Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215621
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114215621.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: S. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F., A. XXXX, prechodne Q., H. XXX, právne zastúpeného JUDr. Máriou
Padalovou, advokátkou so sídlom v U., C. XX, proti žalovanému: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N.
XXX, v konaní o zaplatenie 5.311 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 27C/136/2014-85 zo dňa 24. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
uložiť žalobcovi (po späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanej 2/ V. K.) povinnosť zaplatiť sumu 5.311
eur spolu s 13 %-ným úrokom z omeškania z istiny od 01.03.2003 do zaplatenia. Primárne poukázal na
zásady dokazovania uplatňované v sporovom občianskom súdnom konaní a na podstatné náležitosti
zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ.

2. Nadväzne súd prvej inštancie konštatoval, že z oboznámených svedeckých výpovedí V. K. a E. D.

skutočnosť, že by došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, nevyplýva.
3.Pokiaľideotvrdenéodovzdaniepeňazížalovanému,nazákladelistinnýchdôkazov-vkladovhotovosti
považoval okresný súd za preukázané, že E. D. (vtedajšia manželka žalobcu) vložila na účet V. K.
(sestry žalovaného) dňa 13.03.2002 sumu 15.000,- Sk a dňa 13.05.2002 sumu 135.000,- Sk. Zároveň
z pripojeného trestného/vyšetrovacieho spisu, konkrétne z výpovede E. D. vyplýva, že menovaná
odovzdala V. K. sumu 10.000,- Sk. V zmysle výpovede uvedenej svedkyne (p. D.), jej však mal (vtedajší)
manžel (žalobca) povedať, aby požičala práve V. K. finančnú hotovosť a mala to byť práve V. K., kto sa

zaviazal peniaze vrátiť. V. K. v rámci trestného konania potvrdila, že na jej účet boli v roku 2002 poslané
finančné prostriedky, ale nevedela od koho a poprela osobné stretnutie s E. D.. Nebolo teda preukázané
reálne odovzdanie peňazí žalovanému. Ak totiž žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že zmluva o pôžičke
bola uzavretá so žalovaným, bolo jeho povinnosťou preukázať reálne odovzdanie peňazí žalovanému.

4.Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdené
skutočnosti, t.j. (jednak) že so žalovaným vo februári 2002 uzavrel ústnu zmluvu o pôžičke, resp. ani

okolnosť, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanému.

5.Záverom okresný súd v súvislosti sa návrhom žalobcu vykonať dokazovanie oboznámením
odôvodnenia rozsudkov okresného súdu, uznesenia krajského súdu, odvolania a záverečnej rečiprokurátora v trestnom konaní, poukázal na § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p., v zmysle ktorého súd je
viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto tento čin spáchal. V dotknutom trestnom
konaní bol však žalovaný oslobodený spod obžaloby, v zmysle ktorej sa mal dopustiť trestného činu

podvodu práve na základe toho, že si požičal od žalobcu 160.000,- Sk a následne ich nevrátil. Súd pritom
(ale) nie je viazaný odôvodnením rozhodnutia v trestnom konaní, rovnako ani ústnymi a písomnými
podaniami prokurátora v trestnom konaní. Konštatovanie v záverečnej reči prokurátora, že došlo k
požičaniu peňazí nie je dôkazom uzavretia zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ, povinnosťou žalobcu
bolo preukazovať tvrdené skutočnosti tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia.

6. Úpravu trov konania si súd prvej inštancie postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na čas po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny napadnutého rozhodnutia v
podobe vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, alternatívne zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na

ďalšie konanie. Zdôraznil, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a nesúhlasí s konštatovaním
súdu o nepreukázaní uzavretia zmluvy o pôžičke a odovzdaní peňazí žalovanému.
8. Podľa odvolateľa okolnosť uzavretia zmluvy o pôžičke bola jednoznačne preukázaná v trestnom
konaní vedenom na Okresnom súde v Žiline pod sp. zn. 9T 81/2006, a to tým, že vo februári 2002
počas výkonu väzby v Ústave na výkon väzby v Žiline si žalovaný na základe ústnej dohody požičal

od žalobcu sumu 160.000,- Sk s dohodnutou dobou vrátenia do 1 roka, najneskôr však po prepustení
z výkonu väzby. Pôžička bola poskytnutá prostredníctvom vtedy ešte manželky žalobcu E. D. tak, že
táto odovzdala sestre odporcu V. K. dňa 10.02.2002 na autobusovej stanici v Žiline sumu 10.000,- Sk
v hotovosti, následne vložila na účet p. K. vedený v T. D. dňa 13.03.2002 sumu 15.000,- Sk a dňa
13.05.2002 sumu 135.000,- Sk. Na preukázanie týchto tvrdení žalobca navrhol súdu pripojiť trestný spis,

kde bolo jdnoznačne konštatované, že skutok sa stal - t.j., že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
a samotnému požičaniu peňazí - a že ho spáchal žalovaný. Uvedené je konštatované predovšetkým
na str. 27 ods. 4 a 5 rozsudku Okresného súdu v Žiline sp. zn. 9T 81/2006 zo dňa 07.12.2011, ďalej
to preukazujú svedecké výpovede žalobcu, E. D. (str. 37 trestného spisu) a V. K. (str. 17 trestného
spisu). Navyše žalobca podrobne uviedol súdu čísla listov trestného spisu, s ktorými žiadal, aby sa

súd oboznámil v rámci tohto občiansko-právneho konania. V predmetnej trestnej veci bolo totiž bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, že zo strany žalobcu došlo k požičaniu peňazí žalovanému,
predovšetkým uvedenými bankovými dokladmi.
9. Odvolateľ zdôraznil, že opísané skutočnosti v trestnom konaní spochybnené neboli. Žalovaný bol
spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že nebol preukázaný jeho úmysel, nie z dôvodu, že by nedošlo

k uzavretiu pôžičky a reálnemu odovzdaniu peňazí žalovanému.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala strana sporu (§ 359 CSP)

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379
CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12.Východiskové/všeobecné postuláty predostreté okresným súdom o zásadách dokazovania v

sporovom súdnom konaní zodpovedajú relevantnej procesnej úprave ako i právnej teórii. Nadväzne
sú opodstatnené i závery, ktoré súd prvej inštancie formuloval vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam
súdenej veci. Na základe dokazovania, ktoré rozsah určil - označením konkrétnych listín z
vyšetrovacieho/trestného spisu - práve žalobca totiž nemožno dospieť k inému záveru, než o
kvalifikovanej pochybnosti o tom, komu boli finančné prostriedky požičané. Každá z oboznámených

svedeckých výpovedí smeruje z daného aspektu k odlišnej odpovedi - predovšetkým bývalá manželka
žalobcu označuje ako subjekt pôžičky p. K., čo je zásadný rozpor s tvrdením žalobcu. Svedkyňa K.
akúkoľvek pôžičku popiera. Iný relevantný dôkaz predložený/označený nebol. Listiny o vkladoch na
bankový účet preukazujú len príslušné prevody finančných prostriedkov, nie sú - v kontexte výpovede
svedkyne D. - spôsobilé preukázať okolnosť, ktorej osobe bola pôžička poskytnutá o to viac, že vklady

(vykonané na účet svedkyne K.) nasvedčujú skôr výpovedi svedkyne D., podľa ktorej išlo o pôžičku p.
K.. Protirečivosť/nejasnosť situácie zvýšil žalobca aj tým, že pôvodne žaloval práve aj p. K..13.Záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k podstatným
skutkovým tvrdeniam je preto v plnej miere opodstatnený.

14.Pokiaľ odvolateľ namieta, že „samotný trestný súd skonštatoval, že bol preukázaný občiansko-právny
spor“, uvedené neznamená nič viac, než (práve a len) existenciu sporu medzi žalobcom a žalovaným (čo
okresný súd nepopiera). Avšak pre úspech žalobcu v tomto spore je nevyhnutné unesenie dôkazného
bremena (žalobcom ku svojim tvrdeniam), k čomu z rozoberaných dôvodov nedošlo. Správnou je v tejto
spojitosti argumentácia okresného súdu, že relevantným dôkazom o uzavretí pôžičky pre účely civilného

sporového konania nie sú (primárne) podania/úvahy prokurátora, resp. odôvodnenie rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní, ale práve okolnosti, na ktorých vyhodnotení je založené rozhodnutie súdu
prvej inštancie.

15.Nazákladekonštatovanéhodospelodvolacísúdkzáveruovecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku
a pristúpil k jeho potvrdeniu.

16.Výrok o trovách odvolacieho konania sa riadi § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP (plný procesný úspech žalovaného v odvolacom konaní). O konečnej výške týchto trov, po ich
posúdení podľa § 251 CSP, rozhodne okresný súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Zároveň posúdi aj trovy
prvoinštančného konania, ktorých úpravu si vyhradil na čas po právoplatnosti meritórneho rozsudku.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ

poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.