Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 21, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Csp/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517200630
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517200630.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouJUDr.JanouSrokovouvsúkromnoprávnomsporežalobcu:Intrum

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr.
Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P.O.Box 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795 proti
žalovanému: Q. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX W., občan SR, v konaní o zaplatenie 281,89
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 281,89 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 120 eur od 22.1.2015 do zaplatenia, s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 159,48 eur
od 10.2.2015 do zaplatenia, s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2,41 eur od 10.3.2015 do

zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi od žalovaného nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.2.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 281,89
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 120 eur od 22.1.2015 do zaplatenia, s
5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 159,48 eur od 10.2.2015 do zaplatenia, s 5,05% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 2,41 eur od 10.3.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za
zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá a sprístupnená verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za
podmienok stanovených predmetnou zmluvou o poskytovaní verejných služieb, začo sa žalovaný
zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby.
Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas

poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní vystavil a
doručil žalovanému faktúru č. 750179862 s dátumom splatnosti do 9.3.2015, ktorej dlžná suma ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 2,41 eur. Faktúru č. 9900725390 s dátumom splatnosti do
21.1.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 120,00 eur a faktúru
č. 7500839913 s dátumom splatnosti do 9.2.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 159,48 eur. Uvedené faktúry žalovaný neuhradil riadne a včas.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.

ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 5.8.2016 bola
pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 281,89 eur s
prísl. postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.3. Z prostriedkov procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia v rámci podanej žaloby. Ďalej
navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom k žalobe pripojených listín. Iné návrhy na
vykonanie dôkazov žalobca neoznačil.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Na výzvu súdu žalobca prípisom doručeným súdu dňa 31.3.2017 spresnil a uviedol, že faktúra č.
9900725390 je čiastkovou faktúrou, ktorá v zmysle Všeobecných podmienok poskytovania verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete je faktúrou, na základe
ktorej si právny predchodca žalobcu môže požadovať úhradu fakturovanej sumy za služby ešte pred
ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo výške pravidelnej mesačnej platby za službu na základe
čiastkovej úhrady, v lehote splatnosti 5 pracovných dní od jej vystavenia. K tomuto postupu mal právny
predchodca právo pristúpiť v prípade, ak sa domnieva, že úhrada jeho pohľadávok je ohrozená,
ak žalovaný (účastník) vykázal v zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu služieb s

dôsledkom neprimeraného nárastu fakturovanej sumy alebo nebude v budúcnosti schopný riadne hradiť
svoje finančné záväzky. Predmetná faktúra bola zaslaná žalovanému ešte pred zúčtovacím obdobím,
nakoľko bola vystavená dňa 14.1.2015. Faktúra za zúčtovacie obdobie od 22.12.2014 do 21.1.2015 bola
vyhotovená dňa 22.1.2015 s dátumom splatnosti 9.2.2015 vo výške 159,48 eur. Má zato, že čiastková
faktúra bola vyhotovená pred koncom zúčtovacieho obdobia t.j. pred 21.1.2015 z dôvodu, že žalovaný

vykázal v predmetnom zúčtovacom období neprimerane vysoký nárast objemu služieb. Zároveň uviedol,
že žalovaný doposiaľ svoj dlh neuhradil.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa nedostavili strany sporu, ktoré neúčasť na pojednávaní
ospravedlnili, a preto súd vo veci pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 180 CSP.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, najmä žaloby,
Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 8.1.2015, horeuvedených faktúr a zistil tento skutkový
stav:

8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 8.1.2015 zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej
poskytoval žalobca žalovanému pripojenie k verejnej telefónnej sieti a poskytnuté služby vyúčtoval
faktúru č. 750179862 s dátumom splatnosti do 9.3.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 2,41 eur, faktúru č. 9900725390 s dátumom splatnosti do 21.1.2015,
ktorejdlžnásumakudňupostúpeniapohľadávkypredstavovalasumu120,00eur,faktúruč.7500839913

s dátumom splatnosti do 9.2.2015, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala
sumu 159,48 eur.

9. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických telekomunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.13. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a

v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15.Podľa§52ods.2Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvyopripojení,ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

23. Z obsahu zmluvy o pripojení vyplýva, že jej uzavretím vznikla žalobcovi povinnosť poskytovať
žalovanému telekomunikačné služby a žalovanému povinnosť uhrádzať cenu za poskytované služby
vo výške, ktorá bola vyúčtovaná jednotlivými faktúrami. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

žalobca si svoju povinnosť zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté telekomunikačné služby žalovanej
poskytol, čo preukázal predloženými faktúrami. V priebehu konania neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali tvrdenie žalobcu, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby v dohodnutej lehote splatnosti nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb spolu
vo výške 281,89 Eur s DPH žalobcovi nezaplatil, čo vyplýva aj z predložených faktúr. Dlžnú sumu

nezaplatil ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto súd žalobe v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté
telekomunikačné služby v uvedenej výške vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť túto dlžnú
sumu tak, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.24. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Nezaplatením ceny poskytnutej služby v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach,
ktorými bola vyúčtovaná cena komunikačných služieb sa žalovaný dostal do omeškania, a preto mu
zo zákona vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi okrem ceny služieb aj úrok z omeškania. Úroky z
omeškania ako sankciu s omeškaním plnenia peňažného dlhu predpokladá priamo Občiansky zákonník

v § 517. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi za poskytnutú službu cenu tak, ako bola
vyúčtovaná vo faktúrach a to v lehote ich splatnosti. Žalobca si uplatnil počiatok omeškania odo dňa
nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Keďže žalovaný tak neurobil, nasledujúcim dňom sa
dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu tak priamo zo
zákona povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho

zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu v týchto dňoch, bola vo výške 0,05 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z

omeškania v sadzbe 5,05 % ročne. Žalovaný nijako nepreukázal, že z jeho strany nedošlo k omeškaniu,
ani neuviedol dôvod, ktorý by odôvodňoval nepriznanie úroku z omeškania, preto súd žalobcovi ním
uplatnený nárok na úrok z omeškania priznal.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, vo vzťahu k uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že

žalobe bolo vyhovené, žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, a preto žalobcovi patrí podľa §
255 ods. 1 CSP náhrada trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.

1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.