Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/110/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708205058
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8708205058.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky: D. X., I..

N., V.. XX.XX.XXXX, P. Š., Y. L. XXX, práv. zast. JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, so sídlom AK
Poprad, ul. 1. mája 216/7, proti odporcovi: Y. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. T. B., Y. XXX, práv. zast. JUDr.
Budziková & JUDr. Dachová, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 95, o určenie vlastníckeho
práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zmenu petitu návrhu tak, že nový petit znie: „ Súd určuje, že navrhovateľka je výlučnou
vlastníčkou parcely KN-C číslo XXX/XX N. L. XXXmX v kultúre orná pôda, ktorá vznikla v zmysle
geometrického plánu č. 49/01 zo dňa 27.11.2001, vyhotoviteľ S.. Y. H. a úradne overeným XX.XX.XXXX

Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.“ a návrh
v celom rozsahu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou
vlastníčkou parcely parc. č. XXX o výmere 1503m2 v kultúre orná pôda.
Podaný návrh odôvodnila tvrdeniami, že v zmysle notárskej zápisnice o darovacej zmluve zo dňa
7.4.1972 sp. zn. V. XXX/XX do výlučného vlastníctva nadobudla parcelu parc. č. XXX/b o výmere 507

štvorcových siah v k.ú. L. Š.C. a v zmysle identifikácie parciel č. XXX/XX-Y. zo dňa 24.4.1995 sa v
súčasnosti jedná o parcelu parc. č. XXX o výmere 1824m2, pričom časť parcely parc. č. XXX o výmere
199m2bolavyvlastnenávzmyslerozhodnutiazodňa16.4.1973č.XXXX/XX-N..Sohľadomnauvedenú
skutočnosť má mať parcela výmeru 1503m2. V zmysle kúpnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice sp.
zn. V. XXX/XX zo dňa 6.6.1973 nadobudla navrhovateľka do výlučného vlastníctva časť parcely č. XXX o
výmere357m2avzmysleidentifikácieparcielsajednáoparceluparc.č.XXXovýmere539m2.Vzmysle
notárskej zápisnice o osvedčení vlastníckeho práva zo dňa 7.6.1995 sp. zn. V. XXX/XX navrhovateľka

nadobudla do výlučného vlastníctva parcelu parc. č. XXX o výmere 539m2 a ďalej v zmysle notárskej
zápisnice zo dňa 14.10.1972 nadobudla navrhovateľka do výlučného vlastníctva parcelu č. XXX/b o
výmere 18 árov a 56m2, pričom v zmysle identifikácie parciel sa jedná o parcelu č. XXX, z ktorej časť
o výmere 337m2 bola vykúpená pre iný stavebný pozemok.
Odporca je vlastníkom susedného pozemku a podľa navrhovateľky si jeho právny predchodca dal k
4.1.1995vyhotoviťgeometrickýplánč.XXXXXXXX-X/XX,vzmyslektoréhoboloprávnympredchodcom
odporcu vydané osvedčenie o vydržaní sp. zn. V. XX/XX a podľa navrhovateľky hranice svojho pozemku

parc. č. XXX/XX posunuli na úkor parcely vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Navrhovateľka si
nechala vyhotoviť geometrický plán č. XX/XX zo dňa 27.11.2001, ktorým bola vytvorená parcela XXX/
XX o výmere 221 m2, ktorý však Správa katastra odmietla zaevidovať z dôvodu prebiehajúceho konania
ROEP. Vzhľadom na konštatované skutočnosti má navrhovateľka za to, že trvá stav objektívnej právnejneistoty a žiada, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 1503m2 v kultúre
orná pôda.

Odporca resp. jeho právni predchodcovia s podaným návrhom nesúhlasili, žiadali návrh zamietnuť ako
nedôvodný. S ohľadom úmrtie pôvodných odporcov sa v zmysle osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/
XXX/XXXX zo dňa 19.2.2014 stal výlučným vlastníkom parcely parc. č. XXX/XX súčasný odporca.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom č. 08/2010 znalca J. H.,

kontrolným znaleckým posudkom znalca S.. D. B. Č.. X/XXXX a jeho doplnením č. 1, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že je výlučnou vlastníčkou parcely
parc. č. XXX o výmere 1503 m2 v kultúre orná pôda nachádzajúcej sa v k.ú. L. Š.. Podľa navrhovateľky
odporca posunul hranicu svojho pozemku na úkor navrhovateľky a navrhovateľka sa domnieva, že

výmera ňou obhospodarovanej parcely je menšia, ako jej náleží podľa príslušného listu vlastníctva.
Podaním doručeným dňa 10.6.2015 navrhovateľka navrhla, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu
tak, že určí, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parcely CKN parc. č. XXX/XX o výmere 221 m2
vytvorenej geometrickým plánom S.. Y. H. Č.. XX/XX zo dňa 27.11.2001. Geometrický plán bol úradne
overený dňa 17.12.2001 pod č. XXXX/XX.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že hranica pozemku susediaceho s
pozemkom navrhovateľky je vytýčená správne s tým, že v predchádzajúcom konaní vedenom Okresným
súdom Poprad pod sp. zn. 8C/635/2001 súd určil hranicu parciel na druhej strane pozemku odporcu čím
a týmto boli v teréne, ako aj vo verejných listinách zastabilizované a určené právne hranice predmetnej

parcely a v nadväznosti na existujúci geometrický plán XXXXXXXX-X L. K., ktorý bol v podstate
grafickým podkladom pre zmenu aj popisných údajov v katastri v prospech právnych predchodcov
súčasného odporcu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

V zmysle § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, čo
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

V znaleckom posudku č. 08/2010 znalec J. H. konštatoval, že vlastnícka hranica medzi parcelami mpč.

XXX/b (N.) D. XXX/b (navrhovateľka) k.ú. L. Š.D. prebieha medzi bodmi A,B,C, zakreslenými v prílohe
č. 3 posudku s tým, že nesprávnym určením súradníc lomových bodov pri geometrickom pláne č. XX
XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 bola táto hranica posunutá do polohy označenej bodmi A´, B´, C´, čím
novovytvorená parcela CKN parc. č. XXX/XX evidovaná na LV č. XXX zasiahla do parcely mpč. XXX/b
zapísanej v PK vložke č. XXX vo vzdialenosti od 1,1m do 0,95m a plochou o výmere 103 m2.

Tento stav pravdepodobne vznikol v dôsledku chybného určenia súradníc bodov hraníc pôvodných
parciel pri vyhotovení geometrického plánu č. č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995, na základe ktorého
došlo k celkovému posunu, a to nie len novovytvorenej parcely parc. č. XXX/XX, ale aj parcely parc.
č. XXX/X. Vzniknutý priestor medzi parcelami patriaci k pôvodnej parcele mpč. XXX/b bol pojatý do
majetkovoprávneho vyporiadania parcely CKN č. XXX/X.

Znalec tiež konštatoval, že parcely, ktorých hranica je sporná sa v čase vypracovania posudku
nachádzalivextraviláneobceL.Š.avminulostitietovyužívaloJRD,pričomprihospodársko-technických
úpravách došlo ich zlúčeniu do jedného hospodárskeho celku a zlúčením parciel došlo tiež k narušeniu
či zániku hraníc v prírode. V grafickej časti geometrického plánu č. XXXXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995došlo k obnoveniu spornej hranice medzi parcelami mpč. XXX/b D. XXX/b, ako aj parcelami mpč. XXX/
b D. XXX.

Parcela XXX/XX bola vytvorená geometrickým plánom L. K.X. Č.. XXXXXXXX-X/XX zo dňa 16.1.1995
z časti pôvodných parciel mpč. XXX, XXX D. XXX/b.

Z dôvodu nesúhlasu navrhovateľky s obsahom vypracovaného posudku súd vo veci nariadil kontrolné
znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku S.. D. B. Č.. X/XXXX súd zistil, že do roku 1995 a 1996

mali účastníci evidované sporné pozemky ako mpč. XXX/b (Y.. Č.. XXX) D. R.. XXX/b (Y.. Č.. XXX).
Hranice medzi parcelami boli zadefinované v mape pôvodného pozemkového katastra.
Geometrickým plánom L.I. K. Č.. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 boli určené hranice k
novovytvoreným parcelám CKN parc. č. XXX/X o výmere 1601 m2 a CKN parc. č. XXX/XX o výmere
1507 m2. Tento geometrický plán slúžil ako podklad pre vyhotovenie verejnej listiny, notárskej zápisnice
o vydržaní sp. zn. V. XXX/XX, ktorou právny predchodca odporcu nadobudol vlastnícke právo. Hranice

- geometrické určenie pozemkov sa podľa tohto geometrického plánu stali záväznými údajmi katastra
nehnuteľností.
Znalec konštatuje, že hranica medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX/b D. XXX/b je identická s terajšou
právnou hranicou parcely CKN parc. č. XXX/XX. Znalec potvrdil správnosť geometrického plánu č. XX
XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995.

Vlastnícka hranica medzi pôvodnými pozemkami mpč. XXX/b D. XXX/b je geometricky určená bodmi zo
záznamu podrobného merania zmien č. 259 pre geometrický plán č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995,
úradne overený pod č. 16/95 a pri vyhotovení geometrického plánu nedošlo k zásahu do vlastníckych
práv navrhovateľky, teda do pôvodnej mpč. XXX/b.
Po zameraní skutočného užívania pozemkov znalec konštatoval, že účastníci v teréne nevyužívajú

pozemky podľa platných právnych hraníc. Napriek tomu, že výmera nie je záväzným údajom katastra,
meraním znalec zistil, že pozemok navrhovateľky v skutočnosti predstavuje výmeru 1420 m2 (s
konštatovanou odchýlkou 10 m2), i keď navrhovateľka v skutočnosti využíva pozemok o výmere 1448
m2. Ak by si navrhovateľka nechala vytýčiť v teréne obvod pozemkov zapísaných na LV, výmera takto
ohraničenej parcely by bola 1420 m2.

Znalec konštatoval, že spornú hranicu určil o jeden meter polohovo inak ako znalec H., avšak
súčasne uviedol, že identifikácia právneho stavu z máp pozemkového katastra na stav máp súčasného
katastrálneho operátu s vykonáva prostredníctvom mapy pôvodného pozemkového katastra, mapy
na matematickom základe vyhotovované od roku 1856 grafickou stolovou metódou v stereografickom
azimutálnom zobrazení v siahovej mierke 1:2880. Táto mapa súčasne poslúžila ako najvhodnejšia mapa

tzv. mapa určeného operátu pre spracovanie ROEP, nakoľko v tejto mape je zadefinované polohové a
geometrické určenie pozemkov parciel registra E, ktoré v čase vyhotovenia mapy ešte neboli zapísané
v registri CKN na LV. Aj táto mapa má obmedzenú presnosť a podľa smerníc pre meranie a vykonávanie
zmien základná stredná súradnicová chyba zobrazenia bodu nesmie prekročiť hodnotu 0,16mm na
katastrálnej mape. Pri mierke mapy 1:2880 1mm na mape predstavuje 2,88m v skutočnosti. Krajná

odchýlka pre mapu s mierkou 1:2880 predstavuje 1,26m pri dĺžke do 50m a 1,46m pri dĺžke nad 50m.
S ohľadom na skutočnosť, že znalec H., určil hranicu s odchýlkou od geometrického plánu L.I. K.
Č.. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 od 1,1m do 0,95m a znalec S.. B. zhodne s geometrickým
plánom, znalec konštatuje, že hranica bola, s prihliadnutím na povolenú odchýlku, určená rovnako.
Odchýlku znalec odôvodnil tým, že po vypracovaní znaleckého posudku znalcom H. došlo v rámci ROEP

k zakresleniu ďalších hraníc pozemkov EKN do katastrálnej mapy, čím sa tieto údaje stali záväznými
údajmi katastra.
Súčasne znalec konštatoval, že ak by pripustil správnosť záverov znalca H., navrhovateľka by
neoprávnene nadobudla plochu o výmere 103m2, i keď už v súčasnosti užíva plochu s výmerou o 28m2
väčšou ako má zapísanú na LV. Navrhovateľka nespochybňuje vlastnícku, ale užívaciu hranicu. Pokiaľ

si navrhovateľka nechá v teréne vytýčiť hranicu svojich parciel, bude mať vytýčenú plochu s výmerou
zapísanou na LV. Z uvedeného dôvodu znalec považuje za nezmyselné spochybňovať existujúcu
hranicu parcely CKN XXX/XX.
K dôvodom nepresnosti znalec uviedol, že v dávnej minulosti si vlastníci rodinných domov nechali pre
výstavbu zamerať stavebné pozemky a po výstavbe rodinných domov zrejme bez vytýčenia hraníc

následne oplotili ďalšiu časť pozemkov pričom nebol dodržaný smer hraníc podľa mapy pôvodného
pozemkového katastra. Po spracovaní geometrického plánu č. XX XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 bol
dodržaný priebeh hraníc a tieto preniesol do terénu pri vytýčení parciel CKN XXX/X D. XXX/XX a javí
sa, že hranice nenadväzujú na existujúce ploty, v skutočnosti sú však nesprávne postavené ploty.Záverom znalec konštatuje, že vlastnícka hranica medzi pôvodnými parcelami mpč. XXX/b D. XXX/b je
geometricky určená bodmi zo záznamu podrobného merania zmien č. 259 pre geometrický plán č. XX
XXXXXX-X/XX zo dňa 4.1.1995 a pri vyhotovení geometrického plánu nedošlo k zásahu do vlastníckych

práv navrhovateľky, účastníci neužívajú v teréne pozemky podľa platných právnych hraníc a je potrebné,
aby si pre zosúladenie právneho stavu a užívacieho stavu navrhovateľka nechala svoje pozemky vytýčiť
v teréne.
Navrhovateľka so závermi znalca nesúhlasila a poukazovala na existujúce rozhodnutie o vyvlastnení,
ktoré sa však netýka spornej hranice, ale inej časti jej pozemku. Listinné dôkazy predkladané

navrhovateľkou tak s predmetom prejednávanej veci nesúvisia a pre rozhodnutie vo veci sú tak
irelevantné. Po nariadení doplnenia znaleckého posudku znalec S.. B. v doplnení č. 1 posudku č. 4/2015
tieto závery súdu taktiež konštatuje s tým, že predchádzajúce vyvlastňovacie konanie prednej časti
pozemku navrhovateľky s určením spornej hranice pozemkov nesúvisí.

V záverečnom návrhu právny zástupca navrhovateľky trval na stanovisku vo vzťahu k vyvlastňovaciemu

konaniu, s tým, že podľa navrhovateľky mapa má zobrazovať rozdiel v prednej časti a zadne časti
parcely, pokiaľ bola časť prednej parcely vyvlastnená. S ohľadom na uvedené súd konštatuje, že hranica
časti pozemku, na ktorom stojí rodinný dom navrhovateľky nie je predmetom konania.

Právna zástupkyňa odporcu v záverečnom návrhu opätovne poukázala na skutočnosť, že v konaní

vedenom Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 8C/635/2001 súd právoplatne určil hranicu pozemku
odporcu v druhej strany pozemku s tým, že týmto boli v teréne, ako aj vo verejných listinách
zastabilizované a určené právne hranice predmetnej parcely a v nadväznosti na existujúci geometrický
plán č. XX XXXXXX-X L. K., ktorý bol v podstate grafickým podkladom pre zmenu aj popisných údajov
v katastri v prospech právnych predchodcov súčasného odporcu. Odchýlky v znaleckých posudkoch

sú vzhľadom na dĺžku a líniu parciel prípustnou odchýlkou, predmetné odchýlky sú aj obsahom
interných noriem na podklade ktorých sa realizuje grafické vytyčovanie bodov v teréne. Obaja znalci
sa vysporiadali s otázkou určenia hraníc pôvodných mpč. parciel, na základe ktorých hraníc vznikla
parcela, ktorá je predmetom sporu. Geometrický plán S.. H., ktorý si nechala vyhotoviť navrhovateľka,
je nesprávny, predmetnú skutočnosť potvrdil znalec vo svojom znaleckom posudku, pričom aj riadne

zdôvodnil na základe graficky skutkových okolností, prečo tento geometrický plán je neakceptovateľný.
Poukázala na skutočnosť, že rozsudok Okresného súdu Poprad vydaný v konaní vedenom pod sp. zn.
8C/635/2001 je právoplatnou a vykonateľnou verejnou listinou, a v priebehu konania neboli preukázané
iné skutkové okolnosti, ktoré by boli narušili pravdivosť zistení obsiahnutých v predmetnom rozsudku.
Čo sa týka opakovaných tvrdení navrhovateľky súvisiacich s vyvlastnením pozemkov, s touto otázkou

sa vysporiadal Ing. Tarasovič vo svojom znaleckom posudku, časť pozemkov, ktorá bola predmetom
znárodneniasanachádzaúplnevodlišnejčastipozemkov,ktorésúvlastníckyspojenésnavrhovateľkou,
avšak tvrdený „odskok“ nemôže byť argumentačným podkladom s ohľadom na dĺžku parciel. Parcely,
ktoré sú predmetom sporu nie sú označené pevnými bodmi, pozemky sú užívané, resp. boli užívané
ako poľnohospodárska pôda, kde pri každom jarnom zaoraní sa mohla hranica posunúť vpravo alebo

vľavo. Navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vo vzťahu k vytýčeniu hranice pozemku ďalej uvádza, že hranica pozemku je jedným z
najdôležitejších údajov spomedzi právnych skutočností týkajúcich sa nehnuteľností. Neodborné a
nepresné vytýčenie hraníc pozemkov, prípadne svojvoľné posunutie znakov určujúcich v teréne lomové

body hraníc často vedie k dlhotrvajúcim susedským sporom.
Účelom riadneho vytýčenia hranice pozemku je snaha vlastníka pozemku o vytýčenie priebehu hranice
existujúcej v mape, avšak nezistiteľnej v teréne, resp. snaha získať kvalifikovaný podklad na vyznačenie
priebehu hranice pozemku v katastri nehnuteľností s využitím geometrického plánu, ktorý sa v danom
prípade vyhotovuje. Pri poľnohospodárskej pôde a lesnej pôde sa konkrétne hranice parciel v prírode

nevyznačujú z dôvodu veľkoplošného užívania týchto parciel, nakoľko trvalé označenie týchto pozemkov
by v praxi spôsobovalo veľké problémy pri intenzívnom využívaní pôdneho fondu.

Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú,
nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má

deklaratórny charakter. Ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou
na tvár miesta a vytýčením sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií
katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru
geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sanemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne
zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať existujúce vlastnícke právo.

Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú síce neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah je dopĺňaný judikatúrou a často je

problematické zistiť, ktoré konkrétne okolnosti možno alebo nemožno subsumovať pod tento pojem. Vo
všeobecnosti sa zvykne o dobrých mravoch hovoriť ako o mimoprávnych hodnotách, spoločných určitej
spoločnosti na určitom stupni jej vývoja - chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti všetkých
spravodlivo uvažujúcich jedincov. Súhlasiť možno aj s chápaním dobrých mravov ako súboru určitých
spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu
sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov spoločnosti (v zmysle jej civilizačného

zachovania). Hoci Občiansky zákonník priamo pojem dobré mravy nedefinuje, vo všeobecnosti však
možno s použitím § 3 cit. zákona hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorých sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie.

Ďalšou otázkou, ktorou sa súd zaoberal bolo splnenie podmienok stanovených ust. § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku.

Pod existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení sa rozumie naliehavý právny
záujem navrhovateľa. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: odporcom

je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že
právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Jedná sa o existenciu aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom.

Určovacia žaloba podľa vyššie uvedeného § 80 písm. c/ O.s.p. má preventívny charakter. Predovšetkým
prichádzadoúvahyvtedy,keďjejprostredníctvommožnoeliminovaťstavohrozeniaprávaaleboneistoty
v právnom vzťahu, pričom zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tiež
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej
žalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.Aknemožnovkonkrétnomprípade
očakávaťsplnenietýchtofunkcii,niejedanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení.Záveryotomsúspojené
nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že navrhovateľka neosvedčila naliehavý právny
záujem na vydaní určovacieho výroku. Napriek nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu súd ďalej
konštatuje, že navrhovateľka tiež neuniesla dôkazné bremeno tak, ako to vyžaduje ust. § 101 O.s.p.,
podľa ktorého sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo
a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Pokiaľ základnou podmienkou konania o určenie v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je preukázanie
naliehavého právneho záujmu. Tento možno konštatovať pokiaľ existuje objektívne stav právnej neistoty,
čo by v prípade kúpnej zmluvy mohlo byť konštatované za predpokladu, že by boli splnené ďalšie
zákonné podmienky, teda že postavenie navrhovateľky sa rozhodnutím zmení a súčasne rozhodnutie

nevyvolá ďalšie spory. Vyhovením návrhu by došlo k zápisu vlastníckeho práva navrhovateľky k parcele
parc. č. XXX/XX o výmere 221 m2 vytvorenej geometrickým plánom S.. Y. H. Č.. XX/XX zo dňa
27.11.2001vevidenciinehnuteľností,avšaktakýtorozsudokbybolvrozporesozásadouspravodlivostia
súčasne by došlo k vyvolaniu ďalších sporov, nakoľko priamym dôsledkom by bolo vyvolanie reťazových
(dominovýefekt)sporovmedzivlastníkmisusediacichpozemkov,ktoríbypožadovaliposunhranícpodľa

takto prípadne nesprávne určenej hranice pozemku navrhovateľky. Navyše požiadavka navrhovateľky
odporuje záverom vykonaného znaleckého dokazovania.Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj
z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla
obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon
realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť
dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr.
uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014). Je teda zrejmé, že zo strany

navrhovateľky je podaný návrh v rozpore s dobrými mravmi a šikanóznym výkonom práva a jediným
výsledkom vyhovujúceho rozhodnutia by bolo bezdôvodné obohatenie navrhovateľky vo forme získania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bezdôvodne vytvorenej geometrickým plánom č. 49/01 a naopak by
vyhovujúce rozhodnutie spôsobilo ďalšie spory.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného § 120 ods. 1 O.s.p., ale

aj so zásadou rovnosti účastníkov konania uvedenou v ustanovení § 18 ods. 1 O.s.p.

Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade,
ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. Sporové konanie ovládané touto
zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Zistený skutkový

stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

Aby mohol navrhovateľ v sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť
také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že navrhovateľ
má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade (s

výnimkou ust. § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p.) vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh
účastníkov vykonané. Ak navrhovateľ potrebné dôkazy nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné
bremeno, následkom čoho súd nemôže návrhu vyhovieť. Je pravdou, že navrhovateľka navrhla vykonať
ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru geodézia a kartografia, v tomto
smere nebolo možné navrhovaný dôkaz vykonať, nakoľko v evidencii znaleckých ústavov či organizácií

takáto znalecká organizácia ani znalecký ústav neexistuje. Navyše s ohľadom na závery vykonaného
znaleckého dokazovania má súd za to, že by sa jednalo o nadbytočný dôkaz, ktorého výsledkom by
bolo potvrdenie záverov už vypracovaných znaleckých posudkov, čo by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.

Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O.s.p. rozhodoval podľa skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že dôkazy predložené navrhovateľkou nie sú
postačujúce na to, aby preukázali jej tvrdenia uvedené v návrhu. Navrhovateľka v konaní nepreukázala
žiadnym spôsobom, že by zo strany odporcu došlo k posunu hranice susediacich pozemkov účastníkov,
naopak znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že právna hranica parciel je určená správne, avšak

užívacia hranica pozemku je posunutá navrhovateľkou v neprospech odporcu. Namiesto nedôvodného
vytvárania ďalších parciel je tak potrebné presné vytýčenie parciel účastníkov v teréne, ktoré však
navrhovateľka i odporca bude bez výhrad rešpektovať. Súd preto návrh v celom rozsahu zamietol.

Nakoľko navrhovateľka v konaní navrhla pripustenie zmeny žalobného petit a žiadala o určenie

vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele parc. č. XXX/XX, súd zmenu žalobného petitu v zmysle
ust. § 95 ods. 1, ods. 2 O.s.p. pripustil, nakoľko v prípade neexistencie dôkaznej núdze by výsledky
dokazovania prípadne mohli byť podkladom pre rozhodnutie vo veci.V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.