Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Er/934/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2307216295
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2307216295.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: SR Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky,IČO:00151866,Pribinova2,81272Bratislava,protipovinnému:O.E.,G..XX.XX.XXXX,A.E.
XXXX/XX, XXX XX A., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, Exekútorský úrad Šaľa, P.
Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 33,19- Eur a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

III. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Na návrh oprávneného sa dňa 23.08.2007 začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd

poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, poverením vydaným Okresným súdom Galanta, sp.
zn 17Er/934/2007 zo dňa 05.09.2007, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19- Eur
a trov exekúcie.

2.Pôvodným oprávneným v predmetnom konaní bol: SR- Krajské riaditeľstvo PZ v Trnava, IČO: 00
735 825, Kollárova 31, 917 02 Trnava. Vzhľadom na rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012, došlo dňom 31.12.2012 k zrušeniu niektorých
rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra SR, vrátane Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Práva a povinnosti zanikajúcich rozpočtových organizácií, teda
aj Krajského riaditeľstva PZ v Trnave prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky.

3.Dňa 05.09.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie. V predmetnom podaní
oprávnený poukazuje na ust. § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo
podľa § 9 cit. zákona alebo podľa osobitného predpisu, alebo prešli na ministerstvo zrušením štátnych
rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú 1. januára 2015, ak neboli uspokojené a
jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobných pohľadávok. V

danom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá zanikla zo zákona 1. januára 2015. Súdny exekútor teda
navrhuje, aby súd exekúciu zastavil, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie
sa stalo neúčinným a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

4.Podľa § 9b zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, pohľadávky, ktoré prešli na ministerstvo podľa § 9 alebo osobitného predpisu, alebo

prešli na ministerstvo zrušením štátnych rozpočtových organizácií podľa osobitného predpisu zanikajú1. januára 2015, ak neboli uspokojené a jednotlivá výška pohľadávky je nižšia ako priemerné náklady
na vymoženie obdobných pohľadávok.

5.Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, tak ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto
rozhodnutia, nakoľko v predmetnom konaní sa vymáha pohľadávka, ktorá vznikla pred 1.januárom 2015,

a teda s poukazom na ust § 9b zákona č. 180/2013 Z.z., táto pre prípad, že nebola uspokojená a jej
výška je nižšia ako priemerné náklady na vymoženie obdobný pohľadávok, zaniká ex lege 1.januára
2015. Súd teda v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm b) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017)
exekúciu zastavil.

7.Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

8.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

9.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10.Podľa§203ods.1a2Exekučnéhoporiadkuakdôjdekzastaveniuexekúciezavinenímoprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o

vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

11.Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na

návrh exekútora rozhodne o ich výške.

12. V ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky
prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením

oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Súd po preskúmaní
okolností prípadu dospel k záveru, že v predmetnom prípade oprávnenému nemožno pričítať zavinenie
zastavenia exekúcie, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom

na vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným. V danom prípade preto nie je možné zaviazať oprávneného
na trovy exekúcie, nakoľko tento procesne nezavinil zastavenie exekúcie. V takomto prípade by
preto do úvahy prichádzal povinný, ktorého môže súd zaviazať na úhradu trov exekúcie podľa §
196 Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Avšak
súdny exekútor vykonaním šetrením majetkových pomerov preukázateľne zistil nemajetnosť povinného,

ktorého majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V nadväznosti na uvedené o náhrade trov
exekúcie súd rozhodol tak, že ju súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vzhľadom na nemajetnosť
povinného niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „navyše ústavný súd
konštatuje,žesamotnáskutočnosť,ževkonečnomdôsledkumôženastaťstav,kedynebudúuspokojené

všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstatne monopolným
postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. Novembra 1983, séria A č.70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta),
kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami
súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.

13. O náhrade trov konania povinného rozhodol súd tak, že povinný naň nárok nemá, nakoľko povinný
si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozhodnutia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Z

písomnepodanéhoodvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,ktoho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť na ňom uvedená spisová značka konania. V odvolaní
sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho podal.

Proti II. a III. výroku tohto rozhodnutia nie je možné podať odvolanie.