Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 4, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/3/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1200898614
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1200898614.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci

navrhovateľa: X.. I. P., O. Š. XX, B. O., zastúpeného advokátom Petrom Janíkom, Hviezdoslavova 16,
Partizánske, proti odporkyni: I. P., O. Š. XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, Ružová
dolina 10, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Súd z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ku dňu jeho
zániku, p r i k a z u j e

do vlastníctva navrhovateľa:

- byt č. X nachádzajúci sa v O. na J. T. Č.. X, na X. V.. v bytovom dome súp. číslo XXXX postavenom
na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo
veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II,
- byt č. X nachádzajúci sa v O. na J. T. Č.. X, na X. V.. v bytovom dome súp. číslo XXXX postavenom
na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo

veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II,
- televízor zn. Toshiba,
- kožená sedačka čierna,
- obraz s motívom koní,
- zariadenie spálne - postele a skrine bielej farby,

do vlastníctva odporkyne:
- byt č. X nachádzajúci sa v O. na J. T. Č.. X na X. V.. v bytovom dome súp. číslo XXXX postavenom

na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo
veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II,
- nebytový priestor č. XX-D..X - W. nachádzajúci sa B. O. na J. T. Č.. X B. O. P. W.. Č. XXXX postavenom
na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo
veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. 2860, kat. úz. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II,

- hodnota nebytového priestoru č. XX-D..X - W., nachádzajúci sa v O. na J. T. Č.. X v bytovom dome
súp. číslo XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2,
vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA -m. č.
Ružinov, okr. Bratislava II, v podiele ?-ica,
- hodnota nebytového priestoru č. XX-D..X - W., nachádzajúci sa v O. na J. T. Č..X B. bytovom dome
súp. číslo XXXX postavenom na parcele č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2,

vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckehopodielu k pozemku vo veľkosti XXXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA -m. č.
Ružinov, okr. Bratislava II, v podiele ?-ica,
- pozemok, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 32 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy,

obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II,
- hodnota zvyšku pôvodného pozemku parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 88 m2, zapísaného
na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II, zodpovedajúceho pôvodnému
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti ?-ica (teraz časť pozemku, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o
výmere 56 m2, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. K., obec BA - m. č. Ružinov, okr. Bratislava II),

- mraznička zn. Philips,
- zariadenie detskej izby - posteľ a skrinky hnedej farby.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni na vyrovnanie jej majetkového podielu 28.563,15 eur,
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 5.422,- eur na účet Okresného súdu Bratislava
II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok v sume 5.422,- eur na účet Okresného súdu Bratislava
II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu trovy konania v sume 222,59 eur na účet Okresného súdu
Bratislava II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa je povinná zaplatiť štátu trovy konania v sume 222,59 eur na účet Okresného súdu Bratislava
II do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 5.1.2000, doplneným podaním doručeným súdu

dňa 1.2.2000, domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len "BSM")
nakoľko ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a s odporkyňou sa nedohodli na vyporiadaní BSM.
Uviedol, že nakoľko manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa 3.11.1990, rozvedené bolo 23.1.1997 a
nehnuteľnosti na J. T.. Č.. X B. O. nadobudli s odporkyňou na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.1992,
teda počas trvania manželstva, preto aj napriek tomu, že ako vlastníčka je zapísaná odporkyňa, niet

pochýb, že patria do BSM. Navrhovateľ daňové priznanie za nehnuteľnosti nepodával, lebo nebol
zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Nie je pravda, že by mali s odporkyňou zúžené BSM,
polovicu z úveru ako aj z úrokov platil on, požičiaval si na to peniaze. Peniaze za byt, ktorý on predal
počas ich manželstva na ul. V. Z. X, B. O., nepatria do masy BSM.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa čiastočne nesúhlasila. Navrhla, aby súd z rozhodovania o rozdelení
BSM vynechal veci - nehnuteľnosti na J. X B. O., pretože z existujúceho právneho vzťahu k nim je
zrejmé, že nepodliehajú pod režim BSM. Uviedla, že počas celého manželstva žil navrhovateľ na adrese
svojho trvalého bydliska ( V.. Z. X, O.) so svojou milenkou Ľ. W., ktorú mal aj uvedenú v evidenčnom liste
ako družku. Nikdy nepodal daňové priznanie za nehnuteľnosti na J. X B. O., o ktorých tvrdí, že patria

do masy BSM, nikdy ich ani neuvádzal v daňovom priznaní. K nehnuteľnostiam sa nikdy nepriznával,
ani keď žiadala o výživné, ani v čase rozvodu. Keď v roku 1998 žiadala výživné, navrhovateľ sústavne
uvádzal, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, a nemá žiadny príjem z nehnuteľnosti. V konaní o
zvýšenie výživného však navrhovateľ priznal, že počas trvania manželstva predal byt na ul. V.. Z. za
150.000,- Sk, jednalo sa o byt, ktorý mal navrhovateľ pred uzavretím ich manželstva. K nehnuteľnostiam

na J. X B. O. sa navrhovateľ začal priznávať, až keď sa oženil s milenkou. Tieto nehnuteľnosti nekúpili
ako manželia, kúpila ich ona ako podnikateľka. Na účel ich kúpy si zobrala na to úver, ktorý splácala.
Nehnuteľnosti zaplatila z podnikateľského úveru, a tento splácala z nájomného za nájom nebytových
priestorov, prípadne z príjmov z podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ bol v tom čase štátny zamestnanec
a nemohol podnikať. Od kúpi nehnuteľností na J. X B. O. sa o ne starala ona. Platila všetky výdavky

aj opravy. V poslednom roku boli dve vážne havárie potrubia a iné vážne poruchy v bytoch. Faktúrytýkajúce sa opravy havárií potrubia a iných vážnych porúch bytov boli vystavené na meno X. Q.,
nakoľko on bol správcom domu a spolumajiteľ, avšak on jej z týchto faktúr vyfaktúroval polovicu, ktorú
potom uhradila prevažne z príjmov, ktoré mala z prenájmu týchto nehnuteľností. Navrhovateľ ani raz

nezaplatil daň z nehnuteľnosti. Daňovú povinnosť voči štátu vrátane majetkového priznania si plnila
ona, čo navrhovateľ neurobil ani raz. Navrhovateľ sa nepodieľal na uhrádzaní spoločných nákladoch
vynaloženýchnavecialebospojenýchsichužívanímaudržiavaním.Majetokužívalaodporkyňavdobrej
viere,ženehnuteľnostinaJ.Xbolivjej výlučnomvlastníctve.Odporkyňaďalejuviedla,ženiejepravdou,
že by navrhovateľ nemohol vlastniť nehnuteľnosť, lebo bol štátnym zamestnancom. Navrhovateľ bol

od 12.5.1992 už advokátom a kúpna zmluva bola uzavretá 22.5.1992. Navrhovateľ do troch rokov
nenapadol zápis v katastri nehnuteľností, že tam nebol zapísaný ako spoluvlastník. S navrhovateľom
mali zúžené BSM, o čom bola spísaná notárska zápisnicu, ktorú však nemá, lebo jej ju odporca nedal.
Doklad o zúžení BSM však bol predložený pri vklade do katastra nehnuteľností. Navrhovateľ nikdy
nenamietal zápis v kat. nehnuteľností. Zápis spoluvlastníctva do katastra dvoch manželov je zo zákona a
musia byť zapísaní obaja. V prípade dedenia, daru, zúženého BSM je vlastníkom len jeden z manželov,

čo sa udialo aj v ich prípade, inak by správa katastra právny úkon nezapísala.

Vykonaným dokazovaním výsluchom navrhovateľa, odporkyne a výsluchom svedkov X. Q. U. Q. Q.
a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, vrátane pripojeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 15C 59/2002 zistil súd nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 3.11.1990.

Dňa 23.4.1992 starosta Mestskej časti Bratislava - Ružinov, JUDr. Jozef Olejár, vydal pod č. XXXX/
XX Záväzné stanovisko k začatiu podnikateľskej činnosti, kde súhlasil, aby odporkyňa začala s

podnikateľskou činnosťou: športová masáž u zákazníkov, ktoré sa stalo podkladom pre Obvodný úrad,
živnostenský referát, pre vydanie živnostenského oprávnenia.

Dňa 22.5.1992 bola medzi predávajúcim Ing. Q. V., a kupujúcimi: odporkyňou a X. Q., uzavretá
kúpnopredajná zmluva, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve predávajúceho,

nachádzajúca sa na J. T. Č.. X B. O. v katastrálnom území Bratislava II - Nivy, ktorá bola vedená v
Evidencii nehnuteľností Strediska geodézie Bratislava - Pekná cesta, na liste vlastníctva č. XXXX ako
parcela č. XXXX/X - plocha o výmere 334 m? zastavaná obytným domom č. s. XXXXX a parcela č.
XXXX/X - ostatná plocha o výmere 88 m?. Kúpna cena nehnuteľnosti bola 2.133.537,- Kčs. Podľa tejto
zmluvy odporkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva : 1.) O. Č.. X - dvojizbový byt nachádzajúci

sa na druhom nadpodlaží domu, 2.) O. Č.. X - dvojizbový byt nachádzajúci sa na druhom nadpodlaží
domu, 3.) O. Č.. X - dvojizbový nachádzajúci sa na treťom nadpodlaží domu, a zároveň odporkyňa
nadobudla do podielového spoluvlastníctva v podiele ?-ica k celku všetky ostatné priestory prevádzanej
nehnuteľnosti, a to: päť skladových priestorov nájomníkov, práčovňu, plynomerňu, chodbu - všetko na
prvom podpodlaží, nebytový priestor vo výmere 32 m? nachádzajúci sa na prvom nadpodlaží domu,

schodištia na všetkých podlažiach domu, strecha a podkrovie domu vo výmere 334 m?, oplotenie domu,
ostatnú nezastavanú plochu vo výmere 88 m?, ako aj ďalšie spoločne vytvorené zhodnotenia objektu
nehnuteľností.

Návrhom na registráciu zo dňa 22.5.1992, ktorý bol doručený na Štátne notárstvo Bratislava 2

dňa 22.5.1992, odporkyňa a X. Q. požiadali o zaregistrovanie kúpnopredajnej zmluvy, ktorú uzavreli
predávajúci - H.. Q. V. a kupujúci - odporkyňa a X. Q., týkajúcu sa domu na J. T. Č.. X B. O., ako aj
k nemu príslušnému pozemku, vedených na LV č. XXXX evidencie nehnuteľností Strediska geodézie
Bratislava - Pekná cesta.

Dňa 1.6.1992 bola medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou v Bratislave, pobočkou v Bratislave (ďalej len
"sporiteľňa") na strane jednej a odporkyňou a X. Q. (ďalej len "podnikateľ") na strane druhej uzavretá
Úverovázmluvaoúčelovomúverepreindividuálnychpodnikateľov,nazákladektorejSporiteľňaposkytla
podnikateľovi úver v sume 2.133.537,- Kčs za účelom nákupu nehnuteľnosti tak, že za podnikateľa
splní podľa uvedeného účelu jeho vykázané platobné povinnosti voči iným osobám a ďalšie platobné

povinnosti súvisiace s podnikateľskou činnosťou. Sporiteľňa splní túto svoju povinnosť, ak požiada
podnikateľovýplatu,prípadneplatbouvzmysleposkytnutéhoúverunajneskôrdo15.6.1992.Vsúvislosti
s poskytnutím úveru podnikateľ zriadil v prospech sporiteľne záložné právo na pohľadávky (vrátanepríslušenstva) až do celkovej výšky 2.133.537,- Kčs, s tým, že záložné právo bolo vystavené na
nehnuteľnosť zakúpenú z úveru, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, v kat. úz. Nivy.

Dňa 7.2.1996 Slovenská sporiteľňa, a.s., mestská pobočka, Bratislava (ďalej len "sporiteľňa") vystavila
kvitanciu, na základe ktorej sporiteľňa potvrdila, že klient: odporkyňa a X. Q., splatil dňa 29.1.1996 úver
vo výške 2.133.537,- Sk poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. 720016 2 zo dňa 27.11.1992, ktorý
bol zabezpečený záložným právom. V dôsledku zániku zabezpečenej pohľadávky zaplatením úveru
zaniklo záložné právo podľa § 151g Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zriadené záložnou zmluvou

č. XXXXXX X/X zo dňa 1.6.1992, ktoré bolo vložené do katastra nehnuteľností na základe povolenia
KatastrálnehoúraduvBratislave,SprávykatastraBratislava-mestopodčíslomXXX/X,nanehnuteľnosť
v katastrálnom území Nivy vedenú na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, zastav. plocha a parc. č. XXXX/X
ostatná plocha, výmera 334 m? a 88 m?, súpisné číslo XXXXX.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.1.1997, č. k. 13C 430/96-18, bolo rozvedené manželstvo

účastníkov, ktoré bolo uzavreté dňa 3.11.1990. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.2.1997. Z
manželstva pochádzalo jedno maloleté dieťa: T. P., K.. X.X.XXXX, ktorý bol zverený na čas po rozvode
do výchovy matky (odporkyňa) a otec (navrhovateľ) bol zaviazaný platiť výživné v sume 2.000,- Sk
mesačne. Ako príčiny rozvodu manželstva súd v rozhodnutí o rozvode uviedol agresívne a arogantné
správanie odporcu a fyzické napádanie manželky.

Dňa28.12.1998JozefMajiroš,aodporkyňaakopredávajúciaH..U.R., Ing.arch.B.E.W.Q.P.E.U. H..
U.. X. O., ako kupujúci uzavreli Kúpnu zmluvu a zmluvu o reálnom rozdelení nehnuteľnosti, na základe
ktorej predávajúci predali kupujúcim podkrovné byty č. X, X, X, XX, ktoré sa nachádzajú na X. V. R. P.
na J. T. Č.. X B. O., kat. územie: Nivy, obec: Bratislava - m. č. Ružinov, okres: Bratislava II, a na základe

ktorej sa predávajúci dohodli, že zrušujú a vysporiadavajú podielové spoluvlastníctvo na obytnom dome
s. č. XX XXX na J. T. Č.. X B. O., kat. územie: Nivy, obec: Bratislava - m. č. Ružinov, okres: Bratislava II,
tak, že na základe zmluvy odporkyňa bude vlastníčkou nasledovných bytov a nebytových priestorov a
k tomu zodpovedajúcich podielov na spoločných priestoroch a konštrukciách, ako aj spoluvlastníckom
podiele na pozemku p. č. XXXX/X: X.) nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na 1. pozemnom podlaží

a podiel na spoločných priestoroch a konštrukciách XXXX/XXXXX, X.) byt č. X nachádzajúci sa na 1.
nadzemnom podlaží a podiel na spoločných priestoroch a konštrukciách XXXX/XXXXX, X.) byt č. X
nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží a podiel na spoločných priestoroch a konštrukciách XXXX/
XXXXX, X.) byt č. X nachádzajúci sa na 2. nadzemnom podlaží a podiel na spoločných priestoroch a
konštrukciách XXXX/XXXXX, s tým, že X. Q. a odporkyňa naďalej zostávajú podielovými spoluvlastníkmi

každý v ?-ici nebytového priestoru č. 3, ktorý sa nachádza na 1. podzemnom podlaží a podielu na
spoločných priestoroch a konštrukciách XXXX/XXXXX a nebytového priestoru č. 4 (predajňa), ktorý
sa nachádza na 1. nadzemnom podlaží a podielu na spoločných priestoroch a konštrukciách XXXX/
XXXXX. Okresný úrad Bratislava II, Katastrálny odbor, povolil vklad pod č. B. XXX/XX dňa 12.2.1999.

Dňa 19.2.2001 bola medzi odporkyňou a X. Q. a Q. Q., uzavretá zmluva o reálnom rozdelení
nehnuteľnosti, na základe ktorej sa majiteľmi a užívateľmi časti parcely č. XXXX/XX o výmere 56 m?,
označenej ako ostatné plochy, ktorej vlastníkmi boli odporkyňa a X. Q., obaja v ?-ici, stali v ?-ici X. Q.Š.
(pôvodný spoluvlastník) a v ?-ici X. Q. U. Q. Q. s tým, že majiteľom a užívateľom parcely č. XXXX/X
o výmere 32 m? sa stala odporkyňa v pomere 1/1, ktorej zároveň bude zo strany X. Q. U. Q. Q. po

zaevidovaní zmluvy v katastri nehnuteľností vyplatená suma 18.000,- Sk. Vklad bol povolený Okresným
úradom Bratislava II , Katastrálnym odborom dňa 7.12.2001 pod B.-XXXX/XX.

Dňa 9.5.2003 navrhovateľ podal proti odporkyni (odporkyňa v 1. rade) a X. Q., bytom J. X, O. (odporca v
2. rade) a Q. Q.R., O. J. X, O. (odporkyňa v 3. rade) návrh, ktorým sa domáhal neplatnosti kúpnej zmluvy

zo dňa 7.12.2001 uzavretej medzi odporcami, ktorou odporkyňa v 1. rade ako predávajúca previedla na
odporcov v 2. a 3. rade v celosti nebytový priestor č. XX/C.X U. Č.. XX/C.X nachádzajúce sa v bytovom
dome na J. T. Č.. X, zapísanom na LV č. XXXX, na parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 334m?,
súpisné číslo XXXX, kat. úz. Bratislava - Nivy a príslušný podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Vec je vedená na tunajšom súde pod sp.

zn. 12C/47/2003. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 11.9.2008, č. k. 12C/47/2003-147 návrh navrhovateľa
zamietol z dôvodu nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na odvolanie navrhovateľa ,
konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.Tunajší súd rozsudkom zo dňa 3.9.2003, č. k. 15C 59/02-114 v právnej veci navrhovateľa proti odporkyni
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam návrh navrhovateľa zamietol. Navrhovateľ sa v
predmetnom konaní domáhal proti odporkyni určenia, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností:

1.) byt č. X na 1. poschodí vrátane podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch (pozemku, stavbe),
2.) byt č. X na 2. poschodí vrátane podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch (pozemku, stavbe),
3.) byt č. X na 2. poschodí vrátane podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch (pozemku, stavbe),
4.) nebytový priestor č. XX/C.X v suteréne vrátane podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch
(pozemku, stavbe), všetko v podiele ?-ica, 5.) nebytový priestor č. XX/C.X na 1. poschodí vrátane

podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch (pozemku, stavbe), 6.) nebytový priestor č. XX/C.X v
suteréne vrátane podielu 2350/76552 na spoločných priestoroch (pozemku, stavbe), všetko podiele ?-
ina, všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v bytovom dome súpisné číslo XXXXX vo vchode na J.
T. Č.. X B. O., ktorý je postavený na pozemku parc. č. XXXX/X a v katastri nehnuteľností vedené na
LV č. XXXX, 7.) pozemok parc. č. XXXX/X, ostatné plochy o výmere 88 m?, vedený na LV č. XXXX,
X.) pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere 334 m?, ktoré patria k bytom a nebytovým

priestorom 1.)-6.), všetko v podiele ?-ina. Svoj návrh zdôvodnil tým, že počas trvania manželstva
s odporkyňou pôvodne nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ideálny podiel v ?-
ici na bytovom dome na J. T. X B. O., v ktorom sa nachádzajú byty a nebytové priestory uvedené
v návrhu a rovnako pôvodne nadobudli podiel ?-ica na pozemkoch uvedených v návrhu. Účastníci
konania všetky tieto pôvodné podiely na nehnuteľnostiach nadobudli od H.. Q. V. G. Ž., na základe

kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 22.5.1992. Za účastníkov konania je v kúpnej zmluve zo dňa
22.5.1992 uvedená ako nadobúdateľka jednej polovice obytného domu len odporkyňa z dôvodu, že ide
o nájomný obytný dom, pričom navrhovateľ vzhľadom na svoje zamestnanie na prokuratúre v čase kúpy
tohto domu nemal podnikať, a to ani formou prenájmu bytov v nájomnom obytnom dome. Následnou
kúpnou zmluvou a zmluvou o reálnom rozdelení nehnuteľnosti uzavretou dňa 28.12.1998 bol obytný

dom na J. T. Č.. X B. O. reálne rozdelený medzi spoluvlastníkov, pričom účastníkom konania zostali
spoločne tri byty, jeden nebytový priestor a podiely na dvoch nebytových priestoroch. Počas manželstva
nemali účastníci konania rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nijako zúžený, ani
inak obmedzený. Do katastra nehnuteľností však ako spoluvlastníčka nehnuteľností bola zapísaná len
odporkyňa, navrhovateľ zapísaný nebol, hoci sú obaja ich bezpodielovými spoluvlastníkmi. Manželstvo

účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 23.1.1997, čím zo zákona zaniklo ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel
k záveru, že nehnuteľnosti uvedené v návrhu nadobudli účastníci konania za trvania ich manželstva
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v roku 1992. Nadobudnutie jedným z manželov do
vlastníctva znamená súčasne nadobudnutie do bezpodielového spoluvlastníctva druhého manžela, ak

manželstvo trvá a ak existuje BSM. Je to obligatórny následok, ak sa nejedná o výnimku stanovenú
zákonom, a ani vôľa nadobúdajúceho manžela, ani vôľa druhého manžela nemôže na tom nič zmeniť.
V niektorých prípadoch k nadobudnutiu je nutný súhlas i druhého manžela, nielen nadobúdajúceho, aj
keď je ten súhlas daný akýmkoľvek spôsobom ( § 35 OZ). Súhlas alebo nesúhlas jedného z manželov
pri nadobudnutí do vlastníctva jedným z manželov nemá právny význam, k nadobudnutiu do BSM

dôjde. Znamená to, že ak nehnuteľnosť podľa zmluvy kupuje len jeden z manželov, je podľa zmluvy
iba on nadobúdateľom a druhý manžel sa stane vlastníkom takejto veci na základe zmluvy svojho
manžela. Ak vznikne za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý
napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke (resp. o úvere), a ak boli takto získané peniaze
použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto vec pri

splnení ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ do BSM. Peniaze získané pôžičkami (úvermi)
sú peniaze nadobudnuté do BSM, i keď došlo k nadobudnutiu len jedným z manželov. Z pôžičky je
zaviazanýzásadneten,ktojudohodol.Akjepôžičkaposkytnutánaurčitýúčelajepriamobezhotovostne
realizovaná inej osobe, znamená výplatu zo spoločného majetku ak existuje BSM a spoločný majetok.
Pokiaľ manželstvo právne trvá, existuje aj BSM. Nič na tom nemení, ak manželia spolu nežijú počas

trvania ich manželstva v spoločnej domácnosti. Účastníci konania nemali počas manželstva zrušené
BSM (§ 148 ods. 2, § 148a ods. 2 OZ), nemali dohodou svoje majetkové vzťahy upravené ani podľa
§ 143a OZ. K vyporiadaniu BSM môže dôjsť podľa § 149 OZ dohodou, súdnym rozhodnutím alebo
uplynutím doby. V prípade, že v trojročnej lehote vyplývajúcej z uvedeného zákonného ustanovenia,
podal návrh na vyporiadanie BSM jeden z bývalých manželov rozhodnutím súdu, zákonná trojročná

lehota sa prerušuje a nedochádza k vyporiadaniu BSM uplynutím doby. Neplatí preto, v prípade
vyporiadania BSM súdnym rozhodnutím, nevyvrátiteľná domnienka spočívajúca v tom, že nehnuteľnosti
sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Vzhľadom na to, že
navrhovateľ podal včas v trojročnej prekluzívnej lehote návrh na vyporiadanie BSM na súd, pokiaľsa v tomto konaní domáha určenia podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, je
takýto návrh nedôvodný, pretože neplatí nevyvrátiteľná právna domnienka vyporiadania BSM uplynutím
doby. Keďže je súd viazaný návrhom navrhovateľa podaným na určenie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam s odporkyňou v podiele 1/2-ice, resp. 1/4-iny, súd nemohol prisúdiť nič iné a
návrh musel zamietnuť. V prípade nehnuteľností, ktoré sú uvedené v návrhu a ktoré odporkyňa pred
rozhodnutím súdu predala, je dôvodom pre zamietnutie žaloby aj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
odporkyne v tomto spore. Rozhodnutím okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol
zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu, ktorým by

bol súd viazaný (§ 135 O. s. p.) v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva
nehnuteľností alebo odchýliť sa pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovanom v
katastri nehnuteľností (R NS SR sp. zn. 2Cdo 67/2000), napr. v začatom súdnom konaní o vyporiadanie
BSM. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2003.

Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností Správy katastra Bratislava II zo dňa 29.3.2006, výpis z LV č.

XXXX, bola k tomuto dňu vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X, druh pozemku: ostatné plochy, o
výmere 32 m2, kat. úz. Nivy, obec: Bratislava - m. č. Ružinov, okres Bratislava II odporkyňa na základe
Zmluvy o reálnom rozdelení nehnuteľností B.-XXXX/XX zo dňa 7.12.2001.

Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa

29.3.2006, výpis z LV č. XXXX, boli k tomuto dňu vlastníkmi nehnuteľnosti parcela č. XXXX/XX o výmere
56 m?, druh pozemku: ostatné plochy, kat. úz. Nivy, obec: Bratislava - m. č. Ružinov, okres Bratislava II,
Q. X., O. J. X, O., v podiele XX/XX U. Q. X. spolu s manželkou Q., obaja bytom J. X, O., v podiele 12/56
na základe Zmluvy o reálnom rozdelení nehnuteľností B.-XXXX/XX zo dňa 7.12.2001.

Podľa výpisu z Katastra nehnuteľností GKÚ Bratislava zo dňa 8.6.2010, výpis z LV č. XXXX, bola k
tomuto dňu odporkyňa v podiele 1/1 vlastníčkou bytu č. X, ktorý sa nachádza na 1. poschodí obytného
domu na J. T. Č.. X B. O., kat. územie: Nivy, obec: Bratislava - m. č. Ružinov, okres: Bratislava II a ktorý
nadobudla do svojho vlastníctva na základe Zmluvy o kúpe a reálnej deľbe podľa B.- XXX/XX zo dňa
12.2.1999, s tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 7C 3/00-329 zo dňa 15.8.2001 -

predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje scudziť a zaťažiť túto nehnuteľnosť, v podiele 1/1 vlastníčkou
bytu č. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí obytného domu na J. T. Č.. X v O., kat. územie: Nivy, obec:
Bratislava - m. č. Ružinov, okres: Bratislava II a ktorý nadobudla do svojho vlastníctva na základe Zmluvy
o kúpe a reálnej deľbe podľa B.- XXX/XX zo dňa 12.2.1999, s tým, že uznesením Okresného súdu
Bratislava II č. k. 7C 3/00-329 zo dňa 15.08.2001 - predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje scudziť

a zaťažiť túto nehnuteľnosť, v podiele 1/1 vlastníčkou bytu č. X, ktorý sa nachádza na 2. poschodí
obytného domu na J. T. Č.. X B. O., kat. územie: Nivy, obec: Bratislava - m. č. Ružinov, okres: Bratislava
II a ktorý nadobudla do svojho vlastníctva na základe Zmluvy o kúpe a reálnej deľbe podľa B.- XXX/
XX zo dňa 12.2.1999, s tým, že uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. 7C 3/00-329 zo dňa
15.8.2001 - predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje scudziť a zaťažiť túto nehnuteľnosť, v podiele 1/1

vlastníčkou priestoru č. XX/C.X, ktorý sa nachádza v suteréne obytného domu na J. T. Č.. X B. O., kat.
územie:Nivy,obec:Bratislava-m.č.Ružinov,okres:BratislavaIIaktorýnadobudladosvojhovlastníctva
na základe Zmluvy o kúpe a reálnej deľbe podľa B.- XXX/XX zo dňa 12.2.1999 s tým, že uznesením
č. k. 7C 3/00-329 zo dňa 15.8.2001 - predbežné opatrenie, ktorým sa zakazuje scudziť a zaťažiť túto
nehnuteľnosť. Nebytové priestory XX/C.X U. XX/C.X, ktoré odporkyňa vlastnila v podiele ? u každého

nadobudli do vlastníctva Q. X. W. Q. Q. na základe Kúpnej zmluvy B.-XXXX/XX zo dňa 7.12.2001.

Podľa výpisu zo živnostenského registra odporkyňa vykonávala a vykonáva podnikateľskú činnosť
s miestom výkonu podnikania na Š.T. XX B. O. v týchto oblastiach: športová masáž, kozmetické
služby, kúpa tovaru na účely jeho predaja končenému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu voľnej

živnosti, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v rozsahu
voľnej živnosti, prenájom nehnuteľností spojený s doplnkovými službami (od 19.9.1994 do 29.1.1996),
masérske služby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, výroby a služieb v rozsahu voľnej
živnosti, školiaca činnosť, organizovanie kurzov, seminárov a školení, športových a kultúrnych podujatí,
prieskum trhu, reklamná a propagačná činnosť v rozsahu voľnej živnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 4.4.2007 účastníci zhodne prehlásili, že nasledujúce veci patriace do
BSM mali ku dňu zániku manželstva takúto zostatkovú hodnotu: 1.) mraznička zn. Philips - 4.000,- Sk
(132,78 eur), 2.) televízor zn. Toshiba - 5.000,- Sk (165,97 eur), 3.) kožená sedačka čierna - 40.000,- Sk(1.327,76 eur), 4.) obraz s motívom koní - 4.000,- Sk (132,78 eur), 5.) zariadenie spálne - 15.000,- Sk
(497,91 eur), 6.) zariadenie detskej izby - 10.000,- Sk (331,94 eur).

Dňa 2.9.2009 bol znalkyňou z odboru stavebníctvo, z odvetvia oceňovanie nehnuteľností, Ing. Zitou
Táborskou vypracovaný znalecký posudok č. 23/2009, v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu
nehnuteľnostívstavekudňuzánikuBSMúčastníkovvhodnotestanovenejvčasevykonaniaznaleckého
posudku:
1.) byt č.X nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu na J. T.. Č.. X B. O. vrátane podielu

XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch ( pozemku, stavbe), k. ú. Nivy, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/
X, zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu - 96.774,41 eur,
2.) byt č.X nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu na J. T.. Č.. X B. O., vrátane podielu XXXX/
XXXXX na spoločných priestoroch ( pozemku, stavbe), k. ú. Nivy, súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/X,
zapísaná na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu - 119.065,08 eur,
3.)bytč.Xnachádzajúcisana2.V.O.P.naJ.T..Č..XvO.,vrátanepodieluXXXX/XXXXXnaspoločných

priestoroch ( pozemku, stavbe), k. ú. Nivy, súp. č. XXXX, parc .č. XXXX/X, zapísaná na LV č. XXXX
Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu - 110.401,93 eur,
4.) nebytový priestor č. XX/C.X nachádzajúci sa v suteréne obytného domu na J. T..Č..X B. O., vrátane
podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch( pozemku, stavbe), k.ú. Nivy, súp.č. XXXX, parc.č.
XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX Správy katastra pre hl.mesto SR Bratislavu - 13.746,30 eur,

5.) podiel ? na nebytovom priestore č.XX/C.X nachádzajúci sa v suteréne obytného domu na J. T.. Č..
X B. O., vrátane podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch ( pozemku, stavbe), k. ú. Nivy, súp.
č. XXXX, par. č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu spolu
s podielom ? na nebytovom priestore č. XX/C.X nachádzajúci sa v suteréne obytného domu na J. T..
Č.. X B. O., vrátane podielu XXXX/XXXXX na spoločných priestoroch ( pozemku, stavbe), k. ú. Nivy,

súp. č. XXXX, parc. č. XXXX/X, zapísaný na LV č. XXXX Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu
- 11.242,80 eur,
6.) podiel ? na pozemku nachádzajúcom sa v k.ú. Nivy, par. č. XXXX/3 o výmere 88 m? ( ostatné plochy),
zapísaný na LV č. XXXX - 7.655,56 eur.

Podľa oznámenia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 22.6.2010 v zbierke jej listín sa
nenachádza dohoda uzavretá medzi účastníkmi konania o zúžení zákonom určeného rozsahu alebo
vyhradení vzniku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Svedok X. Q. uviedol, že s navrhovateľom sa spoznal tesne predtým, ako kúpili dom (obytný dom na

J. T. Č.. X B. O.). Boli kamaráti. S odporkyňou sa toho času nepoznal. Tesne predtým, ako kúpili dom
na J. X B. O., navrhovateľ rozhodol, že dom kupuje odporkyňa, ako jeho manželka, takže navrhovateľ
o kúpe domu vedel. Dôvod, prečo sa navrhovateľ rozhodol, že dom bude kupovať jeho manželka však
svedoknevedel.Potomsodporkyňouzobralispoločnýúveradomkúpilitak,žejednapolovicadomubola
jeho a druhá polovica tej druhej strany, čiže odporkyne. Aj úver splácali na polovicu. On splácal svoju

polovicu, nevie kto splácal druhú polovicu, či navrhovateľ alebo odporkyňa. Vie len že tam boli problémy
so splácaním. Úver sa splácal nepravidelne, za čo sa museli zaplatiť vyššie úroky. Príjmy z domu išli
priamo do banky na splácanie úveru. Úver sa splácal aj z prenájmu spoločného nebytového priestoru,
ale tento príjem nemohol pokryť celý úver. Cena za opravy domu od doby, kedy sa stali spoluvlastníkmi
bola cca 700-800.000,- Sk. Predtým tam boli byty 2. kategórie, v rámci opráv sa urobilo ústredné kúrenie,

teplá voda, robila sa oprava fasády, náter a nadstavba 4 bytov a ešte oplotenie. Práce platil svedok,
ktorý mal stavebnú firmu, takže to robili v jeho réžii. Samozrejme, že žiadal preplatenie tých nákladov.

Svedkyňa Q. Q. uviedla, že účastníkov konania pozná asi od roku 1992, keď sa kupoval spoločný dom
na J. T. Č.. X B. O.. Predtým ich nepoznala, možno manžel sa poznal s navrhovateľom. Ona robila

účtovníctvo v manželovej firme, robila aj účtovníctvo týkajúce sa tohto domu. Nevedela, z akého
dôvodu manžel uzatváral zmluvu s odporkyňou, to už bolo rozhodnutie účastníkov konania. Pokiaľ ide
o splácanie úveru, ten sa splácal z prenájmu nebytového priestoru, to však nepostačovalo, preto potom
ešte každýdával,koľkobolotreba.Nevedelazakýchprostriedkovsasplácaladruháčasťúveru,peniaze
nosil navrhovateľ, odporkyňa bola vtedy na materskej dovolenke. Oni s manželom potom tie peniaze

vkladali v hotovosti na účet. Opravy v dome sa platili spoločne aj jej manžel aj účastníci, avšak nevedela
uviesť, z akých prostriedkov to platili oni. Okrem prenájmu nebytového priestoru boli príjmy aj z nájmu
6 bytov, ktoré sa použili na splácanie úveru a na rekonštrukcie a opravy.Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 143a ods. 1 OZ manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah

bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Podľa § 143a ods. 2 OZ manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva
ku dňu zániku manželstva.

Podľa § 143a ods. 3 OZ dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa

môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V
ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je

povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode ich

manželstva. V konaní nebolo sporné, že manželstvo účastníkov trvalo od 3.11.1990 do 25.2.1997.
Odporkyňa síce tvrdila, že účastníci konania uzatvorili počas trvania manželstva dohodu o zúžení BSM,
a to pred tým, ako uzatvorila zmluvu o kúpe nehnuteľností na J. T.. Č.. X B. O., avšak existenciu tejto
dohody nepreukázala, navrhovateľ jej uzatvorenie popieral, a táto dohoda sa nenachádza ani v zbierke
listín príslušnej správy katastra, preto mal súd za to, že účastníci konania počas trvania ich manželstva

neuzatvorili žiadnu dohodu podľa § 143a OZ. Masu BSM súd zistil na základe výpovedí účastníkov
konania a listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

Pokiaľ ide o hnuteľné veci, na základe zhodného tvrdenia účastníkov konania, súd ustálil, že do BSM
účastníkov ku dňu zániku ich manželstva patrili hnuteľné veci uvedené vo výroku tohto rozsudku

(televízor zn. Toshiba, kožená sedačka čierna, obraz s motívom koní, zariadenie spálne - postele a
skrine bielej farby, mraznička zn. Philips, zariadenie detskej izby - posteľ a skrinky hnedej farby). Je síce
pravdou, že navrhovateľ uvádzal ešte aj ďalšie hnuteľné veci, ktoré by podľa neho mali patriť do BSM
účastníkov(chladnička,odšťavovač,kávovar,plynovýsporák,bojler,obývaciastenahnedá,konferenčný
stolík hnedý), avšak pri týchto odporkyňa popierala, že by patrili do BSM, pričom navrhovateľ nepredložil

ani nenavrhol dôkazy na preukázanie, že tieto hnuteľné veci patrili do BSM účastníkov a výslovne
uviedol, že nežiada, aby bolo vykonávané dokazovanie ohľadom toho, že tieto veci patria do BSM.
Hodnotu hnuteľných vecí patriacich do BSM účastníkov súd určil takisto na základe zhodného tvrdenia
účastníkov konania. Pokiaľ ide o vyporiadanie hnuteľných vecí a ich prikázanie jednotlivým účastníkomtak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, takéto vypriadanie navrhla odporkyňa a navrhovateľ s tým
súhlasil, preto ani súd nemal dôvod, vyporiadať tieto hnuteľné veci iným spôsobom, hoci nie je návrhom
účastníkov viazaný.

V konaní bolo najviac sporné, či nehnuteľnosti nachádzajúce sa v O. na J. T.. Č.. X (uvedené vo
výroku rozsudku), patria do BSM účastníkov, alebo do výlučného vlastníctva odporkyne, ako to ona
tvrdila. Ohľadom vlastníctva týchto nehnuteľností navrhovateľ na tunajšom súde inicioval aj samostatné
konanie, vedené pod sp. zn. 15C 59/02, v ktorom sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom

týchto nehnuteľností. Jeho návrh bol súdom zamietnutý, avšak v odôvodnení rozsudku zo dňa 3.9.2003,
č. k. 15C 59/02-114 sa uvádza, že vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že tieto nehnuteľnosti
nadobudli účastníci konania počas trvania ich manželstva do BSM, pričom tento záver súdu je tam
podrobne odôvodnený. Hoci súd v tomto konaní (o vyporiadanie BSM) nie je odôvodnením vyššie
uvedeného rozsudku (citované vyššie) viazaný, na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní sa
v plnom rozsahu s týmto záverom stotožňuje a aj naň poukazuje. Súd je teda takisto toho názoru, že

keďže sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas trvania manželstva účastníkov, účastníci nemali
uzatvorenú dohodou o zúžení BSM, boli nadobudnuté za peniaze z úveru, ktorý si vzala odporkyňa
(peniaze získané úverom patria tiež do BSM), ktorý bol celý splatený počas trvania manželstva
účastníkov, podľa tvrdenia odporkyne buď z výnosov z týchto nehnuteľností alebo z príjmov odporkyne z
podnikateľskej činnosti (ktoré tiež patrili do BSM), resp. podľa tvrdenia navrhovateľa aj z pôžičiek, ktoré

si on vzal a nejedná sa o veci, ktoré by podľa § 143 O.s.p. boli vylúčené z BSM (nemožno prijať záver, že
by tieto nehnuteľnosti podľa svojej povahy slúžili osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného
z manželov, a to ani odporkyne, hoci táto bola podnikateľka, avšak v čase nadobudnutia sporných
nehnuteľností odporkyňa nemala v predmete činnosti nájom nehnuteľností), patria tieto nehnuteľnosti do
BSM účastníkov. Súd pri tom nebol viazaný zápisom v katastri nehnuteľností, ani nebolo relevantné to,

kto uhrádzal daň z nehnuteľností resp. to, že odporkyňa mala sporné nehnuteľnosti vedené vo svojom
účtovníctve (preto súd ani nenariadil znalecké dokazovanie z odboru ekonomika, ako to odporkyňa
navrhovala). Pokiaľ ide o vyporiadanie nehnuteľných vecí, účastníci na poslednom pojednávaní uviedli,
že vyporiadanie ponechávajú na úvahe súdu.

Na základe zhodného tvrdenia účastníkov konania, súd ustálil, že do BSM účastníkov nepatrili žiadne
iné veci ako sú uvedené vyššie (samozrejme s výhradou odporkyne, že vyššie uvedené nehnuteľnosti
nepatria do BSM), ani žiadne pohľadávky a záväzky. Je síce pravdou, že odporkyňa v priebehu konania
uvádzala, že peniaze za byt, ktorý navrhovateľ predal počas trvania ich manželstva, by mali patriť do
BSM, avšak neskôr sama uznala, že tieto do BSM nepatria, keďže išlo o byt, ktorý mal navrhovateľ ešte

pred uzavretím manželstva.

SúdprivypriadaníBSMúčastníkovvychádzalzust.§150OZ,atedaztoho,žepodielyobochúčastníkov
sú rovnaké. Súd nezistil žiadne také dôvody, pre ktoré by mal pristúpiť k prisúdeniu väčšieho podielu
jednému z účastníkov, účastníci to ani nenavrhovali. Celková hodnota majetku patriaceho do BSM

účastníkov v čase vyporiadania podľa stavu v čase jeho zániku predstavovala 361.475,22 eur, teda
podielkaždéhosúčastníkovpredstavovalsumu180.737,61eur.Keďžeúčastníciponechalivyporiadanie
na úvahe súdu, pričom hodnota nehnuteľných vecí bola taká, že neumožňovala prikázať každému z
účastníkov nehnuteľnosti približne v rovnakej hodnote, súd prikázal z nehnuteľných vecí do vlastníctva
navrhovateľa byt č. X (v hodnote 96.774,41 eur) a byt č. X (v hodnote 110.401,93 eur) a z hnuteľných

vecí televízor zn. Toshiba (v hodnote 165,97 eur), koženú sedačku čiernu (v hodnote 1.327,76 eur),
obraz s motívom koní ( v hodnote 132,78 eur) a zariadenie spálne (v hodnote 497,91 eur). Celkovo teda
súd prikázal navrhovateľovi veci z BSM v hodnote 209.300,76 eur. Odporkyni súd z nehnuteľných vecí
patriacich do BSM účastníkov prikázal byt č. 3 (v hodnote 119.065,08 eur) a nebytový priestor č. 12-C.2
(v hodnote 13.746,30 eur) a z hnuteľných vecí mrazničku zn. Philips (v hodnote 132,78 eur) a zariadenie

detskej izby (v hodnote 331,94 eur).

V čase zániku BSM mali účastníci v BSM aj ďalšie nehnuteľnosti, a to ?-icu nebytového priestoru č.
XX-D..X a ?-icu nebytového priestoru č. XX-D..X, ako aj ?-icu pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 88
m2. Po rozvode manželstva účastníkov, teda po zániku ich BSM, odporkyňa bez súhlasu navrhovateľa

predala ?-icu nebytového priestoru č. XX-D..X a ?-icu nebytového priestoru č. XX-D..X (zmluvou zo dňa
7.12.2001) a pokiaľ ide o ?-icu pozemku parc. č. XXXX/X odporkyňa, takisto bez súhlasu navrhovateľa,
uzavrela dňa 19.2.2001 zmluvu o reálnom rozdelení nehnuteľnosti so spoluvlastníkmi druhej ?-ice
pozemku tak, že navrhovateľka sa stala vlastníčkou pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 32 m? a druházmluvná strana vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere 56 m?, a to za odplatu v sume
18.000,- Sk, čo v praxi znamená, že odporkyňa vlastne previedla časť pozemku patriaceho do BSM
na tretiu osobu. Občiansky zákonník nemá ustanovenie o tom, podľa akých zákonných ustanovení

sa spravujú vzťahy manželov pokiaľ ide o veci, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva,
najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, avšak ešte nebolo
vykonané jeho vyporiadanie. Preto v zmysle ustanovenia § 496 OZ (teraz § 853 OZ) treba vychádzať z
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie. Prax
súdov správne vychádza z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov a z týchto ustanovení analogicky vychádza (R 42/1972). Pokiaľ jeden z
manželov nakladá s vecou, ktorá bola v bezpodielovom spoluvlastníctve (napr. aj po zrušení spoločnej
domácnosti alebo po zániku tohto spoluvlastníctva), spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením §
145 ods. 1 OZ, súdy správne vychádzajú z toho, že pri vyporiadaní treba aj takúto vec zahrnúť do
bezpodielového spoluvlastníctva, keďže zostáva v tomto spoluvlastníctve. Pokiaľ však išlo o platnú
dispozíciu (napr. vec bola prevedená, darovaná, predaná a pod. na iného so súhlasom obidvoch

manželov), túto vec už nemožno zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa povahy právneho
úkonu by do bezpodielového spoluvlastníctva bolo možné zahrnúť len peňažnú sumu alebo inú vec
získanú za pôvodnú vec (R 42/1972). Ako už bolo vyššie uvedené a zdôvodnené, nehnuteľnosti, s
ktorými po zániku BSM účastníkov odporkyňa bez súhlasu navrhovateľa, teda v rozpore s § 145 ods. 1
OZ, disponovala, patrili do BSM účastníkov. Preto by ich mal súd aj v zmysle vyššie citovanej judikatúry

zahrnúť do BSM a aj tieto vyporiadať. Keďže podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností, sú ako
vlastníci týchto nehnuteľností zapísané iné osoby ako účastníci konania, súd v rámci vyporiadania
BSM neprikazoval tieto nehnuteľnosti, ale iba ich hodnoty určené rovnakým spôsobom ako pri ostatných
nehnuteľnostiach (keďže nešlo o dispozíciu so súhlasom navrhovateľa, súd nezahrnul do vyporiadania
cenu získanú za tieto nehnuteľnosti), pričom ich prikázal odporkyni, (pretože práve ona s týmito

nehnuteľnosťami bez súhlasu navrhovateľa disponovala a obdržala aj kúpnu cenu). Súd teda prikázal
odporkyni ešte hodnotu nebytového priestoru č. XX-D..X v ?-ici a nebytového priestoru č. XX-D..X v ?-
ici (v hodnote spolu 11.242,80 eur) a ďalej pozemok, parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 32 m2
a hodnotu zvyšku pôvodného pozemku parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 88 m2, zapísaného
na LV č. XXXX, kat. úz. Nivy, obec BA - m.č. Ružinov, okr. Bratislava II, zodpovedajúceho pôvodnému

spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti ?-ica (v hodnote spolu 7.655,56 eur). Celkovo teda súd prikázal
odporkyni veci a hodnoty z BSM v hodnote 152.174,46 eur. Z uvedeného je zrejmé, že hodnota vecí
prikázaných navrhovateľke nedosahuje hodnotu jej podielu - 180.737,61 eur (a naopak hodnota vecí
prikázanýchnavrhovateľovipresahujehodnotujehopodielu),pretojenavrhovateľpovinnýnavyrovnanie
podielov zaplatiť odporkyni 28.563,15 eur, na zaplatenie ktorej sumy súd odporcu zaviazal.

Okrem vyššie uvedených hnuteľných a nehnuteľných vecí, nemali účastníci ku dňu zániku manželstva
(a teda aj zániku BSM) v BSM žiadne iné veci, ani žiadne záväzky alebo pohľadávky. Taktiež z
preukázaných tvrdení účastníkov nevyplynulo, že by niektorý z účastníkov zo svojho vynaložil niečo na
spoločný majetok, alebo že by sa zo spoločného majetku niečo vynaložilo na ostatný majetok jedného

z účastníkov. Pokiaľ odporkyňa uvádzala, že všetky opravy a údržbu nehnuteľností na J. T.. Č.. X O.,
zabezpečovala ona, súd toto pri vyporiadaní nezohľadnil, nakoľko jednak odporkyňa nenavrhla, aby
toto bolo pri vyporiadaní zohľadnené, a akým spôsobom by to malo byť zohľadnené, ale hlavne z toho
dôvodu, že sama odporkyňa uvádzala, že tieto opravy a údržba boli uhrádzané z výnosov z týchto
nehnuteľností (a teda keďže nehnuteľnosti patria do BSM účastníkov, tak aj výnosy z nich, hoci vznikli

aj po rozvode manželstva, sú spoločné oboch účastníkov).

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. (keďže každému z účastníkov sa

dostala polovica majetku patriaceho do BSM, nemožno hovoriť o prevažnom úspechu niektorého z nich)
v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď ani jeden z účastníkov nepodal návrh na priznanie trov konania.

O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie BSM súd rozhodol podľa § 2 ods. 1
písm.c)zák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch,pričomkaždýzúčastníkovjepovinnýzaplatiťpolovicu

z celkovej sumy poplatku. Základom poplatku je hodnota všetkých vecí patriacich do BSM účastníkov, čo
predstavuje sumu 361.475,22 eur (zaokrúhlene 361.475,- eur), z čoho 3%- ný poplatok (položka 6 písm.
b) Sadzobníka súdnych poplatkov) predstavuje sumu 10.844,- eur a polovica pripadajúca na každého
z účastníkov sumu 5.422,- eur.O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a podľa výsledku konania zaviazal oboch
účastníkov rovnakou mierou na náhradu trov štátu, ktoré tvoria trovy znaleckého dokazovania, ktoré boli

vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov (znalečné celkom predstavovalo sumu 945,19 eur, z čoho
suma 500,- eur bola uhradená z preddavku zloženého odporkyňou, čo predstavuje jej trovy konania, a
zvyšok v sume 445,19 eur bol uhradený zo štátnych finančných prostriedkov, preto každý z účastníkov
musí zaplatiť na trovách štátu sumu 222,59 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).