
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 64 ods.1 písm. a) Zákonníka práce. Na neplatný právny
úkon súd prihliada ex offo a nie je potrebné jeho absolútnej neplatnosti sa osobitne dovolávať. V zmysle

§ 17 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu,
ak neplatnosť nespôsobil sám. Žalovanému bolo okamžité skončenie pracovného pomeru doručené
až s podanou žalobou. Konanie žalobcu, ktorý ukončil pracovný pomer neplatne a následne uplatnil
finančný nárok na súde podanou žalobou, je konanie v rozpore s dobrými mravmi. K vyúčtovaniu
nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovaný uviedol, že je to len súčet rôznych položiek ktoré nie
sú v celom rozsahu podložené žiadnymi faktúrami, alebo inými listinnými dôkazmi a teda nepreukazuje

výšku žalobného nároku v celom rozsahu. Preto žalovaný zotrval na podanom odpore a navrhol žalobu
zamietnuť v celom rozsahu.

5. Substitút právneho zástupcu žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní zotrval na skutočnostiach
uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo

žalovanému riadne doručené v súlade s § 38 ods.4 Zákonníka práce. Žalovaný nepodal žalobu
o neplatnosť skončenia tohto pracovného pomeru v prekluzívnej lehote 2-mesačnej, teda nemôže
to byť momentálne predmetom riešenia tohto súdneho sporu. Tým pádom okamžité skončenie
pracovného pomeru je platné. Žalobca vyúčtoval náklady na školenie v súlade s dohodou o prehlbovaní
kvalifikácie, v zmysle ktorej bol povinný zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu v lehote 2 rokov po

ukončení prehlbovania kvalifikácie. Vyúčtované boli všetky náklady, ktoré sú adekvátne vykonanému
školeniu, cestám, ubytovaniu, všetky náklady v Škótsku. Pokiaľ vyjadril žalovaný pochybnosti ohľadom
kvality školenia, ide o ničím nepodložené tvrdenia, žalovaný uvedené doteraz nijako nerozporoval.
Prehlbovanie kvalifikácie sa realizovalo v 2 etapách, prvá od 07.04. do 24.04.2015 a druhá od
03.05. do 03.06.2015, dátum ukončenia prehlbovania kvalifikácie je 03.06.2015. Celkové náklady

prehlbovania kvalifikácie vyčíslené výlučne na žalovaného sú vo výške 8.119,88 eur, ako vyplýva
z vyúčtovania nákladov na prehlbovanie kvalifikácie žalovaného z interného informačného systému
žalobcu a predložených účtovných dokladov.

6. Žalovaný vo svojom výsluchu na pojednávaní namietal nárok uplatnený žalobcom s poukazom na

neoprávnené okamžité skončenie pracovného pomeru, o ktorom sa dozvedel až dňa 01.08.2017, keď
mu bol doručený platobný rozkaz. Žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomerunepodal.Žalovanýpoukázalnatechnickúnedostatočnosťrekvalifikácie,školenienemaložiaden
technickýdokument.Taktiežspochybnilvýškualikvotnejčastinákladovnaprehlbovaniekvalifikácie,bola
vypočítaná nesprávne. Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie nie je v zmysle zákona správna. Vyčíslenie

poplatkov za školenie je v rozpore so zákonom. V Škótsku bol 3x, presné dátumy si nepamätá. Prišiel
domov, jeden týždeň doma aj pracoval. Definitívne sa vrátil zo Škótska v marci 2016. Je pravdou, že
absolvoval prehĺbenie kvalifikácie v oblasti opravy a údržby foriem formou absolvovania školenia, a to u
spoločnosti Carron Phoenix, Falkirk, Škótsko. Po návrate zo Škótska dňa 03.06.2015 nastúpil do práce
v mieste výkonu práce, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve.

7. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a
to najmä s pracovnou zmluvou uzavretou dňa 06.02.2015 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a
žalovaným ako zamestnancom, kde bol dojednaný druh práce zámočník - nástrojár, miesto výkonu
práce: Franke Slovakia s.r.o., M. R. Štefánika 71, 010 01 Žilina a deň nástupu do práce 09.02.2015.

Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 31.07.2015. Súd sa oboznámil s dohodou o zmene
pracovných podmienok uzavretou dňa 27.01.2016 medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným
akozamestnancom,kdeboladojednanázmenapracovnejzmluvytak,žezamestnávateľazamestnanec
uzatvárajú pracovný pomer na neurčitý čas (účinnosť od 01.02.2016). Ďalej žalobca ako zamestnávateľ
a žalovaný ako zamestnanec dojednali dňa 01.04.2016 dohodu o prehlbovaní kvalifikácie v zmysle §

155 ods.5 Zákonníka práce, predmetom ktorej bola úprava vzájomných práv a povinností súvisiacich
s prehĺbením kvalifikácie zamestnanca a ktorou sa zamestnávateľ zaviazal umožniť zamestnancovi
prehĺbenie jeho kvalifikácie v oblasti opravy a údržby foriem, a to formou absolvovania školenia, ktoré
zabezpečí spoločnosť Carron Phoenix, Falkirk, Škótsko. Skutočné náklady spojené s prehlbovanímkvalifikácie budú vyčíslené po absolvovaní prehĺbenia kvalifikácie a takto vyčíslené skutočné náklady za
celé obdobie prehlbovania kvalifikácie sa zaviazal zamestnanec nahradiť zamestnávateľovi v prípade,
ak nezotrvá v pracovnom pomere u zamestnávateľa po dobu 2 rokov od ukončenia prehlbovania

kvalifikácie. Zamestnanec sa zaviazal uhradiť zamestnávateľovi alikvotný podiel z týchto nákladov,
ktorý sa vypočíta za celkový počet mesiacov nedodržania záväzku zamestnanca, a to tak, že celková
suma vynaložených nákladov zamestnávateľa na prehĺbení kvalifikácie vyčíslená podľa tejto dohody
sa vydelí počtom mesiacov, počas ktorých mal zamestnanec zotrvať u zamestnávateľa a výsledná
suma sa vynásobí počtom mesiacov nedodržania záväzku zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa

v pracovnom pomere. Povinnosť zamestnanca uhradiť vynaložené náklady na prehlbovanie jeho
kvalifikácie platí aj prípad ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa
pred ukončením prehlbovania kvalifikácie, a to pre prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa... Žalobca listom zo dňa 21.12.2016 adresovaným žalovanému okamžite skončil
pracovný pomer podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce s poukazom, že v dňoch 16.12.2016,
19.12.2016, 20.12.2016 a 21.12.2016 sa nedostavil do zamestnania na plánovanú pracovnú zmenu,

hoci vtedy mal riadne vykonávať prácu pre zamestnávateľa a doteraz o sebe nepodal žiadne informácie
ani svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil, čím porušil rozhodnutie zamestnávateľa č.
6/2016 o prekážkach v práci na strane zamestnanca, ktoré mu ukladá povinnosť ohlásiť bez zbytočného
odkladu neprítomnosť v práci svojmu nadriadenému alebo administrátorovi ľudských zdrojov, čo
považuje zamestnávateľ za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Taktiež sa súd oboznámil aj s

fotokópiou obálky k predloženej zásielke, z ktorej vyplynulo, že zásielka bola daná na poštovú prepravu,
uložená na pošte bola dňa 22.12.2016, odberná lehote skončila dňa 30.12.2016, zásielka bola vrátená
odosielateľovi dňa 02.01.2017, nebola prevzatá v odbernej lehote. Ďalej súd sa oboznámil s výzvou
právneho zástupcu žalobcu adresovanou žalovanému listom zo dňa 16.03.2017 na úhradu dlžnej sumy
v celkovej výške 2.254,97 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy pomernej časti nákladov vynaložených

na prehlbovanie kvalifikácie vo výške 2.029,97 eur, ako aj zo sumy vo výške 225,00 eur titulom
neoprávneného vyplatenia odmeny k dovolenkovým obdobiam podľa platnej kolektívnej zmluvy na
r.2016-2017, vrátane poštového podacieho lístka a doručenky, zásielka bola prevzatá dňa 22.03.2017.
Súd sa tiež oboznámil s dokladmi preukazujúcimi výšku nároku nákladov vynaložených žalobcom
na prehlbovanie kvalifikácie žalovaného, a to s vyúčtovaním nákladov na prehlbovanie kvalifikácie

žalovaného z interného systému žalobcu a tiež s dokladom k základu a výške uplatneného nároku za
neoprávnene vyplatenú odmenu vo výške 225,00 eur - s kolektívnou zmluvou na r. 2016-2017 (ust.
bodu 35 na str.10, v zmysle ktorého zamestnancom, ktorí odpracovali u zamestnávateľa celé hodnotené
obdobie /júl až december/ a spĺňajú podmienky bodu a), b), d), vyplatí zamestnávateľ odmenu vo výške
225,00 eur, ktorá je splatná vo výplate za november). Žalovaný predložil súdu lekársku správu vystavenú

MUDr. F. Z., všeobecnou lekárkou, v zmysle ktorej žalovaný bol od 20.12.2016 do 31.12.2016 v stave
PN pre akútne ochorenie. Napokon súd sa oboznámil s daňovými dokladmi predloženými žalobcom k
výške uplatneného nároku tak, ako bola vyčíslená v zmysle vyúčtovania nákladov z interného systému
žalobcu.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa § 155 ods.5 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa
odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto
prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu.

Podľa § 155 ods.2 Zákonníka práce, dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať:
a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
b) študijný odbor a označenie školy,
c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere,

d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak
nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne
vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

9. Súd mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, a to pracovného pomeru,

ktorý vznikol medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom dňa 09.02.2015.
Dohodou o zmene pracovných podmienok uzavretou dňa 27.01.2016 bol dojednaný pracovný pomer
na dobu neurčitú. Ďalej súd mal preukázané uzatvorenie dohody o prehlbovaní kvalifikácie medzi
žalobcom a žalovaným dňa 01.04.2015 v oblasti opravy a údržby foriem formou absolvovania
školenia, ktoré zabezpečí spoločnosť Carron Phoenix, Falkirk, Škótsko. V tejto dohode zaviazal sa
zamestnanec nahradiť zamestnávateľovi v prípade, ak nezotrvá v pracovnom pomere u neho po dobu

2 rokov od ukončenia prehlbovania kvalifikácie náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie, resp. ich
alikvotný podiel. V dohode zmluvné strany uviedli, že tieto náklady pozostávajú najmä z poplatku
za školenie, cestovných nákladov, ubytovacích nákladov a cestovných náhrad pre zamestnanca.
Prehlbovanie kvalifikácie žalovaného skutočne prebehlo, realizovalo sa v 2 etapách, prvá od 07.04.2015
do 24.04.2015 a druhá od 03.05.2015 do 03.06.2015, ukončenie prehlbovania kvalifikácie bolo dňa

03.06.2015, ako vyplynulo z prednesu substitúta právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, ktoré
žalovaný nenamietal. Žalobca vynaložil náklady v spojení s prehlbovaním kvalifikácie žalovaného. Z
predložených dokladov, a to z vyúčtovania nákladov na prehlbovanie kvalifikácie vrátane daňových
dokladov preukazujúcich výšku jednotlivých nákladov vyplynula výška celkových nákladov prehlbovania
kvalifikácie u žalovaného v sume 8.119,88 eur. Ďalej súd zistil, že listom zo dňa 21.12.2016 žalobca

oznámil žalovanému okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce. Táto zásielka bola vrátená poštovým podnikom žalobcovi dňa 02.01.2017. V tomto spore
uplatňoval žalobca voči žalovanému sumu 2.029,97 eur titulom náhrady alikvotnej časti nákladov na
prehlbovanie kvalifikácie. Žalovaný žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
nepodal v prekluzívnej lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť na základe

okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce), ako vyplynulo z výpovede
žalovaného na pojednávaní, nepodal. Vzhľadom k tomu súd v tomto spore nebol oprávnený skúmať
tvrdenia žalovaného o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej žalovaný namietal
kvalitu školenia, tvrdil, že nebol vydaný žiaden technický dokument. K tomu súd uvádza, že táto
námietka nebola zohľadnená, nakoľko žalovaný s účasťou na prehlbovaní kvalifikácie súhlasil, uzatvoril

dohodu o prehlbovaní kvalifikácie a súčasne zaviazal sa uhradiť alikvotný podiel celkových nákladov
spojených s prehlbovaním kvalifikácie, prehlbovanie kvalifikácie sa zrealizovalo, žalobca vynaložil
náklady v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovaného a skutočnosť, či bolo vydané osvedčenie,
resp. certifikát o prehlbovaní kvalifikácie, nie je relevantná. Pokiaľ žalovaný namietal nesprávny výpočet
uplatnených nákladov na prehlbovanie kvalifikácie, súd čiastočne s touto námietkou žalovaného sa

stotožnil, nakoľko súd mal za to, že alikvotný podiel celkových nákladov spojených s prehlbovaním
kvalifikácie nebol vyčíslený správne. Súd výpočtom v zmysle ust. bodu 10. dohody o prehlbovaní
kvalifikácie dospel k výške alikvotného podielu v sume 1.691,65 eur: celková suma vynaložených
nákladov na prehĺbenie kvalifikácie bola vyčíslená žalobcom v sume 8.119,88 eur (vyúčtovanie nákladov
na prehlbovanie kvalifikácie z interného informačného systému žalobcu) / počet mesiacov, počas ktorých

mal žalovaný zotrvať u žalobcu, 24 = 338,33 eur x počet mesiacov nedodržania záväzku žalovaného
zotrvať u žalobcu v pracovnom pomere, 5 (v zmysle dohody o prehlbovaní kvalifikácie mal zotrvať
žalovaný u žalobcu v pracovnom pomere po dobu 2 rokov od ukončenia prehlbovania kvalifikácie,
prehlbovaniekvalifikácieboloukončenédňom03.06.2015,doba2rokovmalauplynúťdňom03.06.2017,
ku skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 02.01.2017, kedy oznámenie žalobcu o okamžitom

skončení pracovného pomeru adresované žalovanému listom zo dňa 21.12.2016 bolo vrátené poštovým
podnikom žalobcovi) = 1.691,65 eur, a v tejto sume súd žalobcovi nárok na zaplatenie alikvotného
podielu nákladov vynaložených spojených s prehlbovaním kvalifikácie žalobcovi priznal, nakoľko tento
nárok čo do základu a v uvedenej výške považoval za oprávnený. Opakované námietky žalovaného
k výške tohto nároku neboli zohľadnené, nakoľko neboli bližšie špecifikované a ani ničím podložené,

naopak žalobca predložil vyúčtovanie nákladov podložené daňovými dokladmi k jednotlivým výdavkom.
Rovnakosúdpriznalžalobcoviajnároknazaplateniesumy225,00eurtitulomneoprávnenéhovyplatenia
odmeny k dovolenkovým obdobiam, ktorú sumu vyplatil žalobca žalovanému s poukazom na ust. bodu
35.písm.d)kolektívnejzmluvyžalobcunar.2016-2017,keďmalzatokudňuvyplatenia(výpočetvýplatyza mesiac november), že žalovaný splnil podmienku, a to odpracovanie u žalobcu celého hodnoteného
obdobia od júla do decembra 2016, resp. ďalšie podmienky v zmysle bodu a), b), d). Súd však zistil,
že neboli splnené všetky podmienky vzhľadom na skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 21.12.2016

adresovaným žalovanému oznámil mu okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.
b) Zákonníka práce pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnených absencií,
preto súd nárok považuje za opodstatnený. Aj v tejto súvislosti tvrdenia žalovaného o neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru sú právne irelevantné, keďže nepodal v prekluzívnej lehote
2 mesiacov odo dňa, kedy pracovný pomer sa mal skončiť, žalobu na určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru, súd v tomto spore nemôže tieto tvrdenia žalovaného preskúmavať.
Teda uvedená suma 225,00 eur bola vyplatená žalobcom žalovanému neoprávnene a je povinnosťou
žalovaného túto sumu žalobcovi vrátiť. Preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 225,00 eur v
rozsudku priznal. Celkom bola priznaná suma vo výške 1.916,65 eur, a to aj príslušenstvom - úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.916,65 eur odo dňa 22.04.2017 do zaplatenia, keďže túto
sumu žalovaný neuhradil žalobcovi v lehote 30 dní stanovenej vo výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa

16.03.2017 (výzva prevzatá dňa 22.03.2017), dostal sa s plnením svojho peňažného dlhu do omeškania,
pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a § 1 ods.4 Zákonníka práce. V ostatnej časti uplatneného nároku
žalobcu z vyššie uvedených dôvodov bolo nevyhnutné žalobu zamietnuť. Preto súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

10. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods.2 CSP, v zmysle ktorého ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Vzhľadom k tomu, že
súd priznal žalobcovi z celkovej uplatnenej sumy vo výške 2.254,97 eur sumu vo výške 1.916,65 eur,
procesný úspech žalobcu predstavuje 85% a procesný úspech žalovaného 15%, čistý procesný úspech

žalobcu je vo výške 70% a v takomto percentuálnom vyjadrení súd žalobcovi nárok na náhradu trov
konania aj priznal.

Podľa § 262 ods.1,2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide
o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.