Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111223491
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111223491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: H. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T.
XXXX/XX, F., právne zastúpená JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, so sídlom Hlavná 42, Trnava,
proti žalovanému: C. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Štefanom
Bugalom, advokátom, so sídlom Fándlyho 32, Trnava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 11. mája 2016, č.k.
14C/156/2011-466, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I, II, III a VI, p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vyporiadal zaniknuté bezpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazuje nehnuteľnosť v k.
ú. R., zapísaná na LV č. XXX v podiele 1/1 v hodnote 52.345,26 eur a vklad na vkladnej knižke vedenej
v F., a. s. č. XXXXXXXXXX vo výške 93,90 eur, teda veci v zostatkovej hodnote celkom 52.439,16 eur
( výrok I), do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazuje nehnuteľnosť v k. ú. F., zapísaná na LV
č. XXXX v podiele 1/1 v hodnote 70.965,58 eur, motorové vozidlo Škoda Forman EČ: TT 519 CG v

zostatkovej cene 300,-eur, obývacia stena Amos v zostatkovej cene 30,- eur, hnedá látková sedacia
súprava Mamix v zostatkovej cene 250,- eur, farebný televízor OTF v zostatkovej cene 50,- eur, záclony
v obývačke v zostatkovej cene 6,- eur, vzorované plyšové koberce v zostatkovej cene 10,- eur, spálňa
Mimóza v zostatkovej cene 30,- eur, ortopedické matrace Jupiter v zostatkovej cene 250,- eur, záclony
v spálni v zostatkovej cene 6,- eur, detská izba Univerzál v zostatkovej cene 30,- eur, záclony v detskej
izbe v zostatkovej cene 6,- eur, koberec hnedožltý v zostatkovej cene 20,- eur, váľandy v zostatkovej
cene20,- eur, béžovohnedé plyšové koberce v zostatkovej cene 10,- eur, kuchynský stôl, lavica a 2

stoličky v zostatkovej cene 20,- eur, záclona v kuchyni v zostatkovej cene7,- eur, drevené posuvné
dvere v zostatkovej cene 15,- eur, ulticare 21CLT99 - prístroj na terapiu v zostatkovej cene 250,- eur,
notebook Lenovo v zostatkovej cene 270,- eur, vklad na euro dhopisovom plus fonde (TAM - EDPF) č.
100050082 vedenom v F., a. s. vo výške 133,86 eur, vklad na protiinflačnom vklade č. XXXXXXXXXX
vedenom v F., a. s. vo výške 1.000,04 eur, vklad na flexiúčte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo
H., a. s. vo výške 203,71 eur, vklad na sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v E. E.,
a.s. vo výške 35,98 eur a finančné prostriedky vo výške 12.500 eur, teda veci v zostatkovej hodnote

celkom 86.419,17 eur ( výrok II), ďalej súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného
finančného vyrovnania sumu 16.990 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ( výrok III), uložil
žalovanému povinnosť vydať žalobkyni hnuteľné veci v jej výlučnom vlastníctve: počítač značky LG,
monitor značky LG LCD 22, trojramenný hnedý luster s kalichmi, koberec značky Achát bledohnedejfarby s tmavohnedým vzorom po okrajoch 80x90 cm, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok
IV), uložil žalobkyni a žalovanému povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu súdny poplatok vo
výške 4.165,50 eur na účet Okresného súdu Trnava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok

V),rozhodolďalej,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaonávrhunavyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( výrok VI), žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
trov konania o vydanie hnuteľných vecí z titulu trov právneho zastúpenia v sume 593,36 eur a náhradu
iných trov konania v sume 99,50 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právnej
zástupkyne žalobkyne ( výrok VII) a napokon rozhodol, že o náhrade trov konania štátu rozhodne

samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( výrok VIII).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 a 3, §
150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ), vecne dôvodil, že manželstvo účastníkov konania bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava právoplatným dňa 10.1.2011, za hlavnú príčinu rozvratu
vzťahu účastníkov súd považoval nadmerné požívanie alkoholu odporcom. Žalobkyňa sa po rozvode

manželstva opakovane pokúsila dohodnúť so žalovaným na mimosúdnom vyporiadaní BSM, ale márne.
Žalobkyňaspolusdeťminarodenýmivmanželstve,bolanútenáeštezatrvaniamanželstvadňa5.1.2010
opustiť spoločnú domácnosť vedenú s odporcom a od tej doby obe nehnuteľnosti v BSM a to byt v F. aj
rodinný dom v R., užíva výlučne žalovaný, ktorý odmietol žalobkyni dať kľúče od týchto nehnuteľností aj
vydať akékoľvek spoločné hnuteľné veci ( ako aj veci, ktoré patria do výlučného vlastníctva žalobkyne),

rovnako aj motorové vozidlo Škoda Forman užíva po celú dobu výlučne žalovaný. V priebehu konania,
po vykonanom znaleckom dokazovaní, navrhovateľka súhlasila s návrhom žalovaného na vyporiadanie
BSM k nehnuteľnostiam takým spôsobom, aby do jej výlučného vlastníctva bola prikázaná nehnuteľnosť
v k.ú. R. ( rodinný dom), a do vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť v k.ú. F. ( byt) aj hnuteľné veci,
ktorésavbytenachádzajú.Hodnotanehnuteľnostíbolazistenáznaleckýmdokazovaním,nazostatkovej

hodnote hnuteľných vecí sa strany sporu dohodli. Počas trvania manželstva mali manželia uložené tiež
finančné prostriedky na účtoch, ktorých zostatky žalovaný žiadal prikázať do svojho vlastníctva, keďže
ich podľa jeho vyjadrenia nadobudol výplatou diét počas jeho misie v zahraničí od decembra 1993 do
augusta 1994, diéty mu boli vyplatené na bežný účet vedený v F. a.s., ktorý ku dňu zániku manželstva
už neexistoval. Sumu 12.500 eur, ktorú dňa 3.5.2010 vybral z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX,

použil podľa jeho vyjadrenia na zakúpenie stravy, na ubytovanie a na úhradu svojich potrieb. Podľa jeho
názoru do masy BSM patrili aj dlhy vzniknuté z titulu nevyplatených prác na stavbe rodinného domu
v r. 1988 - 1990, a tiež pôžička, ktorá mu bola poskytnutá spoločnosťou F. a.s. v apríli 2009 vo výške
7.600 eur za účelom rekonštrukcie bytu a ktorú spláca výlučne on sám. Súd zisťoval existenciu a stav
účtov bývalých manželov v peňažných ústavoch a okrem iného zistil, že vo H., a.s. žalobkyňa účet

vedený nemala, žalovaný mal vedené dva účty. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX mal vedený v období od
24.4.2008 do 3.5.2010, v súčasnosti je účet uzatvorený, ďalší účet č. XXXXXXXXXX/XXXX - flexiúčet
má žalovaný vedený od 24.4.2008 a jeho zostatok ku dňu zániku manželstva, t. j. ku dňu 10.1.2011, bol
vo výške 203,71 eur. Žalobkyňa mala v F. a.s., vedenú vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX so zostatkom
ku dňu 10.1.2011 vo výške 93,90 eur. a dispozičné oprávnenie k nej mala samostatne a ku dňu zániku

manželstva, t. j. ku dňu 10.1.2011, bol na nej zostatok 93,90 eur. V v F. a.s. mal žalovaný vedené
celkovo tri účty s výlučným dispozičným oprávnením a to bežný účet č. XXXXXXXXXX, založený dňa
15.2.1996 ktorého stav ku dňu 10.1.2011, bol mínus 38,21 eur, ďalší účet bol vedený ako termínovaný
účet - protiinflačný vklad č. XXXXXXXXXX, založený 16.3.2010, ktorého zostatok ku dňu 10.1.2011 bol
1.000,04 eur a tiež termínovaný účet č. XXXXXXXXXX založený od 14.11.1998 so zostatkom 0,00 USD

k 10.1.2011. Z oznámenia spoločnosti F. a.s., R. súd zistil, že žalovanému bol dňa 22.4.2009 poskytnutý
bezúčelový úver č. 00-0001281651 vo výške 5.000 eur, z ktorého pohľadávka banky ku dňu 10.1.2011
predstavovala 4.015,64 eur.

3. Predmet bezpodielového spoluvlastníctva v čase jeho zániku, t.j. v deň právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva, tvorili teda nehnuteľnosti a hnuteľné veci bližšie označené vo výroku rozhodnutia,
ako aj zostatky na účtoch vedených v E. E. a.s., v F. a.s., a vo H. a.s. , ktoré súd vyporiadal podľa zásady
rovnosti podielov, keďže nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali odchýlenie sa od tejto
zásady. Súd vykonal vyporiadanie ohľadom nehnuteľností tak, ako to účastníci zhodne žiadali, pričom
vychádzal z ich hodnoty určenej znaleckým posudkom, čo sa týka hnuteľných vecí, účastníci konania sa

zhodli na spôsobe vyporiadania a na cene všetkých hnuteľných vecí, pričom súd do vlastníctva každého
z účastníkov prikázal len tie veci, ktoré podľa ich vyjadrenia existovali ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. s
povinnosťou vyplatiť alikvótnu časť druhému z nich. Súd teda prikázal žalobkyni veci v celkovej hodnote52.439,16 eur, a žalovanému v celkovej hodnote 86.419,17 eur, takže by mal vyplatiť žalobkyni z titulu
úplného finančného vyrovnania čiastku 16.990 eur, čo predstavuje hodnotu polovice majetku.

4. Pokiaľ ide o konkrétne finančné prostriedky, ktoré tvoria zostatky na účtoch žalovaného ku dňu
zániku manželstva vo výške, ako boli peňažnými ústavmi súdu oznámené, žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že ide práve o tie peniaze, ktoré mu ako diéty boli vyplatené, keď práve naopak, vzhľadom
na značný časový odstup od ich vyplatenia v rokoch 1993 a 1994, ako aj na vyjadrenie žalovaného, že
účet na ktorých mal diéty uložené, ku dňu zániku BSM už bol zrušený, je možné sa domnievať o terajších

zostatkoch na účtoch, že už nemôže ísť o vyplatené diéty. Ohľadom jeho tvrdení o diétach žalovaný
teda neuniesol dôkazné bremeno, keď nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, a teda súdu nebola známa
nielen presná výška vyplatených diét, ktoré mali byť uložené na bežnom účte, ale ani to v akom
peňažnom ústave mal byť účet vedený, na meno koho, a ani to, či tieto finančné prostriedky existovali ku
dňu zániku BSM. Z týchto dôvodov diéty ani neboli predmetom súdneho vyporiadania a súd vyporiadal
len existujúce zostatky na účtoch a to ich prikázaním do vlastníctva toho z účastníkov, na meno ktorého

sú účty vedené, s povinnosťou vyplatiť alikvótnu časť druhému z nich. Súd z listinných dokladov o
pohybe finančných prostriedkov na účtoch zistil, že žalovaný dňa 3.5.2010, teda za trvania manželstva
ale v dobe, kedy so žalobkyňou neviedli spoločnú domácnosť, vybral z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
čiastku 12.500 eur, pričom ku dňu zániku manželstva bol zostatok na účte už len 38,29 eur. Žalovaný
súdu nevedel hodnoverne preukázať, na aký účel túto sumu peňazí použil, keď ich podľa vlastného

vyjadrenia použil všeobecne len pre vlastnú potrebu, čo viedlo k záveru, že s týmito spoločnými
prostriedkami nakladal v rozpore so zásadami o nakladaní so spoločným majetkom, pretože ich nepoužil
na financovanie spoločnej domácnosti. Ako potvrdili obaja účastníci, v tej dobe už od januára 2010 nežili
v spoločnej domácnosti a žalovaný si neplnil už ani vyživovaciu povinnosť voči ešte maloletým deťom. Z
toho dôvodu súd zahrnul do vyporiadania aj tieto finančné prostriedky vo výške 12.500 eur, ktoré prikázal

žalovanému, pretože s týmito peniazmi nakladal výlučne sám bez vedomia a súhlasu manželky a použil
tak spoločné finančné prostriedky výhradne na svoje potreby a výlučný majetok.

5. Za nepreukázané mal súd prvej inštancie aj tvrdenie žalovaného, že do masy BSM patrí aj bezúčelový
úver poskytnutý mu spoločnosťou F. a.s. vo výške 5.000 eur dňa 22.4.2009, teda ešte za trvania

manželstva, z ktorého ku dňu zániku manželstva mal ešte nesplatenú časť vo výške 4.015,64 eur.
Ako sám žalovaný uviedol, a potvrdila to aj žalobkyňa, bezúčelový úver bol poskytnutý výlučne jemu a
požiadal oň bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Žalovaný spočiatku uvádzal, že úver mu bol poskytnutý
na rekonštrukciu bytu, neskôr tvrdil, že peniaze prejedol, pretože bol hladný, nijako však nepreukázal
na čo poskytnuté prostriedky použil, keď priamo zo znaleckého posudku vyplynulo, že na byte žiadna

rekonštrukcia vykonaná nebola, nepreukázal ani to, že by peniaze získané z pôžičky použil napríklad na
kúpu určitej veci, ktorá by patrila do BSM. Súd dospel k záveru, že poskytnuté peniaze žalovaný minul
pre vlastnú potrebu, preto na túto pôžičku súd pri vyporiadaní BSM neprihliadol, keď ju považoval za
dlh, z ktorého je zaviazaný len on sám. Súd sa napokon nestotožnil ani s tým tvrdením žalovaného, že
do masy BSM patria aj dlhy, ktoré vznikli ešte v období výstavby rodinného domu v R. v rokoch 1988 -

1990, keďže existenciu takýchto dlhov súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, a súdu teda nebola zrejmá
nielen presná výška údajných dlhov, z akého titulu mali vzniknúť, voči komu, ale ani to, či tieto dlhy mali
existovať ku dňu zániku BSM, preto ani do vyporiadania nemohli byť zahrnuté.

6. Napokon súd uložil podľa § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 3, § 5 ods. 1 písm. h) zák. č. 71/1992 Z.z.

obom stranám povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 4.165,50 eur podľa
položky č. 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. V časti konania o návrhu na vydanie vecí, bola žalobkyňa plne
úspešnou stranou sporu, a patrí jej plná náhrada trov konania. O trovách konania vo veci vyporiadania
BSM súd rozhodol berúc do úvahy osobitný charakter sporu, v ktorom majú obe strany tak postavenie

žalobcu ako aj žalovaného (iudicium duplex), čo sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu
na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. V prípade takéhoto návrhu treba
"žalobcom" rozumieť nielen žalobcu ale aj žalovaného. Keďže ide o spoločný majetok, nie je spravodlivé
a logické, aby len preto, že jeden z nich podal návrh, druhý musel platiť trovy konania, pretože konanie sa

týka ich spoločných vecí a rozhodnutie je rovnako zásadné pre obe strany. Nemožno preto jednoznačne
ustáliť, kto zavinil tento spor a kto a v akej miere bol úspešný. Je teda zrejmé, že ani jedna zo strán
nemala v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné v akom pomere je tá ktorá z nich úspešná, každá
strana dostala polovicu zo spoločného majetku, nemožno teda hovoriť o prevažnom úspechu niektoréhoz nich, a preto súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý považoval za nesprávne
ustálený súdom rozsah masy BSM a v dôsledku toho aj konečné vyčíslenie vyrovnávacieho podielu
súdom prvej inštancie, čím napadol odvolaním výrok I., II., a III. rozsudku. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci súdom v otázke finančných prostriedkov vo výške 12.500 eur sumy a v otázke
pôžičky čerpanej za trvania manželstva dňa 22.4.2009 od F., a.s. Nesúhlasil s prikázaním finančných

prostriedkov 12.500 eur do jeho vlastníctva, pretože tieto boli spotrebované za trvania manželstva a
teda ku dňu zániku manželstva neexistovali. V tejto súvislosti uviedol, že sama žalobkyňa potvrdila jej
vysťahovanie zo spoločnej domácnosti 5.1.2010, jej vysťahovanie pritom bolo dobrovoľné, spoločné
nehnuteľnosti neužívala a prestala sa zaujímať o chod domácnosti, o údržbu nehnuteľností aj o platby
za nehnuteľnosti, takže všetky tieto náklady zostali na ňom. Preto používal finančné prostriedky na
zachovanie nehnuteľností a uhradil všetky nedoplatky i zálohové platby, daňové a poistné povinnosti a

nenapadlohotietovýdavkyevidovať.Pokiaľideopôžičkučerpanúzatrvaniamanželstva,ktorejzostatok
ku dňu zániku manželstva bol 4.015,64 eur, túto čerpala celá rodina a nie je pravdou, že žalobkyňa o
nej nevedela, ak by to tak bolo, určite by tento právny úkon napadla a žiadala jeho neplatnosť. Preto
súd mal tento záväzok zohľadniť pri vyporiadaní s tým, že ak ho prevezme žalovaný v celom rozsahu,
treba znížiť vyrovnávací podiel žalobkyne. V ďalšom odvolateľ argumentoval tým, že zvolení advokáti

konali v rozpore s jeho záujmami, zle ho usmerňovali, neuviedli mu v úvode konania jeho možnosti a
princípy vyporiadania. Ďalej argumentoval tým, že hodnota domu je vyššia než hodnota určená znalcom,
poukázal na to, že v konaní požadoval kontrolný znalecký posudok, ktorý ale prvinštančný súd nedal
vypracovať, žalovaný na ňom naďalej trvá. Napokon v odvolaní žiadal určiť dlhšiu lehotu na vyplatenie
úplného finančného vyrovnania a to 90 dní, pretože si musí zabezpečiť finančnú hotovosť na výplatu

žalobkyne. Navrhol preto, aby odvolací súd v bode II. rozsudku vypustil poslednú odrážku - finančné
prostriedky vo výške 12.500 eur a zaviazal žalovaného uhradiť splátky úveru vo výške 4.015,64 eur,
čím sa zníži aj zostatková hodnota vecí žalovaného a zvýši sa zostatková hodnota vecí žalobkyne vo
výroku I. napadnutého rozsudku. V bode III. rozsudok žiadal zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni titulom úplného finančného vyrovnania sumu 8.732,18 eur do 90 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku, v ostatných bodoch žiadal rozsudok potvrdiť a o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že
žiaden z účastníkov nebude mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8.Žalobkyňavpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhlanapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
Súd podľa nej správne prihliadol pri vyporiadaní na sumu 12.500 eur, keďže v konaní bolo preukázané a

samotnýmžalovanýmpotvrdené,žezatrvaniaBSMtútosumuvybralzúčtuvF.,a.s.avšaknepreukázal,
že by táto suma bola použitá pre potreby spoločnej domácnosti účastníkov sporu, resp. na udržiavanie
majetku patriaceho BSM. O tomto výbere pritom žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť, v tej dobe so
žalovaným už nežila v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa poukázala na rozsudok o rozvode manželstva,
kdesúdhlavnúpríčinurozvratumanželstvaúčastníkovvidelvnadmernompožívaníalkoholužalovaným.

Preto aj bola žalobkyňa nútená so štyrmi deťmi opustiť spoločnú domácnosť a žiť s nimi v podnájme,
pričom kľúče od bytu i rodinného domu mal výlučne žalovaný, ktorý ich žalobkyni vzal, čo aj sám potvrdil.
Žalovaný tvrdil, že peniaze spotreboval a pred súdom uvádzal rôzne tvrdenia, že zabudol, na čo peniaze
použil alebo ich spotreboval na inkaso a vedenie domácnosti, tiež tvrdil, že v máji 2010 z týchto peňazí
vyplatil dlh bytovému družstvu. Zo znaleckého posudku znalca vyplýva, že obe nehnuteľnosti neboli

udržiavané, dom v R. nebol ani schopný užívania, pretože bol odpojený od elektrickej energie a plynu,
žalovaný v uvedenom období nezaplatil ani žiadne nedoplatky bytovému družstvu, čo žalobkyňa na súde
preukázala potvrdením Bytového družstva v Trnave. Preto ak jeden z manželov za trvania manželstva
vybral z účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom, že ich
použil v súlade s ust. § 144 a nasl. OZ a pokiaľ takéto nakladanie nepreukáže, je potrebné vybrané

prostriedky zahrnúť do masy BSM, a to v súlade s platnou judikatúrou s tým, že ak tieto prostriedky boli
spotrebované, ich prikázanie niektorému z účastníkov neprichádza do úvahy, je však potrebné uvedenú
čiastku zaradiť do BSM a vyporiadať ju (napríklad R 6/1972, rozsudky NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2433/1999,
22 Cdo 1135/2005). Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke, v konaní bolo preukázané, že túto čerpal za trvania
manželstva vo výške 5.000 eur a výlučne žalovaný bol účastníkom tejto zmluvy, pričom žalobkyňa

nemala o nej vedomosť, zároveň žalovaný nepreukázal, že peniaze z pôžičky vynaložil na spoločný
majetok. Keďže sa tu nejedná o vyporiadanie spoločného dlhu, nebolo potrebné výrokom žalovanému
ukladať, aby dlh uhradil a nebolo možné túto sumu vyporiadať ani ako vnos žalovaného do spoločného
majetku, keďže žalovaný tento vnos nepreukázal. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nemá peniaze na výplatuvyporiadacieho podielu, mohol žiadať, aby do jeho výlučného vlastníctva bol prikázaný rodinný dom s
nižšou hodnotou ako byt, pričom žalobkyňa poukázala tiež na to, že žalovaný výlučne sám od 5.1.2010
užíva všetky nehnuteľnosti a v súčasnej dobe dokonca ani neplatí úhrady za služby v byte.

9. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je

možné vyhovieť, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 14C/156/2011 bola žaloba o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva dňa
10.01.2011 a tiež žaloba o vydanie hnuteľných vecí, nepatriacich do bezpodielového spoluvlastníctva

strán sporu.

12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov spôsobom uvedeným vo výroku
I., II. a III napadnutého rozsudku, ako aj závislý výrok VI. o náhrade trov konania o vyporiadanie

ich bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o ostatné výroky, tieto odvolaním neboli dotknuté a
nadobudli právoplatnosť.

13. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka <., teda najmä na bežnú spotrebu manželov alebo na

náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom vlastníctve. Dôkazným bremenom
v prípade výberu peňazí urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho,
ktovýberneurobil,keďžetentomanželniejeopoužitívybratýchpeňazínijakoinformovaný,atedapokiaľ
ide o ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich
použil a jeho teda zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie. Bolo preto na žalovanom, aby

preukázal,žesumu12.500,-euružnemáažejupoužilspôsobom,ktorýnezakladápovinnosťjunahradiť
(rozsudok NS ČR z 20.06.2005 sp. zn. 22Cdo /1135/2005), čo sa však žalovanému nepodarilo. Žalovaný
pred súdom tvrdil, že vzhľadom k opusteniu spoločnej domácnosti žalobkyňou začiatkom januára 2010
zostal v byte sám, musel si platiť stravu a ubytovanie a musel vyplatiť dlhy voči Bytovému družstvu za3 mesiace nájomného ako aj iné dlhy, nič z toho však nepreukázal. Z dokladov Bytového družstva
v Trnave žiadny nedoplatok z uvedeného obdobia nevyplýva, iné spoločné dlhy manželov žalovaný
nepreukázal a svoje bežné výdavky mal možnosť uhrádzať z mesačných príjmov, ktoré dosahoval v

uvedenom období ako zamestnanec SBS. Rovnako žalovaný nepreukázal ani tvrdené vynaloženie
nákladov na údržbu spoločných nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie považoval za nepreukázané tvrdenie žalovaného, že sumu 12.500,- eur už nemá a že
ju použil v súlade s § 144 OZ.

24. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie tejto otázky súdom, ktorý mu
prikázal označené finančné prostriedky do jeho vlastníctva, odvolací súd mu nemohol dať za pravdu,
pretože prvoinštančný súd na správne zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis, ktorý aj
správne interpretoval. Žalovaný totiž nepreukázal, že tieto prostriedky ku dňu zániku BSM neexistovali,
pretože hoci ich z účtu vybral, nijako nezdokumentoval či ich reálne minul, kedy a akým spôsobom.
Výber z účtu pritom neznamená sám osebe, že tieto finančné prostriedky manželov reálne boli ku dňu

zániku BSM minuté. Správne preto prvoinštančný súd túto sumu zahrnul do vyporiadania, prikázal
do vlastníctva žalovaného a zohľadnil pri výpočte finančného vyrovnania. Odvolací súd poznamenáva,
že ani v prípade, ak by bol žalovaný preukázal, že táto suma ku dňu zániku BSM už bola v celosti
spotrebovaná, aj vtedy by ( hoci bez prikázania jednému z manželov) táto suma musela byť v konaní
vyporiadaná, pretože žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke, či boli peniaze spotrebované v

súlade so zákonom.

25. Správne prvoinštančný súd postupoval aj pokiaľ ide o právne posúdenie bezúčelového úveru
poskynutého žalovanému spoločnosťou F., a.s. vo výške 5.000,- eur dňa 22.04.2009, keď uzavrel, že
zostatok tohto úveru nemá byť v tomto konaní vyporiadavaný.

26. Vyporiadanie BSM sa vykonáva vždy ako tzv. vyporiadanie v širšom zmysle, to znamená, že
treba vysporiadať aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva.Totovyporiadaniesavšakvykonáibamedzimanželmianievovzťahuktretímosobám.
Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy

manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž podľa
§ 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne priamo nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ, preto treba v
zmysle ust. § 853 OZ vychádzať z ustanovení zákona, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom
im najbližšie, teda primerane použiť ust. § 149 a § 150 OZ. Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe
zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale

budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jedna strana zaplatiť druhej na vyrovnanie podielu.
Pokiaľ sa teda niektorý z manželov podieľal po rozvode manželstva na zaplatení spoločného dlhu už zo
svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu ( rozsudok NS ČR z 03.10.2006 č.k. 22Cdo
14/06). Ak niektorý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičky ( úveru),
uzavretej výlučne ním, treba ju vyporiadať ako vnos vynaložený týmto manželom na spoločný majetok

v zmysle § 150 OZ, keďže tento manžel je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené
čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ak by nešlo o spoločný dlh manželov, nemožno ho podľa
§ 150 OZ vyporiadať tak, že by bol prikázaný niektorej zo strán na zaplatenie, to však neznamená,
že by sa pri vyporiadaní BSM na tento dlh neprihliadalo. Pri vyporiadaní treba vychádzať z toho, že
spoluvlastníctvo je zaťažené dlhom, ktorého zaplatením jeden z manželov vynaložil svoje prostriedky

na vec, ktorú manželia nadobudli do BSM. Preto v takomto prípade treba postupovať podľa § 150 veta
druhá OZ, ktorý ustanovuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo
zo svojho vynaložil na spoločný majetok ( rozsudok NS ČR č.k. 22Cdo 270/2005).

27. Predmetný úver v sume 5.000,- eur vznikol síce preukázateľne v čase, keď manželia žili v spoločnej

domácnosti a existovalo ich BSM, avšak zmluvu uzavrel iba žalovaný. Z takto vzniknutého dlhu je teda
zaviazaný iba žalovaný, ktorý zmluvu o úvere uzavrel vo vlastnom mene, pričom žalobkyňa v konaní
tvrdila, že o úvere a použití prostriedkov z neho získaných nemala žiadnu vedomosť. Pokiaľ však napriek
tomu boli požičané finančné prostriedky použité na kúpu veci počas manželstva, t.j. bola za ne získaná
určitá majetková hodnota, tieto veci, resp. majetkové hodnoty patria do BSM a na finančný vklad (t.j.

peniaze, ktoré sa použili) sa musí prihliadať pri vyporiadaní BSM. Aj v tomto prípade však dôkazné
bremeno spočívalo na žalovanom, ktorý bol povinný preukázať, že požičané prostriedky vynaložil zo
svojho na spoločný majetok. Žalovaný však dôkazné bremeno neuniesol, keďže k otázke, na čo peniaze
z pôžičky minul uvádzal rôzne skutočnosti ako rekonštrukciu bytu, neskôr uviedol, že pôžičku prejedol,pretože bol hladný a zostal sám, v ďalšom vyjadrení spomínal v súvislosti s pôžičkou „rôzne rodinné
investície“, bez bližšieho upresnenia. Účel, na aký boli požičané finančné prostriedky vynaložené, zostal
v konaní nepreukázaný. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal, že by za peniaze získané z pôžičky

kúpil vec, resp. obstaral určitú majetkovú hodnotu patriacu do BSM, správne prvoinštančný súd na
pôžičku žalovaného pri vyporiadaní BSM neprihliadol.

28. Vo vzťahu k námietke o nevykonaní navrhnutého dôkazu - kontrolného znaleckého posudku na
posúdenie hodnoty nehnuteľností odvolací súd v prvom rade uvádza, že súd nie je viazaný návrhmi

strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu
na vykonanie dokazovania a rozhodnutie súdu, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je
vždy vecou súdu. V tomto prípade však treba uviesť, že žalovaný v prvoinštančnom konaní ani žiadny
kontrolný znalecký posudok nenavrhol. Ako vyplýva z obsahu spisu, po doručení znaleckého posudku
č. 18/2015 zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom prezentoval svoj nesúhlas s výškou hodnoty bytu
aj domu tak, ako bola ustálená znaleckým posudkom a navrhol predvolať na pojednávanie znalca za

účelom vyjadrenia sa k výhradám žalovaného, čo aj súd urobil. Na pojednávaní dňa 19.02.2016 bol
znalec vypočutý a žalovanému aj jeho právnemu zástupcovi bolo umožnené klásť znalcovi otázky.
Neskôr už žalovaný nemal v tomto smere žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Správne preto
postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ vychádzal z hodnoty nehnuteľností určenej súdom ustanoveným
znalcom, ktorý bol povinný podať posudok s odbornou znalosťou, riadne a nestranne a nebol preto

dôvod o správnosti jeho záverov pochybovať. Aj túto námietku žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

29. Napokon k výhradám odvolateľa voči kvalite poskytovaných služieb ním zvolených advokátov
odvolací súd uvádza iba toľko, že táto námietka je pre rozhodnutie súdu vo veci irelevantná, pretože

prípadné porušenie alebo zanedbanie povinností advokáta síce môže za určitých okolností založiť
zodpovednostný vzťah medzi klientom a advokátom, tento však s predmetným konaním nesúvisí.

30. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch I., II, III
ako aj v závislom výroku VI., ktorým súd rozhodol o trovách tohto konania ako vecne správny podľa §

379 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku
s ktorým sa stotožňuje.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP, keďže v tomto štádiu konania mala plný úspech v konaní žalobkyňa, keď odvolací

súd neuznal ani jednu z odvolacích námietok žalovaného. Preto odvolací súd žalobkyni v tomto prípade
priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že výšku týchto trov ustáli postupom
podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).