Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 6, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313011168
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2313011168.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obžalovanému Mgr. G. H. ,
pre prečin marenia úlohy verejným činiteľom podľa § 327 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30.05.2017 sp. zn. 2T/187/2013 na
verejnom zasadnutí konanom dňa 06.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Mgr. G. H., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného Mgr. G. H. za vinného z prečinu marenia
úlohy verejným činiteľom podľa § 327 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

ako starosta obce H. v januári 2013 v domnienke, že uznesenie obecného zastupiteľstva zo dňa

29.10.2012 o vyhlásení referenda o odvolaní starostu je neplatné, nezabezpečil zaslanie oznámenia
o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu každému oprávnenému voličovi obce H., toto
oznámenienezverejnilnaúradnejtabulivobci,atýmobyvateliaobcenemalivedomosťotom,žeObecné
zastupiteľstvo v H. uznesením zo dňa 29.10.2012 vyhlásilo miestne referendum a schválilo dátum a
miesto konania miestneho referenda na deň 26.01.2013 a z toho dôvodu oprávneným voličom odoprel
ústavné právo slobodne sa rozhodnúť a hlasovať v referende o odvolaní starostu obce.

Za to mu bol podľa § 327 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 odsek 3, § 56 odsek
1 Trestného zákona uložený peňažný trest vo výmere 1.000 Eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu uloženého peňažného
trestu mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný, ktoré následne odôvodnil
prostredníctvomsvojhoobhajcu.Mázato,žesúdI.stupňadospelknesprávnemuapochybnémuzáveru
o tom, že dôkazy vyvracajú obranu obžalovaného o tom, že o zvolaní obecného zastupiteľstva vedomosť
nemal a preto ani nereagoval. Poukázal na to, že vykonaným dokazovaním nebolo žiadnym priamym
ani súhrnom nepriamych dôkazov preukázané, že by obžalovaný vopred vedel o zvolaní obecného

zastupiteľstva na 29.10.2012. Taktiež nebolo preukázané, že by obžalovaný ako starosta kontroloval
mailovú schránku K. Nebolo preukázané ani to, či sa písomná žiadosť o zvolanie zasadnutia obecného
zastupiteľstva obce H. z októbra 2012 dostala k starostovi, keďže aj svedkyňa Mgr. Y. H. vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní pripustila, že sa mohlo stať, že starosta nebol v úrade. Navyše ani
samotní poslanci obecného zastupiteľstva (T. T., MUDr. E., C. T.) v rozhodujúcom období, ako zvolení
zástupcovia obyvateľov obce, nemali vedomosť o konaní zasadnutia obecného zastupiteľstva dňa

29.10.2012, čo potvrdili na hlavnom pojednávaní. S obsahom výpovedí neupovedomených poslancov
sa súd vôbec nevysporiadal čo je v rozpore s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku. Nebolopreukázané porušenie ustanovení § 12 odsek 4 a § 16 odsek 2 písm. b/ zák. č. 369/1990 Zb.
obžalovaným. V prípade týchto porušení vychádzal okresný súd z fikcie bez dôkazov a vyvodil vinu
obžalovaného len z titulu jeho funkcie a zákonných ustanovení bez ohľadu na konkrétne dôkazy. Má

za to, že ustanovenia zákona, ani tie normy, ktoré ustanovujú kompetencie, nemôžu byť dôkazom o ich
porušení,keďžezákonyniesúdôkazomvzmysle§119odsek2Trestnéhoporiadku.Zvolanie,rokovanie
a závery obecného zastupiteľstva, podľa ktorých mal obžalovaný v zmysle obžaloby postupovať, sú
nezákonné, s čím sa súd I. stupňa vôbec nevysporiadal. V konaní nebolo preukázané, že by bol
návrh programu zasadnutia obecného zastupiteľstva uverejnený na úradnej tabuli v obci, čím došlo zo

strany zvolávateľa zasadnutia, ktorým nebol obžalovaný, k porušeniu ustanovenia § 12 odsek 4 zák.
č. 369/1990 Zb. Toto malo za následok neúčasť neupovedomených poslancov a zabránenie vykonania
ich zákonných práv v orgáne rokujúcom vždy v zbore, ako aj k zmareniu možnosti obyvateľov obce H.
zúčastniť sa na zasadnutí obecného zastupiteľstva, čím bolo porušené ich právo zúčastniť sa na správe
verejných vecí v zmysle článku 30 odsek 1 Ústavy SR. Ignorovanie práv čo i len niektorých poslancov
obecného zastupiteľstva a ich adresné neupovedomenie o zasadnutí zastupiteľstva treba považovať

za protizákonné. Pochybnosti o zákonnosti zasadnutia vyjadrila a potvrdila aj svedkyňa a poslankyňa
Mgr. E. ako aj neupovedomený poslanec MUDr. E.. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obecné
zastupiteľstvo, ktoré malo zasadať dňa 29.10.2012 predstavovalo súkromnú iniciatívu 6-tich poslancov,
ktorí mali rokovať v súkromnej reštaurácii bez upovedomenia ostatných 3-troch poslancov a obyvateľov
atedasfaktickýmvylúčenímverejnosti.Títošiestiposlanciúčelovozmenilipôvodnýprogramzasadnutia

obecného zastupiteľstva, obsah zápisnice z tohto zasadnutia obecného zastupiteľstva je zmätočný,
zmena programu bola podľa návrhu PhDr. L. prednesená z dôvodu, že poslancom starosta neumožnil
zasadať v obvyklých priestoroch, avšak takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Uznesenia
zo zasadnutia tohto zastupiteľstva zo dňa 29.10.2012 nemožno preto považovať za legitímne, ani za
materiálne či formálne zákonné a preto sa obžalovaný nedopustil žiadneho trestného činu a skutok

uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nie je trestným činom. Záver súdu o tom, že za všetky
porušenia, ktorých sa dopustil zamestnanec alebo pracovník obce, zodpovedá a nesie zodpovednosť
starosta je arbitrárny a nezohľadňuje konkrétne dôkazy ani ich vyhodnotenie vo vzťahu k skutkovému
základu v predmetnej veci. Okresný súd v podstate opiera svoje závery o ustanovenia zákona č.
369/1990 Zb. o kompetenciách úradu starostu, ktoré sú však kompetenčného rázu a nevyplývajú z nich

konkrétne povinnosti pre starostu. Tieto zákonné normy nemožno považovať za dôkazy. Zároveň súd
I. stupňa nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď Ing. H. na hlavnom pojednávaní, ktorý poukázal na
to, že boli povinnosti patriace do kompetencie zamestnancov obecného úradu a nie priamo starostu.
Súd I. stupňa tiež nesprávne prisúdil obžalovanému zodpovednosť za nedostatky vytýkané NKÚ v
protokole, čo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje za

neúplné a nejasné vo vzťahu k porušeniam povinností obžalovaného ako starostu, ktoré by mohli
mať za následok oprávnenosť vyhlásenia referenda. Nebola preukázaná žiadna intenzita hypotézy
ustanovenia § 13 odsek 3 písm. a/ bod 2 zák. č. 369/1990 Zb. a teda nebolo preukázané bez dôvodných
pochybností žiadne konkrétne porušenie právnych predpisov obžalovaným ako starostom, preto nebolo
dané oprávnenie obecného zastupiteľstva vyhlásiť referendum o odvolaní starostu. Skutková veta

rozsudku nie je trestným činom. Alternatívne poukázal na to, že skutok, podľa skutkovej vety rozsudku
pri aplikovaní tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, nie je trestným
činom, čím sa súd I. stupňa vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
postupom podľa § 321 odsek 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a vrátiť vec okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol resp. aby krajský súd sám podľa § 285 písm. b/

Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Okresný prokurátor a po vyhlásení rozsudku vzdal práva odvolania.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317 odsek
l Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonanéhodokazovania,obsahjednotlivýchdôkazov,akoajúvahysúdu,oktorédôkazysvojeskutkovézistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov aj ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom
vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu. Súd I.

stupňa postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom, vykonal všetky dostupné dôkazy a
tieto zároveň vyhodnotil spôsobom, ktorý je logický a v súlade so zákonom.

V procesnom postupe súdu I. stupňa nezistil krajský súd žiadne pochybenia. V rámci procesného
postupu okresný súd rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v
ustanovení § 2 Trestného poriadku.

Okresný súd, po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotením a posúdením
dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja tak, ako zodpovedá
vykonaným dôkazom.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný popieral svoju vinu a na svoju obranu uvádzal,

že o zvolaní obecného zastupiteľstva na deň 29.10.2012 nemal vedomosť, jednalo sa len o aktivitu časti
poslancov obecného zastupiteľstva, o zvolaní obecného zastupiteľstva neboli upovedomení ani všetci
jeho členovia ani občania obce. Obžalovaný však potvrdil, že skupina poslancov mu priniesla zápisnicu
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 29.10.2012, ktorá, podľa jeho názoru, nebola v súlade
so zákonom o obecnom zriadení, preto považoval jej obsah ako aj uznesenia za nezákonné. Na druhej

strane však obžalovaný vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 29.04.2015 uviedol, že mal
vedomosť o tom, že uznesenie obecného zastupiteľstva môže vyhlásiť za neplatné prokuratúra.

V súvislosti s obranou obžalovaného krajský súd poukazuje na ustanovenie § 13 odsek 6 a odsek 7
zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorých, starosta môže pozastaviť výkon uznesenia

obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak,
že ho nepodpíše v lehote podľa § 12 odsek 11. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie
obecného zastupiteľstva pred pozastavením výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie
je viazaný. Podľa § 13 odsek 7 citovaného zákona ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na uznesenie
o voľbe a odvolaní hlavného kontrolóra a na uznesenie o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní

starostu.

Konanie o preskúmávaní zákonnosti uznesenia obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva,
miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, bolo v čase skutku, ktorý je
kladený obžalovanému za vinu upravené len v § 250zf Občianskeho súdneho poriadku tak, že konanie o

nezákonnosti uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy patrí do tzv. verejného - správneho
súdnictva. Účelom konania je preskúmávanie zákonnosti uznesení obecných zastupiteľstiev, alebo
uznesení zastupiteľstve a vyššieho územného celku. V tomto konaní sa uplatňuje kasačný princíp.
Konanie v zmysle tejto právnej úpravy možno začať len na návrh, na podanie ktorého je procesne
oprávnený iba prokurátor. Prípustnosť návrhu podmieňuje neúspešnosť protestu prokurátora podľa § 22

a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
Z vyššie uvedenej právnej úpravy, najmä z ustanovenia § 13 odsek 7 zák. č 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení je jednoznačné, že obžalovaný, ako starosta obce, nebol oprávnený posudzovať zákonnosť
postupu, ktorý predchádzal zvolaniu obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté uznesenie o
vyhlásení miestneho referenda na jeho odvolanie, ani posudzovať zákonnosť tohto uznesenia. Pokiaľ

neexistuje rozhodnutie vydané v zmysle §250zf Občianskeho poriadku o tom, že uznesenie obecného
zastupiteľstva je nezákonné, resp. prijaté nezákonným postupom platí, že takéto uznesenie je platné a
účinné. Tak tomu bolo aj v čase skutku, preto bol obžalovaný ako starosta obce povinný toto uznesenie
rešpektovať a vykonať všetky úkony vyplývajúce mu zo zákona na vykonanie referenda.

Zuvedenéhovyplýva,žeobžalovanýakostarostaaštatutárnyorgánobce(§13odsek5zák.č.369/1990
Zb.) bol na základe uznesenia obecného zastupiteľstva zo dňa 29.10.2012 o vyhlásení referenda o
odvolaní starostu povinný zabezpečiť zaslanie oznámenia o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní
starostu každému oprávnenému voličovi obce H. a toto oznámenie zverejniť aj na úradnej tabuli obcea tak zabezpečiť možnosť všetkým oprávneným voličom obce uplatniť v referende svoje ústavné právo
slobodne sa rozhodnúť a hlasovať o odvolaní starostu obce. Túto svoju povinnosť si obžalovaný
preukázateľne nesplnil, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia úlohy

verejným činiteľom podľa § 327 odsek 1 Trestného zákona. Objektom tohto prečinu je záujem na
riadnom a dôslednom plnení úloh verejných činiteľov. Na naplnenie skutkovej podstaty tohto prečinu sa
vyžaduje závažné zavinené porušenie povinnosti verejného činiteľa, ktoré má za následok zmarenie
alebo podstatné sťaženie splnenia dôležitej úlohy. Aj keď z hľadiska naplnenia subjektívnej stránky
žalovaného prečinu postačuje zavinenie z nedbanlivosti, krajský súd poukazuje na to, že z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že obžalovaný konal prinajmenšom v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm.
b/ Trestného zákona nakoľko vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť,
a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Pri preskúmávaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, nesprávne však ustálil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona,
ktorá spočíva v tom, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, čo v konaní

preukázané nebolo. Toto pochybenie súdu I. stupňa však nebolo možné v odvolacom konaní odstrániť
vzhľadom k tomu, že sa by jednalo o zmenu k horšiemu, ktorá je, pokiaľ sa koná len na základe odvolania
obžalovaného, zo zákona vylúčená. Uložený peňažný trest vo výmere 1.000 Eur považoval krajský súd
najmä s poukazom na časový odstup od spáchania skutku za primeraný a jeho výška zodpovedá aj
výmera uloženého náhradného trestu odňatia slobody.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.