Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115011295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4115011295.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a z prísediacich

Ing. Viktora Baraníka a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci proti obžalovanému T.. P. L., pre zločin
vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nitre dňa 14.11.2017 takto

r o z h o d o l :

T.. P. L. C. T. L. H. , narodený XX.XX.XXXX P. W., trvale bytom P. I., Ž. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

vpresnenezistenomčaseodjesene2008do11.02.2009telefonickyajosobnevobciC.,nútilpoškodenú
W. Y., vzhľadom na nedodržanie termínu vrátenia peňazí v zmysle zmluvy o pôžičke, podpísanej dňa
04.09.2008 medzi veriteľom T. I. a dlžníkom W. Y., zaplatiť zvyšnú čiastku, z ktorej postupne navyšoval
úroky za omeškané splátky pod hrozbou, že niečo urobí jej, jej synovi a jej rodine, že prídu bezkrkí na
dvoch čiernych autách a koľko rúk a nôh nájdu pod strechou, tak budú zlámaní a ešte niečo horšie a
W. Y., zo strachu pred naplnením týchto hrozieb, si v tomto období požičala finančnú hotovosť v rôznej
výške od fyzických osôb pod rôznymi zámienkami a peniaze následne odovzdala v C. T.. P. L., čím jej

vznikla škoda vo výške minimálne 9.593,04 eur (289.000,- Sk),

t e d a :
iného hrozbou násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, pričom mu spôsobil väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l :

pokračovací zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek
3 Trestného zákona, postupom podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd ustanovuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku

alebo inému výchovnému programu. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora Nitra zo dňa 17.12.2015 podanej na Okresný súd Nitra
dňa 18.12.2015 pod č. 1Pv 187/2015, tento prejednal trestnú vec proti obžalovanému T.. P. L. a

na hlavnom pojednávaní v dňoch 12.05.2016, 06.03.2017, 11.05.2017, 02.06.2017 a 14.11.2017
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne poškodenej W. Y., ich vzájomnou
konfrontáciou, svedkov G. O., N.. T. I., T. P., T. Y., prečítaním výpovedí svedkov T. W., P. P., H. R., V. L., P.
L., P. T., T. L., T. L., Y. L., L. W., T. L., L. V., P. I., P. I., T. I. a W. V., tiež prečítaním znaleckého posudku T..
T. F. znalkyne z odboru psychológia a listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Obžalovaný P. L. (ďalej len „obžalovaný“), na hlavnom pojednávaní dňa 12.05.2016 poprel svoju vinu,
pripustil len to, že poškodená Y. si chcela od neho požičať a keďže on jej požičať nemohol, vybavil jej
pôžičku u T. I.. Tvrdil, že poškodená si prevzala od T. I. sumu 40 000 Sk pred mestským úradom, bola
riadne podpísaná zmluva o pôžička, bez nátlaku, podpisy na zmluve boli riadne overené a za ochotu za
požičané peniaze poškodená sľúbila vyplatiť I. 16 000 Sk navyše. Túto sumu vrátila na trikrát, dvakrát

20 000 Sk a jedenkrát 16 000 Sk. On osobne jej požičal sumu 150 000 Sk, ktorú jej odovzdal na streche
nákupného centra N-CENTRO Nitra, kde poškodenej dal podpísať zmluvu, ktorú ale nepodpísala, veril
jej, že mu peniaze vráti do konca roka 2008. Ona sama navrhla, že mu vráti o 22.000,-Sk viac. On
poškodenej v novembri 2008 zavolal, aby mu vrátila peniaze, ale ona mu ich nevrátila a pred koncom
roka 2008 mu volala, že by potrebovala ďalšie peniaze, tak sa dohodli na splátkach. Jediné peniaze,

čo mu poškodená zaplatila bolo 20 000 Sk na účet v roku 2008. K peniazom, ktoré dal poškodenej G.
obžalovaný uviedol, že pôžičku od G. O. pre poškodenú sprostredkoval on sám, ale že s poškodenou
sa spojil telefonicky G. O. sám, G. išiel do banky v MAX-e vybrať peniaze, kde s ním bol aj on, potom
išli do T. zaniesť W. peniaze na autobusovú stanicu, kde ona prevzala 120 000 Sk, podpísala zmluvu o
pôžičke, jemu odovzdala 20 000 Sk ako províziu z týchto peňazí, bolo to niekedy v januári roku 2009. Ako

dôvod, pre ktorý poškodená potrebovala toľko peňazí, ktorý jemu poškodená uviedla, bol, že mala dlhy u
známych,uktorýchmalapôžičky,ževbankáchbolanačiernejlistineaženebolaschopnávrátiťfinančné
pôžičky. Vypovedal, že od G. O. mala poškodená iba jednu pôžičku, G. jej požičal 120 000Sk, ale na
tej zmluve o pôžičke s ním sa dohodli na sume 240 000 Sk. Kategoricky poprel, že by sa poškodenej
niekedy niečím vyhrážal. Dodal, že dodatok k zmluve o pôžičke na 172.00,-Sk bol podpisovaný na jeseň

roku 2008 a poškodená ho podpísala pred ním bez nátlaku. Priznal, že za poškodenou bol v C. celkom
štyrikrát, trikrát im dala splátku za pôžičku, ktorú jej dal T. I. a raz, keď sa stretli s jej mamou. Peniaze 150
000 Sk, ktoré požičal poškodenej on mal z toho, že si ich zarobil. K rozporom vo výpovediach uviedol, že
poškodenej odovzdal 150.000,-Sk titulom pôžičky v Nitre v N-Centre, nie 160.000,-Sk v C. ako uviedol
v prípravnom konaní, že G. O. poškodenej dal iba jedenkrát sumu 120.000,-Sk, nie 190.000,-Sk ako

uviedol v prípravnom konaní a že vklad na jeho účet od poškodenej bol 20 000 Sk, nie 25 000 Sk, tak ako
uviedol v prípravnom konaní. Poprel, že by za poškodenú zaplatil faktúry v Orange, tak ako to uviedol
v prípravnom konaní. Poukázal na to, že poškodená na neho podala trestné oznámenie, lebo nemala
ako splácať dlhy, že jej poradil, švagor, že takto sa zbaví dlhu, ktorý mala voči nemu.

Svedkyňa poškodená W. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2017 vypovedala, že s obžalovaným sa
zoznámila na školení, niekedy v roku 2007 - 2008, pôsobil na ňu dôveryhodným dojmom a následne ho
oslovila o finančnú pomoc a on jej pomohol. Celé to začalo prvou pôžičkou niekedy v roku 2007, 2008,
kedy obžalovaný prišiel aj s I., keď obžalovanému podpísala dva papiere, jeden ostal jej, druhý ostal
obžalovanému. Vtedy išlo o sumu 36 alebo 46 tisíc korún, jej vtedy požičal I. sumu 30.000,-Sk a 16.000,-

Sk bolo navýšenie. Následne poprosila o druhú pôžičku, niekedy na jeseň pred ôsmimi rokmi, išlo o
sumu 40.000,-Sk alebo 50.000,-Sk, tiež bola uzavretá na I., na zmluvách bola vždy uvedená navýšená
suma. Ona vtedy podpísala dva papiere, jeden ostal jej, druhý si zobral obžalovaný. Ani vtedy nedostala
celú sumu, nevedela však uviesť koľko peňazí vtedy prevzala. Uviedla, že I. bol obžalovaného pravá
ruka, preto obžalovaný uzatváral zmluvy na I.. Túto pôžičku nevrátila včas, na prvýkrát zaplatila asi

30.000,- Sk, s tým, že obžalovanému uviedla, že zvyšok nemá, obžalovaný jej na to povedal, že to
môže vrátiť o dva dni. Asi až o týždeň mu doniesla asi 20.000,-Sk a vtedy to začalo. Obžalovaný jej
povedal, že mu peniaze nevrátila včas, začal pýtať úroky, bolo to na jeseň 2008 a ona začala žobroniť
o peniaze, keď dala obžalovanému 5.000,-Sk, tak ju obžalovaný vysmial, že to bolo málo, že to bolo
len na benzín. Obžalovaný, keď k nej chodil po úroky, tak jej spomenul, že to vlastne splácala dlžobu

nejakému T. z Bratislavy, že musí dať viac, preto začala oslovovať ľudí v C., aby jej požičali peniaze.Tiež uviedla, že raz keď bola vrátiť 20.000,-Sk, vtedy tam bola aj jej mama a prišiel tam obžalovaný
s I., obžalovaný jej nechcel podpísať papier, na ktorom bolo uvedené, že mu dala 20 alebo 30 tisíc.
I. jej vtedy naznačil, že je po nej, akože reže krk. Obžalovaný jej povedal, že ak chce prežiť do rána,

mala zohnať viac peňazí a ak nie, prídu bezkrkí z Bratislavy. Obžalovaný jej navrhol, že jej vybaví tretiu
pôžičku, aby tí bezkrkí neprišli. Ona sa bála, obžalovaný jej popísal G. O. ako mafiána, ona potom G. O.
volala a ten jej povedal, že ona vlastne pomohla vykryť obžalovanému problémy, že nebola jediná, ktorá
mu naletela. Tretiu zmluvu vybavil obžalovaný od G. O., bolo na nej napísaných 76 - 78 tisíc Sk, ktoré
mu mala vrátiť; túto zmluvu podpísala. Tieto peniaze však nikdy neprevzala, išlo o úroky T. z Bratislavy.

Ona túto zmluvu musela podpísať, pretože obžalovaný jej povedal, že nemá žiadne východisko, že má
ísť do G., že aj tam má známosti, že tam to odrobí ako prostitútka alebo že má doniesť papiere od
rodičovského domu, aby sa tento dom mohol prepísať na neho; tvrdil, že všade mal známosti. Potvrdila,
že obžalovaný sa jej vyhrážal slovami, že mala syna odviezť domov, že bezkrkí z X. prídu na dvoch
čiernych autách a že koľko rúk a nôh nájdu v dome, toľkých zabijú. Keďže sa bála, stále zháňala peniaze.
Pri tretej pôžičke jej obžalovaný telefonoval, že či má peniaze, že je treba ich vrátiť O., že bol nervózny,

ona mu povedala, že nemala. Vtedy pri nej stáli mama so švagrom a vtedy jej švagor povedal, že už
bolo toho dosť, že treba ísť na políciu a vtedy išla na políciu do Zlatých Moraviec. Uviedla, že švagor
s mamou počuli, ako jej hovoril, že mala prísť do B. a doniesť mu peniaze. Obžalovaný jej povedal,
že v B. ju už bude čakať aj s policajným autom. Nevedela uviesť koľko peňazí si skutočne požičala
a koľko naozaj obžalovanému dala. Pri monologickej časti výpovede sa svedkyňa poškodená viackrát

rozplakala. Potvrdila, že obžalovaný ju často kontaktoval za účelom vrátenia peňazí, chodil každý 2. -
3. deň do C., sedel v aute v dedine a čakal, kedy mu donesie peniaze. Nevedela presne uviesť koľko
peňazí presne obžalovanému dala, možno okolo 300 - 400 tisíc Sk, pričom kvôli tomu stále spláca
dlžoby. Peniaze obžalovanému dávala do ruky, raz, dvakrát mu ich poslala na účet. Obžalovaný jej nikdy
nedal potvrdenie o prevzatí peňazí. Svedkyňa nevedela uviesť, kto jej v skutočnosti požičal peniaze či

obžalovaný alebo I., ani to s kým mala uzavreté zmluvy o pôžičke. Pripustila, že prvú aj druhú zmluvu
o pôžičke podpísala dobrovoľne a tretiu by bolo podpísala aj keby to bol ortieľ smrti, čiže tú podpísala
pod nátlakom, lebo to boli úroky pre T., ktorého obžalovaný popísal ako grázla, aby k nim neprišiel a
nezabil ich. O. jej uviedol obžalovaný. K rozporom vo výpovediach svedkyňa uviedla, že ona si presné
sumy prvej pôžičky nepamätala, vedela len to, že prevzala 30.000,-Sk, ona prvé strany zmlúv nečítala,

preto nevedela uviesť, kto tam bol uvedený ako veriteľ, či I. alebo obžalovaný. Zoznam osôb, ktorý
uvádzala v prípravnom konaní, od ktorých si požičala peniaze, bol pravdivý, aj sumy, ktoré si od nich
požičala. Vysvetlila, že tie sumy sa jej miešali, preto ich v prípravnom konaní uvádzala inak ako na
hlavnom pojednávaní. Svoj psychický stav opísala tak, že sa vtedy bála vyjsť aj na ulicu. Potvrdila, že
podpisy na jednotlivých zmluvách o pôžičkách založených vo vyšetrovacom spise sú jej, ona však ani

jednu zmluvu nečítala, nikdy však od obžalovaného neprevzal 172.000,-Sk, ani XXX.XXX,-Sk od G. O.,
od toho prevzala len 30.000,-Sk. Potvrdenia o prevzatí sumy 80.000,-Sk a 190.000,-Sk podpísala pod
nátlakom, poprela, že by tieto sumy prevzala. V prípravnom konaní si uplatnila škodu 319.000,-Sk, teda
9.593,04 eura.

Podľa § 271 odsek 1 Trestného poriadku postupom podľa § 125 odsek 1 Trestného poriadku bola medzi
poškodenou a obžalovaným vykonaná konfrontácia, ktorou sa však nepodarilo odstrániť rozpory v ich
výpovediach, spočívajúce v celkovom priebehu skutku, každý zotrval na svojich tvrdeniach, poškodená
priamo obžalovanému do očí uviedla, že ju opakovane vydieral a vyhrážal sa jej; počas konfrontácie sa
poškodená viackrát rozplakala.

Svedok G. O., na hlavom pojednávaní dňa 06.03.2017 uviedol, že s obžalovaným sa spoznal cez svojho
bratavroku2008atenrok,vleteprišielobžalovanýzanímachcelpožičaťnejaképeniaze,tietomuvrátil,
a keďže mu dôveroval požičal mu ďalšie peniaze, ktoré mu vždy obžalovaný aj vrátil s nejakým úrokom.
Dodal,žejednéhodňamuobžalovanýpovedal,abysnímišielpopeniazeaužtambolapolícia.Naviacsi

nepamätal,čodôvodiltým,ževtedyveľmiholdovalalkoholu.Onsámsimyslel,žeobžalovanýpotreboval
peniaze na automaty, pretože keď s ním chodieval do baru, hrával automaty. Uviedol, že poškodená W.
Y. si od obžalovaného požičiavala peniaze, ale on chcel za požičanie peňazí od poškodenej viac. On
poškodenej peniaze nepožičal, ale nevedel uviesť komu konkrétne peniaze naozaj išli, či poškodenej
alebo obžalovanému. Nevedel, či on podpisoval zmluvu o pôžičke s poškodenou, pamätal si len, že

obžalovaný si u nich vo firme písal nejaké papiere, ktoré on podpísal, ale on ich nečítal, obžalovaný
totiž využil, že bol pod vplyvom alkoholu. Zdalo sa mu, že papiere ohľadne väčšej sumy podpisoval len
raz. Prízvukoval, že on mal dve porážky, že si na nič nepamätal. Pripustil, že obžalovaný mu ukazoval
občiansky preukaz poškodenej. K okolnostiam, ktoré predchádzali ich zadržaniu dňa 11.02.2009 svedokuviedol, že obžalovaný sa mal pred Baumaxom stretnúť s poškodenou, obžalovaný mu mal vrátiť
peniaze, bol tam aj jeho kamarát od polície, menom T. a obžalovaný ho poprosil, či by tam ten T. nemohol
ísť, asi kvôli výstrahe, aby sa poškodená zľakla. Po prečítaní výpovede svedka G. O. z prípravného

konania zo dňa 02.07.2015, svedok uviedol, že to čo bolo uvedené v zápisnici z jeho výpovede, on
čítal z obrazovky, on tak nevypovedal, pretože vtedy si nič nepamätal, lebo bol po porážke, ktorú mal
pred troma rokmi. Preto bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 11.09.2009, kedy
svedok vypovedal, že v roku 2008 požičal obžalovanému rôzne sumy peňazí, ktoré mu vždy obžalovaný
vrátil. V januári 2009 za ním prišiel obžalovaný, že chcel požičať 80.000,-Sk, zmluvu podpísal, bol na

nej uvedený len jeho podpis, dlžník ani svedok tam podpísaní neboli. Na druhý deň obžalovaný prišiel
za ním do práce a dal mu podpísanú zmluvu aj s prehlásením od poškodenej, na ktorom bol odfotený
aj jej občiansky preukaz, že prevzala od obžalovaného sumu 80.000,-Sk v hotovosti. Obžalovaný prišiel
za ním znova, že potreboval požičať ďalších 120.000,-Sk pre poškodenú, on vtedy vybral peniaze z
účtu svojho otca a dal ich obžalovanému. Zmluvu o pôžičke spísal obžalovaný u neho v práci, pričom
na zmluve bola uvedená suma 190.000,-Sk; rozdiel medzi sumou 190.000,-Sk a 120.000,-Sk mal byť

úrok. Túto zmluvu on podpísal, dal ju obžalovanému, ktorý ju priniesol podpísanú rovnakým spôsobom
ako zmluvu o pôžičke na 80.000,-Sk, tiež s prehlásením poškodenej o prevzatí tejto sumy v hotovosti.
Odvtedy za ním obžalovaný chodil, že poškodená nevracia peniaze, preto on sám jej viackrát volal s
tým, že zakaždým povedala, že peniaze budú zajtra. Nikdy sa s poškodenou osobne nestretol, peniaze
mu nevrátila. K tejto výpovedi svedok uviedol, že na túto výpoveď si pamätal, že je pravdou, čo vtedy

na polícii uviedol.

Svedkyňa T. Y., na hlavnom pojednávaní dňa 06.03.2017 uviedla, že to, že jej dcéra mala napožičiavané
peniaze sa dozvedela až vtedy, keď k nim prišli prví dlžobníci. Bolo to asi 300 - 400.000,-Sk. Potvrdila,
že raz išla s dcérou k autu odovzdať obžalovanému peniaze a ten roztrhal papier, že mu vracala peniaze,

bolo to asi 30.000,-Sk, že nič sa podpisovať nebude. Tiež potvrdila, že dcéra si požičiavala peniaze, aby
vrátila obžalovanému. Jej dcéra uviedla, že si požičiavala peniaze preto, lebo on si pýtal stále viac a
viac. Bola svedkom toho, že raz niekto dcére telefonoval, kedy dcéra mala zapnutý hlasný odposluch a
tento jej uviedol, aby si zapamätala, že má aj dieťa. Situáciu toho obdobia popísala ako hroznú, pretože
dcéra musela každý týždeň dávať peniaze, ona sama požičala dcére dvakrát po 30 tisíc Sk. Potvrdila, že

jej dcéra bola zrelá na psychiatriu, bola nervózna, že sa bála, preto dávala obžalovanému peniaze, lebo
ju vydieral, nevedela uviesť čím. Ona sama nebola prítomná toho, že by obžalovaný jej dcéru vydieral
alebo žeby sa jej vyhrážal. Svoju výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedla, že obžalovaný prišiel
k nim domov za dcérou, aby mu vrátila peniaze, na čo jej dcéra uviedla, že si od obžalovaného požičala
30.000,-Sk a on od nej pýtal stále väčšie sumy, potvrdila.

Svedok T. P., švagor poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2017 uviedol, že pred šiestimi,
siedmimi rokmi, mu poškodená povedala, že ju obžalovaný vydieral, pričom raz bol pri tom ako
poškodená obžalovanému odovzdávala peniaze, aj on sám jej jeden alebo dvakrát požičal peniaze, tie
mu poškodená aj vrátila. Keď sa jej pýtal, na čo potrebovala peniaze, povedala mu, že ju vydieral P.,

že chcel peniaze späť, chodil na striebornom Mercedese s ŠPZ W., v ktorom boli vždy dvaja, nikdy
nevystúpili z auta. Potvrdil, že poškodená bola v tom čase nervózna a že on sám jej povedal, aby to
oznámila na polícii. On osobu obžalovaného nepozná, nevedel by ho opoznať. On osobne nikdy nebol
pri tom, keď by osoba menom P. mala poškodenú vydierať, vyhrážať sa jej. Po prečítaní svedkovej
výpovede z prípravného konania, v ktorej uviedol, že niekedy v októbri 2008, keď si poškodená od nich

prišla požičať peniaze, im uviedla, že ich potrebovala vrátiť nejakému P. a oni potom išli so ženou s
poškodenouzaP.,ktorýzapoškodenouprišielnaMercedese,predkultúrnydom,keďmuišlapoškodená
vrátiť peniaze, pričom nikto z auta nevystúpil, iba poškodená podala peniaze cez okno auta, svedok
potvrdil a vysvetlil, že na hlavom pojednávaní to neuviedol, preto lebo to nedržal v hlave. Poprel, že bol
pri nejakom telefonáte poškodenej ohľadne peňazí.

Svedok T. I., na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2017 uviedol, že on sa zoznámil s obžalovaným na
vysokej škole, boli spolužiaci, on ho zoznámil aj s W. Y. ktorá potrebovala peniaze, ktoré jej poskytol. B.
si kedy bola spísaná zmluva, ani v akej výške bola požičaná suma, pôžička bola poskytnutá asi vo výške
30 až 50.000,-Sk, na zmluve bolo aj navýšenie, s ktorým poškodená súhlasila, ona ho sama navrhla. Pri

spísaní tejto zmluvy bol prítomný aj obžalovaný. K vráteniu peňazí poškodenou uviedol, že poškodená
vrátila peniaze po obžalovanom, nevrátila mu ich naraz, vracala ich v 2 - 3 splátkach, vrátila mu toľko,
koľko bolo na zmluve. Poprel, že by bol svedkom nejakého vyhrážania alebo vydierania. Pripustil len,
že raz bol tam, kde mala bývať poškodená, vtedy keď mu vrátila poslednú splátku. Bol s ním vtedyaj obžalovaný, boli tam obžalovaného autom, pristúpila k nim poškodená a podala asi jemu peniaze.
Pripustil tiež, že to, čo vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 12.02.2009 bolo pravdou, teda že on požičal
poškodenej 30.000,-Sk, pričom na zmluve bolo 56.000,-Sk, pri odovzdaní peňazí bola len poškodená

a on, jemu poškodená zaplatila 56.000,-Sk, že bol s obžalovaným za poškodenou v C. asi dvakrát. Ku
svojej výpovedi zo dňa 02.07.2015, uviedol, že si nepamätal už na hlavnom pojednávaní koľko peňazí
poškodenej požičal, že správne bolo to, čo uviedol vo svojej prvej výpovedi, že 30 tis. bola pôžička a
26 tis. korún bolo navýšenie, nie že poškodenej naozaj požičal 56.000,-Sk. Po prečítaní tejto výpovede
svedok pripustil, že s obžalovaným bol v C. za poškodenou, kedy Y. dala peniaze obžalovanému. D.

tiež, že zmluvu o pôžičke s poškodenou odovzdal L.. Po prečítaní časti konfrontácie medzi svedkom
I. a poškodenou zo dňa 18.03.2009 nakoniec pripustil, že s obžalovaným bol za poškodenou v roku
2008 viackrát, nielen dvakrát ako uviedol na hlavom pojednávaní. Poprel ale, že by sa poškodenej on
vyhrážal, tiež poprel to, čo uviedla pri konfrontácii poškodená, že si ju mal fotiť na telefón pre prípad,
aby chlapci vedeli ako vyzerá, pretože v tej dobe ani nemal telefón, s ktorým sa dalo fotiť, taký si kúpil
až v roku 2009 - 2010. Nepoprel, že poškodenej hovoril, že si mala zohnať peniaze, myslel tým ale úver.

Následne súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2017 vykonával dokazovanie čítaním výpovedí
svedkov P. P., H. R., V. L., P. L., P. T., T. L., T. L., Jozefa L., L. W., T. L., L. V., P. I., P. I., T. I. a W.
V. podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku, z ktorých zistil, že poškodená si v období od novembra
2007 až do januára 2008 požičala od týchto svedkov rôzne sumy peňazí, niektorým pritom uviedla, že

ju niekto vydieral.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2017 prečítal aj zápisnicu o výpovedi svedka T. W., ktorý
uviedol, že niekedy pred 11.02.2009 mu volal obžalovaný, že ako má postupovať, keď mu jedna baba
z T. dlhovala peniaze a nevracala mu ich. On mu na to povedal, aby podal trestné oznámenie. Dňa

11.02.2009 mu volal buď obžalovaný alebo G. O. s tým, že by mohol prísť okolo 14.00 hod, pred Shell
v Nitre pri Baumaxe, kam aj prišiel na služobnom aute s nápisom „Polícia“, kde už bol aj obžalovaný na
svojom Mercedese, G. O. prestúpil k nemu do auta a povedal mu, aby ho zviezol pred stánok gyrosu
pri Baumaxe. On mu na to povedal, že nie je taxislužba, on ho prosil, že jeden chalan mu dlhoval veľa
peňazí a že mu ich mal pri tom stánku vrátiť. Obžalovaný po celý čas išiel za nimi na Mercedese. Jeho G.

O. potreboval na to, aby mohol ukázať na policajné auto, keď by mu ten chalan nechcel peniaze vrátiť.
Keď prišli pred Baumax, videl už vozidlá kriminálnej polície, ktoré zablokovali Mercedes obžalovaného.
On potom zaviezol G. O. za pracovníkmi kriminálnej polície, ktorí boli na zákroku pri Baumaxe.

Znalecký posudok č. 28/2017 znalkyne T.. T. F., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia

dospelých zhodnotil, že poškodená je schopná adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a v dostatočne
miere aj reprodukovať prežité udalosti, jej všeobecná hodnovernosť je zachovaná a vzhľadom na
subjektivizmus a diskrétne fabulačné tendencie môže byť špecifická hodnovernosť čiastočne znížená.
Znalkyňa posúdila osobnosť poškodenej ako integrovanú, subjektivisticky nastavenú, citlivo reagujúcu
na skutočné a predstavované prvky reality, so sklonom chápať všetko cez svoju osobu, ako nezrelú,

s nižšou mierou zodpovednosti a rozvážnosti, nie vždy zvažujúcou konzekvencie a labilno afekto -
emotivitou, s nízkou frustračnou toleranciou, v záťaži málo konštruktívnou, reagujúcou skôr panickými
a neurotickými mechanizmami. Vo výpovediach poškodenej bola identifikovaná neštruktúrovaná rečová
produkcia pri popisoch skutku, popisy neboli naučené, základná línia zostala i v priebehu času
zachovaná a stabilná (finančná tieseň - pôžička - jej neskoré splatenie s nárastom úrokov - zadlžovanie

v obci - ďalšia pôžička obžalovaným - vyhrážanie z jeho strany). U poškodenej znalkyňa nezistila
sklony ku klamstvu, ku konfabulácii, k bájivej lživosti, ktoré by zakladali úvahy o tom, že si skutok
vymyslela, ani žiadnu psychopatológiu, závislosť, ktoré by sa podieľali na tom, že poškodená si v
tak krátkom čase požičala taký veľký obnos peňazí od iných ľudí. Nebol zistený ani zrozumiteľný a
pravdepodobný motív pre účelovosť výpovede poškodenej proti obžalovanému. Konanie poškodenej

bolo motivované finančnou situáciou, dlhmi, ktoré nevedela splácať a následne sa roztočila tzv. dlhová
špirála. Vzhľadom na autentickosť neverbálnych znakov pri popise udalosti, možno predpokladať, že
na motivácii splácania tak nevýhodného úrokového zaťaženia sa pravdepodobne mohol podieľať aj
strachaobava.Lžiskóremalapoškodenávhraniciachnormy.Výpoveďpoškodenejnesiepsychologické
ukazovatele opisu skutočne prežitých udalostí. V inkriminovanom čase bola u poškodenej prítomná

neurotická symptomatika.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v trestnom spise.Na Zmluve o pôžičke bez uvedenia dátumu s podpisom poškodenej, ktorý poškodená na hlavnom
pojednávaní uznala za svoj, bolo uvedené, že poškodená si od obžalovaného požičala 172.000,-Sk,

ktorú jej obžalovaný odovzdal pri podpise tejto zmluvy s tým, že poškodená mala uvedenú čiastku vrátiť
do marca 2009; zmluvné strany si dohodli úroky z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň začatý deň
omeškania. Z Dodatku k zmluve o pôžičke, ktorý obsahuje len podpis poškodenej, bez uvedenia dátumu,
vyplynulo, že obžalovaný s poškodenou sa dohodli, že poškodená, nakoľko svoj dlh nesplácala včas,
bude splácať dlh obžalovanému v splátkach vo výške 20.000,-Sk, t.j. 664 eur, každý 18-ty deň v mesiaci.

Zmluva o pôžičke medzi T.. T. I. ako veriteľom a W. Y. ako dlžníčkou, s dátumom 04.09.2008, s podpisom
poškodenej, ktorý poškodená na hlavnom pojednávaní uznala za svoj, bolo uvedené, že poškodená si
od T. I. požičala 56.000,-Sk, podpisom poškodená potvrdila prevzatie tejto sumy; tiež si dohodli, pre
prípad nesplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 5% z nesplatnej sumy za každý deň omeškania. Podpisy
svedka a poškodenej na zmluve boli overené dňa 04.09.2008 na Mestskom úrade v Nitre. Poškodená k

tejto zmluve uviedla, že išlo zrejme o prvú zmluvu, kedy prevzala 30.000,-Sk, ale na zmluve bola finálna
suma, ktorú mala vrátiť. K tejto zmluve poškodená vysvetlila, že nikdy od obžalovaného neprevzala
172.000,-Sk, malo ísť o koncovú zmluvu.

Predmetom Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.01.2009 uzavretej v Nitre medzi G. O. ako veriteľom a W.

Y. ako dlžníčkou, bolo požičanie sumy 80.000,Sk, ktorou sa poškodená zaviazala uhradiť dlžnú sumu
do 23.01.2009; zmluvné strany si dohodli úroky z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň začatý
deň omeškania. Zmluvné strany boli podpísané, ako svedok bol podpísaný obžalovaný. Poškodená aj
podpis na tejto zmluve uznala za svoj, poprela však žeby prevzala 80.000,-Sk, pripustila, že prevzala
len 30.000,-Sk. Potvrdenie o prevzatí sumy 80.000,-Sk podpísala pod nátlakom, lebo sa jej obžalovaný

vyhrážal, že už mal toho dosť, že už nemal na ňu náladu ani T.
Predmetom Zmluvy o pôžičke zo dňa 14.01.2009 uzavretej v Z. T. medzi G. O. ako veriteľom a W. Y.
ako dlžníčkou, bolo požičanie sumy 190.000,-Sk, ktorou sa poškodená zaviazala uhradiť dlžnú sumu
do 15.02.2009; zmluvné strany si dohodli úroky z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň začatý
deň omeškania. Zmluvné strany boli podpísané, ako svedok bol podpísaný obžalovaný. Poškodená

aj podpis na tejto zmluve uznala za svoj, poprela však, že by niekedy prevzala 190.000,-Sk, alebo že
by vedela, čo podpísala; zopakovala, že od O. prevzala len 30.000,-Sk. Poškodená sa vyjadrila, že
prehlásenie, že dňa 14.01.2009 prevzala od P. L. 190.000,-Sk, 6.306,80 eura v Z. T. podpísať musela.

Úradné záznamy zo dňa 11.02.2009, spísané kpt. T. a npor. X. a ppor. W. a por. G. T., uvádzali, že

dňa 11.02.2009 okolo 14:00 hod. prišlo na parkovisko pred Baumax auto Kia Ceed s nápisom Polícia,
za ktorým išlo vozidlo Mercedes EČ: KK XXX AX. Vo vozidle Kia sedeli dvaja muži v civilnom odeve,
ktorí im dali najavo, že im mali pomôcť zablokovať Mercedes, následne toto vozidlo aj z prednej časti
zablokovali, po vyzvaní, aby vodič vozidla Mercedes preukázal svoju totožnosť, zistili, že išlo o P. L.,
na ktorého okresný prokurátor dal súhlas na zadržanie, preto túto osobu vyzvali, aby ich nasledovala

na OR PZ Nitra. Zistili, že vo vozidle s nápisom Kia bol vodičom nastrž. T. W., služobne zaradený na
OO PZ Nitra, ktorý im ako dôvod svojej účasti pred Baumaxom uviedol, že ho telefonicky kontaktoval
známy, že pred Baumax mala prísť žena, ktorá mu dlhovala peniaze a túto mal on svojou prítomnosťou
so služobným vozidlom zastrašiť.

Zevidenčnýchkarietvozidlavyplynulo,žeMercedesBenzCLK200,sEČV:KKE.AXvlastnilobžalovaný
P. od XX.XX.XXXX.

Zoznampožičanýchpeňazíspísanýpoškodenousvedčilotom,žepoškodenázapísalaosoby,odktorých
si peniaze požičala; išlo celkovo o sumu 419.000,-Sk.

Z fotokópie vkladnej knižky na meno P. L. bolo zistiteľné, že z nej bolo dňa 12.09.2008 vybratých
140.000,-Sk, dňa 17.09.2008 bolo vybratých 110.000,-Sk, 19.09.2008 bolo vybratých 11.000,-Sk, dňa
29.09.2008 bolo vybratých 11.000,-Sk, dňa 06.10.2008 bolo vybratých 4.000, Sk, dňa 27.10.2008 bolo
vybratých 2.200,-Sk, dňa 19.11.2008 bolo vybratých 8.500,-Sk, dňa 20.11.2008 bolo vybratých 5.000,-

Sk, dňa 03.12.2008 bolo vybratých 1.800,-Sk a dňa 22.12.2008 bolo vybratých 1.200,-Sk.Listiny predložené poškodenou a osobami, od ktorých si požičala v roku 2008 peniaze svedčili o tom, že
obžalovaná mala v roku 2008 veriteľov, ktorým dlhy uznala, prípadne potvrdila požičanie peňazí, ktorí ju
vyzývali na vrátenie požičanej sumy a tiež, že dňa 24.11.2008 vložila obžalovanému na účet 20.000,-Sk.

Z dostupných relácií na obžalovaného bolo súdom zistiteľné, že obžalovaný bol dvakrát súdne riešený
a to v roku 2008 trestným rozkazom Okresným súdom Nitra pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest
vo výške 15.000,-Sk, so súčasným uložením trestu zákazu viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov,

ktorý zaplatil; v súčasnosti sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený. Druhýkrát bol obžalovaný
odsúdený trestným rozkazom Okresným súdom Nové Zámky, tiež pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest
vo výške 1.660,-eur, so súčasným uložením trestu zákazu viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov,
ktorý zaplatil; v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Uvedené trestné rozkazy boli
založené do spisu. Ostatné dostupné správy bližšie obžalovaného nehodnotili, na Obvodnom úrade

v Poprade nemal evidované priestupky, podľa výpisu zo živnostenského registra mal obžalovaný od
17.08.2007 do 20.02.2009 rôzne voľné živnosti. ODI Kežmarok vydal dňa 16.05.2007 rozhodnutie o
priestupku, právoplatné dňa 06.07.2007, ktorým obžalovanému uložil pokutu 6.000,-Sk a zákaz činnosti
viesťmotorovévozidlona10mesiacov,pretoževobciprekročilrýchlosťo35km/h.Totorozhodnutiebolo
KR PZ, krajský dopravný inšpektorát Prešov potvrdené a odvolanie T.. P. L. voči rozhodnutiu o priestupku

vydané ODI Kežmarok zo dňa 16.05.2007 bolo zamietnuté. Dňa 07.12.2007 ODI Kežmarok rozhodol, že
upustil od výkon zvyšku zákazu činnosti, ktorý bolo uložený T.. P. L.. Obžalovaný sa tiež dňa 05.09.2009
dopustil priestupku tým, že mal vo svojom vozidle vyšší počet osôb, ktorí neboli riadne pripútaní, pričom
bolo zistené, že obžalovaný mal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Preto mu bol vodičský
preukaz zadržaný. Evidenčná karta obžalovaného ako vodiča obsahuje 12 záznamov o priestupkoch

spáchanýchobžalovanýmnaúsekudopravy,pričomtrikrátmuboluloženýzákazčinnosti,dvakrátmubol
uložený trest zákazu činnosti súdom. Obžalovaný má evidované podľa Ústrednej evidencie priestupkov
MV SR dva priestupky na úseky dopravy. Trestné stíhanie voči obžalovanému pre prečiny marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, ktoré mal spáchať
dňa 05.09.2009 a 11.02.2009 boli zastavené, pretože neboli trestnými činmi.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete

obžaloby, ktorú zmenil v zmysle vykonaného dokazovania.

Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žeskutokspáchalobžalovanýažetentosvojímkonanímnaplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek
2 písmeno d) Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď nútil násilím a hrozbou

inej ťažkej ujmy poškodenú, aby mu dávala stále viac a viac peňazí a spôsobil týmto konaním väčšiu
škodu, najmenej 9.593,04 eura, ktorej výšku ustálil ako minimálnu škodu, ktorú vyčíslila poškodená v
prípravnom konaní a v akej výške si aj v prípravnom konaní uplatnila.

Z rozhodovania súdov Slovenskej republiky je zrejmé, že objektom trestného činu vydierania podľa

§ 189 Trestného zákona, tzn. záujmom chráneným týmto ustanovením, je „slobodné rozhodovanie
človeka“, ktoré je však treba chápať v kontexte s chránenými právami a oprávnenými záujmami fyzických
a právnických osôb, aj so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. Preto v
právnej a demokratickej spoločnosti možno iného nútiť, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, len z
dôvodov,spôsobomaprostriedkami,ktorésúvsúladesústavouazákonmi,tedalennazákladezákonov

a len právnymi, respektíve zákonnými prostriedkami. Objektom pri trestnom čine vydierania je sloboda
rozhodovania vôbec. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ núti iného k tomu, aby niečo konal,
opomenul alebo trpel, a to násilím, hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný násilným
konaním. Cieľ páchateľa musí byť vždy adresovaný poškodenému, pričom nie je podstatné, či páchateľ
tento cieľ dosiahne, teda ani to či spôsobí niekomu majetkovú škodu. Trestný zákon pri trestnom čine

vydierania nekladie žiadne výslovné nároky na konkrétnosť alebo všeobecnosť vyhrážky, musí ísť buď
o vyhrážku násilím, hrozbou násilia alebo spôsobením inej ťažkej ujmy alebo jej hrozbou.Obžalovaný kategoricky poprel spáchanie skutku vydierania, tvrdil, že všetko prebehlo na dobrovoľnej
báze, poškodená pri pôžičkách sama navrhla navyšovanie požičaných peňazí, on sám je požičal
150.000,-Sk, na zmluve bolo, že jej požičal 172.000,-Sk, rozdiel medzi požičanými peniazmi a tými, čo

mala poškodená vrátiť, navrhla sama poškodená. Absolútne vylúčil, že by poškodenú nútil niečo konať,
bránil sa tým, že poškodená na neho podala trestné oznámenie kvôli tomu, lebo mu nevedela vrátiť
požičané peniaze.

Táto obrana obžalovaného však bola vyvrátená výpoveďou poškodenej, priamej svedkyne, ktorá

uviedla, že obžalovaný ju opakovane vydieral, aby mu vracala viac a viac peňazí po tom, ako mu
nevrátila načas prvú pôžičku, ktorú mala od svedka T. I.. Tieto tvrdenia poškodenej boli podporené aj
výpoveďami svedkov G. O., T. W., T. Y., T. P. a svedkov P. P., H. R., V. L., P. L., P. T., T. L., T. L., Y. L.,
L. W., T. L., L. V., P. I., P. I., T. I. a W. V.. U. T. Y. a T. P. potvrdili, že poškodená odovzdávala peniaze
obžalovanému, ktorý si po ne chodil do C. za poškodenou a keďže tieto peniaze nemala, požičiavala
si ich od iných občanov z obce (P. P., H. R., V. L., P. L., P. T., T. L., T. L., Y. L., L. W., T. L., L. V., P.

I., P. I., T. I. a W. V.) v inkriminovanom období. Svedok G. O. dokonca uviedol, že keď s obžalovaným
chodieval do baru, hrával automaty, preto si on osobne myslel, že peniaze chcel obžalovaný na automaty
a že poškodená W. Y. si od obžalovaného požičiavala peniaze, ale on chcel za požičanie peňazí od
poškodenejviacpeňazí,pričomkeďonpožičiavalpeniazeadávalichpriamoobžalovanému,taknevedel
komu v skutočnosti požičal na dvakrát spolu 200.000,-Sk, či obžalovanému alebo poškodenej a tiež že

on na žiadosť obžalovaného poprosil svedka T. W., aby išiel s policajným autom za poškodenou, aby sa
táto zľakla, čo potvrdil aj samotný svedok T. W. a uvedené nakoniec vyplynulo aj z úradných záznamov
zo dňa 11.02.2009. Svedok I. zas priznal, že chodil s obžalovaným do C., kde poškodená bývala, kvôli
tomu, aby poškodená vrátila peniaze a kde poškodená peniaze obžalovanému aj dala; tento svedok
uviedol tiež, že zmluvu o pôžičke s poškodenou odovzdal obžalovanému.

Obhajoba obžalovaného bola narušená aj tým, že obžalovaného výpoveď odporovala aj výpovediam
svedka I., ktorý uviedol, že poškodenej požičal 30.000,-Sk a 26.000,-Sk bolo navýšenie, obžalovaný
zas tvrdil, že I. požičal poškodenej XX.XXX,- a XX.XXX,-Sk bolo navýšenie ako aj výpovedi svedka
O., ktorý uviedol, že podpisoval dve zmluvy o pôžičke s poškodenou, jednu na 80.000,-Sk a druhú na

120.000,-Sk, tieto odovzdal obžalovanému, nie poškodenej, hoci sám nevedel, komu konkrétnu peniaze
požičal, či poškodenej alebo obžalovanému, obžalovaný zas tvrdil, že poškodená si od G. O. len raz
požičala peniaze a to 120.000,-Sk, hoci na zmluve bola výška požičanej sumy 240.000,-Sk (na zmluvách
o pôžičke s G. O. boli sumy 80.000,-Sk a 190.000,-Sk).

V prvom rade bolo potrebné uviesť, že priamy usvedčujúci dôkaz bola výpoveď svedkyne poškodenej,
ktorá nebola ničím spochybnená, ani znaleckým dokazovaním z odvetia psychológia, ktoré rezultovalo,
že poškodená je schopná adekvátne vnímať, uchovávať v pamäti a v dostatočne miere aj reprodukovať
prežité udalosti, jej všeobecná hodnovernosť je zachovaná a špecifická hodnovernosť je len čiastočne
znížená kvôli jej subjektivizmu a diskrétnym fabulačným tendenciám. Poškodená nielen na hlavnom

pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, dokonca aj pri bezprostrednej konfrontácii s obžalovaným a aj
pred znalkyňou z odboru psychológia vypovedala presvedčivo usvedčujúc obžalovaného za prítomnosti
autentických neverbálnych znakov pri popise udalosti (bohatosť detailov, logický kontext, emocionálny
sprievod, spontánne dopĺňanie už povedaného), z čoho možno odvodiť, že poškodená skutočne opísala
skutočne prežité udalosti. Poškodená trvala od prípravného konania na tom, že obžalovaný ju vydieral,

niežesiodobžalovanéhopožičiavalapeniaze,ktorénevedelasplácaťažeosvojichproblémochnikomu
nehovorila (dôkazy: výpovede svedkov T. Y. a T. P.), až do času kým na odporúčanie švagra - svedka
P. nepodala trestné oznámenie. Nepriamo z výpovedí svedkov, ktorí vypovedali o tom, že poškodená si
od nich požičala veľký obnos peňazí možno vyvodiť, že poškodená bola skutočne vydieraná, pretože,
ani znaleckým dokazovaním ani listinnými dokladmi nebolo preukázané, na aký účel, by mohla minúť

okolo 419.000,-Sk (dôkaz: zoznam požičaných peňazí spísaný poškodenou), ktoré si od svedkov P.
P., H. R., V. L., P. L., P. T., T. L., T. Petrovičovej, Y. L., L. W., T. L., L. V., P. I., P. I., T. I. a W. V. tak
v krátkom časovom období, skutočne požičala, ako na to, že ich musela bezdôvodne a pod nátlakom
dávať obžalovanému, ktorý mal navyše takto „získané“ prostriedky od poškodenej pokryté písomne
uzavretými štyrmi zmluvami o pôžičkách na celkovú sumu 428.000,-Sk (dôkazy: zmluvy o pôžičkách

medzi poškodenou a svedkami I. a O.). U poškodenej neboli zistené známky závislosti, či už látkovej
alebo nelátkovej, aby bolo možné uvažovať, že peniaze minula týmto smerom (dôkaz: znalecký posudok
z odboru psychológia). Podporným dôkazom, že zo strany obžalovaného k vydieraniu poškodenej
naozaj došlo boli aj štyri zmluvy o pôžičkách, ktorých obsah v spojení s výpoveďami svedkov O.,I., ale aj samotného obžalovaného preukazoval, že hoci sa zmluvné strany v samotných zmluvách
o pôžičke dohodli na úrokoch z omeškania vo výške 0,5 % za každý deň začatý deň omeškania,
mala poškodená sama od seba ešte aj vždy navrhnúť vrátenie sumy o niekoľko tisíc vyššej ako

mala prevziať, pričom výsledná suma sa mala zakomponovať do zmluvy o pôžičke ako suma, ktorú
mala poškodená aj vrátiť. Uvedené „dobrovoľné navyšovanie“ požičanej sumy v zmluvách zo strany
poškodenej by bolo prinajmenšom nelogické, nevysvetliteľné a nerozumné, keď vrátenie peňazí bolo
zabezpečené už zmluvným úrokom z omeškania. Tiež súdu neunikla skutočnosť prezentovaná aj
samotným obžalovaným, že obžalovaný, hoci nebol veriteľom poškodenej v prípade zmlúv o pôžičkách

s I. a s O., sa sám od seba aktívne zúčastňoval a vystupoval pri ich uzatváraní ako aj pri preberaní
peňazí poškodenou ako aj pri ich „vymáhaní“ od poškodenej. Bolo zrejmé, že ak by z kvázi požičaných
peňazí nemal mať žiaden profit, v týchto záležitostiach by sa neangažoval.

Súd preto svoje rozhodnutie o tom, že zažalovaný skutok bol spáchaný a bol spáchaný obžalovaným
oprel predovšetkým o výpoveď priamej svedkyne, svedkyne poškodenej, ktorú, v kontexte spolu

s ostatnými vykonanými dôkazmi prebratými na hlavnom pojednávaní, bolo možné hodnotiť ako
vierohodnú. Ani pri opätovnom vykonávaní dokazovania súdom, a to výsluchom poškodenej na hlavnom
pojednávaní nedošlo k žiadnym skutočnostiam, ktoré by spochybňovali u tejto svedkyne, že by jej
výpoveď, ako priamy dôkaz, mohla byť považovaná za nejasnú, nezrozumiteľnú, nepresvedčivú. Táto
výpoveď v spojení so skutočnosťami zistenými zo zmlúv o pôžičkách, potvrdení o prevzatí súm

poškodenou, ktorých podpísanie poškodená zrozumiteľne a logicky vysvetlila, a ktoré aj v spojitosti s
výpoveďousvedkaG.O.svedčiliotom,žepožičaniepeňazípoškodenouodG.Tóthaaodobžalovaného
bolo len fiktívne a boli len „krytím“ vydierania poškodenej obžalovaným, spĺňala všetky atribúty
plnohodnotnej výpovede a nespochybniteľne usvedčujúceho priameho dôkazného prostriedku popri
tom,ženebolzistenýžiadenmotívtejtosvedkynekrivoobviniťaleboublížiťobžalovanému,čodokazoval

aj fakt, že poškodená dokonca v konaní pred súdom upustila od požadovania náhrady škody od
obžalovaného. Skutočnosť, že znalkyňa z odboru psychológia zhodnotila, že špecifická hodnovernosť u
poškodenej je znížená, ešte neznamenala, že by poškodená hovorila nepravdu. Ani to, že poškodená pri
jednotlivých výpovediach menila sumy požičaných, vrátených peňazí, zvyšujúcich sa úrokov nemožno
považovať za jej klamstvo, uvedené je vysvetliteľné časovým odstupom takmer desiatich rokov.

Súd preto svoje rozhodnutie o tom, že zažalovaný skutok bol spáchaný a bol spáchaný obžalovaným
oprel predovšetkým o výpoveď svedkyne poškodenej. Dokonca ani výbery obžalovaného vo väčších
sumách z jeho vkladnej knižky v jeseni 2008 nepreukazovali obranu obžalovaného, že práve tieto
peniaze požičal poškodenej a neminul ich len pre svoje potreby.

Z hľadiska konania obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný sa svojím protiprávnym konaním
dopustil trestného činu dosť vysokej závažnosti, pretože ním spôsobil väčšiu škodu, teda nad 2.660,-eur
a konal tak v priamomúmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným
v zákone porušiť záujem chránený zákonom a tento úmysel bol zrejmý z jeho aktívneho konania pri

spáchaní skutku voči poškodenej. Obžalovaný teda, podľa názoru súdu, chcel vyžadovaním ďalších a
ďalších peňazí od poškodenej bez právneho dôvodu a titulu pod hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy (že
jej niečo urobí, jej synovi a jej rodine, že prídu bezkrkí na dvoch čiernych autách a koľko rúk a nôh
nájdu pod strechou, tak budú zlámaní) vyvolať u poškodenej obavu zo straty slobodného rozhodovania,
poznajúc a využijúc osobnosť poškodenej, ktorá je podľa znaleckého dokazovania nezrelá, nerozvážna,

nezvažujúca konzekvencie. V danom prípade išlo o zločin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom
vykonania činu a mierou jeho zavinenia.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného a zistenie, že doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný,
pričom sa v súčasnosti hľadí v oboch prípadoch akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol priestupkovo

prejednávanýlenzapriestupkynaúsekudopravy.Zpoľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36Trestného
zákona preto súd u obžalovaného prihliadol na okolnosť uvedenú pod písmenom j), že pred spáchaním
tohtotrestnéhočinuviedolriadnyživot.Zpriťažujúcichokolnostíuvedenýchv§37Trestnéhozákonasúd
u obžalovaného žiadnu nezistil. S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím ustanovenia §38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,
v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby na 4 roky až
8 rokov.

Priúvaháchovýmeretrestuprihliadolsúdnaspôsobvykonaniačinuanásledoktýmtočinomspôsobený.
Súd tiež zohľadnil konkrétne okolnosti tohto prípadu, teda ich význam a intenzitu, tiež spôsob, akým
obžalovaný naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty posudzovaného zločinu. Prihliadol aj na osobu
obžalovaného, jeho predošlý život a aktuálne osobné pomery, na dĺžku trestného konania a teda

celkovú dĺžku času, ktorá uplynula od spáchania skutku (takmer desať rokov), pretože primeranosť dĺžky
konania má byť judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva posudzovaná s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu, akými sú zložitosť prípadu, chovanie obžalovaného, chovanie štátnych orgánov a
že neprimeranosť dĺžky trestného konania sa môže prejaviť v zmiernení trestu, preto súd dospel k
záveru, že trest uložený hoci na samej spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, teda vo výmere 4
roky, by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a z hľadiska individuálnej prevencie (potreby jeho

nápravy) teda neúčelný. Napriek tomu, že obžalovaný sa ku spáchaniu skutku nepriznal, stále u neho
prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, nakoľko z trestnoprávneho hľadiska bol bezúhonnou osobou
a súd u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd mal za to, že nepodmienečný trest odňatia
slobody vo vyššie uvedenej výmere by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia,
a preto dospel k presvedčeniu, že všetky tieto okolnosti sú spôsobilé odôvodniť použitie § 39 odsek

1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona a oprávňovali súd, aby obžalovanému mimoriadne znížil
trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. S prihliadnutím na všetky tieto okolnosti uložil súd
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere tri roky, a to s podmienečným odkladom a probačným
dohľadom nad správaním obvineného a so skúšobnou dobou na tri roky s presvedčením, že takto
uložený trest povedie k jeho požadovanej náprave, bude postačovať na ochranu spoločnosti, že bude

spravodlivý a primeraný a zároveň odradí ostatných od páchania tohto druhu trestnej činnosti. Na
prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu,
aj resocializačné aktivity, a to podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným
úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

O škode súd nerozhodoval, nakoľko poškodená W. si v konaní pred súdom nárok na náhradu škody
už neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.